Som sklamaná z reakcií rodiny na sťahovanie
Ahojte, tento príspevok je skôr len na vyventilovanie sa, možno ma niekto pochopí, možno nie, možno mi ponúknete iný pohľad na vec.
Momentálne bývame v mestskom byte, budeme sa sťahovať do domu. S nikým s rodiny sme to neriešili, všetko sme si zabezpečili sami. Rodičov sme postavili pred hotovú vec.
Jediné, čo každého zaujímalo, čo bude s týmto bytom, už každý špekuloval, komu ho dať, na koho prepísať, koho vyplatiť. Nikto sa nespýtal, či nepotrebujeme pomôcť pri prerábke, žiadna radosť. Mám pocit, že sme kúpili lacné mäso v Kauflande a nie dom. Máme ešte súrodencov, ktorým sa veľmi nedarí, rodičia myslia na nich, čo povedia, ako sa budú cítiť. Oni žijú pre nich.
Som taká smutná z toho.
@anonym_autor Naši rodičia nás nechápu sú iná generácia nepochopia nás preto sa netreba nad tým trápiť a žiť si svoj život čo najmenej času byť v ich prítomnosti,moji sú tak že prejde nejakých 10min. a začnú ma poučovať a kritizovať.
@alison11 A ako si sa s tým naučila fungovať? Mňa to trápi, len neviem, či ma trápi ich prístup alebo to, že ich treba odstrihnúť. Mám akoby výčitky, že predsa rodičia, že musím za každú cenu.
@alison11 A ako si sa s tým naučila fungovať? Mňa to trápi, len neviem, či ma trápi ich prístup alebo to, že ich treba odstrihnúť. Mám akoby výčitky, že predsa rodičia, že musím za každú cenu.
@anonym_autor a čítala som, že práve tieto výčitky a pocit zlyhania je znak liečenia sa...
Prečo by si sa mala od rodičov odstrihnúť? To mi príde radikálne. (sú prípady, kedy by som to chápala, ak ide o silné ubližovanie atd.. ale toto mi tak nepríde)
Aj keď je to jednoduchšie, než snažiť sa poriešiť tie vzťahy.
Treba prijať fakt, že rodičia sú, akí sú. Naozaj to nebýva často spravodlivé. Voči jednému dieťaťu sa správajú tak a voči druhému inak. Je to nefér, a zabolí to. Ale netreba preto vymazať rodičov zo života.
Nemôžeš očakávať niečo, čo ti očividne nie sú schopní dať.
Urči si hranice, ak treba. Nezdôveruj sa priveľmi, ak nemáš pocit, že by to padlo na úrodnú pôdu.
Skús si nájsť taký druh vzájomného vzťahu s rodičmi, pri ktorom nebudeš trpieť (ale ako hovorím, tu netreba od rodičov očakávať pochvaly, ktoré ti ani predtým nedávali. )
Navyše, ako dospelí sa môžete pochváliť sami.
Máš manžela, s ním sa teš. On je teraz tvoja hlavná rodina.
Prečo by si sa mala od rodičov odstrihnúť? To mi príde radikálne. (sú prípady, kedy by som to chápala, ak ide o silné ubližovanie atd.. ale toto mi tak nepríde)
Aj keď je to jednoduchšie, než snažiť sa poriešiť tie vzťahy.
Treba prijať fakt, že rodičia sú, akí sú. Naozaj to nebýva často spravodlivé. Voči jednému dieťaťu sa správajú tak a voči druhému inak. Je to nefér, a zabolí to. Ale netreba preto vymazať rodičov zo života.
Nemôžeš očakávať niečo, čo ti očividne nie sú schopní dať.
Urči si hranice, ak treba. Nezdôveruj sa priveľmi, ak nemáš pocit, že by to padlo na úrodnú pôdu.
Skús si nájsť taký druh vzájomného vzťahu s rodičmi, pri ktorom nebudeš trpieť (ale ako hovorím, tu netreba od rodičov očakávať pochvaly, ktoré ti ani predtým nedávali. )
Navyše, ako dospelí sa môžete pochváliť sami.
Máš manžela, s ním sa teš. On je teraz tvoja hlavná rodina.
@unicornlady ďakujem za názor, máš pravdu. Odstrihnúť sa je veľmi radikálne, skôr sa zmieriť s tým.
Mne raz na to kamarátka-psychologička povedala (lebo tiež je z viacerých súrodencov a tiež sú tam rozdiely od rodičov), že ona to prijala tak, že ten rodič má určitú kapacitu (tej energie, pozornosti, ktorú dáva...). A viac asi nie je schopný (ale to tak nemusí byť navždy; napr. ak budete mať deti, možno zase tvoji rodičia budú častejšie navštevovať teba než ostatných súrodencov atd..)
S tym bytom, robi sa to, ale my to nerobime, ani neurobime. Myslim, ze je to normalne. A keby aj... zas by bol hriech, ze preco "im a nie nam".
Vinu zvaluju na nas. Co uz.
@anonym_autor nerobí sa to rozhodne bežne. Všetko ide cez bytovú komisiu, ktorá nie je jednočlenná... Asi by sa našla nejaká možnosť, ale nevyhlasuj to za "bežnú" vec.