Som nešťastná v manželstve

@mlil77 veď som písala,že ušetrím čas, peniaze a budem doma......Čas ktorý budem môcť byť s dieťaťom. Ale aj tak dobrá mama je spokojná mama, nie vynervačená aj keď by bola non-stop s dieťaťom. A ja som nerobila každý deň, ale obdeň, niekedy sa mi ušli aj dva dni voľna po sebe.....

Ja len nechápem, že on sa má sťahovať, lebo Ty chceš a jeho čo on chce je kde? Zvláštne, keď sa dvaja ľúbia tak by sa mali dohodnúť, či?

@tina4931 Je to pre teba urcite zmena. V prirode vraj plati, ze prezije nie ten co je najsilnejsi, ale ten, co sa vie prisposobit. Asi si viac spolocenska a chybaju ti tie vztahy so susedmi a inymi ludmi. Postupne asi prides na to, ze kazda rodina ma dost svojich starosti, susedia su dobri ak vam nezasahuju do zivota a dodrziavaju vytycene hranice. Ci sa budete zdravit a pozyvat sa na navstevy, ci nosit kolaciky na kostovku... Neviem ake vrucne vztahy medzi susedmi ocakavas... to zavisi aj od teba. Mozno na zaciatok bude stacit zblizit sa s osobou, o ktoru sa budes starat. Kazdopadne tvoje stastie zavisi od teba, od tvojho zmyslania, od tvojich postojov k zivotu, k rodine. Stastie nemoze zavisiet od miesta bydliska, od vztahov so susedmi... Urob inych stastnymi a budes stastna.

@tina4931 mas to tazke. podla mna chyba sa stala hned na zaciatku, ked ste sa vzali a fungovali ste na dialku a obom to vyhovovalo. to uz samo osebe je velmi zvlastne. teraz ked mate byt spolu, tak ani jeden nie je ochotny sa prisposobit. skoda, ze ste tuto otazku neriesili pred manzelstvom. ja mam dve zname, ktore odisli z BA za manzelom na dedinu, obe vzdelane a ambiciozne sa odstahovali do dediniek, kde sa muchy otacaju. su ale stastne, lebo ten vztah im za to stoji a nemaju problem si najst nove priatelstva. je to cele o pristupe a hlavne o vztahu, lebo ako je zname, pre lasku clovek dokaze urobit velmi vela. mne sa z toho co pises zda, ze tam je aj vas najvacsi problem - vo vasom vztahu s manzelom. vztah bud nikdy nebol "poriadny" alebo sa nieco stalo a ochladol, prisla kriza? ked manzel s tebou nekomunikuje, ty sa citis v pasci... cele zle. preto podla mna jedine, co mozes urobit, je skusit volako popracovat na vztahu a ked to nepojde, tak vela moznosti nevidim... ak sa to podari, zmeni sa aj tvoj pristup, prip. tvoj manzel bude ochotnejsi na nejaky kompromis.

aky je vlastne tvoj manzel ? ako pristupuje k domacnosti, dietatu ? Vies niekedy nam ludom je tak dobre ze uz nevieme co od dobroty tak s nicim nie sme spokojni, Treba sa vediet radovat z malickosti. Nebudes mat s partnera stale motyliky v brusku a nebude ti kazdy den vyznavat lasku a nosit ta na rukach. Treba sa tesit aj zo vsednych dni, najdi si nejaky konicek z ktoreho budes cerpat pozitivnu naladu. Ak je dobrym otcom, manzelom tak to je podla mna dolezite a nie to ze zijem niekde kde je 5 a pol ludi. Vies kolko je dnes malo spravnych muzov ? Na vztahu clovek musi vzdy pracovat, nikdy si nemozes byt nikym ista ani po 10 r. je to otrepana fraza ale fakt o vztah sa treba starat ako kvetinu polievat lebo inak zahynie. No a samozrejme nie len ty ale aj manzel, obaja, raz nieco vymysli ty raz on. Aspon raz tyzdenne nejaku spolocnu aktivitu. Ja som nesmierne vdacna za to akeho ja mam partnera, ked pocuvam ake maju ine problemy moje zname, som nesmierne vdacna za neho a tiez mame aj stereotypne dni ale aj za tie som vdacna. Je to ten najlepsi muz na svete a napriklad tiez niekedy malo komunikuje ale nevadi mi to, ved pride unaveny z prace tak nemozem ocakavat ze sa mi bude teraz venovat ako malemu decku ale potrebuje aj svoj priestor pre svoje konicky. Ma obrovske dobre srdce, na nic mi nepovie nie. A napriklad mozno ja som v tomto obdobi pre nho nudna pretoze cakame babatko a som stale unavena, chce sa mi stale spat, stale sa stazujem co ma boli neboli, nevladzem nic robit, chudak pride hladny a niekedy ani nie je navarene tak este uteka do obchodu kupit unaveny po praci aj mne nieco na jedlo a pritom ja som cely den doma. KAzdu noc ma skrabka na chrbte aby som mohla zaspat lebo inak sa mi teraz neda, hoci sa mu urcite nechce a je hrozne unaveny lebo rano vstava do prace. Ale urcite mu tu jeho pozornost vratim ked sa mi vrati sila. Dopriala by som kazdej zene mat takeho dobreho partnera ako mam ja, je to uzasny pocit a napriek tomu aj my mame niekedy vsedne dni ale aj za tie ako som spominala som vdacna.

@mlil77 no veď financie sú tiež náš každodenný problém. Ja proste pracovať musím, lebo môj by to neprežil inak

@tina4931 co ta vlastne viedlo k tomu, ze si sa za neho vydala?

@mlil77 tak to ti želám aby vám to vydržalo 🙂 Dobre sa to číta v dnešnej dobe, že je niekto šťastný, ver mi. Mne môj nepomáha v domácnosti nič, len robia so synom neporiadok. A keď ho pošlem s malým von, tak vraj je unavený z práce - a to robí 8 hod. v sede. To je už ale o inom, to by bolo na druhú tému zase 🙂 Možno preto ani nemám chuť pracovať extra na našom vzťahu......Sú medzi nami veľké rozdiely, aj koníčky máme rozdielne, resp. ja teraz ani žiadny nemám, lebo nemám na to čas. Ale on ten svoj má a pravidelne je mimo domu (síce prinesie do rozpočtu nejaké to euro naviac). Neviem, mám pocit, že som mu už ľahostajná. Nevieme sa ani porozprávať - len o výchove aj to máme často rozdielny názor. Proste nekukáme spolu ani telku, nechodíme na dovolenky......raz za čas sa podarí výlet, ale aj to som rada hlavne kvôli malému. On je väčšinu času pri pc, ja tiež už (keď malý večer zaspí), aspoň cez FB komunikujem, lebo inak by som asi zabudla aj písať a rozprávať.

@paskolinka Vtedy sme boli iní, aj on - úplne iný, ale aj ja. Veľmi veľa sa časom zmenilo....

@tina4931 viem o čom píšeš. Prečítala som si len tvoj úvodný príspevok, ale ako keby som ho písala ja. Len s tým rozdielom, že ja bývam v priateľovej dedine už štyri roky. O všetko som prišla. O rodinu, priateľov, prácu, byt, postavenie a už dokonca aj o vlastné "ja". Na rozdiel od teba som svoj byt dala do podnájmu a ako keby som stále dúfala, že sa doň raz vrátim. Prišla som o dve zamestnania, tu kde bývam môžem len o práci snívať. Prišla som o kolegov s ktorými som si rozumela a to ma nenormálne ubíja. Keď si nájdem prácu, tak si budem musieť vytvárať nové priateľstvá s kolegami a bojím sa strašne toho, že či už v mojom veku sa to vôbec dá. Prišla som bývať z paneláku v meste do domu na dedine. A neuveríš. Po štyroch rokoch mám niektoré veci stále vo vreciach, lebo hoci dom je veľký, nemám si to kde uložiť. Je to na smiech, ale mne je z toho do plaču. Keď si pomyslím, ako som všetko mala v "mojom byte" na mieste a tu si nemám ani kde topánky dať, tak mi je z toho nanič. Veci z bytu mám poukladané na povale a zakryté igelitom. No proste jedno veľké zúfalstvo. Ako píšeš, ja som tento dom nikdy nenazvala svojím domom a ani nikdy nenazvem. Žijem tu len kvôli deťom, aby mali pri sebe svojho otca a ja tu len tak prežívam. Navrhla som priateľovi, aby sme predali dom a ja byt a kúpili si nejaký iný podľa našich predstáv. No ani počuť, to je jeho rodičovský dom a on sa ho nikdy nevzdá a ani dediny, kde toľké roky vyrastal. Ale to, že ja som sa musela všetkého vzdať, to je pre neho pasé. Poznám tu len zopár ľudí a stále som zavretá medzi štyrmi stenami, hoci som spoločenský typ, ľudia sú tu divní a ani sa už nepokúšam nadväzovať nejaké priateľstvá. Priateľa tu nemajú veľmi v láske, lebo je dosť autoritatívny typ a samozrejme, že nikto sa tu so mnou kvôli nemu nebude baviť. O pár dní idem do svojho mesta k rodičom a už teraz viem, že sa mi nebude chcieť vrátiť späť. Je to presne také isté, ako píšeš ty. Aj minule som priateľovi povedala, že keby neboli deti, tak tu už dávno nie som. Možno raz sa mi za to poďakujú, že som ich neodtrhla od otca a že len tíško trpím a snažím sa udržať rodinu pokope, hoci aj teraz mi stekajú slzy po tvári.

@tina4931 ahoj, prepac, nechcelo sa mi citat celu diskusiu, preto ak si sa aj niekde vyjadrila este viac, necitala som to, ale chcem ti napisat , ze napriklad ja som zila v Bratislave, robila som v kolektive mladych ludi a dokonca som cely den pracovala s ludmi a poviem ti, ze aj tak som sa tam citila sama. Vsetko je to asi o tom, ako sa na to pozries a ako sa budes k tomu staviat. Chapem, ze asi najvacsim problemom je ten vztah, aky mate s muzom, ze sa s nim v podstate nemozes porozpravat, ao sa citis, lebo ta nechce pocuvat. Ale chcem ti poradit, ze ja by som asi skusala hladat nejake spolocne zaujmy, napriklad my s muzom hodne turistikujeme, no teraz uz ani nie, ked mame malu dcerku, ale my sme hodne turistikovali, hladali cez volne dni a hlavne cez volny cas aj v tyzdni vselijake moznosti, kam sa ist prejst, pozriet, ale co je dolezite, stravili sme cas spolu. Nedalo by sa s manzelom najst nejaky spolocny konicek? Pretoze taketo aktivity vedia neskutocne utuzit ten vztah, ved aj my s manzelom kolkokrat ideme pri sebe a nemame potrebu kecat, ale uz len to, ze sme spolu, je pre nas neustale sa utuzujuce sa lano..takze ja by som asi toto skusila. Drzim palce, nech sa to upravi a nech si stastna aj ty.

@tina4931 ahoj, vôbec nie si divná. To práve naopak tie, čo ti tupíšu tie ,,úžasné vyjadrenia" na tvoju osobu sú divné. To, že je niekto v manželstve, neznamená, že sa musí odrthnúť od rodiny, priateľov, kolegov - veď to sú tvoje potreby, tvoje JA. Navrhovala by som urobiť rázny krok: dať ultimátum: buď JA (MY), alebo TY. Nech sa chlapec sebecký spamätá. Viem o čom píšem. Presťahovala som sa s mužom do paneláku. Najprv do podnájmu, potom sme si pred mesiacom kúpili vlastný, v malom meste. Nemôžem si zvyknúť. Jednoducho to nejde. Hádame sa kvôli tomu. Mám panické záchvaty z bývania v paneláku. A to len preto, že môj muž, nechce o dome ani počuť. Vyhovára sa na financie, a neviem na čo.. ☹ Nakoniec som mu dala ultimátum a trošku to pomohlo. Skúsime popracovať na tom domčeku. takže navrhujem ti pritlačiť ho k tomu, aby sa v tejto otázke vyjadril. Ak sa ti bude zdať, že s tebou o tom nechce komunikovať - nemáš čo riešiť. Načo žiť so sebcom, čo nevidí, že jeho najmilšia osoba je tá najnešťastnejšia bytosť na svete?? želám veľa šťastia🙂

@sobicatko Nech sa chlapec sebecký spamätá. Ty chceš dom a on nie, ale nech sa chlapec sebecký spamätá. Takže ak sa on prispôsobí, už nebude sebec, čo na tom, že tá druhá strana bude. Hmhmhm. Zvláštne.

@tina4931 byt si nadobudla v manzelstve? V takom pripade neobstoji, ze je iba na tvoje meno. Je vas spolocny.

@natalym veď čo chce on, to už je teraz. tak ako to je, to chcel muž. a ona chce čosi iné.

@tina4931 Ja som sa tiez prestahovala za manzelom. Este aj po roku co sme spolu byvali ked sme odchadzali od nasich z mojje rodnej dediny v aute som plakala. Aj muzovi som sa sem tam raz za mesiac postazovala, lenze vedela som, ze nic na tom nezmenim nakolko manzel sa stahovat nechcel ma tu dobru robotu, byt a bolo by sialenstvo keby ma dochadzat. Potom som otehotnela prestala chodit do roboty ked s amaly narodil a prezivala som to este horsie, lebo som bola akoby izolovana iba manzel, syn a ak sa stal zazrak tak jeho kamarati kedze od maleho sa nedalo pohnut 2 roky som kojila a do 2,5 roka neprespal noc a ak v noci zbadal niekoho ineho ako mna amen tma 🙂. potom som si uvedomila, ze jendoducho byvame tu a nezmeni sa to a je nacase aby som sa s tym zmierila inak sa budem furt trapit a zbytocne kedze to nezmenim. Ked mal malinky 7 mesiacov zacala som s nim chodit na baby plavanie a nadviazela som prve znamosti, potom som sa davala viac do reci s mamickami v parku. Hladala som sposob ako sa socializovat. Nakoniec sa mi v parku podarilo najst si super kamosku. A teraz ma syncek pomali 4 a dcera 9 a cca 10 mesiacov spat viem, ze som bola este tehotna s malou som muzovi povedala, ze uz by som nechce byvat inde. Jednoducho je to podla mna v tvojej hlave tak ako to bolo aj v mojej a treba sa so situaciou len vyrovat a snazit sa ju zlepsit a vidiet na nej to dobre a nie len to zle o to o co si odstahovanim prisla.

@mlil77 to ako by si opisovala toho môjho. A to som myslela, že ten môj je jediný taky 😉
@tina4931 tak ako napísala @sisaha aj keď si byt nadobudla zo svojich finančných prostriedkov, nadobudla si ho počas manželstva a tým pádom je v BSM. A aj keby si ho nadobudla pred manželstvom a počas manželstva by si ho chcela predať, finančné prostriedky z predaja idú do BSM. Takže tak

@sissy27 uplne s tebou suhlasim a zakladatelku chapem. Ja to mam presne take iste ako ona a este ako bonus "milujucu " svokru k tomu.

@tina4931 presne viem, co prezivas. Tiez som vydata za podobneho muza . Moje starosti on neriesi, len si ma mlcky vypocuje a to je vsetko. Ziadna reakcia- mozem sa aj roztrhat. Rychlo zmeni temu a je vybavene. U neho kompromisy nehrozia. ON je predsa spokojny, tak neriesi. Dosledkom jeho nepochopenia su teraz nulove city k nemu a pravdupovediac, keby sme nemali dieta, tak s nim uz davno nie som. Som z neho sklamana a plna zlosti. Po tejto stranke ma strasne stve . Keby tento problem neexistoval, mala by som v nom
skveleho muza.

osobne si myslim, ze problem neni v meste v akom byvas, ale v manzelstve, ktore ti nevyhovuje ocividne, myslim, si, ze nezalezi na tom v akom meste byvas, ale, ze si obklopena ludmi ktori su ti najblizsi, v tvojm pripade muz a dieta a asi aj jeho rodina, ale tebe to nevyhvuje a preto sa citis zle, mozno treba iba zmenit sposob uvazovania a uzivat si stastie tam kde ho mas a nie hladat ho v inom meste, lebo stastie najdes iba pri milovanych ludich a nie v meste, ci uz ide o pariz, new york, sobrance ,, trnavu, ci bratislavu...

@rebo presne ako si opisala svoj zivot mam aj ja to iste akurat naviac svokrovci si k nam chodia ako k sebe na chalupu(dom je po muzovych starkych)sice je vsetko papierovo vyrovnane no svokrovci si to stale narokuju a uplne ignoruju fakt ze to je nas domov nie ich...keby sa dalo tak vratim spät cas a odydem prec jedine co ma drzi nad vodou je nas skvely syncek,pani tvorstva vidia iba seba stale je to len o nich a aj ked uz nie su samostatne jednotky a maju uz svoju novu rodinu tak vsetko sa musi tocit len okolo nich je to len ja ja ja dlho dlho dlho ja potom nic a opät ja a nezaujima ich co potrebuje jeho zena s detmi hlavne aby oni mali rit na mieste...

@alja20 u nás je to presne to isté. Bratia tu chodia ako domov. Chápem, že je to ich rodičovský dom, ale veľa vecí sa tu už prerobilo, takže si myslím, že by už konečne mohli pochopiť, že ich braček tu už býva so svojou rodinou a oni tu už nie sú doma. Aj u nás je to papierovo vyrovnané. Toto je už priateľov dom a oni majú svoje domy tiež tu v dedine, len oni bývajú inde a domy využívajú ako chalupy. A ešte čo ma vie vytočiť do nepríčetnosti, tak to je, že keď oni sem prídu na víkend, tak brána musí byť odomknutá, aby si nemysleli, že sa pred nimi zamykáme a tým im dávame najavo, že tu nie sú vítaní. Teraz som si konečne vydupala, že zatvárame, lebo deti si už vedia otvoriť a pri dome je hneď hlavná cesta. Doteraz som si nemohla spokojne chodiť ani polonahá po dome, lebo nikdy som nevedela, že ktorý z bračekov prikvitne. Minule som dobre infarkt nedostala, keď jeden z bračekov bol v humne, lebo samozrejme vchod od záhrady sa nezatvára, aby mohli voľne nosiť seno, alebo iné veci zo záhrady pre sliepky a ovce.

@tina4931 ahoj, mrzi ma ze ta tu dost bab odsudzuje, ja ta uplne chapem. Tiez som sa z velkeho mesta v ktorom som zila skoro 40 rokov a mam tam aj nadalej pracu prestahovala pred dvomi rokmi do mensieho mesta, skoro dediny. Manzela som spoznala pred styrmi rokmi a dva roky uz byvam spolu s nim, v byte ktory mal uz kupeny, on tu ma aj pracu, rodinu, kamaratov-proste vsetkych. Ja skoro nikoho, ani nemam sancu spoznat, kedze dochadzam 35km do mojho rodneho mesta kvoli praci, a robievam na smeny. Tu zohnat pracu nie je nejak mozne, takze nad zmenou prace neuvazujem,hoci ma kazdodenne dochadzanie autobusom rano a vecer vycerpava,a berie chut do zivota. V podstate som odtrhnuta od rodiny, kamosiek, znamych. A je to velmi tazke si privykut,ak byvas 40 rokov v meste,kde si vyrastala a mas tam vsetkych. Manzel tiez neuvazuje nad tym ze by sme sli byvat do mojho rodneho mesta, v praci je spokojny. A predat byt tu a kupit byt v mojom rodnom meste sa neoplati ako vravi,lebo by sme si museli zobrat este ovela vacsi uver ako ma teraz, tam su byty ovela drahsie. Ano chapem to, ale tiez ma raz za cas chyta zlost, a velakrat som si aj poplakala,ze sa chcem vratit, ze ja som musela zmenit vsetko,a on nic. Len vidim, ze sa nemam sancu odtialto dostat, aj kvoli tomu ze tu praca nie je, a aj kvoli tomu ze manzel ma pravdu ohladom financii a kupy ineho bytu v mojom rodnom meste...Preto ta uplne chapem ako sa citis, je mi ta luto, jedine pozitivum co mam ja ze manzel je fakt dobry chlap a rozumieme si, nemenila by som ho, a tak si niekedy potajme dufam, ze sa to raz zmeni, ze sa stane zazrak, vyhram v sportke alebo co 😀, a budeme mat moznost byvat tam, kde tuzim ja. Velmi ti drzim palce aby si nasla nejake vychodisko, a aby si bola znovu spokojna a stastna!

@rebo ja som si minuly rok konecne po 9rokoch spolubyvania manzelia sme len 1-1/2 roka z toho vydupala kluce od svokrovcov kazdy den si drzo odomkli dom a lozili mi po vnutri svokor ma vzdy rano videl ako malinkeho kojim este v pyzame alebo s spodnom pradle ked som mu povedala ze si to nezelam ze mi to vadi tak mi povedal ako argument ze u nich v rodine to nikdy nikomu nevadilo ze len mne debo stary sprosty uchylny...ani muz si ma poriadne nezastane vsetko si musim sama vyriesit ci s nim alebo s jeho rodicmi a on je potom ten pekny a ja som zla....po pol roku manzelstva som to nezvladla a odysla som s drobcom prec tyzden mu trvalo aby sa konecne lady pohli a zacal daco riesit no par tyzdnov bolo vsetko ok a postupne sa to vracalo spät myslim to spravanie svokrovcov aj to ma stve ze jedineho vnuka maju aj tomu nedopraju su tu kazdy den a nikdy mu nic nedonesu psovi donesu zranicu co oni nezjedli a malemu ani len jogurt nedaju alebo stale hovoria ze kolko ma vela hraciek a oblecenia-nema ma len tolko ked sa uspini aby som mu mohla dat ciste a co sa tyka hraciek tak ma jedno odrazadlo spievajuci hrniec s tvarmi jedno auto traktor so zvieratkami spievajucehi psika drevene kocky kruzky co sa navliekaju na tyc gulickovu drahu mysku na kolieckach na takej palicke ono to pukoce ked to tlaci pred sebou loptu a asi 5 kniziek leporelo je to vela?

@tina4931 mne osobne sa zdá, že odmietaš nie len mesto, v ktorom žiješ, ale odmietaš tam proste byť spokojná. Tak si sa rozhodla. Lebo šťastie je stav mysle a otázka rozhodnutia. Buď chcem, alebo nechcem. V každom meste sa dá nájsť niekto, kto by ti bol blízky. Rozhodla si sa tam žiť, je asi na čase, aby si sa rozhodla byť tam spokojná. Ak nemáš pracovný kolektív, môžeš si pohľadať nejaké hobby, klub, chodiť do spoločnosti a postupne sa zoznámiť s ľuďmi. Tiež sme sa presťahovali do malej dedinky, pre nás úplne neznámej a pomaličky si nachádzame spriaznené duše. Treba tomu dať čas. Vzťahy sa nenachádzajú len tak, treba ich postupne budovať, vyberať si tých správnych ľudí. Nemáš prečo zakrnieť. Ani na samote u lesa, ak sa ty rozhodneš, že to tak nebude.

ja to chapem ... je jej jednoducho smutno ...smutno za zivotom, ktory zila a mala a teraz ma pocit, ze nezije len preziva ...co je na tom sa tak citit? je fakt ine prestahovat sa z maleho mesta do velkomesta, kde je plno aktivit a clovek mozno lahsie zapadne ... ako naopak... na iste veci musite mat super uzasny vztah, musite mat dobre manzelstvo, pocitovat vela lasky, aby clovek necitil nejaku ujmu a nebolo mu smutno.... clovek je tvor socialny ..nestaci mu len najblizsia rodina, proste niekto je viac socialne inteligentny a potrebuje ten kontak, ten ruch , ten pulz ...citit , ze zije ... nei kazdy sa hodi na dedinu, do maleho mesta a taktiez naopak...skoda len, ze tieto veci ludia neriesia pred manzelstvom, vztahom, pred vstupom deti ..tieto veci sa strasne podcenuju a potom su zbytocne luida nestastni .A v podstate je to skolacka chyba, pretoze otazka byvania a spolocnej predstavy nasej buducnosti, by mala byt zakladnou vecou, ked si budujeme nejaky vztah... fakt sa tieto veci podcenuju a nestastie je na svete ...
@tina4931
co ti poradit fakt neviem.... musela by si mat chut bojovat o svoj vztah..co mi pripada ze si rezignovana a frustrovana a nemas chut... okrem toho sa citis socialne izolovana ... na tvojom mieste a co by ti mohlo fakt pomoct, aj na ukor casu je, ze zrusis pracu tej opatrovatelky a najdes si nieco bud kde budes medzi ludmi , lebo sa zblaznis, vyzeras byt dost aktivna a potrebuejs mat aj taku pracu, alebo si najdes pracu vo vacsom meste v okoli a tak si vykompenzujes pocit frustracie, ktory prezivas...
jedna rada, vyzera to uz ako klise, ale rozhovor s psychologom vela ludom pomohol,... niekedy ti pomoze odhalit veci o ktorych ani netusis, preco to tak citis..a aj tvoja neochota a nechut sa prisposobit z niecoho prameni..takze tak 🙂

@alaguema presne moja rec

@sisaha nadobudla som ho v manželstve, ale zmluva je tak spísaná u právnika, že vlastníkom som iba ja. Aj všetky veci okolo bytu môžem podpisovať len ja, keďže môj nemá ani splnomocnenie.

@extunc nie, byt je čisto môj, riešili sme toto extra u právnika.....Veď keď treba aj niečo riešiť a podpisovať, tak môj nemôže.