Starí rodičia, prečo robíte rozdiely medzi vnúčatami?
Dobry den, co vas viedlo k tomu, ze deti jedneho zo svojich deti “obdarujete” viac (ci uz casom s nimi, peniazmi, atd) a deti od ostatnych deti menej? Dakujem za uprimnost
Stručné zhrnutie
- Starí rodičia často uprednostňujú niektoré vnúčatá z dôvodu častejšieho kontaktu alebo blízkosti bydliska, čo vedie k častejšiemu vareniu, návštevám a darčekom pre tie deti.
- Favoritizmus môže vyplývať zo sympatií k povahovým črtám dieťaťa, zlých vzťahov k rodičom dieťaťa, z kompenzácie pre deti „s horšími“ rodinnými podmienkami alebo z generačných vzorcov správania.
- Navrhované riešenia zahŕňajú priamu komunikáciu so starými rodičmi, vysvetlenie situácie deťom a nastavovanie hraníc či pravidiel (napr. rovnaké darčeky alebo mechanizmy „obaja alebo ani jeden“, konkrétne sumy v diskusii od 10 € do 50 € slúžili ako príklady).
Najčastejšie otázky
Q: Prečo starí rodičia uprednostňujú niektoré vnúčatá?
A: Diskutujúci uviedli konkrétne príčiny: častejší kontakt a spoločné bývanie, sympatie k povahovým vlastnostiam dieťaťa, pokazené vzťahy k rodičom dieťaťa, a snaha „vynahradiť“ deťom, ktoré majú podľa starých rodičov horšie podmienky.
Q: Ako vysvetliť dieťaťu, že starí rodičia dávajú iné množstvá darčekov?
A: Rodičia v diskusii odporúčali úprimné, jednoduché vysvetlenie a/alebo požiadať starých rodičov o vyrovnaný prístup; ako konkrétny príklad sa spomenula suma 10–20 € na drobné dary a spomínali sa aj prípady 50 € na kolotoče ako vnímaný precedent.
Q: Čo robiť, ak starí rodičia neprerozdeľujú jedlo alebo peniaze rovnako medzi vnúčatami?
A: Viaceré príspevky radili priamu konfrontáciu a nastavenie pravidiel (príklad: „alebo obaja, alebo ani jeden“), prípadne priniesť jedlo či financie rodičovským zásahom sami, aby sa deťom situácia nevytvárala opakovane.
Q: Môže favoritizmus starých rodičov poškodiť psychiku dieťaťa?
A: Viacerí diskutujúci tvrdili, že deti si rozdiely všimnú a dlhodobo si ich pamätajú; jedna účastníčka s pedagogickou praxou varovala pred závažnými psychickými následkami — tento názor v diskusii vyvolával polemiku.
Q: Ako hovoriť so starými rodičmi o ich rozdielnom správaní bez hádky?
A: Diskutujúce odporúčali „spýtať sa priamo“, priznať svoje pocity bez obviňovania a navrhnúť konkrétne pravidlá návštev či darčekov; niekoľko príspevkov zdôraznilo, že niektorí starí rodičia ani nezaregistrujú rozdiely, kým sa na nich priamo neupozorní.
Q: Kedy vyhľadať odbornú pomoc kvôli rodinným problémom s favoritizmom?
A: V diskusii sa spomínala návšteva detského psychológa, keď favoritizmus vedie k dlhodobým problémom správania alebo žiarlivosti; konkrétny príklad v diskusii uvádzal rodinnú návštevu detskej psychologičky.
Závery z diskusie
Zhoda
- Favoritizmus medzi starými rodičmi je v praxi bežný a často sú za ním opakovateľné príčiny ako vzdialenosť, častejší kontakt alebo zlý vzťah k rodičom dieťaťa.
- Deti si rozdiely všimnú a tieto situácie môžu viesť k smútku alebo znechuteniu voči starým rodičom, pričom rodičia majú v diskusii zodpovednosť to deťom primerane vysvetliť.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci považujú favoritizmus za prirodzený dôsledok sympatií a životných okolností, zatiaľ čo iní ho považujú za morálne nesprávny a potenciálne psychicky škodlivý (oba postoje sú v diskusii prítomné).
Otvorené otázky
- Ako najefektívnejšie presvedčiť starých rodičov, aby zmenili zaužívané správanie, ak ide o hlboko zakorenené sympatie?
- Kde môže byť hranica medzi „neriešiť to, lebo sú to len deti“ a potrebou zasiahnuť, ak sa preferovanie opakuje a dieťaťu škodí?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
detská psychologička, psychológ, priama komunikácia so starými rodičmi, vysvetlenie dieťaťu, nastavenie hraníc, rovnaké darčeky, rovnaká starostlivosť, ADHD, asperger, reflux, koliky
Miesta a osoby
žiadne
anickabasnicka to má veľmi pomýlené. Zrejme vyrastala vo veľmi jednoduchom prostredí, keď neustále hovorí o násilí a potrebe sa hádať. V rodinách, kde sa udržuje určitá úroveň spolunažívania a komunikácie, je viac emócii a lásky ako v rodine, kde sa háda, kričí po sebe a vrieska. Práve v rodine , kde sa háda, prevládajú agresívne emócie. To nie je to pravé, čo deti potrebujú. Hádať sa, znamená nenávisť medzi manželmi a pre deti je to návod, ako nenávidieť iných a hádať sa s nimi. Tam, kde čo len raz prebehla hádka, pozitívne emócie nemôžu existovať. Tam je to studené ako psí čumák. Vzťahy treba udržiavať v rodine tak, aby nedošlo ku konfliktom a každý problém riešiť v zárodku. To sa dá len ak je v celej rodine plná dôvera. Nie, nejde o sklopenie uší, problémy sa musia riešiť v zárodku chladnou hlavou a vyriešiť bez toho, aby to vyhrotilo konfliktom. Dostať sa do konfliktnej situácie je veľmi ponižujúce, bez úrovne s primitívnou komunikáciou. Vystavovať deti hádkam len preto, aby si na to zvykli a naučili sa hádať j,e na úrovni totálneho dna zúčastnených. Tam to musí byť veľmi studené a bez emócii. Veď tam, kde sa háda, prevláda nenávisť, inak by sa nehádali. A po hádke ospravedlnenie a odpustenie ? To nikdy. Ak si niekto dovolí sa so mnou hádať, nikdy na neho ani nepozriem ani keby to bol vlastný manžel. Je to veľmi ponižujúce po hádke sa udobrovať. Hádka nastala vtedy, keď už všetky komunikačné riešenia zlyhali. Ako môže žena, ktorej muž vynadá, nie je ochotný sa vopred dohodnúť, ale uchýli sa k hádke, vliezť takému mužovi do postele? Taká žena je obyčajná handra bez hrdosti a dôstojnosti.
@evkatk teda ty jsi exot. nežili jste náhodou někde ve skleníku?mimo běžný všední život? ty jsi nejen zahořklá a zapšklá, ale i studená bez emocí jako psí čumák. ano, aristokrati se chovali na veřejnosti jako slušní vychovaní lidé, jako nadřazená skupina nad námi běžným plébs, ale kolikrát pod tou slupkou spořádanosti a dokonalosti byl takový bordel, dobře utulaný a schovaný před veřejnotí, že až hanba. ...děti by měli být už odmalička vedeni a měli by to vidět i na rodičích, že i když se pohádají mazi sebou, tak že potom taky dojde k fázi které se říká omluva, odpuštění atd. dítě jako součast rodiny by mělo vidět, že i když si máma s tátou vjedou do "vlasů" , tak že se i přesto mají pořád rádi, že mají rádi ty děti!!!, že hádka není kvůli nim,že spolu fungují a žijí. samozřejmě, že nesmí nastat taový extrem, jako je násilí na partnerovi nebo dětech. ale to je pak o něčem jiném. tvoje výchova je extrém z opačné strany, který z těch dětí dělá submisivní jedince, kteří místo toho, aby se dokázali bránit a vyslovit svůj názor, tak sklopí uši a nechají si ...na hlavu.
@cookie29 přesně, jako kdyby to opisovala z nějaké odborné literatury. studené, bez emocí, tak z doby před sto lety, hádám