Som nešťastná

@sirinka už to nie je také ako predtým, mám pocit, že som mu ľahostajná a ja neviem ľúbiť niekoho komu som ukradnutá

@omnos lenze pozor na zavery, ktore robis v tvojom psychickom rozpolozeni. Opat ti zopakujem, lieky, ktore uzivas mozu sposobovat tvoje problemy a skreslovat aj pohlad na svet a tvoj zivot. Potrebujes aby tvoj muz vzal vase dieta a ty si vybav sedenie u doktora a pekne bez hanby mu povedz vsetko, co ta trapi.

@sirinka k lekárovi chodím, ale nedokážem tam povedať úplne všetko, čo ma trápi.

@omnos Príliš sa poddávaš, ľutuješ, obviňuješ zo svojho nešťastia všetky okolnosti, ktoré sú okolo teba. Najprv si bola nešťastná, že nemôžeš mať dieťa. Teraz máš dieťa, ale šťastnou ťa neurobilo. Nemôžeš čakať, že niekto iný ťa urobí šťastnou, pocity šťastia musíš nájsť v sebe, vo svojom vnútri. Nikto iný ti nemôže dať návod, ako byť šťastnou, keďže každého robí šťastným niečo iné.
Urobili ste rozhodnutie presťahovať sa. Ber to ako fakt a nefňukaj. Ak máš pocit, že liečba nie je správna, navštív svojho lekára a poraď sa s ním.

@omnos že nie je to najlepšie, to je to najhoršie a keby mi to aj neviem kolki tlačili pred svadbou do hlavy, neuverim, lebo uveri to len ten človek, čo to zažil. ale tak možno si zoberete pôžičku a kupite si zas dom. ved uvidiš. mne by stačil daky maly byt. aj ja by som chcela pôžičku, ked pôjdem do roboty, ale to bude najskôr o 3 roky a čo bude dovtedy... ale muž asi aj tak nikdy na to nepristupi...

@0silvia0

@omnos
niečo na tom je. človek je vtedy šťastny, ked robi šťastnymi inych. deti tu nie sú pre nás, ale my pre nich. a tiež muž. niekedy mame velke očakavania od neho a ked sa nesplnia, sme sklamane. treba sa naučiť žiť s tym, že proste niektore veci od nich nedostaneme (niektori nehovoria "lubim Ta", niektori su nie romanticki...). ale zas "obdaruvaju" nas inymi pozitivnymi vecami, len to treba vidieť. a tiež deti. obdaruju nas tym, čo do nich vložime.

@lenbea Vidím, že tiež to nemáš jednoduché, ach jo......asi nám neostane nič iné len to nejako zvládnuť. Najlepšie s podporou tých, ktorým na nás záleží. V mojom prípade som si nie istá, či to je zrovna manžel....Mne tie 4 roky čo som doma (bola som na rizikovom od prvého mesiaca) udrelo na mozog pravdepodobne.

@lenbea my sa celkovo s mužom málo rozprávame....a keď som mu to vyčítala, povedal len, že on na to nie je z domu naučený....proste keď nemusí nutne, nehovorí...Ani nikdy nič neriešime, len keď niečo nie je v poriadku odzrkadľuje sa to u nás tichom

@omnos ale nič Ti neudrelo. je ti proste len dlho, potrebuješ zmenu. minule mi znama u doktora povedala, ked som jej naznačila, ako je to u nas, moc som nechcela rozpravať, len sme trochu prehodili, že od polovičky nečakaj podporu. je na tom niečo. chlapi sa všeobecne nerozpravaju. vidia to aj u svojich otcov, ale aj mamy ich to asi nenaučia. ja mam jedneho brata, ktory sa vie a druhy vôbec. ja sa za môjho velmi modlim a vidim, že niektore veci sa menia, možno nie tak rychlo a tak, ako si to predstavujem ja, ale tešim sa aj z maličkosti, ktore sú možno pre iných normálne. tiež nie je žiadny romantik, nema potrebu traviť spoločne volne chvile, ktorych je aj tak maličko.

ahoj, necitam vsetky komenty....ako daleko je ta dedina od tvojho mesta? a manzel je doma kazdy den? ja mam to iste ibaze bez babatka zatial....som z Kosic povodne a odisla som 60km na dedinu, odkial ani manzel nie je, len sme si kupili dom.tiez mam rodinu v KE a aj znamych, ale vytvorila som si ich aj tu v meste pri dedine a to ze som mimo mesta beriem zas ako dar. skus sa na to aj ty inak pozriet a davky si nezvysuj!!!cele tie lieky su podla mna hlupost a placebo a podla mna to zvladnes cele aj sama. mozno si viac citliva, co chapem, aj ja som.....zavolaj si kamosky ku vam domov, urobte si den s detmi u vas na dvore, mozu sa pohrat, napec im babovecku a date si kavicku alebo cajik.vyuzi vo svoj prospech, ze mas dom a dvor, co je pre deti na nezaplatenie.nemate v dedine nejake ihrisko, kam chodievaju ine maminy?skus sa na ludi v dedine usmiat ked pojdes okolo, mozno sa niekto pristavi a prehodi par slov.....hore hlavu!!ak mas kde byvat a manzel ta lubi a ty jeho a mas zdrave dieta, tak mas vsetko.skus sa na to pozriet naozaj z inej strany. drzim prsty

@omnos tak toto som takú chybu urobila aj ja, presťahovala som sa do iného mesta s manželom , som tu už aj 10 rokov, ale nezvykla som si tu, nikdy si to neodpustím, že som sa mu dala na to namotať, aby sme sa presťahovali, aj on to už ľutuje, ale nedá to najavo, aj som ho prosila nech predáme dom a ideme inde bývať, ale to zatiaľ zamieta, a ja tu trpím, a najhoršie je, že sa mi aj zdravotný stav z toho zhoršuje,

@omnos okamzite vypni pc a navstiv svojho psychiatra a psychoterapeuta tiez. Ako honemas,tak ho treba najst. Spociatku mozes ist aj so synom. Si chora a potrebujes sa liecit. Velmi dobre poznam tento stav !!;
! Urob to,kym si/vam nepokazis zivot !!! momentalne sa len stale viac zacyklujes,zamotavas a tym,ze si sama sa utvrdzujes vo svojich pocitoch a domnienkach. Uplne rozumiem Tvojmu muzovi,ze sa nevladze s Tebou rozpravat 😔 ale uvedom si,ze ani Ty nie si zla,len si ochorela. Dusa vie ochoriet rovnako ako telo - vsak to vies,ked beries AD. Nasadni na bus so synom a chod k lekarovi,po par sedeniach Ti bude lepsie. Ver mi....ak chces,napis do Ip. Prezila som to co ty....

skús sa teda takto tu na MK spýtať, kto je z tvojej dediny a možno, keď si chvíľku popíšete, potom sa stretnete a kamarátstvo je na svete ... a to už sa zoznámiš popri aj s niekým iným a bude vás viac ... ja som zasa, že po prisťahovaní by som sa zakecala v prvom obchode, že čo a ako, kde čo je? ale tiež by som ťažko niesla presťahovanie zo začiatku, to hej .... ale hlavu hore a urob to pre svoje dieťa, nájdi mu kamošov a kamošky, keď nechodí do škôlky a ty pokecáš s maminkou a možno nájdeš aj spriaznenú dušu na celý život v tejto dedine .... všetko sa pre niečo deje .... aj to, že ste sa presťahovali, tak to ber optimisticky 🙂

@omnos pozor na lieky, lahko si na to zvyknes a budes na tom velmi zle. Depresiu este ziadne tabletky nevyliecili.

Ahoj. Ja som sa tiez prestahovala do dediny kde nikoho nepoznam. Kamaratku tu mam len jednu ale casto spolu niesme , aj to junpoznam len preto ze s mojim priatelom boli spoluziaci a ona ma nasla prave tu .som stale s malym sama , von s nim chodim na prechadzky sama , je to deprimujuce ,tiez som kolkokrat plakala kvoli tomu . casto myslim na to ako mi mohlo byt dobre keby som sa neprestahovala , mohla som byt kazdy den s kamaratkami , spoluziackami, s mojou rodinou . takto len tisko zavidim tim mamickam co tu spolu chpdia von s drobcami .a este je tu aj jazykova bariera lebo byvam v dedine kde sa hovori po madarsky a ja rozumiem akurat tak nadavky . upkne viem ako sa citis

@lambrett Ďakujem 🙂 Ale rodinný dom a dvor nemáme, bývame na činžiaku 😒

@mmichael tak sme na tom rovnako. Mne ostáva len veriť, že muž zmení názor, keď si nájdem prácu lepšie platenú ako on. Zatiaľ, kým je živitel on, nemám do toho čo kecať ☹

@ig0r Nehnevaj sa, ale väčšiu blbosť som nepočula.....A načo asi existujú psychiatrie a psychiatrické lieky ako napríklad antidepresíva?

@ivushka0209 Tak presne toto zažila moja mama, keď sa po sobáši presťahovali do dediny kde asi na 3/4 bola samá maďarčina a ona nerozumela ani tie nadávky 😀 A keď si dovolila v obchode vypýtať niečo po slovensky, tak sa k nej aj tie predavačky tak správali 😒 Tiež to tam nevydržala a museli sa rodičia presťahovať.
Inak, som rada, že v tom nie som sama, lebo už som si začínala myslieť, že som asi extrémne neprispôsobivý cvok. Ja som síce málo prispôsobivá, ale to vyplýva z toho, že som proste citlivejšia povaha, ktorá všetky emócie asi zdvojnásobuje.

@omnos vieš. Ad ti stav zmiernia ale v konečnom dôsledku musíš sa buď s týmto stavom zmieriť alebo ho zmeniť. Ad miesú lieky, čo ti mávnutím čarovného prútika všetko zmenia . Hovoríš že sa ináč nedalo. Tak nerieš minulosť ani budúcnosť. Rieš momentálny stav. Musíš sa nejako zamestnať niečím. Možnožeš len sedieť a rozmýšľať . A hlavne. Nebanuj a nechci zmeniť čo sa zmeniť nedá . Veď ok nech ti doktorka znení lieky. Ale urobiť musíš niečo aj ty. Lieky to na teba neurobia.

A že povieš iné ako si myslíš? A nevieš sa vyjadriť na rovinu. Potom banuješ... Si rýchlo ovplyvniteľná. Nevieš sa presadiť.

@ig0r veľmi silné slová. Toto je už v rámci jej psychiatra posúdiť či lieky pomôžu alebo nie. A navádzať na neužívanie. Nevieš ako sa cíti, len z čítania nejakých riadkov. Lieky neliečia ale určite pomôžu v prekonaní ťažkých situácii. A nie sú návykové, ak neužíva tzv.nárazovky. Ale to je tiež na jej dr . Veľmi nezodpovedné z tvojej strany čo jej píšeš. Takýto ľudia berú všetko vážne.

@omnos s predavackami nemam problem oni si rychlo zvyklo ze len po slovensky somnou treba kecat ale ked idem do ineho obchodu v dedine tak tam cumia ze odkial som prisla ked neviem poi madarsky . a svojho syna po madarsky tiez neucim aj ked priatel vie po madarsky a moja svokra nemoze vystat ze ho neuci po madarsky.Aj ja som strasne citliva odkedybmam dieta . ked som chodila do prace bolo jedno ze nemam ziadnu kamosku tu v dedine lebo som mala kolegine a kolegov .

@omnos lenže to je veľká chyba nepovedať doktorovi všetko čo ťa trápi . Ono psychiater ti už v tomto nepomôže ale sedia u psychológa a všetko musí ísť von. Lebo sa ďalej nepohneš! Doktor ti povie ako účinne eliminovať toto a tamto. Čo robiť čo nerobiť. Ak máš pocit že ťa doktorka nechápe. Zmeniť doktorku. Totiž aj zle určená diagnóza tým pádom zlé lieky môže spôsobovať že lieky akože nepomáhajú! Doktor musí od teba počuť celý život. Od narodenia. Až potom stanoviť diagnózu. A žiadne zvyšovanie dávok! A zabúdanie na lieky. Lieky po ktorých sa do mesiaca necítiš lepšie sú zlé lieky!! A dva roky rovnaké lieky to by myslím nemalo byť. Neviem či nie len pol roka potom sa to mení. Akú máš vlastne diagnózu ak sa môžem opýtať. Čím to všetkým zacalo? To si človek len myslí že aha mám to od teraz ako angínu. Ono sa to plazí, a len málo kto vie o čo ide. A trvá to roky. Nemám pravdu?

neboj, nie si v tom sama. my sme sa prestahovali do malickej dedinky, kde okrem mini potravin nič nie je, ani ihrisko, vekový priemer obyvatelov je tak 70 rokov. rodinu máme stovku km daleko, sme tu kvoli praci, blizko do mesta. ja som na rodičáku, pracuje iba manžel aj cez sviatky, vikendy a pod. nie je to lahke, ale ja som iná povaha, vcelku som si zvykla. chodím do mesta, tam sa stretavam s babami, kt. som spoznala tu na MK, lebo mame rovnako stare deti.
inak nesuhlasim s nazorom, že lieky neliečia depresiu. samozrejme, treba pracovať aj na sebe, nie sa tomu poddávať, ale ešte nik neprekonal skutočnú depresiu iba pozitívnym myslením a nejakými bylinkami. Netreba si mýliť depresiu ako chorobu s klasickou depkou, ak je nepriaznivé obdobie. To ako povedať diabetikovi, že ked nebude jesť sladkosti, tak sa z cukrovky vylieči.

@omnos chod k doktorke .. urcite nie je normalne ze preplaces cele noci a nespis...jedno je ze si nevies zvyknut ale taka dlhoba frustracia moze vyplyvat aj z tvojej diagnozy cize skus najprv to poriesit a uvidis ci sa ti nezlepsi nalada a aj pohlad na svet..
mozno ked zmenis lieky, davkovanie atd..naraz natrafis na mamicku ktoru si si predtym nevsimla, alebo zacnes veselsie uvazovat a zmeni sa ti pohlad na svet..
keby si pracovala urcite by sa vela veci zmenilo..nemala by si cas tolko rozmyslat..nad svetom, sebou ..a ver, ze vsetky barieri si vytvarame sami ..ludia sa musia v zivote prisposobit situaciam ked chcu ako tam prezit.. momentalne si nemozete dovolit odist kvoli peniazom.. tak si pories lekara, dohodni sa s muzom ze pojdes aspon na polovicny uvazok niekde..plus nie je v dedine nejaka pani co by ti helfla s opatronanim maleho? pripadne jasle/skolka na pol dna a vikendy mozete riesit tak ze budete navstevovat rodicov v meste kde ste byvali. pomohlo by ti to na psychike 🙂 pripadne ked bude viac penazi, budete moct cez vikend vyzrazit aj niekde na vylet 🙂 vsetko sa da..je to o pohlade, pristupe a komprimise 🙂

@sono2
@omnos
Mate pravdu , asi som to nemal pisat. Zrejme som sa zle vyjadril.
Radsej pocuvajte lekara a nie mna. Bude to tak lepsie.

Chcel som pripomenut, ze zavislost na liekoch je vazna vec a je nou postihnutych asi 4% ludi (najma zien)

Ja si myslím, že dosť veľký problém je aj v tvojej komunikácii s mužom. Že sa s ním nerozprávaš, on nerieši...ste ticho...myslím, že aj na tomto by ste vy dvaja mali popracovať

@sono2 V tomto máš dosť pravdu, že sa neviem až tak presadiť. Len je to stránka mojej povahy.....Tak ako je niekto rodený optimista a iný pesimista.