Som na onkológii s mamou a nevyzerá to dobre. Ako zastaviť plač?

@tilly a vieš o tom, že liečba trvá aj doma... A u niekoho 2 mesiace a u niekoho aj 2 roky (to len obrazne) čiže vôbec neplakať a byť pozitívny, vysmiaty atď.
Nemá sa opúšťať, ale uľaviť od negatívnych emócií treba, tak ako spánok, aj plač lieči

@tilly hm to vobec nie je tak lahke. nas usmev nas za dverami stal nervove zrutenie :( a neustaly plac.
co robi s telom psychosomatika, ani pisat nemusim.

Ja som tiez pred otcom vzdy vydrzala...ale stalo ma to neskutocne sil. Su to uz 3 roky, co bohuzial svoj boj prehral, ale ked si na to spomeniem...
Podla toho ako je mamina naladena. Moj do poslednej chvile dufal vo vyliecenie. A pocuvat reci typu, ked sa z toho dostanem, urobim toto a toto. Lenze vedela som, ze take sa uz asi nestane, no to bol masaker.
Ja som vzdy pustila az doma sama.

@cucica mne umrel mlady brat, a vidiet ako kazdy den odchadza sila z jeho tela, ten neskutocny strach zo smrti, lebo v 40tke nikto nechce umriet, to ze telo sa nevie ani zmierit s tym, ze by malo umriet, ten strach, ze nas uz nikdy neuvidi, v noci nam volaval s placom boze moj ako to doteraz hrozne boli. a v zivote nebol chory vazne. sopel nadcha obcas hnacka :(

a viem ze su chori aj mladsi ludia. :(
je mi luto ze taky je svet.
teraz idem na pohreb dalsiemu 40tnikovi.
nechapem. neverim.

a ludia riesia stale debiliny v zivote a pritom sa ti zo dna na den moze zrutit cely doterajsi zivot

Mrzi ma co musis prezivat.. mama urcite vidi na tebe ze sa trapis, aj ked to neprejavujes pred nou, lubis ju, preto to tak boli, je to normalne.., pust to zo seba poplac, aj pred nou, je to velmi tazka situacia, neoslabis ju neboj sa nic, mama je urcite silna bojovnicka. Plac lieci, pust to von, len si budes tak viac ublizovat, zial niekedy su situacie v zivote kedy je ten plac viac nez nutny, ulavi sa ti a naberies dalsiu silu na boj dalej, uvidis.

anonym, ako radia ostatne, plac a plac. doma, chod do prirody, proste urcite nepotlacaj emociu. k psychiatrovi chodis? nejake lieky na ukludnenie, nieco na spanie popripade.
sport, chodza, je neskutocna na psychiku cloveka. cerstvy vzduch,zaluba, zdravsie jedla.

mala som ťažkú životnú situáciu... bolo mi veľmi ťažko keď som počula úplne náhodou reči príbuzným ktoré mi vôbec ale vôbec nepridali a ani nepomohli.
práve naopak.
ja by som pred mamou neplakala. lepšie sa je zdržať...

@deti95060810 to posledne co chcu chori vidiet je lutost a slzy najblizsich

@balerina2025 presne tak, priťaži jej to.

prečo by si nemohla plakať? poplačete si spolu, možno ťa mama bude na koniec utešovať a povie ti par peknych slov, na ktore budeš mať doživotnú spomienku

Mrzí, ma to ja som si s tím prešla. tiež pred dvoma rokmi. Je to hrozni pocit, držať to sebe . Vďaka bohu ja mam súrodencov mamu kto vzy pomohol a vymenili sme sa . Ale chápem ta ako sa cítiš, musíš sa vyplakat uľaví sa ty .. ja som bola. tak isto na tom , ja som to tak dusila v sebe pri ocovi. Až sa mi pustila krv z nosa a odpadla som tam . Na koniec som zistila že čakám aj vytúžené bábätko čo som nedufala . Prajem ty veľa veľa veľa síl ,❤️ držať sa a bud sila budeš to potrebovať. Potrebuješ terás nieko aby ti bol niekto oporou .🫶🏻

tak myslim,že na onkologii ľudia asi najviac budú akceptovať plač, nič čoby nebol ľudské

Na onkologii je velka cast ludi, ktori uz emocie maju spracovane, su zmiereni s dg a uz sa vyplakali… autorka tam zjavne este nie je, ja som za to, aby si tym spracovanim situacie presla spolu s maminou…

To, co prezivas, sa vola anticipated grief. Vygoogli si, prezila som si to s manzelom. Ja som plakala vzdy a vsade, aj pri manzelovi. Vedeli sme, ze zomrie.
Vela, ale naozaj Vela sil prajem.

@oslo1 myslím na teba...ako sa ti darí?

@oslo1 niekedy to ancitipated ani necakas ked je to nahle. z tyzdna na tyzden sa ti zruti svet okolo teba, ako domcek z karat.

Na onkológii som mala pred 6mi rokmi ocka. Keď už nám ho preložili na paliatívne oddelenie vedeli sme že bude koniec. Nikdy som pred ním neplakala ale až s maminou doma.

Moja mama bola min rok 2 týždne na Jiske a vyzeralo to veľmi zle. Plakala som aj pred mamou v nemocnici, nedalo sa udržať. Normálne sa sa bavili aj o tom, že je už možno koniec. Ale prezila to chvalabohu a zas je lepšie.

Dnes u psychológa sa dobre vyplac.Aj lieky by boli na mieste

@oslo1 precitala som si a je to presne ono. Presne tak sa citim.

Dakujem dievcata za kazde pekne slovo a radu.

Mam neurol a ked treba dam si kusok. Musim sa ale zacat hybat.

chodza prechadzka zacni tym.

@luccija psychiater dava lieky , psycholog terapiu
mne odporucali obratit sa k Bohu, no zatial som daleko od toho aby som si uvedomila ako moze zdravy clovek za 2 mesiace umriet. takze to je u mna dlha cesta

@balerina2025 viem čo kto dáva ..liek na ukludnenie jej trocha pomôže na to je urceny

@luccija psycholog predpisuje lieky?

Ja som na onkologii neplakala teda, to skor naopak. Ja som bola skor opacne naladena a rozdavala som to okolo. Vrchna sestra mi povedala, ze nechape kde to v sebe niektori ludia beru, ze tam vedia rozdavat radost a doslova tych ludi zabavat. Mozno horsie je to pre tych pribuznych. Treba vediet aj plakat, ved v tejto situacii je normalne sa zlozit a potom vstat a fungovat dalej. Za maminku sa modlim a drzim velmi palce. Zmaknete to, len je to psychicky velmi narocne.

@kiki68 to je aj mozne? no my sme mali smrtelnu diagnozu a je asi sakra rozdiel mat diagnozu kde su este moznosti prezitia. ale ked uz nadej nie je, ver ze by si nedokazala usmevu

@balerina2025 ja som strasne divny typ v tomto, podla mna tym kompenzujem svoj stres. Moja mama je ten opacny placuci typ. Bud som tak hlboko veriaci clovek, alebo taky podivny typ salamistu.

@balerina2025 ja tiez chodim ako pacient doslova zabavat personal na onkologii. Tiez to nechapu, ako to robim…
@kiki68

@grof_monte_christo super

@kiki68 pozri ak ma tvoj blizky nadej divne to nie je, urcite to ma daky vyznam
my sme nadej nemali tympadom usmev bol cez slzy co nas zozieralo ako kyselina