Som vyčerpaná a mám problémy s manželom

@alaguema jasne. Treba veci uviest na spravnu mieru. My traja sme uz boli dost velki, ani najmladsia sestra nebola uz babo, neslo teda o poporodnu depresiu.

@mirkava nenapísala koľko je u rodičov.Je bežne, že na dedine ide syn domov pomôcť s drevom, sadiť, poorat aspoň dúfam, že to nemyslela, že tam je celý vikend a sedí s rodičmi pri TV, ale že ide pomôcť s niečím.

@eliska13 napisala ze vikendy travi u svojej mamy.... no kto vie ako to je, ale v zime hadam nerube drevo... ved idem v sobotu pomoct a sup domov a mozme ist aj v nedelu ak je mama sama, ale vsetci spolu....

Mne skôr príde, že psychicky ešte nie si úplne ok a to ovplyvňuje tvoj pohľad na vec, čo samozrejme neznizuje tvoje trápenie. Určite má vplyv aj,, ponorka,, z dôvodu pandémie a aj tvoj muž z toho môže byť psychicky vyniceny a preto ti nevládze pomôcť alebo možno nechce, ale keby si bola psychicky v pohode jedno dieťa s pomocou tvojej mamy by si mohla zvládnuť. Mohla by pomôcť psychoterapia, ak si to môžte finančné dovolit. V súčasnosti sa dá aj cez Skype, tiež tak mávam so svojou psychoterapeutkou (mam úzkostnu poruchu).

@mirkava možno niečo prerába, stavia...milión možnosti.
@daisylucky ja, keby som bola unavená a muž mi ironicky povie, že nie je na reťazi a ide k mame tiež by som bola rozhodena.Tak asi si manželský a rodinný život predstavovala inakšie a je rozčarovaná.Nepomoze nič len sa s ním porozpravat, on má predstavu, ona má predstavu.V konečnom dôsledku sa ona cíti osamelo, bez podpory a on si môže ísť kde chce.

@eliska13 predpokladám, že porozprávať sa s ním skúšala...

@eliska13 dosť pochybujem

Môj muž sa na našu dcéru veľmi tešil, keď bola v bruchu, akonahle sa narodila prišiel zlom, zistil, že už nič nebude ako predtým, že to proste chce čas kým si nájdeme režim. Bola som doma z pôrodnice 2 dni, zasita som bola asi až "za ušami", bolelo ma už len to, že som dýchala a on zavolal mamičku s bracekom k nám na obed, tak som od rána vytvárala, prišli presne o 12-tej, ved na obed, ja som práve kojila malu a ešte som dostala sprda, že ešte nie je dokončené a prestreté. On sa hral na počítači. Sedeli u nás 7 hodín a pomoc 0 bodov, od nikoho z nich. Na druhý deň som mala takú migrénu, že som myslela ze zomriem, hlavu strcenu v záchode a mala vedľa mňa v kresielko a keď som za ním išla aby ju nachvíľu zobral tak mi povedal ze som si nemala robiť dieta keď sa o neho neviem postarať, toto bola veta ktorá ma strašne ranila a nikdy na ňu nezabudnem. Zavolala som mojej mame aby prišla. Chvalabohu, lebo neviem ako by to dopadlo. Večer mi vykrical, že si neželá aby moja matka k nám chodila a furt mi pomáhala s malou, podotýkam, že to bolo 1x, tak už som vybuchla a som mu vykricala, že jeho matka bola u nás deň predtym 7 hodín a nepohla ani prstom. Prvého pol roka bolo všetko na mne, on vôbec nevedel co s nou ma robiť, keď ju aj zobral tak mi ju hneď vrátil, že plače. Prvý rok bol u nás veľmi kriticky, hrozne sme sa hádali, že som neurobila toto a tamto, tak som mu povedala, že on tiež žije v tejto domácnosti, tak mu ruky neodpadnu, keby zobral ten vysávač raz aj on. Proste celé zle, uvažovala som nad rozvodom, ale som si povedala, že dam tomu ešte čas a zmenilo sa to, sam mi cca po tom roku povedal, že vie, že sa choval ako debili, že vôbec nechápe prečo taky bol, bol to pre neho sok, že sám nevie co čakal. Teraz mi donesie aj kvety len tak, vraví mi ako si ma váži a ďakuje, že ma má. Aj s malou je to už iné, postará sa, zahrá, venuje sa jej. Kríza prehrmela, ale na tie slová, ktoré mi vtedy vykrikoval aj tak nikdy nezabudnem, len mam pocit, že poporodnou depresiou u nás trpel asi on. Len ma hrozne mrzí, že to obdobie ktoré malo byt pre nás najkrajšie v živote s nasim prvým bábätkom bolo skôr katastrofou 🙄 dúfam, že takéto obdobie v našom živote už nikdy nenastane.

@majkeel Napísať, že v dnešnej dobe má každý depresiu a vyhorenosť môže napísať iba človek, ktorý nemá šajnu, čo tá choroba obnáša. Ani ti neprajem, aby si to zistila na sebe, len treba byť trochu empatický k ľuďom, ktorý depresiou trpia.

@danielinaa Pravda.

Aká je tvoja predstava, že muž Ti má pomoct?Nemám rada, keď niekto napíše príspevok a viac sa neukáže.Ak je nezrely a uteká k mame rozid sa.Nie všetci by sa mali stať rodičmi.Chlap si potrebuje na dieťa zvyknúť, žena ho ľúbi väčšinou od začiatku.Vela mužov uteká od starosti uplakaneho dieťaťa hysterickej ženy.Niektori do krčmy, k frajerkam, do práce, k mame.Zalezi aj koľko máte rokov.Takymito stavmi prejde 95% žien po porode.Zalezi ako prijmes materstvo, ale ver, že časom prilnes k bábätku a muž Ti bude ukradnutý.Ak nechce byť s vami doma čo ho priviazes?Oddychuj s malým cez deň, spi a čerpaj sily je to len zaciatok.

nechce sa mi čítať diskusiu... ak teraz uteká, v budúcnosti to lepšie nebude. nechala by som ho ísť za mamičkou a sestričkou. navždy... možno prvé tri roky budú ťažké, ale potom sa ti uľaví. takto budeš mať na krku ešte aj chlapa, ktorý nie je ochotný ťa vypočuť a pomôcť

Prepac, ale ja sa necudujem ze uteka. Tu by si mala prestat riesit jeho, a zacat riesit seba. Mas dieta (vies kolke to stastie nemaju?), ktore Ta potrebuje, preto si DOLEZITA, mas uz ulohu na tomto svete a to stastie, ze mozes z neho vychovat dobreho cloveka. To je obrovske privilegium, ktore nema kazdy. Zameraj sa nan. A bud si ista, ze ked Tvoj muz uvidi, ze Vase dieta nie je Vas problem, ale VASE stastie, nebude odbiehat viac k mamicke, bude chciet byt s Vami.

@torysheer
To nie je bezna situacia......poporodna depresia zvacsa odstavuje matku o schopnost sa postarat o dieta ....predpokladam ze je tam zvysena placlivost....... Chlap uteka lebo asi ani nerozumie co sa deje s jeho polovickou...
Autorka pise ze je na liekoch z dovodu poporodnej depresie. Je to stav ktory si vyzaduje aj spolupracu manzela.....len keby mu to mal kto povedat...
To myslim v dobrom.....lebo mam pocit,ze si to prefiltrovala v uvodnom prispevku.

@pieksamaki áno, len nikto nemôže zmeniť niekoho iného, môže zmeniť len seba. Ak sa so svojím mužom rozprávala a on sa zmeniť nechce, ostáva jej len, aby sa zmenila sama, a teda vyliečila a dala dokopy už len kvôli dieťaťu. Vyzerá, že jej mama je ochotná pomoct, snáď by to mohlo stačiť.

@daisylucky
Ved ano....chapeme sa.len ona moze mat precitliveny pohlad na vsetko.......ako po porode...skor keby mala empatickost z okolia...by sa pozbierala.....
Ale fakt je dolezity kazdy den mat chvilu cas na seba....to vsak si ucely system postupne sama....zaciatky su vzdy tazke..

Drzime im palce..aby sa lepsie chapali....aj mama tam ako tak vie este pomoct....mohli by to spolu zvladnut...len to chce toleranciu kazdeho a chapavost toho druheho....komunikacia .

A predtým co doma robil? Ak jeho starostlivosť o domácnosť bola.. Nic. Tak nemôžeš čakať, že zrazu sa pretrhne, bordel po sebe uprace a bude ti skákať okolo malého. Ja síce neviem co znamená živé 4m dieťa, moje bolo normálne 😂 podľa mňa... Ale zariadila som si všetko tak, aby som si urobila doma všetko. Treba sa pozbierať, naštartovať a začať aktívne riešiť veci. Dovolím si tvrdiť, že polovica depresii minimálne nemá s depresiou nič. Ty si podľa mňa v stereotype, nasrata na chlapa, ne celý svet, musíš byť doma s dieťaťom co nespi 20hod denne a ešte aj muž ti uteká z domu. Tak s a prestať ľutovať, zariad si doma režim s malým, kedy idete von, kedy nakúpiť, kedy spíte, ohrádka funguje perfektne, keď si poreve 5 minút kým vyjdes zo sprchy/wcka/domiesas obed ak sa náhodou zobudí alebo ho hra prestane baviť tak mu to neublíži... Netreba byť premotivovaná super matka, zariad si veci tak aby tebe bolo dobre a malému nič nechýbalo. Ocko robí bordel? S čím? Rozhádzane oblečenie som pozbierala a drbla to svojmu do skrine ak sa to už ani na sluhu nezmestilo. Neodkladal si v kuchyni veci po jedle, nuž umývačka to istí. To sa dá prežiť... Na víkendy povinné kocikovsnie a vami, ste rodina. Ono môj chlap nemal vzťah k bábätku, sam s nou nebol nikdy 😂 ale keď som mu malú strčila s fľašou a ja zatiaľ upratala kuchyňu tak to zvládol, nekupal ju, ale keď som ju do umývala mali sme rituál že mi ju bral z kúpeľne on do spálne, kým sme sa ja a kúpeľňa dali do kopy... Ako si urobíš tak máš. Tiež som mala dní keď sme sa ani nevideli, ale ja by som tie víkendové pobyty u rodiny nezvládla. Určite by som protestne odišla 😁 niektorým to pomôže keď sa im žena vyparí na chvíľu.

@simca06022011 Napísala si to dobre, ale z pohľadu zdravej ženy. Je iné povedať, že mám depresiu a je iné mať depresiu potvrdenú lekárom a brať lieky. Asi ich len tak z rozkoše neberie. A práve preto ľudia s depresiami nezvládajú svoju chorobu, lebo okolie a blízki väčšinou zľahčujú ich stav a nevedia im byť oporou v čase, keď to ešte nemajú pod kontrolou a trápia sa sami so sebou a určite nemajú sílu prevychovávať dospelého muža, keď majú čo robiť sami so sebou a ešte sa starať o dieťa. Manžel namiesto toho, aby jej bol oporou tak uteká k rodičom? Mal by ísť za psychológom on a poradiť sa ako fungovať v rodine, kde ma matka a manželka depresiu.

Vidím že to ide do zlého smeru... Takže takto. Chlap , čo mi sem napísal príspevok o tom jak mali aj volakedy ženy depresie...hm ok. Ale skúsil si si prežiť v 8m pôrod 10 hodinový mrtveho syna ? Prežil si si zavazovanie mlieka , prísť domov s prázdnou perinkou a začať fungovať ? Ja áno. A áno , bola som šťastná že som znovu otehotnela a bola sledovaná celých 9 m. Nuž po pôrode sa spojilo mrtvý syn + ťažké detstvo a depresia bola na svete. Takže keď si toto prežiješ ozvi sa mi. Ženy , čo mi píšu sem čo som čakala od muža kedže chodí robiť - pomáhal mi s domácnosťou , pri malom bol stále. Ale teraz keď mu poviem aby ho uspal a malý nezaspí do 3 minút povie kašlem na to , tak zjavne neni v poriadku ten chlap a to nejsom nejaká citlivka po pôrode. Ďalej ako sa mám s ním porozprávať - nejde to s kľudom , nejde to s krikom. Nejde to nijak. On má predstavu si doma ? Fajn , nenarobíš sa tak sa staraj o decko ja chodím robiť. Ale ani jeden deň ( ani hodinu ) s ním ešte nebol sám. A áno , rozhodla som sa , že radšej budem žiť s 290 eurami mesačne ako ničiť seba kvôli nemu. Nejsom nejaká depresívná žena čo má v hlave na.raté a ani neplačem do poštára pri televízných novinách. Len už ma proste muž unavil. Vžtah s ním ma unavil a zistila som , že najväčším spúšťačom mojich nervov je práve on. Ďakujem vám niektorým za povzbudivé slová

Chlap nie je nikdy tak trpezlivý a empatický voči dieťaťu ako žena.Ale, ak si myslíš, že Ti bude lepšie bez chlapa tak fajn😀prežila si aj horšie veci

Drzim palce,nech sa uz rozhodnes akokolvek.

No evidentne si rozhodnutá, tak držím palce. Možno sme si tu ozaj co to podomyslali, keďže si sa nezapajala do debaty a teraz sa tu snažíš sfuknut aj ľudí, čo ozaj chceli len pomôcť. V každom prípade lepšie byť len nasrata na manžela (hoci aj tak, že sa rozidete) ako byť chorá, tak sa vlastne teším s tebou 🙂

Vies ako sa hovorí "v núdzi poznáš priateľa". Tak si ho práve spoznala, vyfarbil sa pri prvom vážnom probléme.
Aj môj ex bol podobne číslo. Totálny sebec ktorý myslel iba na seba a svoje pohodlie. Pravý charakter ale uplne ukazal keď mi skončila pomerne veľká materská a začal rodicak. Vydržala som to do dcerineho roka a rozišlla sa s ním. Jedine co ľutujem je ze som to mala urobiť hneď ako sa dcéra narodila, ušetrila by som si rok trapenia a placu

No viete zeny, aj ten chlap je len clovek, mne pride aj autorka ak oniekto kto vidi len seba. On tiez moze mat toho dost... ved tym co ona presiel urcite aj on, ale na druhej strane, ako chlap...a podla toho posledneho prispevku podla mna aj ma...