Spoločné bývanie pred svadbou
Ahojte, chcem sa spytat ci je tu niekto taky, kto sa bral resp. zasnubil bez toho, aby spolu s partnerom zili nejaky cas v jednej domacnosti
Nedavno som citala ako jedna vestica z ukrajiny okrem padu dvojiciek predpovedala ze od buduceho roku sa zacne vojna.eu skonci a vyhra is.co pri tychto imigrantoch nikto nemoze vediet ci su to neni teroristi.
Jaj baby este nevieme co nas caka a neminie v dnesnej dobe.
@gretocka - krásny prístup, čo tvrdí tá terapeutka. Len si myslím, že v dnešnej maxi zrýchlenej dobe je to dosť nereálne urobiť tak, pretože ľudia obvykle počas týždňa vyšťavení prídu z práce domov, majú ledva čas sa na hodinku - dve možno stretnúť s tým druhým, ak vôbec (ak spolu nežijú), strávia spolu víkend, obvykle na nejakom výlete, kde sa chcú odreagovať, príp. byť spolu - alebo s partiami na chate a pod. Vlastne naozaj toho druhého v takom tom reálnom, bežnom, každodennom živote a v kontexte s jeho rodinou (alebo jeho rodinu) nemajú moc šancu spoznať. Aspoň teda tak sa mi to javí v okolí, čo pozorujem.
dievcata, pripajam sa s otazkou v suvislosti so spolocnym byvanim. Ja mam dieta z predosleho vztahu. Priatel je rozvedeny s detmi z predosleho vztahu, zije s detmi vo svojej domacnosti. Ja som ta, co chce, aby sme boli spolu. Pokope. Ako pise markina8, chcem prist domov tak, aby neboli vecer prazdne izby, ticho doma, chyba spolocnost muza, s ktorym chcem zit (spolocne byvat), vytvorit si spolocne zazemie. Je to cca 1,5 roka, co sme spolu. Muz sa roznymi vyhovorkami strani, nechce urobit "dalsi krok". Trvalo mu vyse roka , aby ma vobec predstavil svojej rodine a svojim detom, aj to viac menej na moj natlak. Ma zmysel na takehoto cloveka cakat, ze potrebuje cas vzhladom k okolnostiam alebo?
my sme sa zasnúbili po 3 rokoch, o pol rok neskôr začali spolu bývať /dovtedy sme sa navštevovali na striedačku, 50km od seba/ a o trištvrte roka neskôr mali aj svadbu 🙂 ... všetko sa dá... netreba sa riadiť tým, že väčšina ľudí tak a tak, tak musíme aj my... ako každému vyhovuje 🙂
@sojovatycinka podľa mňa nemá , nech to znie akokoľvek tvrdo a kruto . Vy ste len kamoši s benefitmi . A čo sú to rôzne výhovorky ?
@katrinka8 ano je to desny paradox tejto rychlej doby, pretoze nemame cas toho druheho spoznat skor nez sa s nim "zviazeme" a potom nemame cas problemy riesit, tak od nich utekame a hladame zas niekoho ineho.... velmi smutna doba.
So svojimi nazormi a zasadami si naozaj pripadam ako z ineho vesmiru....
@maminuska mozno po pol roku vztahu som zacala s tou temou spolocneho byvania. Mala som pocit, ze chcem s tym clovekom zdielat zivot, spolocne chvile. S tym cielom som si aj hladala partnera. Nie aby som bola sama. On si vyclenil v ramci "jeho moznosti" ( moznosti z jeho pohladu, ktore mi bol ochotny venovat) 2 vecery v tyzdni a kazdy druhy vikend, ked nemal doma deti. Postupne sa to zlepsovalo, ze obcas aj prespal, alebo z vecerov sa stali uz aj navstevy zacinajuce o 6 vecer (opat na moj natlak, aby videl este aj moje dieta, nie iba prisiel, ked uz cela domacnost stichne a dieta spi). Napriek tomu, ze o teme spolocneho byvania rozpravam stale dookola s mensimi prestavkami (lebo uz niekedy rezignujem a nebavi ma "uhanat" muza a tlacit ho do niechoho), tak vysledok ziadny. On ma vlastnu domacnost. Tvrdi, ze neutiahne dve byvania momentalne , to je moje a jeho byvanie (svoj byt by dal neskor do prenajmu. Nema v nom vsak vsetko este dokoncene. Ale z mojho uhla pohladu dokoncit obklady a kupit par nevyhnutnych veci do bytu nemoze trvat 3/4 roka, pokial ma clovek motivaciu). Dalej, ze nevie, kde bude jeho z jeho deti chodit na skolu (tiez nemeni nic na veci, lebo ci bude o rok chodit na skolu tam aleob onam, bude musiet tak ci tak dochadzat). A kopec inych naznakov, ze on deti "pripravuje" (cca ten rok, co ma ani nepoznali. Po roku aj pol boli prvy krat u nas na noc, ja som to citila tak, ze deti tu boli iba akoze "nejak ten cas prejde a pojdeme domov", co aj samozrejme na prvy krat asi inak nemoze byt. Lebo som pre nich cudzia "teta" , nemaju tu zazemie, ich otec vlastne tie deti nejak nemotivuje cely cas nasho chodenia, ze by sa mali nejak integrovat. Lebo ked deti nechcu, nejdu s nami. Ked deti nechcu, nejde sa na vylet. Ked deti nechcu, nepridu k nam. A deti nikdy nechceli. A ich otec to nechal tak). A potom dovody z jeho strany, preco nie... raz to bola "zla geopatogenna zona " u nas 🙂, raz to, ze to nie je u nas este pripravene (stale nedokoncene veci v byvani, ale stav normalne na byvanie , chybaju 2ks dveri, parapetky na dvoch oknach , nabytok v izbe, kde by teoreticky byvali jeho deti. V podstate nic kriticke, normalne tu zijeme). Neskor povedal, ze vlastne nevie, ze si nie je isty. Posledna veta verzia bola , ze som nevyspytatelna. A uplne posledne, ked sme spolu volali, tak bol uz u seba doma po tom , co stravil u nas vikend. Volam mu, a on, ze je uz v posteli a pozera TV. To je je jeho stereotyp a komfort, ktorym zije. Hovorim mu poloironicky, ze toto by u nas nebolo (mame iny zivotny styl, viac dynamicky, TV iba "sviatocne"), ze ci vobec chce zit s nami a tym sposobom. A on usecne, ze nie. ( par hodin pred tym bol konflikt, takze este stale bol nahnevany) To je posledna verzia.... Z opacneho pohladu, chlap tvrdi, ze ma miluje (jeho sposob lasky), pomaha nam, vo vela veciach vidno naznak toho, ze sa posuva vo vztahu. Lebo na zaciatku som mala vyroky "ze on ziadnu zensku uz nebude v zivote rozmaznavat", "volakedy by zniezol zene aj modre z neba, ale to uz nikdy nebude robit" , "on nenecha uz nikdy zo sebou manipulovat" a podobne ( stale nespracovany jeho predosly vztah, strach z toho, ze by mal opat zit partnersky zivot, kde nie som ja a ty, ale MY)
@sojovatycinka a si este s nim stale?
@mima4 tak striedavo oblačno, ale zatiaľ áno
@sojovatycinka aha, vidim, ze ste 😀
osobne nerozumiem ti, ze si ochotna tolerovat take zneuzivanie, pretoze tvoj priatel nesprava sa ako skutocny muz, len vyuziva pozitky vasho vztahu, ale neprijima zodpovednost. Co je to za vztah? ake ma predstavy o buducnosti s tebou?
poziadal ta o ruku alebo mieni si ta vziat za zenu? ci bude chodit k tebe na vikendovy sex? 😉
Spolocne byvanie je super vec. S ex sme sa presne koli tomu rozisli. On mal uplne ine predstavy a zaujmy ako travit svoj volny cas a netravil ho si mnou. On siel po svojom a ja som vacsinou isla jeho mamke do zahrady pomoct,pozavarat.... skoncilo to samozrejme rozchodom. To s mojim manzelomnto malo ovela rychlejsi spad. Od zaciatku sme do seba zapdli ako puzzle. Zoznamili sme sa v maji,v juni sme spolu zacali oficialne chodit ceke leto travil u nas spolu sme chodili do prace a z prace (pracovali sme v rovnakej firme). V septembri sa k bam nastahoval kedze podnajom platil uplne zbytocne. (V inom meste). V decembri zasnuby. V marci sme kupili byt a v juli svadba. Sme spolu 6 rokov, stale to medzi nami klape,milujeme sa ako blazni aj ked sa obcas pohadame je to nafherny vztah. Mame spoli 3 nadherne dievcatka. Mam v podstate vsetko co som.v zivote mat chcela.
@mima4 no tiez si to hovorim, ci ma toto zmysel. Posledne tyzdne, mesiace. Stale dufam, ze sa zobudi. Lebo ako clovek nie je zly. Ale vlastne nechce nic riesit. Ked som sa ho pytala, viackrat, co ocakava vo vztahu, kde ma pre partnera miesto, tak mi raz odpovedal "co ta do toho". Dalsi raz mi povedal, ze mi nic nebude hovorit, lebo by som sa spravala potom tak, ako by to on ocakval a to nechce, aby to bolo "naprogramovane". (tomuto argumentu fakt nerozumiem dodnes). V podstate neviem na com som. On mi tvrdi, ze chcem vsetko a hned. Ze tomu nedavam cas. Ze sa nepozname dostatocne. Ale zas ten priestor sa spoznat nie je taky velky (chodime obaja do prace, obaja mame domacnost, deti). On svoje deti a svoju rodinu k nam nepriblizuje, nesnazi sa to zlucovat. O svoje deti sa stara vzorne, ale deti su pre neho priorita, ja a moje dieta za potom. Ked sa ho pytam na predstavy o buducnosti, ze tiez chcem mat nejaku predstavu o tom, ci ten clovek so mnou pocita, ci vo vztahu mam vidiet pred sebou nejake milniky, tak nemam dodnes ziadnu odpoved. Iba ze "ano, chcem byt s tebou, ale neviem , kedy" (to sa tyka byvania spolocneho). O svadbe, zasnubach, nejakej inej vazbe nic, to je daleka buducnost, nikdy sme sa o tom nebavili nejak seriozne. Ja by som chcela urcite este deti, ale nie do takehoto vztahu. On postupne prijima tu skutocnost, ze by sme mali spolocneho potomka. Minule mu hovorim, ze nas nic nespaja, ze mam taky pocit, akoby bol iba frajer, nie partner. Tak polosrandou povedal, ze urobme si babatko. Fajn, krok vpred, ale nie za takychto okolnosti. Ono je problem v tom, ze ked som mala povedzme 18, tak my takyto vztah stacil, ze navsteva, rande sem tam a potom kazdy svojou cestou domov. Ja mam cez 30, on uz po 40-ke. Teraz mam predstavu o vztahu inu, su tu deti, hladam cloveka, co vie vytvorit spolocny zivot, zazemie pre moje aj jeho deti. Cloveka, ktory chce zdielat spolocny cas, spolocne radosti aj problemy. Ale toto je, ze pridem, som chvilu s vami (cize zijem par dni vas zivot) a potom sa zbalim a idem domov ( to je jeho zivot). Spolocny nemame ziadny. Pripadam si ako ja ta "chybna", co chce od neho nieco nenormalne. Lebo on to tak berie. Ked chcem od neho ,aby v ramci nasho vztahu zaujal nejake miesto, mne dal nejake miesto, vymedzil vztahy ja a jeho rodina, ja a jeho deti...nie, nic z toho nie je.
@sojovatycinka a pre teba nie je prioritou tvoje dieťa?? Ak jeho deti s tebou nechcú tráviť čas, tak ich má nútiť? Ty si síce použila krajšie slovo - motivovať. Len ako? Väčšie deti majú svoju predstavu o trávení voľného času a hlavne o tom, s kým chcú a s kým nechcú byť. Ak idú do puberty, ani nehovorím...Z môjho pohľadu veľmi, ale veľmi tlačíš na pílu. Po pol roku spoločné bývanie?? Sranduješ? Keby ste nemali deti, ok. Ale v tejto situácii nie, nie nie. To je veľmi skoro. Ak to neklapne, znova príde iný pán a ďalší pokus? A dieťa to bude ticho sledovať? Ja úplne chápem rozvedených rodičov, ktorí nepredstavujú nový objav deťom šupom hneď, kým sa nespoznajú lepšie a vedia, cca čo od toho človeka môžu čakať. Možno sa pri takom prudkom štarte, chlap vyplašil (ja by som sa asi vyplašila tiež). Čo je ale z môjho pohľadu vážnejšie je, že nie je vysporiadaný s krachom jeho manželstva. Možno to je ten pravý dôvod, prečo sa nemá k tomu, aby s tebou niečo vážnejšie riešil.
vela sa ti ukaze o charktere a navykoch tvojho buduceho ked spoznas jeho rodinu a trochu k nim hlbsie preniknes. tam uvidis ako sa k sebe spravaju rodicia, vztahy ... aky maju poriadok a navyky a to vela vypovie.
@sojovatycinka vieš čo prepáč, ani som to nedočitala ....a načo si s ním pre pána jána? čo máš z takého chlapa? Sex? Peniaze? ...Prečítaj si toto čo si napísala a poviem ti tak - on tvoje predstavy nesplna a v 40tke sa uz nezmení. Len aby ti neušli ešte celkom pekné roky zivota a potom uz aj tebe definitivne ,,ujde vlak,,. a take odfajče ze ,,čo ta do toho,, Boze zeny, to uz vazne nič lepšie nie je v ponuke? Radšej sama ako toto.
Teraz mam predstavu o vztahu inu, su tu deti, hladam cloveka, co vie vytvorit spolocny zivot, zazemie pre moje aj jeho deti. Cloveka, ktory chce zdielat spolocny cas, spolocne radosti aj problemy. Ale toto je, ze pridem, som chvilu s vami (cize zijem par dni vas zivot) a potom sa zbalim a idem domov ( to je jeho zivot). Spolocny nemame ziadny. Pripadam si ako ja ta "chybna", co chce od neho nieco nenormalne. Lebo on to tak berie. Ked chcem od neho ,aby v ramci nasho vztahu zaujal nejake miesto, mne dal nejake miesto, vymedzil vztahy ja a jeho rodina, ja a jeho deti...nie, nic z toho nie je.
@sojovatycinka Toto su take veci co ti robi on, ze to nejaka nast rocna baba by mohla zvladat a nechat si robit ale urcite nie dospela zena co vie co chce. Taketo natahovanie. Normalne ma striasa z toho, ked si predstavim taketo chovanie od muza, neustale cakanie a natahovanie mojej osoby, dufanie.... Nie, to fakt nie. Vykasli sa na neho, nezmeni sa(nechcem byt zla, ale pravdepodobne ty si ta co lubi viac), mozno by dokazal byt idealny, ale zrejme pri inej zene, lebo chlapi vedia hory prenasat, ale az ked sa fakt zalubia.
@sojovatycinka neviem , to si až taká zúfalá že musíš byť s takým exotom . Rok kým ta vôbec prestaví svojej rodine , a to na nátlak a ani po pol roku na to sa nijak nechystá to zladiť. Treba si uvedomiť že si kamoška s benefitom , nič pre neho neznamenáš. Si s ním jeden a pol roka a neposunula si sa ďalej . Ja som predstavila svojho súčasného manžela deťom po 3 mesiacoch so slovami , toto je ujo , ktorý má rád vašu maminu a bude tráviť s nami nejaký ten čas.
Snáď po 30 tke vieš ako sa správa muž ktorý skutočne chce ženu ale tak skutočne, nie len si vyvetrať vercajch . Ukonči to a nájdi si niekoho iného , buď slobodného ( najlepšie ) alebo niekoho kto o teba fakt stojí a záleží mu na tom aby ste sa zladili .
@markina8 , @maminuska je to zial tak, ako pisete. Aj ked chapem, ze niekto potrebuje viac casu. Ale zas ja potrebujem partnera. Svojej rodine som ho predstavila po par mesiacoch, aj okoliu. Vzdy , ked je u nas a idem k nasim, tak ho beriem uplne samozrejme so sebou. Lebo je to moj partner, niekto , kto v mojom ponimani patri ku mne a je pre mna prirodzene, ze chcem travit cas s nim a integrovat ho do rodiny. U neho je to ine. Ide k rodicom, my sme mimo. Niekedy sa za ten vikend, co je u rodicov, ani neozve. Pozve rodicov k sebe, my sme mimo. K nam si pride pozicat kuchynske nacinie, aby mohol u seba pre rodicov pripravit slavnostny obed a po vikende mi hrniec vrati. Ale zmienka, ze pridite aj vy, chcem , aby si travila vikend v kruhu mojej rodiny....nic.
@maminuska a k predstaveniu. Tiez by som cakala, ze by ma predstavil svojim detom a povedal by, ze toto je moja partnerka, pocitam s nou, je pre mna dolezita a berte na vedomie a respektujte sa; a samozrejme rovnako naopak. Ale nic. Ked som prisla k nemu, co bol prvy kontakt s detmi, tak on bol v inej izbe a ked deti vysli z izby , tak sa iba pozdravili "dobry den" a sli dalej. Ja som potom prisla a predstavila sa sama, podala ruku, ked to uz ich otec nevie. Velmi ma to mrzelo.
@sojovatycinka sama vieš že je to zle, nechápem prečo to trpíš.
Môj manžel keď chcel byť so mnou , tak poletoval okolo mňa ako čmeliak , bzučal a on by ma predstavil matke kráľovnej hneď. Chlap keď skutočne ľúbi tak búra mosty , chce byť s tou ženou a chce s ňou tráviť všetok čas. Nie nadarmo sa vraví búrliváka skrotila žena.
Ako 1,5 roka a posun nula , tak ani ja som s manželom nebývala do svadby ale do roka ma požiadal o ruku ...myslíš že ta niekedy požiada o ruku ?
Veru baby kazdy nadava na komunistov ale pritom v dnesnej dobe sa zije velmi zle.dobre uz vtedy bolo uz bude len horsie a horsie.clovek bude makat az do dochodku a boh vie ci nejaky vobec bude kedze to stale posuvaju a dobre vedia ze nan peniaze stat nebude mat.deti sa rodi malo a teda ak este nebude praca nebude mat kto robit na dochodky preto to robia ako to robia.a je mozne ze za par rokov nas to uz ani trapit nemusi za chvilu pridu is buchat aj do blavy budeme stredom eu a uz budeme vo vzduchu aj mi.uz teraz sme vo vojne a bude sa to len zhorsovat.