Staroba, hádky, demencia
Mám pocit, že už nevládzem! Moja mama je stále tak negatívne naladená... teda. Upresním to na pravú mieru. Pred inými ľuďmi je to jedna veselá, chápavá, úprimná, statočná, na nič sa nesťažuje, pritom zhovorčivá plná humoru.... a ja ani neviem ako ešte popísať to pokrytectvo! Mám pocit, že je falošnosť sama. Ani nie tak! Ona je jednoducho domiešaná. Ona aj doma vie byť humorná a chápavá, ale na druhej strane robí po svojom a to jej odsudzovanie iných a koľko krivdy vie držať v sebe?! to by ste neverili! To že neustále vyťahuje veci spred 50rokov, to by som chápala, ale že pamätá rôzne banality, na ktoré som už aj ja sama zabudla, ktoré sa týkali mňa, alebo mojich detí, vie stále rozprávať o určitých rodoch (ako rodinách z komunistickej éry) o ľuďoch ako takých. a ona v sebe doslova pestuje, živí, polieva tú zlobu, zatrpknutosť a nechce si to ani priznať! Obráti hneď proti nám, že asi ju nemáme radi, keď sme proti jej názorom. Práve dnes sme sa na tom pohádali a čo je na tom najhoršie, že keby tá hádka k niečomu viedla! Ale čakať, že sa zmení na 75 rokov, to čakať ani nemôžem! Ale ako zatínať ešte nechty do dlaní a zuby, keď príde ku nejakej debate a jej človek nevysvetlí. Skôr obráti proti vám takým spôsobom, že uvidíš, aj ty budeš stará a budú na teba zlí ( vlastne akoby povedala, prajem ti aby si zažila zlé veci) A keď som jej povedala, že som zažila zlé veci a preto som neostala zatrpknutá a jeden človek mi ublížil a desať pomohli!!!!
Dnes začala debata aj o voľby. A ja som už vybuchla a povedala, že po 70tke by mali mať ľudia zakázané voliť. Jednak už neide o nich a oni už majú svoje deti v produktívnom veku a dospelé vnúčata, ktori sa postarajú aj o nich. Vďaka týmto starým ľuďom stále sú zvolení takí ľudia ako sú a tam smeruje aj náš štát. Lebo pred voľbami idú rýchlo riešiť veci, ktoré dovtedy neriešili a starkým sa to odrazu páči. Tak jej názor nikto nezmení a ona už niečo zažila a ona všetko vie a vidí. (to je jej obľúbená veta) Teraz bude odutá vo svojom vnútri, ale bude sa tváriť akoby nič.
Normálne by som ju dala na nejaké liečenie, nech si trochu oddýchnem. (Som sebec. čo?!)
Viem o com hovoris, ale poviem Ti - ty budes rad stara a potom uvidis. Tvoje deti ta budu odsudzovat a ty budes na mamu spominat.
A to o tych volbach... mam 28 a zostala som zhrozena, zasluzila by si si po zadku ako male dieta...
Mama sa chce podelit so svojimi myslienkami a nazormi, ako starne moze sa stat narocnejsim posluchacom/diskuterom, ale ak hadzes taketo komenty, tak sa ani necudujem.
Povedala by si aj nejakemu 100 kg neo nackovi nieco take? To iste... A on si zasluzi volebne pravo?
@ruthike Prosím ťa prečítaj môj príspevok a posúď že ja ako 57 ročná mám obavy čo bude ďalej keď už šesť rokov navštevujem psychiatra a súčasne psychologičku. Psychiater do mojej duše nevidí a bolo mi povedané, že zčasti mi pômôžu lieky, zčasti psychologička ale ja musím zniesť najväčší podiel na tom aby som si to utriasla v hlave. a keď to už neide? a včera ako som študovala otcov chorobopis som našla diagnózu schizofrenia simplex z roku 1971 t.j. pred 44 rokmi takže mal 40 rokov a ja 14. ja ako dieťa som vôbec nesledovala kto k akému lekárovi chodí. Bol dvakrát hospitalizovaný, dvakrát bol na kúpeľnej liečbe a to som sa dozvedela až teraz. Stále bol samoľúby, mal v sebe agresivitu keď si vypil, a konal bezhlavo, ako aj teraz čo nám uzavrel ventil na ústr. kúrení a dodnes tvrdí, že to má byť tak. Začínam sa báť, lebo mu neviem dohovoriť, otvorí si bránu a ide. A včera keď ušiel do krčmy dal si 2 deci vína a vypytuje sa majiteľa nezmyselné veci. A potom mi majiteľ povie, že ho počkaje, lebo ujo je chorý, alebo sa bál aby sa mu niečo nestalo? čo mám robit? proste on nemá žiadnu dokumentáciu v chorobopise, žeby táto choroba b ola vyliečená. Jednoducho tým sekol a čudujeme sa, prečo sme v takom staave. ďakujem ti za pochopenie.
@renka40 TRPEZLIVOSŤ!!!!!!!!!!!!!!! Mne moja mama tiež takto liezla na nervy, bola som mladá a hoci sme sa mali veľmi radi, naše vzťahy sa zhoršili. Mama zomrela a je mi to zlé strašne ľúto. Predstav si, že keď si bola malá tiež nemala na Teba vždy nervy, tiež musela trpezlivo a bude Ti ľahšie.
@rozinena ja budem naozaj stručná 🙂 viem o čom pises. Ale ako vidím aj všetkozlé je na niečo dobré. Spojilo vás to s manželom.
Vtedy keď som to písala som bola tehotná a veľmi citlivá.... teraz, si dávam veľký pozor a vidím, že si dáva aj mama. Nedávno si znova zlomila druhú ruku... samozrejme,že som s ňou musela behať ,ale tentokrát aj s maličkou... nerobila som jej žiadne výčitky a ona pochopila, že ozaj mám čo robiť...
...Trpezlivosť a sebazaprenie je najlepší prístup 🙂
@evicita no proste neviem kde začať. Mám 58 rokov (tykanie dovolené). Keď som sa vydala chcela som sa osamostatniť, hoci ako jedináčik by som mohla kľudne bývať s rodičmi. Jednoducho to nešlo, pretože naše povahy sa neznášali a ustavičnými hádkami by sme k ničomu nedospeli. 34 rokov sme bývali v činžiaku, po štúdiu dcéry sme zostali sami, pretože si našla zamestnanie v inom meste. Lenže mamin zdravotný stav sa zhoršoval (moje manželstvo sa rozpadlo) a vrátila som sa ku rodičom. Ale ešte pred rozpadom manželstva, čo by som nikdy nepredpokladala som musela začať navštevovať psychiatra aj psychologičku. Rodičia zostarli a ich myslenie aj komunikáciu som jednoducho nechápala. Niežeby boli radi, že majú pomoc ale kládli na mňa nároky akoby som im bola slúžkou. Stále som si povedala a aj teraz som toho názoru, že je to generačný rozdiel. Len jedna vec ma napadá, že stále sa hovorilo vlastné deti s rodičmi nevychádzajú tak dobre ako s vnúčatami. Myslím, že tým, že ste sa nasťahovali ku manželovej babke máte na pleciach trochu viac bremena, lebo vy ste tam ku nej najbližšie. Moja rada je, že si premysli celú situáciu, lebo keď ste už do toho domu aj vrážali peniaze a verím, že svoju rodinu máš rada neuvažuj o veciach, ktoré by škodili tvojmu manželstvu. Musíš si vytýčiť svoje hranice hoci je to ťažké. Nebyť na ňu drzá ale jednoducho jej dať najavo, že si to predstavuješ ináč. Držať od nej odstup. Starší ľudia pravdaže majú radi spoločnosť, stále by hovorili o sebe, niektorí radi klebetia. Ja to s otcom už teraz riešim takýmto spôsobom, on má svoju izbu, kde chodím v prípade, že zo slušnosti sa prihovoriť, krátku chvíľu porozprávať, popratať, ale žiadne také, že by som pri ňom vysedávala. On je dosť zvláštny, takže do našej izby sa ani neodváži, asi postrehol, že manžel nie je taký zhovorčivý a aj keď niečo potrebuje stále máme odchýlené dvere a len zavolá. Ak náhodou varím a on si sadne do hosťovskej, kde zvykneme obedovať, proste tam sa schádzame a keď sa cítim unavená z rečí tak nenápadne sa vyparím, že idem nakŕmiť psa a veď on o každom mojom kroku ani nemusí vedieť. Potom prejde do svojej izby a ja si robím svoju každodennú prácu. Trochu sa od nej izoluj. Hoci je to ťažké ale mne a psychiater povedal, že musím byť ako herečka - takže teraz hrám, keď cítim, že musím byť sama odídem ale aby som ho neurazila potom sa pekne prihovorím, ale nerozvíjam debatu. A pravdupovediac starká má svoju ďalšiu rodinu, tak nech sa venuje im, alebo naopak. Vieš ľahko sa hovorí takým, ktorí nie sú v takej situácii. Lebo keď sa niekomu posťažuješ - a čo keď už nebude, a aj ty raz zostarneš atď.. To sú len prázdne reči. Možno teraz si ´mala rušnejšie obdobie dieťa, škola si doma, a starká si neuvedomuje, že nie si jej kamarátka Rob si po svojom a nedopusti aby ťa niekto navigoval. Nepripúšťaj si ju k telu, viesť stručnejšie rozhovory a drž sa svojich pravidiel, lebo čoskoro ju budeš mať ako ďalší prírastok do rodiny. Ty si ešte mladá a potrebuješ sa realizovať. Máš život pred sebou, tak si ho zariaď podľa seba. Držím ti palce. (tieto slová neber v tom zmysle, že ťa na niečo navádzam, lebo ty naozaj sama musíš riešiť tieto veci aj s rodinou, a starých ľudí si naozaj vážime ale prístup musí byť iný. A stále ma napadá jedna vec - neviem či si čítala Babičku - tam bolo všetko tak zidealizované a ja som si starých ľudí predstavovala, že sú všetci takí dobručkí. A došla som na to, že sú skôr sebeckí a hundroši, len keby sme ich stále počúvali. taká poznámočka aj my raz budeme starí - a verím, že sa poučíme a iní. 🙂
u nas je to podobne, starych ludi jednoducho musis brat s rezervou, nasa babka tiez ti povie jednu chvilu take veci a nalozi ti kvoli hluposti, ze ti je az do placu, ale ty jej nemozes nic lebo samozrejme to nie je pravda a potom aki sme my na nu atd...nedokaze pochopit, ze dnes to uz nie ako za sociku a ze nefunguje vsetko tak, ako si ona mysli a chcela by...a potom o polhodku uz usmev a ty s nervami v koncoch a sa ta opyta co ti je...jednoducho jednym uchom dnu druhym von...niekedy sa jednoducho neda, ale treba si zachovat chladnu hlavu...
@rozinena Uff máte môj rešpekt... Moja mama sa starala o babku cca 8rokov,z toho 3 roky boli drsne,ale naša babka nebola agresívna skôr bola mimo... A mama má pocuchane nervy dodnes.
Sama skonštatovala ze ak má byť taká ako babka máme ju prilahnut perinou :( . Držím palce v manželstve/partnerstve... rýchlo sa vezmite, budete mať nárok na vdovský dôchodok. To len na odlahcenie.
Ja mám 37,mama 62 a babka mala 93
@eeffka a popritom koľko ľudí odsudzuje deti starajúce sa o svojich rodičov. Keď som sa pýtala psychiatra nech mi povie ako to riešia tí ostatní, ktorý majú takých starých rodičov. Jeho odpoveď bola umiestnia ich v domovoch. A my ostatní, ktorí chceme aby sa naši rodičia dožili dôstojnej staroby doma sme odsúdeniahodné. Mohla si postrehnúť pri tvojej mamke aká bola vyčerpaná a ešte dodnes je tým poznačená. Takže nič v zlom, ale človek aj beztak má dosť svojich starostí a nikdy nevieš, že ten starý človek sa akého veku dožije. Môžem konštatovať, že kým sme mali malé deti sme sa starali o ne čo bolo našou rodičovskou povinnosťou a teraz keď som si myslela, že si oddýchnem a budem žiť po svojom som stále v postrehu, a hlavne otec keď ti povie, že ho chceme zlikvidovať. Preto môj obdiv patrí mladým ľuďom, ktorí dokážu žiť so svojimi starými rodičmi. Ale treba ich aspoň slovami povzbudiť. ďakujeme za povzbudenie.
@jeennyv áno, to ti každý povie jedným uchom dnu, druhým von ale to aspoň u mňa akosi nefunguje. Ale keď hovoríš o babke si mladá baba, ktorá musí bojovať o prežitie. Mám 34 ročnú dcéru, ale strašne ju ľutujem. Mladí ľudia, ktorí sú zamestnaní sú natoľko vyčerpaní, že sama neviem k čomu toto všetko dospeje. Vy musíte bojovať a obstáť na svojich pracoviskách. Je strašne veľká konkurencia, vaši starí rodičia ani potuchy nemajú ako to dnes beží. Mali ťažký život, pracovali na svojich poliach a žili bezstarostnejšie a dožívajú sa dlhovekosti. Pritom už šesťdesiatnici aj mladší odchádzajú, a o mladých už ani nehovorím v akom strese musia žiť. Povedz to starému človeku tak ti hodiny bude vyprávať o sebe a nepochopí ťa. Taká je pravda.
@rozinena -prečítala som si tvoj príbeh a asi ti to nepomôže, ale veľmi ťa ľutujem a chápem ťa. Chcela by som ťa povzbudiť a zaželať veľa síl. Nikto, kto nežije so starcom nevie, o čom je reč...je to nesmierne ťažký život plný stresu a potláčaného hnevu. Sú ako malé deti - ale s tými ľahko urobíš poriadok, zdvihneš hlas, pohrozíš, pacneš na zadok a je to. Ale ako poriešiš 80 ročného dedka či babku ? Nijako! žiadajú poslušnosť od svojho dieťaťa a a kašlú na to,že ono samo má rodinu a 40 - 50 rokov. Panovačnosť, kritizantstvo, podozrievanie, nadávky, sebaľútosť ....toto je staroba ! Podľa biblie si máme ctiť rodičov, ale aj oni nás ! ....len na toto už starci nemyslia. Radiť sa tu nedá univerzálne, len to vydržať ...a pochopiť, že TOTO nikdy nesmieš svojim deťom urobiť. ☹
ahoj @rozinena dakujem za tvoj prispevok 🙂 ja uz po dva a pol roku spoluzitia viem skonstatovat, ze babka je tzv. majsterka sveta vo vsetkom. :D vsetko co je v televiznych novinach alebo co sa dozvie o hocikom, tak vsetko to musi okomentovat ako to ona vzdy spravne robila a ostatni to robia zle a neustale sa pokusa vkladat nam "rozumy", problem je v tom, ze tie rozumy su neskutocne pritiahnute za vlasy. jednoducho nestastia sa stavaju, lenze podla nej jej by sa nikdy nic take nestalo. ide ma vzdy roztrhnut ked pocujem jak trepe (prepac lepsi vyraz ma nenapada). proste strasne zle reci dokaze viest uplne o kazdom a vobec jej to nevadi, lebo ona je dokonala. no a toto sa presne ucim, nebrat si to. lenze vies, ono niekedy je to uz naozaj na hrane, ona zacne vykrikovat, napr. raz som dala malemu po zadku a viackrat som ho upozornila predtym, ze dostane, ked nebude posluchat a on sa este hodil o zem, tak som mu normalne dala po riti a nie nejako mega vela alebo co no a babka vybehla za mnou a zacala vykrikovat, ze mlatim svoje dieta a ze keby vedela, ze taka som, tak v zivote by nas nevolala k sebe byvat an eviem este co... odisla som aj s malym do izby, zabuchla som dvere, a povedala som mu, ze uz je dobre a objala ho, lebo on bol hotovy z toho ako babka tam na nas vykrikuje... vies, ono to je take dvojite, ze jedna vec je, ako sa to snazim brat ja a jedna ako to moze vplyvat na vyvin maleho. ale mozno len robim z komara somara. proste ma take nalady ze vykrikuje ze som naozaj zla gazdina a neviem co, proste potrebuje sa vyburit a vykricat na mna a manzel naposledy uz za nou isiel, lebo som ho o to poziadala, nech jej povie, ze etakto sa laskavo v mojom dome ku mne spravat nebude. takze tak. no a este najnovsie, nasla som si pracu a ona mi zas vykrikovala ze co idem do prace, ze maly je este prilis maly a ja jej vravim ze no keby som sedela na zlatom vajci tak mozem byt doma... a aj tak dokola, ona to proste nepochopi, ale bude hladat na tebe chyby chyby chyby a rypat neskutocne... ale niekedy sa zas trosku ukludni a potom uz si zasa vyprava tie svoje prihody na ktorych sa sama smeje a ja sa vzdy len pousmejem, jednym slovom odpoviem a kyvnem hlavou a pokial mozem, snazim sa nezdrzovat v kuchyni. ale tak ono to tiez nie je jednoduche, kedze kuchyna je v podstate "centrum" byvania. ok, uz som sa moc rozpisala, ospravedlnujem sa za dlhy prispevok... 🙂 len som to chcela priblizit. myslim, ze to zalezi aj od povah osob ale urcite aj ta staroba a postupna demencia, alebo ako by som to nazvala, robia svoje..
@rozinena este som chcela k tomu, co si pisala o sebe... ked je tvoj otec v takomto stave, nebolo by naozaj najlepsie umiestnit ho niekam? myslim, ze skor ide o to, ze ci ty by si to zvladla.. lebo ulavit by sa ti ulavilo 100%ne, len to treba zobrat bez vycitiek svedomia, lebo kvoli choremu cloveku sa zlbaznit, aj ked je to tvoj rodic, mi pride trosku nespravodlive. myslim, ze ti, ktori s takymto starym clovekom a este aj s takou povahou nezili, nemozu, jednoducho nemozu ta sudit. debatujeme tu o problemoch, ale ak mi niekto povie ze som hnusna, ked mam taky nazor, je to jeho vec. proste, ja by som sa napr. o moju babku postarala, lebo ona bola na komplet ina povaha. ale tato, co s nou zijem, ma neskutocne vystavuje. proste musim tvrdit, ze to su take povahy, co ta dokazu vyciciat. moj maly ked sa zobudi po poobednajsom spanku a ideme obedovat tak nechce tam byt pri nej, lebo ona neustale do nho rype ako je, a samej by mi to tiez vadilo, ved to je uplny zaklad, najest sa v klude. a skuste sa odvazit povedat jej, ze prosim vas, pri jedle sa nerozprava, alebo co :D ok, raz som to skusila a urazena a hnusna bola na mna po tom este dost dlho.. ale chvilu nas nechavala najest sa v klude... no potom sa to zas vratilo do starych kolaji akoby sme sa ani na nicom nedohodli. takze aj take moze byt spoluzitie. so starym clovekom sa dohodnut na nejakych pravidlach... je veeelmi ale velmi narocna uloha. a ziadne sukromie, samozrejme. takze tak. ale zijeme tu no a fakt tiez neviem, co bude dalej. zijeme si, ako vieme, snazime sa.
a este by som chcela povedat, ze velmi tuzim po dalsom dietati, ale neviem sa vobec k tomu odvazit, aby som znovu bola na materskej v jednom dobe s babkou. mam 25 rokov, a ono sa povie, ze ved mam este cas.. ale babka si moze este pozit aj desat rokov a podla tohto si planovat rodicovstvo, mat dalsie deti, az ked na ne naozaj budem mat doma klud je pre mna desat rokov zahodenych za hlavu a okrem toho, uz na moj vkus budem na deti stara, nech je doba, aka chce. ale na tomto priklade chcem ukazat... starat sa o stareho cloveka, co ti vezme energiu, vystavi ta a poznamena roky, co by mali byt vlastne najkrajsie v tvojom zivote.. no ja neviem, ale necitim sa az taka obetovacna. proste mam pocit, ze ked sa to zhorsi, rada by som to riesila nejakym domovom. moze sa vam to zdat krute, ale je to neskutocne o hubu a ja keby som takato na starobu tak urcite nemam za zle svojim detom alebo vnucatam, ak ma daju do domova a budu ma tam chodit navstevovat. ved tam sa da chodit kazdy den a maju tam aktivity, program, rovesnikov, maju s kym viest tie ich nekonecne debaty... nevidim naozaj na tom nic zle.
@renka40 Renka ak je tvoj problém aktuálny prečítaj si pod menom rozinena môj príspevok. Ďakujem ti.