Som sklamaná z manžela

neznamaznama
8. aug 2016

Zostala som z manžela sklamaná a rozčarovaná, ale to asi každý pochopil z nadpisu. Viete, myslím, že som doteraz pri manželovi stála za každých okolností a kedysi aj on pri mne, ale v poslednej dobe..................... Mám pocit, že sa niečo zmenilo. Keď zomrela moja mama a ja som mu to oznamovala telefónom a pýtala sa ho, kedy príde, tak jeho odpoveď bola: "Neviem, či budem môcť." Akoby ma oblial horúcou vodou. Potom bolo všetko fajn, pár sklamaní, ale myslím, takých normálnych ako keď máte nejaké očakávania a ono sa to tak nestane a vy si uvedomíte, že to nie je chyba nikoho, len vašich očakávaní. Pred nedávnom však nastala situácia, že sme zostali všetci v rodine chorí, myslím úplne všetci, boli sme práve na dovolenke a čo myslíte, kto musel fungovať, aj keď nevládal? Ja. Dúfala som, že sa ma pokúsi po chvíľke vymeniť, ale nie. Dúfala som, že sa nejako premôže, ale nie, musela som to byť ja a pritom mi bolo rovnako ako jemu, ešte o kúsok horšie, pretože som mala "nočnú" s deťmi, pričom samej mi bolo veľmi zle. A teraz zas. Už cez deň mi bolo zle, večer sa to zhoršilo, chytila ma zimnica bolo mi strašne, do toho aj so synom neznáme zdravotné problémy (nič vážne), manžel napriek tomu, že ma videl v akom som stave, odišiel do práce, reku,keď ti bude ráno zle, zavolaj mi, vrátim sa z práce. Len som si pomyslela, že sa mu môžem na to vy.rať, mne je zle teraz, ale nebola som schopná ničoho. Do rána som bola relatívne v pohode, som stále slabá ako mucha, zimnica, vracanie a horúčka dokážu telo vyčerpať, napriek tomu musím fungovať, som doma s dvoma deťmi a nemám veľmi na výber. Volal mi, vraj na nás myslel a tak............. Na to sa mu môžem vykašlať. Keď som ho potrebovala, nebol tu a mňa to mrzí. Chcem mu to povedať, ale chcela by som, aby to malo efekt. Nakoľko ho poznám, jeho odpoveď bude, že musel ísť do práce, kolega by sa tam nemal ako dostať a bla bla bla.................... Super zistenie, že kolega mu bol prednejší ako ja počas choroby. Neviem, kde sa podeli tie časy, keď sa o mňa staral hoci aj po nočnej, keď si kvôli mne bral voľno, aby mohol ísť so mnou k dr., keď sa kvôli mne trepal 200 km autom, aby som ja nemusela ísť vlakom................. Viem, ľudia sa menia, ale toto................. mrzí ma to, tak veľmi ma to mrzí a bolí................ neviem, či ma chápete................ ☹ ☹ ☹ ☹ ☹

ruthike
8. aug 2016

@neznamaznama a prepac, ze takto, ale nemas podozrenie, ze ma znamost?

paulinoocka
8. aug 2016

"Len som si pomyslela, že sa mu môžem na to vy.rať" len si si pomyslela. Co tak mu to povedat? chlapi nevedia citat z pohladu, z oci. Chlapovi musis povedat co cakas, co by mal spravit, preco. Mal by vediet ako sa citis, ked sa takto sprava. Pretoze takymto sposobom spejete do zahuby..

neznamaznama
autor
8. aug 2016

@ruthike Tohto kolegu často bráva do práce, nemyslím, že niekoho má, nič tomu nenasvedčuje.

seahorse27
8. aug 2016

Komunikacia je zaklad. Ja vzdy môjmu poviem, ked ma naserie alebo sklame, aj niekolko krat, ked treba. Veci treba riesit narovinu a nie si len mysliet a tyzden sa chystat, ze mu to povies. Mna by asi roztrhlo od nervov. Moj muz sa sice tvari urazene, ked mu dam nejaku vycitku, ale na druhy raz si uz da sakra pozor, aby sa neopakovalo to, za co som ho minule sprdla 😀 Plati to aj opacnym smerom, my proste nevieme nejak dusit v sebe negativne emocie, ide to vzdy von...ale o to rychlejsie sa vycisti vzduch, ked si veci vydiskutujeme.

natalym
8. aug 2016

Poznám, u nás štandartne. Môj muž nevidí, kým chodím a dýcham, si myslí, že som pohode. Musíš mu to veľmi názorne aj prehnane povedať.

neznamaznama
autor
8. aug 2016

@paulinoocka Pretože mi bolo tak zle, že som bola rada, že som, nevládala som ani hovoriť. Ak mlčím o pocitoch, je to jedna vec, ale ak sa cítim viac ako pod psa, trasie mnou zimnica, nevládzem chodiť, vraciam na záchode...........tam asi netreba príliš veľa slov, alebo áno? Viem, čo si tým chcela povedať, ale tu boli naozaj slová zbytočné, tu by asi málokomu napadlo odísť od manžela/ky, partnera/ky.

neznamaznama
autor
8. aug 2016

@natalym To poznám, ale tu som už nechodila a občas som mala pocit, že ani nedýcham. Ale viem, že mu to budem musieť povedať, lebo to bude vo mne trčať, ako jed a potom ho vyprsknem v nesprávnej chvíli. Najhoršie je, že tuším, čo povie. Určite tam nebude prepáč, alebo niečo podobné. Budú tam výhovorky, prečo to nešlo.

natalym
8. aug 2016

@neznamaznama Môjho by to ani netrklo. Kľudne by išiel do roboty a povedal by to isté čo aj ten Tvoj, keby niečo volaj. Keby volám tak mi povie, že teraz nemôže. Ako by si o nás písala.
Musíš plakať, sťažovať sa, hovoriť o tom, grcať pred ním........... 😉

Jáj môj mi povie, že prepáč, iba keď už na neho ziapem.

neznamaznama
autor
8. aug 2016

@seahorse27 Viem, máš pravdu a u mňa je to rovnaké. U môjho chlapa nie. Jemu sa musia niektoré veci vytknúť viackrát a ani to nie je záruka, že sa z toho "poučí." On má povahu, že ak on sám nemá pocit, že je to niečo zlé, že je niekde chyba, tak s tým nič nerobí. Túto povahu má odjakživa, takže sa na to nesťažujem, viem, čo som si brala, s tým som sa naučila žiť, ale občas to vytáča.

neznamaznama
autor
8. aug 2016

@natalym Takže nie je sám? Aj sa mi uľavilo. Len ma mrzí, že taký nebol. Keby som si takého už brala, tak si môžem nadávať sama, ale kedysi bol iný a teraz......... mrzí ma to. A ten tvoj ti aspoň to prepáč povie, môj to povedal asi 3x, čo sa poznáme. Aj keď je to vyslovene jeho chyba, kým on nemá pocit, že za to môže, tak ho ani netrkne sa ospravedlniť. Ale to je jeho povaha, s tým fungujeme už dávno, takže.............. Teraz ma však neuveriteľne sklamal.

natalym
8. aug 2016

@neznamaznama On sa neospravedlňuje, on má málokedy, že je to jeho chyba. Pozdrav ho. Ja som typ čo sa nesťažuje, ale rokmi som sa naučila, teraz si aj vymýšľam. Keď mi nič nie je ale nechce sa mi niečo, alebo si chcem len poležať, tak sa sťažujem ako ma niečo bolí. Fakt.

neznamaznama
autor
8. aug 2016

@natalym Až tak ďaleko zájsť nechcem, mne by stačilo, keby ma v poslednej dobe tak nesklamal, ale fakt je, že mu to musím povedať a už bude na ňom ako s tým naloží. A aj to vypovie o jeho charaktere a budem sa vedieť pripraviť do budúcna.

natalym
8. aug 2016

@neznamaznama Nuž donútil ma k tomu. 😉

neznamaznama
autor
8. aug 2016

@natalym To verím, občas človek nemá na výber. Až takto ďaleko sme zatiaľ nezašli, hoci možno k tomu tiež dôjde.

natalym
8. aug 2016

@neznamaznama Mne to je tiež odporné, ale keď ma potom obskakuje, tak prečo nie, alebo sa aspoň tvári, že mu je to ľúto.

neznamaznama
autor
8. aug 2016

@natalym Keď to funguje a je to jediný spôsob, tak prečo nie, neodsudzujem, možno to raz budem robiť aj ja.

seahorse27
8. aug 2016

@neznamaznama povedala by som, ze môj ma podobnú povahu ako tvoj, ale ja ho viem tak trochu zmanipulovať, aby mal pocit viny 😀 Inak, mne spravil pred pred par rokmi presne to iste a to som sa v 40-ke teplote starala sama o novorodenca. Ledva som stala na nohách. Takú hubovu polievku za to dostal, ze by si to za klobúk nedal. Odvtedy pri mojom aj minimálnom zdravotnom probléme kmitá, len sa tak práši 😀

natalym
8. aug 2016

No u nás hubová nepomohla, nechápal..............
Mala som povedať.
Tak odvtedy hovorím aj patričnou dramatizáciou.

seahorse27
8. aug 2016

@natalym ja tiež a opakujem sa, dokedy je to potrebné. On nepovie nič alebo stále si melie svoje, obhajuje sa, neospravedlní sa, ale nabudúce uz to nespraví 😀

ciernypes
8. aug 2016

@neznamaznama sa to stalo prvy krat alebo sa to opakuje.?

neznamaznama
autor
8. aug 2016

@seahorse27 No, asi budem musieť vybuchnúť. Raz sa mi tak stalo, pri inej situácii a tiež sa veľa vecí vtedy zmenilo. len škoda, že musia prasknúť nervy, aby to pochopil. Asi to je vlastnosť niektorých chlapov.

neznamaznama
autor
8. aug 2016

@ciernypes V podstate druhýkrát, keď to bolo prvý (čo sa týka choroby), tak som mu to povedala a teraz to spravil znova. Vtedy sa tváril, že ho to mrzí, nič moc k tomu nepovedal, ale mala som z neho pocit, že si to uvedomuje.

ciernypes
8. aug 2016

@neznamaznama a koklo rokov ste spolu?. Vies muzi ked su chori.su ako male deti.zeny zvladnu viacej a ty si to aj ukazala.ze zvladnes viacej ako on..a on to prijal a nechal sa obskamovat od chorej manzelky.

neznamaznama
autor
8. aug 2016

@ciernypes sme spolu dlho, manželmi viac ako 10 rokov. Nikdy sa takto nechoval. Ten prvý raz by som to chápala, bolo mu tiež zle, aj som mu to povedala, že som to chápala, ale mrzelo ma, že ma v tom nechal samú. Ale teraz som zostala úplne zaskočená a v šoku a sklamaná. Už mi chodia hlavou všelijaké myšlienky, či sa budem môcť na neho spoľahnúť.......

ciernypes
8. aug 2016

@neznamaznama a tak nerob si z toho az taku hlavu.uvidis aka pomoc z jeho strany bude v buducne.....no povedz mu ze sa ti to nepacilo ale .vies.ja by som to tak tragicky este nebrala.

emocka
8. aug 2016

muži nevedia čítať myšlienky, to bežne ľudia nevedia, ani pocity si domýšlať. Múdro ti radia, hovoriť, komunikovať. Predídeš takýmto veľkým sklamaniam. Muž rozumie, ak sa mu dostatočne dôrazne povie jedna vec. Opakovane. Možno aj zdramatizovane, ak treba. Ináč nie je šanca.

pumi21
8. aug 2016

Neuvedomujeme si to ale chlapi naozaj netušia čo si my myslíme. Čo od nich čakáme. Preto sa nemôžme hnevať ak urobia niečo čo sme nechceli.

neznamaznama
autor
8. aug 2016

@ciernypes veď hej. Už som mu povedala svoje a uvidíme do budúcna. On to proste tak nevidí. Ale to som aj čakala.

neznamaznama
autor
8. aug 2016

@emocka
@pumi21
Tu nejde o čítanie myšlienok, ide mi o to, že ma naozaj chorú nechal doma samú s deťmi. To ma mrzí.

jeennyv
8. aug 2016

@neznamaznama ak sa bude situacia opakovat, postaraj sa o deti a o seba, jeho neobskakuj, je dospela osoba tak ako ty, aj tebe je zle a nik sa o teba nestara, chlap resp. niektori ludia chapu, len ked ich postavis pred hotou vec, danu situaciu a samozrejme hovor, povedz mu to ze sa ti nepaci jeho spravanie....ked nepovies bude to brat nadalej tak, ze ty si superzena a urobis vsetko a on nic...