Som proti svadbe v kostole
Ahojte🙂
toto je moj prvy prispevok, celkovo som tu nova ale uz som velakrat citala diskusie na tomto portali. Mam priatela, ja pochadzam z BA a on z dediny za Malackami. Jemu je 32 a mne 25, planujeme staviat domcek v jeho dedine. Ide o to, ze vcera sme sa bavili o svadbe. Ja som ateista a vsetko cirkevne sa mi prieci a je mi na grcanie z celej tejto viery a mafie. Je proste pre mna nepredstavitelne ist do kostola, kde musim slubit, ze svoje deti vychovam v tejto viere, ze dam vysluzku fararovi, ze musim ist na spoved. Vyrastala som v katolickej rodine, vsade okolo mna su veriaci a na tej dedine je to uplne bezne. Priatel vsak trva na tom, ze svadba bude v kostole a deti budu pokrstene. Co ja razne odmietam. Pochopila som to az tak, ze by sme sa vedeli kvoli tomu rozviest. Ide o to, ze keby bol veriaci, tak to pre neho spravim, ale sam je neveriaci, chce to len pre pokoj v rodine a aby v tej dedine sa nesirili drby (co je mne uplne ukradnute). A neviem ako postupovat. Nechcem o neho prist, ale nepaci sa mi, ze netoleruje moj postoj.
@horana 😀 ze kazdy tyzden jedna svadba jeden pohreb, na dedinach je ledva 8 svadieb za rok a o krstoch ani nehovorim a tych dedinskych kostolikov je tak do 3000, v nedelu do zvonceka hadzu tak po20centov a to neda ani polovica z tych 200_300 veriacich, v mensich kostolikoch ich je tak 100. Takze tie tvoje prepocty su uplne zavadzajuce. Tie peniaze sluzia na ucely kostola vykurovanie opravy, ale si vezmi tie milionove podvody zo statnych zakaziek tie peniaze nevie ani sv.Peter u koho skoncia v tych kostoloch vieme.
@beckynka07 neviem, ci ti pomoze moj priklad, snad. U nas strasne chcel svadbu muz, ako katolik si chcel dat veci do poriadku. Ja som necitila ziadnu potrebu svadby a tak, aby som mu vysla v ustrety, navrhla som mu, ze ak vobec svadba, tak na urade a tak bol aj vlk syty, aj ovca cela.
Zaujimave je, ze odvtedy nechodi do kostola, nechapem preco, ale neriesim.
@jajaoli Na dedinach mozno, v mestach naopak su cez vikendy jeden za druhym. A nie su to moje prepocty, nezavadzaj. Bol to priklad vypoctu, co vsetko sa bez kontroly a dani berie. Su to hrube odhady, ktory boli v tomto konkretne pre zjednodusenie nadnesene, v inych aspektoch (pocty omsi) zase zamerne poddimenzovane - zaujimave ze do tej casti sa neobuva nikto.
Co je interesantne ze do tohto sa celkovo ryje ale o com to ma cele vypovedat, to uz akoze mlcky prejdeme, akoze nic sa nedeje. Tvarime sa ze nic. Obhajujeme netranspartnost, ktora je zjavna a zda sa ze velmi velmi rozlezena, az po Vatikan, s vedomym ktoreho sa to vsetko deje, tam aj tu. Verime ked nam povedia ze na opravy, ako ovecky. A akoze vieme kde koncia?, nevies to, nik to nevie. Nik nevie aky maju majetok a ako s nim nakladaju. Ukazuje tu ludom niekto na "mesiac" (dokonca viaceri z rad knazov) a oni - ludkovia cumia na ten prst a kritizuju ho. Typicka slovac.
Jasne ze si ulieva aj stat, ale to predsa nie je vobec ziadny dovod aby to bolo schvalovane aj pre cirkev. Ci ked uz jeden je zlodej, aj "my" mozme? Jeden kradne tam, druhy onde, a cirkev co by mala snad byt akymsi etalonom pravdy a cistoty nim uplne zdaleka nie je a berie sa to ako normal? Nie, nie je to normal a vzhladom na hodnoty ktore by mala reprezentovat je to o to vaznejsia zrada!
Ale nie, povie sa, my nie, najprv nech stat nekradne, nie my, najrpv nech sport sa vyluci z dotacii, nie my. Vzdy len my nie, ale najprv ini.
A namiesto aby sme vsetci sa zacali vazne pytat na tu transparentnost, ano aj u statu, ale tam aspon je pristup v zasade k tym info, na tie kauzy sa prijde, cirkev je omnoho menej kontrolovatelna, vlastne vobec. Je to cierna skrinka, do ktorej nik nevidi, lebo to tak sami chcu.
A teraz uz cakam na to ako "kazdy kope do cirkvi, lebo je to dnes v mode". Hotovi chudaci. 😝
@horana vieš, stále si poviem, že sa do diskusií na túto tému zapájať nebudem (ale nedá mi), lebo tieto debaty boli vždy beznádejné, nikto nikdy týchto ľudí nepresvedčí, oni nechcú vedieť pravdu.
Na každý fakt a na každý argument si vymyslia obhajobu...ak už nič iné, tak "veď aj inde sa kradne a aj inde sa robia svinstvá" To už je aká obhajoba.
Inak, aká náhoda, dnes som natrafila na tento starší článok...
http://pietruchova.blog.sme.sk/c/239455/Vatikan...
@beckynka07 chapem o com pises. Ja som tiez ateista a je pre mna velmi dolezie, aby som mala s mojim manzelom v tejto otazke rovnaky nazor. Mozno to bude pre niekoho smiesne, ale ja som si hladala v minulosti priatelov len ateistov, lebo som vedela, ze to je pre mna jediny potencionalny vztah do buducnosti. Ja by som do toho nesla, ani pre klud v rodine. Pre mna je to zasadna vec, ako pre jeho rodinu.
@alaguema Pre mna je to na celej tejto diskusii este najvaic fascinujuce: pozorovat ako pracuju obranne mechanizmy mysli ludi. Smajliky, kvazi vtipne zlahcovania, alebo iny zatvorenie oci a odvratene pohladu pripadne prosba o pomoc (zatvorenie fora) aby nemuseli vidiet. Alebo vyzvy ze uz je toho moc, zaujimave ze len toho nezelaneho nazoru, ked je opacny, tam nevadi ked sa obmiela aj stokrat.
Ludia co chcu ist co i len malinko pod povrch su vacsine tak ci onak neprijemni. Ani ked sa snazia poskytnut dokazy, tie su vytesnene a dalej sa ide akoby neboli.
@huahua Nie je to pre mna absolutne vobec prekazka vo viere, je to prekazka iba a jedine (comu velky vyznam ozaj nedavam) ze pre mna cirkev v podobe akej je, nie je Cirkev myslena Jezisom. V sucasnoti samozrejme Cirkev stale preziva, ako bolo predpovedane, ale na vnutornej urovni, niektori jej clenovia su clenmi aj svetskej cirkvi, ini nemusia, nie je to znak prislusnosti. Ja by som bola rada keby sa aj ta svetska ocistila, zatial to nie je mozne. Nebudem sa vsak tvarit ze spinave je ciste.
fiii.... to už je z toho 17 stran???....
@ena70 ano, ale k teme minimum
Vzdy je to na dohode dvoch ludi. Cirkev je jedna vec, vzdy sa najdu "cierne ovce" ako aj medzi ateistami, su to len ludia, aj ked maju by prikladom a dorziavat bozie prikazania. Ale viera v boha je duha vec, ak nemas zaujem viest zivot vo viere a ani dieta k tomu nechcete viest, nema zmysel mat svadbu v kostole, len preto ze co povedia ludia.
@horana
@alaguema chodila som 27 rokov do kostola každu nedelu i každý sviatok, modlila sa, proste kresťanka ako sa patrí, preto viem, že tu môžte napísať hocčo, je to zbytočné. Prirovnala by som to k tomu, akoby niekto utočil na vašu rodinu a obvinoval ju z rôznych zločinov.... Mali by ste tendenciu ju obranovať, pretože by ste to cítili ako svoju povinnosť. Kresťania KATOLICI cítia povinnosť brániť cirkev,preto je toto uplne zbytočná diskusia....
Na viere by ste mali obaja súhlasiť a mat jasno pred svatbou, pretože na tento problém budete narážať aj v budúcnosti (výchova deti atd). V kostole by mali mat svatbu veriaci ľudia pretože to pre nich znamená viac než obrad a určite to nieje rodinná záležitosť ale osobná. Je to vaša svadba a do toho kde bude nikomu nič nieje.
@zara1357 suhlasim, CELA tema je dolezita!! lebo skor, ci neskor budu okrem svadby v kostole riesit aj dalsie veci- krst deti, 1.sv.prijimanie, birmovku, skolu...!? ta svadba je len zaciatok, a ak uz teraz nemaju jasno v tom ako budu dalej viest svoj rodinny zivot...samozrejme existuju kompromisy, len osobne by som v tychto otazkach chcela mat jasno uz na zaciatku (pre mna je tato otazka dost hakliva, citliva a osobna) svokra a okolie mi do toho nemaju, co hovorit, jediny s ktorym som ochotna viest dialog je PARTNER (a tak to bolo aj u nas)
@beckynka07
@mircalla - nie, nemusíš, samozrejme, nasledovať žiadne pravidlá 🙂 Myslela som to tak, že pokiaľ sa Ty ako pokrstená osoba chceš nejakým spôsobom zúčastniť nejakého obradu (v tomto prípade svadba) v rámci katolíckej cirkvi (evanjelik v evanjelickej, grékokatolík v grékokatolíckej atď.), budeš musieť dodržiavať pravidlá tejto cirkvi platné pre katolíkov. Proste pre cirkev si katolíčka (keďže si pokrstená, bez ohľadu na Tvoj postoj k viere), a napr. pri svadbe sa na Teba ako katolíka vzťahujú určité pravidlá, ktoré budeš musieť dodržať, ak chceš tento obrad absolvovať. Tam nikoho nezaujíma, či veríš, či neveríš, proste si pokrstená - si katolík - platia pre Teba iné pravidlá (cirkevné) ako pre nepokrsteného ateistu, ktorý by chcel absolvovať svadbu v kostole s veriacim.
Práve pre toto je možno pre niekoho "nevýhoda" dávať krstiť malé deti (bez ich vlastného rozhodnutia), pretože v podstate niekomu to takto môže skomplikovať život. Čiže áno, máš pravdu v tom, že si si to v podstate nevybrala, a ak Ťa rodičia k viere neviedli alebo si sa od nej sama odklonila, pri svadbe s veriacim v kostole (alebo pri svadbe s veriacim napr. evanjelikom) budeš mať proste "problém" v tom, že budeš musieť splniť určité pravidlá (ktoré Ti nemusia vôbec vyhovoať, ba až vadiť), aby si ju mohla absolvovať, už len preto, že si pokrstená. To sú veci, ktoré Ty ako človek neovplyvníš. Ale je to zase pochopiteľné, pretože Ty žiadaš od cirkvi niečo (svadbu), takže by si mala súhlasiť s ich podmienkami. Nemyslela som to celé, samozrejme, osobne na Teba 😉
@ankaja každý chápeme po svojom! Ja neberiem nazor, ani nesúdim druhých, tak to čakám aj od druhých. Určite máš pravdu, ale ja vidím zmysel kresťanstva v iných veciach ako chodením do kostola. Ale zároveň neodsudzujem tých, ktorý majú potrebu tam chodiť, aj ja tam raz za čas zájdem, možno časom budem častejšie .... A boh je všade okolo nas, nielen v kostole, nie ? 😉
@beckynka07. Nemala by si sa vyjadrovat stylom, ze je ti na grcanie z viery....ja som veriaca, ale nikdy by som nepovedala, ze mi je na grc z ateistov.....ver si comu chces, veriacich a vieru nechaj na pokoji!
@beckynka07 Ahoj, citala som iba zaciatok diskusie.... chcem ti len povedat, ze som bola vo velmi podobnej situacii ako ty. Ja som pokrstena a mam aj prijimanie, ale na birmovku som uz po svojom uvazeni nesla a dnes sa nepovazujem za krestanku, nepraktizujem ich vieru a ked prislo na svadbu, pripadala by som si ako ten najvacsi pokrytec, keby som sla do kostola odriekala tam, ze verim veciam, ktorym neverim a slubovala veci, ktore nesplnim. Proste by to bolo cele klamstvo a asi by mi bolo samej zo seba zle, ta svadba by pre mna bola ako podvod na mne, nas aj na pritomnych ludoch... Moja rodina (rodicia, surodenci) su na tom rovnako, nie su veriaci, okrem babky, ta je ultra katolicka a stale nam to obija o hlavu, diskusia s nou neexistuje.
Teraz kapitola moj partner (teraz uz manzel). Myslim, ze mozem povedat, ze sme sa my dvaja nasli, je to perfektne, obaja sme rovnako pocitili po istej dobe vztahu, ze chceme zostat spolu na cely zivot. Ze chceme zalozit rodinu, a dat si navzajom slub a zavazok, co z toho rozhodnutia plynie... Lenze. Presne narazila vtedy kosa na kamen a prisla tema svadba. Moj muz je na tom s vierou podobne ako ja, az na to, ze ja som agnostik a on v nejaku bozsku entitu sice veri, ale v reali neveri v krestansky katechizmus, nechodi do kostola a cirkev nemoze vystat. Jeho rodicia, aj cela rodina su vsak silno veriaci, praktikujuci katolici z Oravy. Musim povedat aj to, ze su to velmi dobri, mili ludia, ktorych si vazim. A on, ked prisiel raz za cas domov, tak zasiel do kostola s nimi, tak nejak asi, aby nezranil city ludi, ktorych ma rad, vedel, ze by sa kvoli tomu trapili, keby vedeli, co si naozaj o viere mysli, ze neveri... Ked sme sa zacali rozpravat o svadbe, tak sa to ukazalo ako jedna nocna mora - prenho viera nebola taka principialna tema, aby bol ochotny ist do otvoreneho konfliktu s rodinou, rozplakat mamu, ktora by ho z lasky pred zvyskom rodiny asi aj obhajovala, i ked by nesuhlasila s jeho rozhodnutim, ale musela by celit sama tlaku celej rodiny, vycitkam od deda, ze ako to syna vychovala a pod... oni by to mnohi proste nepochopili, nasa uradna svadba by sa chapala ako akt nejakeho prostestu, vzbury, alebo by to padlo na moju hlavu, ze ja som ho odviedla od boha a pod... no des. Doslo to az tam, ze nam obom zacala svadba pripadat ako taky des a bolehlav, ze sme uz len myslienku na nu zacali radsej vytesnovat. Mne to vsak bolo aj luto, pretoze pre mna tento obrad vyznam ma - nie sice nabozensky, ale prikladam vyznam tomu, ze vyslovim svoj zavazok voci tomu druhemu verejne pred ludmi, ktori su nam blizki a ktorych sa nas zivot tyka. Preto sa mi aj priecila predstava zobrat sa niekde na urade o dvoch svedkoch len kvoli papierom a vyhnut sa divadlu...
Co ti chcem vsak povedat, je to, ze som na muza nijako netlacila, iba som mu jasne vysvetlila, ako to ja mam. Ze by som bola ochotna (ako ty) ist do kostola vo forme toho dsispenzu, ak je on s tym stotozneny a naozaj je to z pohladu jeho viery dolezite, ze to tak naozaj citi. nehadali sme sa kvoli tomu, skor on tu celu myslienku svadby poctivo vytesnoval ako fakt neprijemneho kostlivca... Ale casto sme sa spolu niekedy vecer rozpravali o tom, kto z nas v co veri, o veciach z Biblie, ci verime v zivot po smrti, o hodnotach, ako interupcia, o takych principialnych veciach... a myslim, ze sme si aj porozumeli, aj sme zistili, ze na vacsinu sa pozerame a citime to rovnako... a s tym asi aj jeho postoj ku svadbe v kostole asi nejako dozrieval, aj ked o tom nehovoril. V case, ked prislo to nestastne referndum za rodinu, ten pastiersky list o kulture smrti, nenavistny pochod katolickych ultras s ciernymi vlajkami a klamstvami cez amplion na Hviezdku, tak sa v nom cosi definitivne zlomilo a on prisiel s tym, ze pred takouto instituciou, akou je nasa cirkev, sa teda on sobasit nebude. A ze do kostola on svoj slub povedat nepojde, ani keby som ja zrazu chcela.
Tak sme vo vysledku zili spolu bez svadby, a povedali sme si, ze obrad nejako vyriesime, az ked pride do nasho zivota dieta. Ze snad ta situacia, ked budem ja tehotna, katolickej casti rodiny tak nejak naznaci, ze naozaj sa toho, ako je to spravne "podla katechizmu" v zivote neriadime. A ze ked uz budem ja takto "v hriechu", tak snad sa aj s nasou svetskou formou svadby nejako uz zmieria a nebudu mat take velke ocakavania ohladom toho, co sa "patri" a ako to ma byt. Podarilo sa nam dietatko - a ked sme to oznamili rodine, tak sme zaroven oznamili aj svadbu. Aj to, ze nebude v kostole. Bolo to tazke, ja som mala sama tremu aj strach z toho, moj muz podla mna tiez, ale nejako sa to zvladlo. nechceli sme vsak, aby to blizka rodina brala tak, ze sa tym od nich chceme nejako distancovat, alebo, ze si ich nevazime, ked sme sa tak rozhodli. Obaja sme sa snazili svoj pohlad vysvetlit. Aj obrad a celu svadbu sme sa snazili pripravit tak, aby v nom mal kazdy z rodiny dolezite miesto, aby vedel, ze nam na nich zalezi, ze si ich vazime a ze sa s nimi rata. Ze sice robime veci tak, ako ich citime my dvaja a ako nas vystihuju, ale nam ani ich city nie su lahostajne. Obrad sme mali mimo siene, na matrike sme sa dohodli na mnohych veciach, ze budu inak, mali sme vlastny slub, napisali sme si vlastne slova k pritomnym, k rodicom, k starym rodicom, bola to taka mala svadba, ale podla mna velmi osobna. Nakoniec som velmi stastna, ako to cele dopadlo, myslim, ze to vsetci nakoniec prijali, aj mna do ich rodiny, aj nas vztah. My zijeme teraz po svadbe podla svojho presvecenia, oni podla svojho, vsetci sa tesia na vnucatko a ja som rada, ze sme rodina. Napriek tymto nabozenskym rozdielom a inym zvykom su aj v muzovej aj v mojej rodine rozumni ludia, a pri troche empatie a snahy sa dokazeme navzajom respektovat, nenurame sa potencialne konfliktnych veciach a snazime sa stavat na tom, co nas spaja. ja som presvedcena, ze sa to da.
Prepac, ze som sa tak rozpisala, ale mozno ti tento moj obsirny popis doda optimizmus, ze nemusis vidiet vas vztah uz teraz skepticky. Ak si v inom vyhovujete, dajte si cas, niekedy to chce len cas a trpezlivost, aby ste mali obaja moznost spolu vyrast a dozriet... o tom podla mna dlhodoby vztah je. Nie o subojoch, kto koho pretlaci na svoju stranu, ci zlomi svojimi argumentmi.
Drzim vam palce ;)
@mircalla 😀