Samota - mám len svoje deti
S ex sme len krátko od seba a stále rozmýšĺam akým samotárskym životom žijem.Neverím že si v budúcnosti najdem partnera,kto by ma chcel? Som nespoločenská a samotárka.Mám len svoje deti inak nikoho.Žiadnu kamarátku a v mojej rodine pokazené vzťahy.Nestretávame sa už veĺa rokov,z mojej strany neni záujem.Som samotárka a velmi hanblivá osoba z nízkym sebavedomím.Odkedy som sama,napadajú ma rôzne myšlienky.Napr.rozmýšĺam že keď deti vyrastú a budú mať svadbu tak ako sa ja na ich svadbe budem cítiť.Prídem tam sama,moji súrodenci tam asi neprídu kedže ja som všetky svadby v našej rodine odignorovala a nebola som nikomu ani na jednéj.Ani na rodinných oslavách.Rodičov nemáme ale mám súrodencov a každý má 2 až 3 deti v rôznom veku.Som nemožná,nespoločenská,najlepšie sa cítim zatvorená doma.Závidím susedom,kolegyniam návštevy,dovolenky.Že majú muža/partnera.S ex sme len nedávno išli od seba.On je extrovert,ja introvert.Nerozumeli sme si ale v ničom ani v bežnych veciach.Cez letné prázdniny bude mať ex deti na 2 týždne.Plus chce byť s deťmi tieto Vianoce on,budú s ním týždeň a Silvester budú so mnou.Jasné že deťom sa budú Vianoce s otcom pačiť,budú tam mať veselo,veĺa ludí.Vianoce mávajú v kruhu širokéj rodiny.Budú to moje prvé Vianoce bez deti a budem v byte úplne sama.Neviem ako to vydržím,poznám sa,budem každý deň plakať.Zarábam málo,žijem v prenajme.Je to ťažké aj finančne aj celkovo.Deti vyrastú a ja ostanem úplne sama v malom byte,opustená a smutná.Ako to mám zmeniť? A dá sa to vôbec keď som od detstva samotár,introvert? Alebo sa dá s týmto vyrovnať? Mám už po 40tke,neverím že povaha človeka sa dá zmeniť. Ako si mám zvýšiť sebavedomie? Nemám žiadne,som taká sivá myš.Obliekam sa lacno,nemaĺujem sa,nenosím opätky,nenosím šaty,sukne.Starnem,som vráskavá a šedivá.Musím sa dofarbovať každé 3 týždne.Keď si stlačim pokožku na tvári,som samá vráska a ryha.Robí sa mi druhá brada aj keď som štihla,ovísa mi tvár.Ruky mám upracované,vráskavé.Už nemám pravidelný menzes a asi mi začína menopauza.Neviem ale som v takom štádiu života že si uvedomujem starnutie a ako rýchlo ubieha život.
No sama musis zmenit myslenie ,skus na youtube videa s Barou Englischovou,ma aj knihu Detoxikuj svoj život...troska sa staraj o seba
Ty používáš slovo introvert ako diagnózu. Ale tak to nie je, ak nie si schopná vyhľadávať a udržovat běžné vztahy a kontakty s ľuďmi je to sociálna fóbia. A tá sa lieči.
@anjelicek26 Na Vianoce v exotike a sama? Ako sa tam budem sama cítiť? Keby som aspon mala tam s kým ísť.Ale na Vianoce bude každý zo svojom rodinou.Za ostatné rady ďakujem a áno,môžem si za to sama.
@janasim Ďakujem,pozriem si to.
@ckocka Socialná fóbia? Veď od detstva mám takú povahu samotársku.Aj v práci s kolegyňami udržujem len formálne vzťahy.V súkromí sa nestretávame.
V tvojom príspevku sú protichodné informácie. Na jednej strane ti samota vadí, závidíš iným ľuďom spoločenský život. Na druhej strane píšeš, že ti to vyhovuje, že s každým si prerušila kontakt ty sama. Možno by bolo dobre si najprv ujasniť, čo vlastne chceš.
Nerozumiem. Na jednej strane si samotarka, introvertka, stranis sa ludi, lepsie ti je samej a na druhej ti chyba kontakt s ludmi. Musis si konecne vybrat, co teda vlastne chces.
Nie, prave na dovolenke v exotike su na sviatky ti ludia, co tam idu sami a chcu pokoj...urcite destinacie urcite, ved si snad nevyberies family hotel... kamosky mam, co tak chodia, aj chodia uplne same... a je im jedno, co si kto mysli, proste si to uziju...
@h2 suhlasim, ze si treba ujasnit, co vlastne chce... ak sa nevie/nehodla zmenit, treba to akceptovat a prestat zavidiet nieco, co je len v jej rezii zmenit...
V prvom rade sa musis naucit byt spokojna sama so sebou a potom si budes mat zdrave vztahy aj so svojim okolim. Je nespravne od deti cakat,ze ti budu vyplnat tvoju samotu. Ty si musis zit svoj zivot sama, najdi si konicky, rob si radost a staraj sa o seba. Sportovat mozes aj bez penazi a budes sa citit lepsie vo svojom tele.
No a? Choroba nemôže byť od malička? Proste diagnóza je to vtedy, ak ti to zabraňuje žiť normálny a aspoň relatívne spokojný život.
Mňa moja mama bila a ponižovala v detstve.Vyrástla som a nemala som žiadne sebavedomie,cieĺavedomosť,ambície a tak mi to aj ostalo.Tým že som nemala sebavedomie,som bola v každom kolektíve tichá,šedá myš.A ex ma tiež ponižoval.
vsetko mas vo svojich rukach. Mozes fnukat, utapat sa vo svojej depke alebo zacat konecne zit. A prosim, nauc zit aj svoje deti, nech nie su z nich take uzialene klbka ako ty.
@0silvia0 A ako to mám zmeniť? Niečo konkretne mi vieš poradit? Ďakujem.
Ak mas taketo nespracovane traumy, je psycholog to najlepsie riesenie...
@anjelicek26 Hanbím sa ísť ku psychológovi.Mám citlivú povahu,určite by som sa tam strápnila a plakala.
Zavidíš inym co si si sama spôsobila? Tak bud chcem byť sama bez kontaktov s okolím alebo chcem byť v kontakte s okolím a pracujem na utvárani medziľudských vzťahov.
tak ku psychológovi väčšinou chodia ľudia s problémami, nie len tak na kávu, a plač u pacientov je niečo, čo je pre psychológa asi chlieb každodenný, z toho fakt nemusíš mať strach či pocit hanby.
Ak si introvert - v tom pripade ti vyhovuje samota, tym padom by ti nevadilo ist na dovolenku sama atd...
Ale podla vsetkeho mas s tou samotou problem - takze introvert a samotar nie si, skor mas problem nadvazovat a udrziavat vztahy s ludmi...a to ako sa spomina vyssie vyzera na socialnu fobiu. Ak si nestastna, ze si osamela, je len na tebe to zmenit. Obnov vztahy so surodencami, pokus sa skamaratit s kolegynami atd...ak to nedokazes, smer psycholog - terapeut, da sa s tym pracovat...drzim palce !
Ak sú psychológovia na niečo zvyknutí a berú to úplne normálne a profesionálne, tak je to to, že im tam ľudia plačú. Psychicky vyrovnaný šťastný človek nemá dôvod ísť k psychológovi.
Ze strapnila, prosim nemozes to takto vnimat. Je to jeho praca, s tym pracuje a riesi denne...plac uvolnuje emocie a je vo vela momentoch nevyhnutny.
Naozaj potrebuješ lekára.
Ako? Skus sa naucit nadvazovat vztahy, nadviaz nejaky vztah, to je jedno, suseda, kamaratka, kolegyna. Otvor sa ludom, nauc sa ich pocuvat. Skus urobit hrubu ciaru za minulostou, nepitvaj sa v nej, ani si nekresli katastroficke scenare buducnosti. Zi tu a teraz, uzivaj si s detmi, chodte na vylety. Ak mas malo penazi, tak pohladaj nieco nizkonakladove. Urob im pekne prazdniny a teste sa jeden z druheho.
@kayyaa Áno,je to takto ako píšeš.Nevyhovuje mi samota.A chcela by som to zmeniť.Ja som si doteraz myslela že je to mojim nízkým sebavedomím.Vždy pred každým a to je jedno kto to je,či rodina,susedia,v práci tak som tichá,šedá myš.Taká nezaujímavá žena.Ktorá nerozpráva vtipy,neposranduje,nemá karierne ambície v živote.
@0silvia0 V piatok mi končí dovolenka.Deťom som dopriala len také obyčajné výlety ako je kúpalisko,kino,príroda a boli sme na hrade.Žijem s obyčajného platu.Nemám peniaze napr.ani na kaderníčku,radšej dám deťom.Všade som s deťmi chodila sama a to ma aj trápi.Keď sú u ex tak sú obklopený jeho rodinou a priateĺmi.U mňa majú asi nudu.Neviem.Kúpila som deťom psíka,priali si ho a chodime ho spolu venčiť.Vyzerajú spokojne ale keď budú staršie asi im toto nebude stačiť.
trosku mi pripominas moj pribeh - rodina ma odkopla, ked som ja odkopla svojho ex 🙂 zo dna na den som ostala sama na styri deti. bez financii, bez zazemia.
najprv to bolo cele velmi tazke, ale presiel uz rok a pol a je to lepsie a lepsie.
tiez som bola na tom so sebavedomim priserne. matka, co ma manipulovala a ponizovala, ex ktory bol stihany za to ze ma psychicky tyral.
ale pracujem na sebe a pomalicky sa objavuju vysledky.
uzivam si, ze sa nemusim nikomu prisposobovat. bola som teraz sama 4 dni pracovne v milane, v nedelu idem zas sama pracovne na tyzden do terstu.
to cestovanie osamote si doslova uzivam a to som extrovert 🙂
jasne, ze mi je obcas clivo a otupno. ale to je v podstate len sebalutost 🙂
na vianoce som tiez bola bez deti. dobrovolne som ich nechala s ex, lebo tam mali celu rodinu. a ja som bola sama. no a co? vsak to je jeden den v roku, zapnut telku, vylozit nohy a uzivat si klud a pokoj. jasne, ze mi vecer prislo luto, ale tak som si poplakala, predychala a ide sa dalej.
urcite Ti odporucam psychoterapiu. 10 sedeni je cez poistovnu zadarmo. mne to pomohlo. len tak sa niekomu vykecat, asi len na siestich sedeniach v priebehu roka som bola a pomohlo.
nezhadzuj sa sama pred sebou. nie je nic zle na tom, ze si seda mys, ze nemas karieru, ze nehovoris vtipy. dolezite je, aby si sa sama pred sebou citila dobre a konala v sulade so svojim svedomim a moralkou. nemusis byt oblubena. Tvoje stastie musi vychadzat z Teba, nehladaj ho v inych ludoch, lebo potom on mozes velmi lahko prist.
skusaj najst nieco, co Ta bavi a naplna. mne vzdy zdvihne naladu sport, chodim na poledance, alebo len tak obcas si zacvicim doma. alebo zatancujem. aby sa mi vyplavili endorfiny 🙂
ale vsak to je dobre, ze u ex maju priatelov a Ty si s nimi sama. aspon maju zmenu. ja chodim stale vsade sama so styrmi detmi 😀 a uzivam si to. venujem sa proste detom.
je to vsetko teraz cerstve a tazke. o rok bude lepsie. uvidis. pracuj hlavne na sebe a svojom sebavedomi. univerzalny navod bohuzial neexistuje.
ak chces skutocne nieco zmenit, skus tu terapiu. nic to nestoji a navedu Ta spravnym smerom.
lutovat sa Ti nic nove neprinesie, to Ta nikam neposunie.
@soldi Ďakujem za príspevok 😊 Nás ako deti mama bila pracherom,varechov,buchnatovala...Bol komunizmus,takato výchova bola normalná.Ale nás aj ponižovala a asi tým ponižovaním som ja nenadobudla sebavedomie.A obliekala ma do tmavých vecí po bratovi,nič pekné.Napr.žlté,ružove som nemala.Ako dieťa som nenosila ani šaty,strihávať ma dávala nakratko.Ostalo mi to doteraz že nenosím šaty,sukne,šperky ani sa nemaĺujem.A bohužial ex som mala tiež takého čo ma ponižoval,urážam,vysmieval sa so mňa.Veĺa rokov som s ním žila len kvôli našim deťom.Ja na Vianoce budem týždeň sama a od pondelka deti idú k ex na 2 týždne.A ja ostanem úplne sama.Doĺahlo toto všetko na mňa.Včera som bola do polnoci hore a rozmýšĺala som nad tým všetkým.Neviem si predstaviť byť sama bez detí.Budú mi strašne chýbať!
ahoj, nuz, je to cele v tvojich rukach. ono sa to zle "pocuva", ale je to velmi oslobodzujuce, ked si clovek uvedomi, ze naozaj je to tak... ja som samotar, total introvert, pre ludi posobim na prve dojmy az namyslene. pritom vo vnutri som uplne krehka a zlaknuta 😀 ked sa osmelim, uz je dobre, ale ta tortura dovtedy, to je des... ja sice kamaratky mam, ale tiez maju svoje a toho casu je pomerne malo. komunikujeme prevazne cez messenger a tiez je to dobra psychohygiena. co sa tyka vyletov, aktivit s detmi, chodim s nimi vylucne sama a je to sice narocne, ale skvele - nemusis sa nikomu prisposobovat, riesis si svoje, uzijes si deti inak ako v bezne dni. nedokazem im aktualne zabezpecit dovolenky ani nic podobne, ale zazitky, ktore maju, su nezaplatitelne. a ver tomu, ze tie deti velmi dobre vidia, kto ako s nimi travi cas ;)
tiez som v situacii, kedy budem od jesene sama, viac menej uz teraz som a ano, citim sa miestami velmi osamelo. lenze toto mi zivot priniesol a je na mne, ako to s tymito kartami zahram. ci budem doma plakat do vankusa, alebo dam zivotu dalsiu sancu - so skusenostami, ktore som pred 15 rokmi nemala. mne velmi pomohlo, aku mam pracu a som nutena stretavat ludi, chodit na podujatia. mozno skus aspon zo zaciatku ist do kina alebo na nejake podujatie, ktore by ta zaujimalo. zavolaj kolegyne na kavu, pivo. aspon to skus, spociatku to bude asi nie velmi komfortne, ale uvidis, ze to velmi dobre padne. co sa tyka vianoc, tam moc neporadim, aj mna obcas prepadnu take myslienky, co bude na vianoce. ale vies, kolko ludi je samych cely zivot? a nemozu si vianoce s detmi urobit ani v predstihu ani dodatocne?
co sa tyka teba samej, je to tazke, ale pozri na seba inou optikou. detstvo je detstvo, to uz nezmenis, ale teraz mas ty vsetko vo svojich rukach a zaroven to vies odovzdat dalej svojim detom... a teda ak sa s tym nevies popasovat, ak mas nejake vnutorne trapenia, odporucam sedenia u psychologa. nie je to hanba, nie je to trapenie, naopak - dokaze ta to nakopnut vo vela veciach. ale cely ten proces si musis v hlave upratat ty. nikto iny. teraz je to cerstve, bolave a isteze clovek musi prejst aj emociami. ale lutost nikoho nikam neposunula a to mi ver, ze viem velmi dobre, o com hovorim.
Vsetky veci, ktore si popisala, si sposobila sama... mozno len treba zmenit nastavenie a byt spokojna s vysledkom dlhorocneho snazenia? Ved tebe je samej vlastne dobre vzhladom na povahu. Obcas ta to zamrzi, ale v beznej rezii si presne takto spokojna. Mozno len zmen uhol pohladu a zacni hladat na tej samote pozitiva... ked je po rozchode len kratko, tak je jasne, ze to chce cas.. najdi si lepsiu pracu, zacni sa mat rada, trosku sa rozmaznavaj, vianoce si naplanuj niekde v exotike na plazi s drinkom v ruke, nebud sama doma... ked nie tieto (financne), tak tie buduce urcite ak by si mala zas byt bez deti na tie dni... porozmaznavaj sa, dopraj si nove oblecenie, zajdi ku kadernicke... ano peniaze su vec jedna, ale citit sa v svojej kozi dobre je na nezaplatenie... a ty sa momentalne dobre necitis a asi to tym padom ani nevyzarujes. A to mas potom kolotoc.