Sťahovanie sa na dedinu
Ahojte baby. Som akosi zúfalá. Žijeme v byte v meste, ja na RD s 1,5r synom, manžel pracuje. Naš vzťah už dlhšie prechádza krízou. Všetko v zásade pramení z toho, že muž doma skoro vôbec nepomáha. Telka a mobil to je jeho relax. Tvrdí, že je to stresom z práce. Už x krát sme sa rozprávali, hádali, že sa nám so synom málo venuje. Mne doma stačí, keď za sebou sprace riad, hodí špinavé veci do práčky, nech sa nepovaľujú kade tade a nech nám venuje čas. Ja som potom nervózna, lebo nepohne veľa krát ani prstom. Von sa mu s nami nechce chodiť. Vyrastal v dome a nebaví ho chodiť po sídlisku. Ja som vyrástla v byte a príde mi to ako normálna vec. V meste nikoho z rodiny nemáme. Sťahovanie bol kompromis kvôli jeho práci. Ja som sa vzdala lokality, on domu. No ubíja ma stále cestovať k obom rodinám a byť väčšinu času sama s malým, aj keď je on doma. Problém nastal teraz. Začali sme sa baviť o sťahovaní do mesta, kde bývajú moji rodičia. Bol to akýsi dlhodobý plán, ktorý sa páčil obom. No reality sú tam drahé a práce menej. Za posledný týždeň prišiel s tým, že v starej robote nevydrží, bol na pohovore, kde sa mu majú ozvať a firma sa mu veľmi páči a zjavne aj on firme. No práca je v inom meste. K našim by to bolo 80 km, k svokrovcom okolo 60 km. Bavili sme sa o blízkej dedine, kde by sme kúpili dom a presťahovali sa. Nemáme žiadny úver, byt je náš, tak hypo by bola s trochou šťastia a rozumu 60 - 70 tisíc. Má vyhliadnutú novostavbu, ktorú by sme mali ísť aj pozrieť, aby sme vedeli či je to reálna možnosť. Sľubuje ako s novou prácou a menším stresom sa bude venovať rodine a viac pomáhať. Naši zaručene budú proti takémuto kroku. Zo života bez hypo, by sme zrazu museli splácať, stále by sme neboli blízko ani k jednej rodine a sami vidia, že sa snahou nepretrhne. Ja nie som rozhodnutá. Idea je pekná, ale mám strach, že sa nič nezmení. Nechcem si narušiť vzťahy s rodičmi a potom plakať nad rozliatym mliekom. Bojím sa, že ich negatívny názor na vec ovplyvní ich vzťah ku mne. Je to síce náš život, ale desí ma to. Dajte mi kočky nejaký iný pohľad, ktorý ešte nepoznám. Išli by ste do toho? Tlačí ma do domu, že pre nás chce len dobre, že tam to bude iné. Mne príde, že mám len dve možnosti. Sťahovanie do domu alebo sa vrátiť s malým k rodičom. Napriek všetkým hádkam ho ľúbim, ale už je toho na mňa moc ako som na všetko sama. Nechcem žiť vo vzťahu, kde sa chlap poriadne nevenuje rodine a má pocit, že stačí priniesť domov peniaze. Ak ste výlev prečítali do konca, ďakujem. Snáď mi vaše postrehy nejako pomôžu. tohtohomocnenachádzame cestunového,
@lujza123 ja som si nezavolal hodinového manžela ale "svokra". To bola hanba 😂 celá rodina vedela ze konečne mám garnize po roku co stali v chodbe 😂
Ahoj , čitala som tvoj prispevok a napadol ma hned moj manzel( prepac, ale diskusiu som necitala). Teda podelim sa o moju skusenost. S manzelom sme byvali 3 roky v byte, a bola to katastrofa. nikam so mnou nechcel ist, iba pocitac a mobil.Deti sme este nemali, ale vedel, ze stojim za tym,aby sme mali dom, i ked ho vobec nechcel. Dom sme postavili s odretymi usami, skoro vsetko bolo na mne, murari atd.... Teraz po 10tich rokoch a s troma detmi, je rad ze ma dom, zobudil sa, zacal sa venovat veciam okolo domu, i ked vidim ze nie vsetkemu rozumie, ale vidim ze ho to naplna. Detom urobil dreveny domcek, pieskovisko, este aj strechu nad terasou, co som bola z neho uplne prekvapena. Ked sa ho spatne pytam, ze ci by isiel teraz do bytu, tak ani za nic, ze co by tam robil..... teraz chodi sice na pc aj na mobil, ale je to v ramci normy.... posledne roky zacal pomahat aj v kuchyni a ost. veciach doma. Chcem tym vsetkym povedat, ze treba mu dat sancu, je to predsa tvoj manzel aj so vsetkymi jeho chybami, ale myslim, ze sa moze stat to co u nas. Ja viem trochu pochopit tvojho manzela, lebo ja som tiez nevedela zit v byte. Mala som pocit akokeby som tam len prezivala. Velmi vam prajem, aby ste si nasli k sebe cestu a nech vas nikdy neopusti Laska a odpustenie, i ked prezivate velku krizu. vela porozumenia 🌷 ❤
I ja mozem suhlasit s @roni1704 . My sme sprvu byvali u nasich na spodku(s babkou), ten pocit si pamatam. Manzel robil a pomahal vsetko co sa robilo ale sam nemal taky kutil kutik, kedze bol v cudzom nic si nemohol,nechel zabrat miesto otcovi atd..takze poslesne mesiace prisiel domov z roboty, ma gauc, tv,mobil a doslova hnil na mieste....potom zomrel svokor a zobrali sme jeho rodicovsky dom( s testinou a svagrami), i ked je to niekedy o drzku vidim u neho zmenu...ma svoj dvor,svoje miesto, svoj kutil kutik co si urobil( akoby konecne nasiel miesto, jeden kohut na kednom smetisku), takze teraz robi terasu, detom chce zbuchat hojdy...ked budu kese chce investovat do strojov na drevo a vemovat sa vyrob z dreva ako hobby. Predtym mu chybal taky drive,zivot, chut..teraz sa to pomaly prevudza comu som rada...
@roni1704 @elisebah91 ďakujem kočky. Dávate mi nádej, že keby som sa rozhodla to risknúť, môže to dopadnúť aj dobre. 🙂 Práve preto, že je to manžel, nechcem zahodiť mojej rodine šancu na lepší život. Ak by sľuby nenaplnil, aspoň budem vedieť, že sa to nikdy nezmení. Ale ak by tá zmena nastala, vedeli by sme robiť zmeny k lepšiemu a ponaprávať pokazené. Škoda, že to celé vypálilo tak náhle
Tiez mozem potvrdit, ze muz "ozil" od kedy sme v dome. V byte vlastne co ma robit?
Tak isto susedka, oni este dokoncuju novostavbu tiez...jej muz pride domov a uz ide von. Ona mi povedala, ze aky je stastny tu.
Takze moze sa to takto zmenit.
Ani deti nebudu vzdy male. Mozu chodit raz za dva tyzdne na vikend k babke....tak sa to da zvladnut.
Rozhodla som sa to na základe viacerých kritérií risknúť. Hlavne kvôli malému a našej rodine. Časom by ma asi mrzelo, že som tomu nedala šancu a nezistila ako by to dopadlo. Dohodli sme si ale podmienky, za ktorých som ochotná do toho ísť a jasne som povedala, že ak nedodrží to, čo sľúbil, bude to pre mňa posledná kvapka. Že chcem, aby naša rodina fungovala a dať aj jemu šancu veci napraviť. Ako tu jedna z vás písala, nie každá kríza sa má končiť rozvodom, o tom manželstvo nie je. Obaja chceme a len čas ukáže ako to dopadne. Ďakujem vám baby, aj vďaka vám som si utriedila myšlienky.
Potom daj vedieť, ako sa vám darí v novom dome.
Sice ti drzim palce, no ja neverim ze sazmeni. Ked dosiahne co chce, bude vsetko tak ako je teraz. Nepomoze, nespravi, nikam nepojde, maximalne s mobilom v ruke bude lezat na zahradke.
Držím palce a pomaly nech si začína odvíkať od mobilu a gauču, aby potom nebolo naňho veľa.
Ďakujem, len čas ukáže ako to celé dopadne. Uvidím
a ja som celkom zvedava ako to dopadlo s tym stahovanim a s muzom 🤪
Ahojte, už dávnejšie som vám chcela písať, ale nevedela som nájsť diskusiu a dnes mi ju vyhodilo. Hm dopadlo to asi tak ako ste väčšinou čakali. Odkedy sme v dome, riešime len samé problémy. Ja som nastúpila do práce, nestíham dokopy nič. Popravde zaujímalo by ma ak oto robíte tie, čo máte doma stále upratané. Cez víkend ideme k rodine, dakam na výlet. V týždni sa snažím venovať viac malému, lebo škôlka je pre neho ťažká aj druhým rokom. Vidieť na ňom, že je tam rád, ale chodiť tam nechce, lebo je bezo mňa a keď prídem z práce, chce aby sa mu niekto venoval. A bingo, manžel sa mu nevenuje. Nasťahovať sa sem bola chyba. Síce pokosi, niečo urobí na tom malom dvore, ale nič extra. Vnútri poriadok neudrziava, stále je na telefóne. V zásade nedodržal nič z toho, čo sľúbil. Veci sa práve naopak zhoršili. Jeho správanie k nám išlo dolu vodou. Minulý rok v októbri som sa chcela rozviesť. Nakoniec sme spolu zostali, že sa budeme snažiť. Mám pocit, že sa snažím len ja. Aby málo nebolo, zistila som, že hrá automaty a vzal 3 úvery, dokopy myslím 6 tisíc. Vypisoval si na pokeci s ženskými. Teraz sa tvári, že seká dobrotu, lebo som mu jasne povedala, že ešte raz a príde o rodinu. No je to na h...o. Ja v neho nemám dôveru, on sa nám nevenuje a vidím za tým zas nejaký pruser. Našla som si dobrú robotu, dokonca mám možnosť home office, keď je malý napr chorý. Vytvorili sme si tu zázemie. Máme tu susedov, s ktorými sa kamarátime aj deti sú najlepší kamoši. Novostavba priniesla problémy s developerom (to ani nekomentujte, je mi jasné, že sme to mohli aj čakať). Manžel si stále nevie nájsť miesto. Chcel sa sťahovať dl rodičovskej dediny, potom do mesta naspäť do bytu. Nato som už ale nepristupila. Do poradne ísť nechce, rozprávať sa o problémoch nevie/nechce. Akosi stojím pred dilemou, či bojovať, alebo to vzdať. Mohli by sme mať pekný život, máme obaja dobré platy. V lete sme boli na dovolenke v zahraničí aj na SK. Kým sme niekde, muž sa synovi venuje, beha s ním. Doma nás by som povedala skôr ignoruje. Asi my poviete, že som blbá, keď tu stále som. Žiaľ asi stále vidím aký by sme ho mohlo mať a pritom netreba veľa, len trocha pozornosti a pomoci....
@lujza123 ale to bolo vždy, že stál, bol oblečený začala som, čo treba a stihol si sadnúť, vyzliecť sa a teraz som si sadol 😵 keď prišiel z prace, teraz sa mu nechce. Skúšala som vystihnúť správne chvíle, neboj 😂 s tým hodinovým manželom jr to super nápad 😄