• Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO
  • Odporúčame:  Mojasvadba.sk Modrastrecha.sk
  • Prihlás sa
  • Registrácia nového člena
  • Získaj PLUSPRO

Smútok zo straty manžela. Ako z toho mamu dostať?

19. marca 2009 
ahojte, bola by som veľmi vďačná, keby ste mi poradili. Zomrel mi v septembri otec a na mamu to pochopiteľne veľmi dolahlo. Mali krásny vzťah, super TEAM s ocom boli. Po všetkých stránkach... Pomáhame jej ako sa dá, resp. ju zamestnávame vnúčatami, berieme na dovče (tam je jej vždy naj) a snažíme sa vrámci možností venovať jej čas. Nemáte niekto mamu vdovu a neporadíte nejaké aktivity alebo niečo, čo by ju zamestnalo, je už dávno v dôchodkovom veku, ale je veľmi akčná a mladícka. Ďakujem, za vaše skúsenosti.
2. feb 2009 o 21:29  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
opytat sa v skole, skolke, ci nahodou nepotrebuju extra ruky, ci moze detom citat, pripadne chystat nejake veci, co ucitelky potrebuju an vytvarnu, nejake vystrihovanie, ci pri babkovom divadle, vyrabat manusky.
Mozno skusit nejaky klub seniorov, a najst si tam kamosky, a cestovat spolu, ist si zaplavat, strikovat, hackovat, neviem co ma este napadne.
2. feb 2009 o 21:32  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
opýtam sa v škole, super to ma nenapadlo! ďakujem!!!!
2. feb 2009 o 21:34  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
laculik, počkaj, keď budeš na MD, resp. RD-budeš s ňou tráviť viac času, bude kočíkovať, behať s Tebou po nákupoch detských vecí-uvidíš, príde pri tom na iné myšlienky...
má nejaké zvieratko ?... :confused:
2. feb 2009 o 21:35  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
zvieratko nemá, a ani nechce. máme nového psíka a nenápadne sme jej ho núkali a ani za svet.... a budem ju zamestnávať to je jaska, len najprv chcem aby sa dieťatko poriadne pripútalo, takže ešte chvílu to potrvá....
2. feb 2009 o 21:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Laculik, to je ťažké... Problém je v tom, že ona sama sa musí chcieť z toho dostať. Mojej mame veru ani Dianka celkom nepomohla :frowning2: no, možno trochu. Ale až príliž sa zamerala na nás, jej zmysel života ostal v tom že chce byť s nami a úplne paranoidne sa bojí toho, že sa chcem odsťahovať. Minule sme o čomsi hovorili so sestrou a ona dobehla, že či si poza jej chrbát zháňam nový byt - bez komentára. Mne ani nenapadlo, že by som také niečo mala tajiť, keď k tomu dôjde, hoci ešte dlho na to nebudú peniažky. Ale celkom ma to vystrašilo. Je vdova vyše 4 rokov a ešte si nenašla SVOJE miesto v živote. Takže asi veľmi neporadím. Tiež sme skúšali všeličo - dovolenky, kontakt s jej súrodencami, prihlásila sa na Univerzitu tretieho veku, chodila opatrovať starých ľudí. Nachvíľu ju to zamestná, teda čas jej to vyplní takmer všetok - ale to je len taká náplasť. Lebo keď je chvíľu v kľude, oplakáva otca a ľutuje sa. Teda nie každú voľnú chvíľu - vlastne neviem, lebo sa to snaží pred nami skryť. Ale jednoducho ostala mysľou pri ňom a nenechala ho odísť. Doteraz. A aj ona odmietla psíka, hoci toho nášho mala veľmi rada a rozmaznávala.

Takže namiesto pomoci som sa tu len vykecala - prepáč. Ale pozdrav mamku, že na ňu budem myslieť. Počuj, nemali by sme dať my naše mamy dokopy???
3. feb 2009 o 01:48  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
laculik, nezazila som uplne rovnaku ale velmi podobnu situaciu - byvala som vtedy u starych rodicov a dedko zomrel. A babka sa rozhodla, ze ona pojde za nim. Tak som ju vyslovene musela nutit, aby nieco zjedla, aby sa neopustala... Kazdy den som sa bala prist z roboty, ze co je doma. A postupne to povolovalo. Chce to len cas. Smutok si treba odzit a odsmutit. Ja si myslim, ze je strasne fajn, ked mame vymyslas aktivity, aby neplakala stale, ale celkom ju od toho neochranis. To by asi ani nebolo dobre. Strata celozivotneho partnera je obrovska strata a tu treba prijat a vyrovnat sa s nou. Stoj pri mame, vypocuj ju a nenechaj ju padnut az dole, ale nechaj ju smutit. A pride den, ked sa to zlomi a zacne zase aj pre mamu svietit slnko. Len to netreba uponahlat. To je moj nazor. A podla pozorovania okolia si myslim, ze ten najvacsi smutok popusti cloveka tak po roku.... Takze drz sa, a drz aj mamu..... vela stastia....
3. feb 2009 o 09:09  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
macocha, no pekne, tak to nie je moc perspektívne...
bebe, ďaku, tak predsa mám aspoň nejakú nádej... mam je veľmi energický typ, tak dúfam, že sa z toho dostane... :fearful:
3. feb 2009 o 09:30  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
laculik - nadej je VZDY :wink:
3. feb 2009 o 09:31  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
laculik,maminka musi prejst obdobim"vysmutenia sa" :pensive: ,ale ako baby radia,dostat ju medzi ludi,aj keby len na par hodin.
....a tiez nie je zle,zohnat jej nejakeho "bytoveho"havka,aby stale nepozerala do steny,ale musela by sa komusi venovat/pokial je akcna,nemal by to byt problem/. :wink:
3. feb 2009 o 11:58  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
havka, ale enchce, ani žaidne iné zvieratko, ako spomínala autorka temy... :wink:
5. feb 2009 o 09:53  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Laculik, netvrdím, že je to tak vždy, len že musí sama chcieť... Jasne že kým sme tu máme nádej:slight_smile:
Včera som sa mamy priamo spýtala, či jej v tomto Dianka pomohla. Povedala doslovne: Menej na to myslim. :pensive:
Tak mi neostáva nič iné, iba stáť pri nej. A ustáť to.

Magimary zabudla doplniť slovník: enchce = nechce, žaidne = žiadne :grinning: :grinning:
5. feb 2009 o 11:37  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
autor
ďakujem za rady a povzbudenia.
5. feb 2009 o 19:41  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Laculik, pred nedávnom som sa v autobuse stretla s jednou známou, postaršou vdovou. A sama od seba mi začala rozprávať, že jej nepomohlo nič - žiadne aktivity - tak veľmi ako masáže. Chodila na akési termomasážne lôžka - ale to asi nie je podstatné. Tak možno by to tiež bol jeden tip.
16. mar 2009 o 23:59  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
ahojte. nie som chvala bohu vdova ale mne sa stala taka vec ze moj stary otec bol chory na nohy upchavaly sa mu cievy ale inac bol v pohode.v roku06 zrazu ho polozilo na postel a on ktory nerad lezal musel lebo nohy ho neuvladyli prisla som knemu a vravim co ti je dedo a ti preco lezis ?ze on nevie co mu je ale on by chcel ist na wc aleze nevladze vstat vravim mu ti teras srandujes?ci co a ja jemu pod pomozem ti vstat a roschodime sa pod no on chudacik nevladal spadol naspet do postele.videla som ze ma pomocene trenky tak sa mi to nepacilo a vravim mame ze tu je nieco zle nedobre. vravi mi dedo ze on si nevie zdvihnut pravu stranu no toma uz ozaj nasralo hovorim si a mame ze dedo ma urcite porasku zavolala som zachranku a dali mu injekciu . tak trocha spal ukludnilsa lebo bol celi nervozni ze on nevie chodit.to bolona silvestra predobedom no hovorim mu dedo bud dobry lebo ja musim ist domou k detom ale zajtra pridem ja nebivam snimi takze som stale cestovala . no mamina mi volala ze ho nesie ako ze na druhy den do nemocky aby som snou isla aj som suhlasila. v nemocnici sa s dedom rozpravam normalne hovorim mu nebojsa budes tu iba pardni a potom prideme pre teba a lahol si mamina ze chod mu kupit nieco na pitie. vratila som sa a uz vobec sa snim nedalo komunikovat bolo to strasne fuuu ja ktora som ho mala rada viac ako vlastneho otca som sa skoro zblaznila ze uz umiera a bolo to snim co raz horsie bola som snim tam viac ako doma po jeho smrti som sa nevedela spametat nechcela som tomu verit ze uz neni snami dostala som sa do takej depresie ze som sa znej iba vdaka pichiatrovi dostalavon bolo to strasne zle pozerat sa na toho cloveka ako umiera bol smutok ale ja som si musela vesele pesnicky pustat lebo by som zosalela .no on potom zomrel na krvacani do mozgu . potom kazdy sen som mala snim taky ze chodi zamnou lebo je hladny .
17. mar 2009 o 10:09  •  4 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Simo... :pensive: no vždy je ťažký odchod milovanej osoby, hoci nič na svete nie je tak isté, ako že každý raz zomrie. Aj mne sa často snívalo s otcom, teraz už menej, ale ešte sa stane. Väčšinou ten istý scenár, že zazvoní pri dverách, že ten infarkt prežil, akurát je ochrnutý, ale sme spolu a je nám fajn a ja sa nechcem zobudiť. V istej chvíli si aj uvedomím, že je to sen ale aj tak spím a hovorím si ja sa nechcem zobudiť. Zvlášnte je to ľudské podvedomie a sny... Ale keď sa nakoniec zobudím, mám z toho sna dobrý pocit.
Chcela by som, aby sa aj mama dopracovala k takému čomusi... že čo sa nedá zmeniť, necháme tak a ideme ďalej. Vezmeme si len pekné spomienky a smútok odložíme.
18. mar 2009 o 23:51  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
drzim palce mamine , lebo ked sa bude trapit tak moze dojst depke a stoho sa clove tazko dostava von. nedovolte jej aby bola smutna a zamyslena lebo to ju stiahne dolu. ja som uz bola tak ze strasne som sanovala manzela a deti lebo oni videli ze som smutna tak aj oni boli bolo to strasne . ale chvala bohu mam dobru rodinu ako ze manzela ten my stympomohol, drzim palce.
19. mar 2009 o 07:59  •  4 deti  • Odpovedz  •  Páči sa mi to
Tvoj príspevok