Som ako moja mama
Dievčatá, vždy som si hovorila, že nebudem ako mama čo sa týka výchovy a predsa teraz keď mám deti, tak sa začínam správať ako ona. Len si to našťastie uvedomujem, mrzí ma to a snažím sa s tým niečo robiť.
Ide o to, že mama je bola keď sme boli my súrodenci malí v pohode. Akonáhle sme prišli do puberty, už len samé príkazy, zákazy. Veľmi ťažko znášala keď sme sa od nej v puberte začali osamostatnovat, mala silný syndróm prázdneho hniezda. Ja som si vždy hovorila, že taká nebudem. Som k dcerám milá, nebijem ich ale majú svoje pravidlá. Učia sa dobre. O všetkom sa spolu rozprávame . Staršia dcéra je v puberte, hovorí,že chce ísť na vysokú do zahraničia aj tam zostať žiť a mňa chytá panika. Mám s ňou krásny vzťah a keď si predstavím že budeme od seba tisíce kilometrov tak mi je smutno. Som introvert, mám len dve kamarátky. Viem, že by som mala dcéru podporovať ale nedokážem sa z toho tak úprimne tešiť. Mám kvôli tomu výčitky ale neviem si pomôcť. Už aj mladšiu nahovara že odídu spolu do zahraničia. Uvedomujem si, že niečo z maminej povahy aj výchovy som pochytila a veľmi ma to mrzí. Ako prekonať túto svoju charakterovu črtu?
Vieš, ono človek mieni, život mení. Tak nepanikár, užívaj si prítomnosť a nakoniec ich budeš mať možno do 25-30.tky za zadkom 🤣🤣🤣
Reči tvojej mamy keď si sa ty odsťahovala boli naozaj cez čiaru. Jedna vec je, že sa nedokážeš tešiť lebo ti je ľúto, že by odišli ďaleko ale druhá vec je vypotiť z úst vlastným deťom niečo hentake. To, že si poplaces keď budú odchádzať z teba určite nerobí tvoju matku. A ja si myslím, z toho čo si tu popísala, že si dosť uvedomelá a svojim deťom nič také hovoriť nebudeš. Dobre si totiž stále pamätáš aké to bolo, keď si to počula od svojej matky. A navyše, možno to celé vypáli nakoniec úplne inak a zostanú ti doma alebo sa sa domov časom vrátia 😉
@vilma7 možno ich nakoniec budem z domu vyháňať 🙂
@nikpa Ja to mám stále pred očami a aj ked som to máme odpustila, nedokážem na to zabudnúť. Nechcem tak ublížiť svojim deťom. Som sklamaná zo seba, že ma to tak začalo desiť. Ja že budem nad vecou.
@mondolina to je teda riadna cestovateľka🙂
@miadi ešte máme tri roky strednej. Učí sa na jednotky, aktívne hovorí po anglicky, chce začať študovať ďalší jazyk. Ona sa postupne pripravuje
Na stipko to je malo .takych ako ona onho ziada tisicky. Nechcem strasit ale nemoze sa spoliehat ze ho dostane to je ako vyhra v lotto. Tam chcu aj ine extra vykony. Fakt si precitaj o tom nieco .a Hlavne sa priprav financne.
Palgrave Brown scholarship- moze sa slovenka uchadzat o toto. Prestudujte si. A hladajte ci su aj ine pre Eastern European
@marcellka32 no, ona sa stále toho obávala 😉. Nabalila stále proviant, akoby sme boli drevorubači
@miadi ďakujem
@oli18 ja by som bola tiež rada keby zostala v Európe ale ona stále len o Anglicku hovorí.
To mas uplne jedno ci v Eu ci uk ten let je kratky 2.5h v podstate lacne letenky. Pre mna je jednoduchsi let z London - Vienna alebo Ba ako cesta z Ba do Kosic. Tusim aj let cez ocean lahsie prezivam ako trepat sa autom cez cele slovensko . A ked tam vystuduje bude mat super job . Professionali z London robia city hopping idu na vikend mimo niekde do europi lebo je to lacnejsie ako niekde v anglicku vylet. Ked bude dobre zarabat moze lietat domov aj kazdy vikend Keby chcela. Proste dopredu sa nestresuj. Hlavne je mat tie financie na studium. A nejake cool extracurriculum. Nejaka dobrovolnicka praca.. pomahanie v utulku atd.Lebo na to stipko su nenormalne naroky ten clovek musi byt pomali superheroe . Socialne komunitne motivovani leader. Plavcicky kurz kurz prvej pomoci mat svoju organizaciu- zbieranie odpadu clanok o nej v novinach ze zorganizovala vycistenie lokalneho potoka atd . Ja fakt neprehanam, Lebo takych co maju same jednotky a vedia 3jazyky sa tam hlasia stovky.
Zdravý rozum je jedna vec, to si uvedomujes. Ale keď sa dostaneš do vypätia/vypätej situácie, tak prichádza to podvedomie, ktoré opakujes po matke lebo to máš zakorenené v podvedomí. Vypocuj si niekedy podcasty, 13Hrichu rodičovství... Krásne to v jednej časti vysvetľoval, prečo sa to tak deje. Že aj keď nechceme byť ako naše mami, tak veľakrát sme.
Treba na Tom pracovať, tiež na Tom pracujem a je to dosť náročné, zastaviť sa v tej vypätej situácii a povedať si že budeš inak reagovať. Niekedy sa to dá, niekedy nie. Ale ako sa vraví, najťažšia práca je na nás samých.
@miadi ďakujem za radu
@diamond007 ďakujem, vypočujem si to
Tvoj hlavný problém je zlý vzťah s mužom. Buď rada že deti vyletia z hniezda, zažijú niečo v živote. Bola by si radšej keby boli celý život prilepené na tebe?
Ja mám len jedno dieťa, ešte malé. Tiež mi niekedy príde na rozum ake to bude keď bude dospelá, kam ju život zaveje. Ale mladý majú mať svoj život. Tiež som odišla z domu. A myslím si že v dnešnej dobe vzdialenosť nieje problém. Môžete byť v intenzívnejšom kontakte keď bude tisícky km ďaleko, ako keby bývala vo vedľajšom dome
odporucam basen alebo poviedku alebo co to je "nase deti nie su nasimi detmi"
mozno by bolo dobre to povedat aj dceram,nie ze zakazujem vam alebo nejake citove vyhrazky,ale povedat im,ze mas radost z ich ambicii,z toho ako si planuju zivot,ale na druhej strane mas obavy ako to bez nich zvladnes,ze budu tak daleko,ale chapes a chces,aby boli stastne a ak ich toto stastnymi urobi,po tom budes stastna aj ty
a mozno stoji za to popracovat na vztahu s manzelom,lebo ak je ten funkcny aj odchod deti sa znasa lahsie☺️
moja známa má jednu dcéru v Amerike, druhú v Austrálii a syna na Slovensku....takže strieda svetadiel😉