Staroba, hádky, demencia
Mám pocit, že už nevládzem! Moja mama je stále tak negatívne naladená... teda. Upresním to na pravú mieru. Pred inými ľuďmi je to jedna veselá, chápavá, úprimná, statočná, na nič sa nesťažuje, pritom zhovorčivá plná humoru.... a ja ani neviem ako ešte popísať to pokrytectvo! Mám pocit, že je falošnosť sama. Ani nie tak! Ona je jednoducho domiešaná. Ona aj doma vie byť humorná a chápavá, ale na druhej strane robí po svojom a to jej odsudzovanie iných a koľko krivdy vie držať v sebe?! to by ste neverili! To že neustále vyťahuje veci spred 50rokov, to by som chápala, ale že pamätá rôzne banality, na ktoré som už aj ja sama zabudla, ktoré sa týkali mňa, alebo mojich detí, vie stále rozprávať o určitých rodoch (ako rodinách z komunistickej éry) o ľuďoch ako takých. a ona v sebe doslova pestuje, živí, polieva tú zlobu, zatrpknutosť a nechce si to ani priznať! Obráti hneď proti nám, že asi ju nemáme radi, keď sme proti jej názorom. Práve dnes sme sa na tom pohádali a čo je na tom najhoršie, že keby tá hádka k niečomu viedla! Ale čakať, že sa zmení na 75 rokov, to čakať ani nemôžem! Ale ako zatínať ešte nechty do dlaní a zuby, keď príde ku nejakej debate a jej človek nevysvetlí. Skôr obráti proti vám takým spôsobom, že uvidíš, aj ty budeš stará a budú na teba zlí ( vlastne akoby povedala, prajem ti aby si zažila zlé veci) A keď som jej povedala, že som zažila zlé veci a preto som neostala zatrpknutá a jeden človek mi ublížil a desať pomohli!!!!
Dnes začala debata aj o voľby. A ja som už vybuchla a povedala, že po 70tke by mali mať ľudia zakázané voliť. Jednak už neide o nich a oni už majú svoje deti v produktívnom veku a dospelé vnúčata, ktori sa postarajú aj o nich. Vďaka týmto starým ľuďom stále sú zvolení takí ľudia ako sú a tam smeruje aj náš štát. Lebo pred voľbami idú rýchlo riešiť veci, ktoré dovtedy neriešili a starkým sa to odrazu páči. Tak jej názor nikto nezmení a ona už niečo zažila a ona všetko vie a vidí. (to je jej obľúbená veta) Teraz bude odutá vo svojom vnútri, ale bude sa tváriť akoby nič.
Normálne by som ju dala na nejaké liečenie, nech si trochu oddýchnem. (Som sebec. čo?!)
@renka40 Ja mam takuto babku. Napisala si to zmatene, ale presne tak je to aj u mna. Snazila som sa ju najprv v debatach presviedcat, argumentovat, potom som to ignorovala a nakoniec mam jedine riesenie, ktore na 100% zabera - prerusit kontakt na minimalnu mieru. Je to smutne, ja sa s mojou starou mamou vidim raz za rok. Ale predtym ked som ju navstevovala castejsie, to bolo len o tom, ze som odchadzala nasrdena, vytocena, vycerpana a ponizena. A to mi za to nestoji.
@renka40 prepáč ale ja mám skôr z teba opačný pocit. Myslím, že žiješ troška v inej dobe ako ona. Ja mám rodičov čo si pamätaju ešte dávno ked boli komunisti a neviem čo všetko a veľmi rada počúvam otca keď o tom rozpráva pretože mi to príde, že som nezažila tie časy ktoré zažívali oni. Možno som blba alebo ja neviem ale aj ked boli komunisti a bolo zle myslim, že v tej dobe to bolo úplne ine. Skôr tvoja mama sa nevie prispôsobiť tejto dnešnej dobe a vela vecí sa jej nemusí páčiť a zaspomína si na to čo bolo pred 30 rokmi. a To že niečo videla zažila? ano ona to môže povedať lebo to skutočne zažila a aj ked tu vetu používa má na to právo pretože to skutočne prežila. A že je oduta? aj ja by som bola za tej éri bolo zle ale aj čiastočne dobre. A to, že by si im zakazala voliť....hmm prepáč ale prečo? potrebuju istotu? neviem. A koľko starých ludí skončí v domove dôchodcov alebo bezdomovcov lebo ich vlastné deti poslali kade lahhšie teraz nehovorim o tebe. Liečenie? myslím, že ťažko pošleš na liečenie človeka ktorý ma v hlave pokope všetko a ked ti tak vadi tak sa s nou nehádaj. AKo ked tvoje dieťa bude v niečom odporovať tiež ho pošleš na liečenie? Myslím, že sú horšie na tom niekotri starý ludia ako tvoja mama a ja osobne si myslím, že tu je problém u teba ale nie u mamy.
precitajte si,zamyslite sa.snad to pomoze http://cestaduse.wordpress.com/2014/02/15/odpus...
čo chceš od 75 ročného mozgu? to píšem bez urážky,moja mamka má 76....dôjdem k nej,vypočujem,popratám,nákup uložím,tlak pomerám..a odídem,lebo tiež debatuje o ľuďoch,ktorých ani ja nepoznám a to ešte ona sa sťažuje na otca a otec na ňu,že lieky zabúda brať a nedrží diétu....mňa to ubíja,keď viem,akí vitálni boli ešte trebárs pred 5-8 rokmi..ale na druhej strane som rada,že ich ešte mám..je mi jasné,že to bude čím ďalej tým horšie,no čo už,oni mi dali všetko čo mohli a ja im to vrátim,aj keby mi mali uši odpadnúť od tých rečí 😉
@renka40 ahoj,ja ťa zas chápem...niečo podobné mám u svokry,ale tá je len negativistická - neviem či je to správny význam,ale chápeš o čom píšem 🙂 od rána dokáže na všetko frflať,či už ide niečo v tv (pritom to hltá očami,že ani nevníma nič iné),dokáže frflať na iných a svoje chyby nevidí,čo ja osobne nemám rada...dbývame s nimi v jednom dvore,čo je tiež dosť ťažké, ale bohu dakujem že sme sami...chcela by niečo nové si kúpiť,ale ide do obchodu a tam len frfle na ceny....ked jej človek niečo povie proti nej,tak to nie je pravda,ona si žije vo svojom presvedčení...a ked jej niečo poviem,tak to dokáže prekrútiť takým spôsobom,aby to na ňu hádzalo len dobré svetlo...príklad...celej dedine porozprávala,že chcela kočíkovať svoje vnúča a ja som jej povedala,nech si na prechádzku vezme psa...čo som v živote nepovedala a ona mňa v živote o nič nežiadala,lebo raz ešte ked som nebola vydatá za jej syna,tak mi povedala,že ona je raz o 30 rokov staršia a ja sa musím vedieť dovtípiť,čo ona chce a že ja som pre ňu obyčajné hovno....prešiel čas o to bolo povedané,čo už,nezabudla som,ale ani sa neživím nenávisťou,skôr ich lutujem...len tiež je pre mňa ťažké,ked stále musím počúvať to ich frflanie na všetko...viem že pred tým obla iná doba ,ale raz je teraz svet niekde inde a budem s tým žiť ako sa len sťažovať....velakrát mi až pokazí deň,už som z toho niekedy totálne vyčerpaná a nešťastná,chcela by som si žiť svoj život,ale žial sa mi to nedá,aj ked sa snažím...hovorím si,nech si povedia svoje,nenechám sa tým ovplyvňovať,ale je taká zákerná,že do toho dokáže vtiahnuť vnúčatá aj syna a potom je to aj vo mne...čo to je za matku,ked dokáže povedať,že môj syn na mňa jebe...pritom ten chlap sa snaží,ale ked jej je zbytočne niečo hovoriť alebo pre nich urobiť,len ofrflú a chcú to podla seba,a nedajú si vysvetliť,že sa to nedá....niekedy mám pocit,že si nezaslúžia ani lásku,lebo oni jej nie sú schopní,ale na druhej strane si poviem,sú osamelí,nemajú kamarátov,živí ich len ten televízor,vymetá im hlavy a nechcú prijať svet...žijú len v minulosti....je to ťažké,ale naučila som sa ich rešpektovať a počúvať jedným uchom dnu,druhým ovn a vela vecí si nepripúšťať,lebo by som skončila na liečení ja a nie oni....
@bosoriak presne, napísala som to zmetene. Aj ja keď som si to čítala, tak sa mi to zdalo tak zmetené ako je život s tými starými ľuďmi... lebo na jednej strane nám lezú na nervy, ale na druhej strane ich stále máme radi, chceme sa o nich starať a opatrovať ich (a oni stále budú robiť naspak).
Je naozaj najlepšie nedostať sa do konfrontácie a niečo vysvetľovať. Nemá to význam. Aj sa to snažím tak riešiť, ale tak pri dennodennom spolunažívaní raz za mesiac sa neovládnem 😒
Keď sa neozývam, tak si to všimne a potom , sa s ňou nechcem rozprávať, a to budeme ticho??? keď niekedy aj ticho hovorí za seba. Aj s manželom vieme byť spolu ticho, a to sa nemusíme hnevat...
@cta cením si tvoj pohľad. Išla by som ja na liečenie. Trochu si vyvetrať hlavu. Neviem či ty si z toho rodu z tej komunistickej éry čo sa mali dobre amoju rodinu skonfiškovali, vyhnali z krajiny a dali do väzenia ako politických väzňov, platili kontigenty a čo ja viem čo ešte.... to je na vysvetlenie, že : odpusť nám naše viny ako i my odpúšťame svojím vinníkom.... proste, žiť, starať sa a odolávať všetkých negatívam, veľmi iberá o energiu. A pritom ju mám rada!!!! Aj moje deti ma vedia nasrať, ale neznamená, že ich vykričím, či potrestám, že ich nemám rada?! Porovnávať deti a starého človeka je nezmysel!!! Dieťa vychovávaš, vykričíš, starému ani nedohovoríš, stále si bude robiť po svojom, a to ťa vyčerpáva...
MAŠ PRAVDU, PROBLEM JE VO MNE. MALA BY SOM SA DAŤ LIEČIŤ
@ritusuk to by som mala dať prečítať svojej mame? Lebo ja vo svojej duši nemám krivdu a nepestujem zlobu. Práve to ma na nej vytáča....to ako keď som čítala knihu Chatrč a Návrat do chatrče, tak som jej čítala z nej, ale ona chápala inak, poprekrúcala na svoje a neviem či si niečo z toho zobrala... (sedí v krížovkách a časopisoch, potom vezme ruženec a modlí sa pri zapnutej telke, všetko si odporuje. Nie?) Alebo naozaj už mne šibe???????????
@martina28p u mňa to až také zlé nie je. Sa mi zná, že u Teba je to horšie. Mama sa nevyjadruje škaredo, ale zato si podomýšľa na hocikoho a hocičo. Povie to len doma, ale mňa sere, že vôbec sa zamýšľa nad nejakými nepodstatnými vecami a aj hneď poodsudzuje! Potom čo čaká, ako ju bude súdiť Boh? A má svoj názor, za ktorý by sa aj pobila aj keď nemá pravdu. My všetci jej budeme tvrdiť jedno a ona sama svoje a ona má aj pravdu 🙂 . Na porazenie. A to niekedy ide o rukolapné veci, ktoré jej aj dokážeme a stále nemáme pravdu. to je už sila!
@renka40 určitým spôsobom ta chápem . Zažila som to a rovno dvojmo-. s mojou prababkou a mojou babku . prababka to bol teda oriešok 😅. Moja babka , jej dcéra , vždy vravela - "mamo vy ma raz do hrobu dovediete ". Prababička sa nechcela kupat, nechcela sa prezliekať , furt si mlela svoje , zabudala, hnevala sa , spomínala na obdobie ako ona rodila a my mladí ( teda ja ) sme padavky a trčíme v nemocnici ako malomocné , ona sa narodila v 1912 a zomrela 2004, takže som si vypočula asi milionkrát ako bolo zle za krízy , druhej svetovej vojny, aké boli komunisti kurvy a že im znárdnili majetok .... no bolo to s nou tažké , moja babka si neraz poplakala a vždy mi vravela : " Bože ak budem taká ako moja mať , vyvezte ma za dedinu a tam ma zabite lopatou , zahrabte a a ešte aj kamen na mna položte 😅 . prababička zomrela v roku 2004 a po tomto moja babina išla rapídne dole vodou , starala sa o ňu moja krsná a ja som jej pomáhala a začala byt ako jej mama. Hašterivá , popudlivá , začala zabudat , ku koncu bolo normálne vidiet ako jej mozog sa snaží pracovat ked ste jej niečo vraveli , potom prišli svetlé záblesky jasnej pamäte a plakala že aká je ona už nemohuca a sprostá 😒. Vieš čo mňa držalo vžd ynad vodou - to že som s ňou prežila každé leto úžasné prázdniny, že nás , svoje vnúčence milovala, že chodila s nami na dovolenky .... venovala mi kus života a ja sa jej teraz nesmiem otočit chrbtom ,aj keby mi uši išli odpadnut, neviem aká ja budem , možno mňa syn naozaj vyvezie za mesto a tam ovalí lopatou po hlave aby mal konečne odo mňa pokoj . Ja som jej vždy povedala , starká ja sa s tebou nebudem vadiť, viem že si toho prežila veľa a máš aj svoje skusenosti , len to bolo v inej dobe.
Zomrela pred dvoma rokmi na zástavu srdca a bol to pre mňa veľmi tažký deň , veľmi som plakala a plakali aj moje deti , ktoré ju tiež mali veľmi radi.
Skus si vždy spomenut na to pekné čo si s nim prežila a uvidíš že to bude pre teba znesitelnejšie.
@maminuska ďakujem. Ja si to nemusím hovoriť, ja to cítim. Ja ju mám predsa rada. Ja viem, že nič nezmením, ja viem , že išla dolevodou po smrti otca, že stratila rovesníka aj okolo otca bolo všetko na monej hlave, veď už mohla zistiť, že sa môže na mňa spoľahnúť... ale vôbec o to neide. Ide asi o to, že som potrebovala počuť pochopenie 🙂 🙂 🙂 aby mi bolo lepšie. A pochopiť, že nikdy som od problémov neutekala, ale ich riešila! Tak prečo mám chuť utiecť teraz?!?!?!
Keď som otehotnela, ja som sa tešila a od nej som 2mesiace nepočúvala nič iné, len : naco ci to bulo! toto ti chýbalo?! Mohla som si žiť...... Vtedy som tiež na veľa vybuchla! On si ma vzal s tromi deťmi a ja mám byť taká sebecká a nedopriať mu jeho vlastné dieťa?! To som sobášom zlegalizovala sex?! Ale nič viac?! Nechápala som jej postoj, jej zmýšľanie...
@renka40 zlatko asi si ma zle pochopila ja teba neposielam na liecenie uznavam co je to mat doma dementneho cloveka ale myslim ze to mas este v pohodke. Nasa babicka mala na denodenom poriadku rozpravanie o smrti nocne brblanie v celom dome nocne hltanie tabletiek vykrikovania po dome pripadne buchanie do steny zapinane a vypinanie svetla kazdy h 5 minut pripadne vykriki chcete ma zabit davate mi otravu jedla atd. A to nehovorim este o tom ked sa nechala samotna v izbe a nestihla na wc cele steny zababrala od ..... Takze myslim ze tvoja mamina je uuuuplne zlaticko. A mimochodom urcite by som ta neposielala na liecenie zrejme si ma zle pochopila
@renka40 ani sa to nesnaž pochopiť. 🙂 . Mňa si vzal muž s dvoma deťmi to jedno postihnuté . A ked som oznámila otcovi že som tehotná tak prvé čo mi povedal bolo že " načo ti to bolo " 😀 a že sa mi on o deti starat nebude.
Nuž čo , nikdy som to ani nechcela. Dokonca som otehotnela s mojim manželom plánovane aj druhýkrát a to už som ani neoznamovala, neriešila s nikým , jednoducho som sa objavila s bruchom .
Tiež som v tvojom veku a tiež čakám 4 té . Ja už to mám za pár ale ty si nedaj tehtoenstvo ničím pokaziť. Na mamu sa usmej a povedz "ale mami ... "
@cta prepáč. ja som ostala tak rozhorčená po tom dnešnom poslednom rozhovore s mamou až sa vo mne všetko chvelo.... Chvala Bohu nemá alchaimera (neviem ako sa to píše 😉 ) . Keď sme boli s manželom v novembri na trojdňový výletík, len my dvaja, strašne mi to pomohlo. Načerpala som silu, odreagovala sa...
@renka40 ahoj...no staroba je taka..nad niektorymi vecami sa radsej nepozastavovat a brat ich take ake su. Ked sme pri tych volbach, tiez som sa par krat s babkou povadila lebo ona tiez patri do dochodcovskyeho funclubu vsetkych politickych matoh ktore sa objavia na scene. Najskor oddane milovala Meciara, teraz Fica a nevysvetlis. Fakt by im mali zobrat volebne hlasy (alebo dat len pol hlasu)
@renka40 nie si sebec, mám tiež takú mamku 😅 ale mám ju rada a tieto jej výlevy, čo bolo keď bola mladá, atď, neriešim, resp. ju vypočujem, keď má záujem jej poviem, že i tak na tom už nič nezmení... veď sa mama potrebuje niekomu vyrozprávať, tak jedine mne, muža už nemá, ani kamošky... 🙂 neber to tak tragicky, mamu máš len jednu, aká je taká je 😉
@lujza123 Presne!!!! keď počúvam, že... ako boli proti Mečiarovi a aký to bol múdry človek. (atď) a tak sú teraz proti Ficovi a ako on chce naším ľuďom dobre.... A keď jej dáš aj argumenty (že za Mečiara sa rozpredala celá republika... ale zvýšil im dôchodky! Že za Fica mladí utekajú do zahraničia, lebo sa tu neuživia...( atď) ale on vie čo robí!!! Že teraz jak začal robiť opatrenia voči cigánom. Že on je chudák dotlačený zo západu k takým rozhodnutiam.... A hovorím, a prečo je taký falošný?! teraz pred voľbami?! Dávno som hovorila, že keby boli takí správni, nasrali by aj na peniaze a dotácie zo západu a oslobodili by sa! Západ by na nich nemohol, lebo ich nedotuje a cigáni by stade utekali ako potkani! Ale kde?! Ku nim? Na západ? veď toho sa oni boja, radšej nás budú buzerovať a poukazovať na ľudské práva a dôstojnosť! Ale kde sú tie práva slušných občanov?! A naše ženy čo im utierajú zosraté rite, aby doma uživili rodiny, kde majú práva?!?!?! Toto je v súlade s EU?! Že nechávajú doma deti, mužov (alebo len deti) Že stúpa rozodovosť, nevera, že naši chlapi sú čím ďalej tým pohodlnejší?! Že celá spoločnosť je chorá, lebo je chorý vodca a je chorý celý národ!!!!!!!!!
Ja viem, že to nevysvetlím, neprerobím... ani sa nesnažím...len to na mňa doľahne niekedy, lebo ja som s ňou 24hod. a to je na mňa niekedy dosť. Jednoznačne ďakujem za pochopenie 🙂
my sme s našou starou mamou zažívali presne toto isté, bol to horor neustále hádky o ničom 😒 už ked to bolo fakt neúnosné, mama to povedala doktorke a tá ju poslala na psychiatriu, tam jej dali nejaké lieky na ukludnenie a bol klud. Prestala byť hádavá, škriepna, protivná.. bola kludnejšia a všetko bolo zrazu v pohode, nič jej nevadilo. Predtým jej vadili aj uplne maličkosti, že sme si napriklad pustili telku (akože bude sa potom platit vela za elektrinu), ked sme nahodou nešli v nedelu do kostola- celý den sme to počúvali, že sme neboli atd atd
@renka40 ono niekedy staci sa len vyventilovat sa, ponadavat a hned je cloveku lepsie. Lebo v realite s tym asi nic neurobis. Viem co hovorim, s babkou som zila 2 roky. Je to strasne zlata osobka, akurat trpi bordelarstvom, stareckym zberatelstvom kedy sa vsetko este zide, neuveritelnymi setriacimi vynalezmi (napriklad zosivala obaly z mlieka aby nemusela kupovat igelit, v ladnicke namiesto potravin muzeum neidentifikovatelnych plesnivych kuskov - zrejme kedysi potravin, no a najvacsi gol bol ked jej zdochla sliepka a ona z toho varila polievku - taky smrad som v zivote necitila....a milion dalsich veci) Ja som to nevydrzala, preto davam klobuk dolu pred vsetkymi kto toto dokaze.
Fakt najlepsie jednym uchom dnu, druhym von, mozno nejake doplnky stravy na ukludnenie a snazit sa ventilovat, nedrzat tu zlost v sebe..inac neviem poradit
@renka40 Moja mama ma o 20 rokov menej, ale tiez niekedy nevychadzam z udivu, ako v sebe dokaze niektore veci drzat. Mala tazky zivot, bola na nas sama, vydavala sa v 19ich, lebo bola tehotna. Dobabrala si zdravie a skoncila na invalidnom dochodku, ma ten najnizsi aky existuje. Neustale pocuvam, ako nechape, nerozumie, tato doba je taka a hentaka. Ona aj Tvoja mamina vyrastli v uplne inej dobe, s touto sa nevedia vyrovnat. Aspon ja to tak citim z mojej mamy. Nevie sa vyrovnat s tym, co prislo po roku 1989, s tym, aka doba nastala, ako ziju dnesni mladi ludia, ako na tych starsich kazdy kasle (ano, predstava ze "niekto" sa o mna postara, lebo je to predsa jeho povinnost je velmi hlboko zakorenena v niektoych ludoch). Nechape, ako my mozeme v tejto dobe zit a byt stastni - neuvedomuje si, ze sme uplne ina generacia s inymi pohladmi na svet a inymi moznostami. Tiez som sa vela razy s nou pohadala, aj ohladne volieb. Otvaral sa mi nozik vo vrecku, ked obhajovala toho populistu, co ide stylom "nikto ti nesplni co ti ja slubim". Pritom na jeho predchodcu (rozumej Meciar) nadavala aj ona - ale to este chodila do prace.
Plne Ta chapem, ale asi s tym nic nespravime. Nevieme, aki budeme my na stare kolena. Ono je to ale sranda, lebo s mamou sa dokazem povadit. Ale ked dedko zacne rozpravat (a ze ten toho pamata a nemal to v zivote ani on lahke), tak pocuvam bez slova. Lenze - dedko to hovori ako spomienky, nie ako nemu vycitku....
včera sme sa k tomu vrátili... Vysvetlila som jej, že ju mám rada, aj všetci. Ale tá jej nedôverčivosť je chorobná. A toto nie je dobré! Na všetko- či je to banalita (že pozri aké labuťe. Ona: a to nie husy?) či vážne veci.
povevada mi, nech jej urobíme nejaký kútik, ona chce byť sama! Plakala, aká je nemohúcna a že chce zomrieť, že už pýtala aj otca (zomrel pred 2rokmi) aj Boha, nech ju vezmú. Nikto je nevezme! Kým nebude mať pokoj v duši a nezmieri sa sama so sebou ... Dom máme veľký , ona vlastnú izbu, ale akurát v nej spí. Ona chce byť s nami! Tak som jej dala riešenie, že môže byť sama vo svojej izbe a ja jej aj jedlo odnesiem. Takže či ju chcem dať ako do žalára?! A keď ti niečo opravíme a budeš sama, to nebudeš ako v žalári?! Dokonca, ako vo vyhnanstve! Tak si uvedom čo požaduješ! Tu budeš s nami a hotovo. My ťa netýrame, neurážame, všetko čo máme je aj tvoje a staráme sa o teba ako najlepšie vieme. Len nespokojná je tvoja duša, kým nespočinie v tebe Pane 🙂
Otec bol úplne iný!
@nika1020
@bosoriak
@cta
@lujza123
@zlte_kuriatko
@maria1989
@kofoluska
@maminuska
Ked som niekoho vynechala,tak sa ospraedlnujem 🙂
Moja mama si nedala poedat! Cely tyzden som s nou chodila na injekcie,nasledovli rehabilitacie a chcela som aby sa dala dokopy tak lekarka jej predpisala hospitalizaciu do liecebneho domu na 10 dni...Nakolko ajpre mna je v 8mes.vycerpavajuce behat dennodenne s nou po lekaroch.... lenze ona sa, ze nikam neide,jej je doma dobre...darmo jej vysvetlujem svoj postoj, ze ju dju dokopy a chcem,aby mi bola este napomoci,uz clovek ani nevie ako na nu!!!!
No a predvcerom sa vybrala do zahradky orezavat ruze (uz ju asi nebolela noha!) Dovtedy sa chodi s krcahom po vodu... spadla z murika na chodnik,doudierala sa a utrzila otvorenu zlomeninu prveho zapästia, nechaliju v nemocnici a asi ju budu operovat.
Proste,len toto Mi chybalo ! Keby ste ma videli ako som ju nakladala do auta a letela s nou na urgent! Ako som sa zlakla! Tak ako nechcela ist do tej nemocnice,tak tam teraz vlastnou vinou musi byt!!!!!
Mama zasa zlomila ruku. Teraz druhú. Operovali ju, už je doma a ja mám ďalšie dieťa... o to by nešlo, ale to len zasa pre jej neposlusnost... neposedi, stale sa bude motať ,a pritom si sama povie, že nám spôsobuje starosti. Ale asi si nemôže pomôcť a musí stále niečo robiť,niekam chodiť ( zbytočne chodiť) a keď začne hovoriť ako ona nevládze a počíta každý krok navyše, že tak tazko sa jej chodí...mne to nedáva význam, lebo ona vkuse pendluje 😠
Renka,prečítala som si všetky príspevky a musím povedať, že si neuveriteľne statočná žena - obetavá, ľudská a schopná...patrí ti môj obdiv ! Mala som doma niečo podobné, ale život je zábavný a teraz sa stará žena - moja mama stará o mňa, som po operácii vážne chorá. Jej reči podobné ako u teba doma ma skoro doviedli ku krajnosti...ale musela sa zmobilizovať, lebo ju ja potrebujem. Želám ti veľa síl - babku neprerobíš, obdobie zlomených a narazených rúk v záhrade aj kuchyni sme aj my mali. S vekom nepohneš, reči a jazyk nezmeníš. Drž sa!
Ahojte, dievcata, vsetko co tu pisete... Hovorite mi z duse. Len jedna vec je u mna inak, prestahovali sme sa s manzelom k jeho babke (teraz ma 77), lebo ona zostala sama a ja by som povedala ze jednoducho aj s jej dcerou zmanipulovali vnuka (mojho mazela), ze nech sem ide, lebo je sama a jemu zostane dom. Ze sme aj tak vyplacali ostatnych a babka este kopu nasetrenych penazi bola zaniest jej druhej dcere ako "dedicstvo z domu". Mne su tie peniaze viete kde. Ale nie je mi tam aj to, ze teraz tu "musime" zostat, lebo sme sa uz "na to dali".. Aspon tak to tvrdi moj manzel. Prvy rok to tu bola hotova katastrofa. Mne sa narodil maly, zacala som prvy rocnik inziniersky stupen na univerzite a popri tom mi babka davala neskutocne zabrat na psychiku. Teraz sme tu uz nieco vyse dva roky. Skolu som dokoncila v lete, troska som si vydychla, ale aj tak najviac tuzim len po tom, aby sme mohli byvat sami a v klude. Manzel by chcel druhe babo, a co je najhorsie, aj ja po nom velmi tuzim, vzdy som chcela mat vela deti... Lenze ja sa uz neodvazim ist do tych nervov, porodit a vychovavat take malinke babatko pri tej dobiedzavej zene. Je to velmi unavne. Ona mozno vo svojom vnutri nie je zla, ale je to taka povaha, neskor som zistila, ze to tu s nou proste nikto nevedel vydrzat a ona stale niekoho potrebuje.. A teraz vobec neviem co dalej. Keby mam peniaze tak idem, kupim si maly bytik a poviem manzelovi, ze ked chce, moze prist za nami. A viem, ze on by isiel. Lenze to sa neda utiahnut, takto to ledva tahame, dom splatky, cele sme to tu prerobili lebo babke dom doslova padal na hlavu, predtym ako sme sem prisli. Popravde, moc sa mi do toho nechcelo, ale suhlasila som, lebo mi manzel slubil na moje velke naliehanie, ze ked to nebude s babkou dobre, tak to bude riesit. Velakrat ma zo zaciatku obvinoval, ze si na babku vymyslam. Potom bol par krat doma tyzden a uz to nemohol vydrzat. Myslim, ze mi aj rozumie, ale nevie najst nijake riesenie. A ja som niekedy uz na pokraji sil. Zrejme mi len zostava nejako to vydrzat, ako pisete vy tu, baby. Lenze ono sa to tak tazko predstavuje, mam 24 rokov a teraz sa mam do styridsiatky nervovat doma, v praci - stale? Ved to myslim, nie je zdrave... Poradte, co vam napadne, baby. J
https://www.modrykonik.sk/profile/renka40/
Baby hľadala som na nete význam slova demencia a opis tejto choroby a natrafila som na skvelú debatu, ktorá sa týka aj mňa. Chcela by som byť stručná, ale keďže sa toho udialo tak veľa v mojom živote, niekde sa rozpíšem a niekde budem stručnejšia. Mám 57 rokov v 50,ke som prišla a zamestnanie a keďže mamin zdravotný stav bol podlomený, dohodla som sa s ňou, že skôr či neskôr aj tak bude potrebovať oporu, vybavila som si opatrovné. Mama vtedy mala 70. Keby som vedela do čoho idem, lenže som jedináčik takže skôr či neskôr by ma to čakalo, mama bola po 2 cievnych príhodách, diabetička. Jej zdravotný stav sa stále zhoršoval, Chodili sme len po kontrolách, nasledovali hospitalizácie na neurológii až ´potom keď bola imobilná na ODCH. To už bol ťažší prípad, bola pripútaná na lôžko. Otec v tom čase keď som začala opatrovať mamu mal 75. Zo začiatku to išlo ale akoby mi dávali najavo, že ja som tam nato aby som sa starala ako oni mi budú kázať. Dochádzala som z mesta do dediny každé ráno, aj náklady na autobus sa zvyšovali. Mamu som poprosila či by mi dávať aspoň na cestovné, pretože som dostala príspevok v hodnote 170 eur a predsa keď som chodila do zamestnania to bolo o niečo viac. Súhlasila ale s tým, že mi budú priespievať (to bolo ešte v korunách) z maminho dôchodku 500 Skk a z otcovho dôchodku 500 Skk. Až potom som prišla na to, že to preto aby som sa starala aj o otca. Ale uznajte, keď som sama dcéra každý víkend som strávila s nimi, upratovala, pomoc pri rôznych prácach atď. Keď som varila varila som pre oboch, pred sviatkami vymýšľali čo upečiem, čo navarím. OK. Bolo to náročné, lebo som sa pri nich zdržiavala od rána . pobehala ráno obchody čo prikázali prišla k nim mama potrebovala každý halier dokumentovať bločkom. Všetko som písala, oni sa v peniazoch už ani veľmi nevyznali. Nesúdila som boli to ich peniaze a mama celý život s peniazmi robila (ako predavačka) tak to mala asi z toho. Po druhej stránke kým som bola mladá, mama by mi aj modré z neba zniesla, len na ten jej prístup a jednanie som si nevedela zvyknúť. Cítila som sa ako slúžka. Nakoľko mama bola diabetička ešte som jej musela olovrant chystať. druhá večera. Domov som sa vracala večer o pol šiestej. Nakoľko dcéra bola už po štúdiu a bývala v inom meste boli sme už len s manželom. Hocijako som chcela mame pomôcť či pobytmi v nemocnici po cievnej príhode rehabilitovať, zabezpečovala som jej rôzne pomôcky. Posledné roky už išlo aj o prebaľovanie , vybavila som polohovaciu posteľ, predtým chodítko, invalidný vozík. No proste všetko čo k tomu patrilo. Nastalo obdobie, keď mama už nebola na mňa agresívna, ale strašne zlatá, keď som ju sama prekladala (9O kil) na toaletu, alebo na vozík aby som jej dala pocítiť, že ešte obeduje s nami, bozkávala mi ruky. Ja s plačom jej ruky. Brala som to za samozrejmosť. Tieto úkony okolo nej som robila sama, lebo aj otcovi pribúdali roky a ešte by bolo horšie, lebo ja som mala natrénovaný každý pohyb pri dvíhaní. Medzitým som nervove nezvládala celú situáciu musela som navštíviť psychiatra a súčasne aj psychologičku. Raz som sa dostala do takého stavu, že mi bolo jedno či v momente zomriem alebo čo vlastne so mnou bude. Takže môžem konštatovať, že moja návšteva lekára je od doby ako som nastúpila ako slúžka. Celá domácnosť visela na mojich pleciach, záhrada, kvetiny. Ich proste nezaujímalo nič, len aby som skákala podľa ich vôle. Bola som malátna, bez slov zmätkovala som čo si všimol aj môj manžel a došlo to do takého štádia, že si našiel priateľku. Nemala som žiadnu podporu u nikoho. Vtedy som sa vzchopila momentálne som podala žiadosť o rozvod a na druhý krát nás rozviedli. Ja som už medzitým bývala u našich na dedine. Manžel sústavne chodil za mnou, že on sa rozvádzať nechce, ale žiaden prísľub, že náš život sa zmení. Chcela som sa vyslobodiť spod nadvlády manžela keď som dostala oznámenie o rozvode ešte v ten deň som si vybavila záležitosti a zobrala som si späť dievčenské meno. nikoho som nechcela raniť, len som chcela byť nezávislá. Manžel mi vyvolával, telefón som nebrala, potom ma vyhľadával po rozvode, akoby sa nič nestalo, Až kým som mu povedala, že si neprajem aby za mnou chodil. Môj vtedy 80 ročný otec ho pekne vítal, posťažoval sa aké majú so mnou problémy, len za to, že som si po rokoch dovolila vypadnúť medzi ľudí. Mesiac po rozvode mi manžel poslal SMS a požiadal ma o stretnutie. Súhlasila som, mala som prečistenú a upokojenú myseľ a po našom rozhovore sme sa dohodli, že to skúsime znova po 32 rokoch. ja som už nemala čo stratiť iného partnera som nemala v úmysle po tomto sklamaní. Človek, ktorý si nevážil mna naozaj bezkonfliktnú babu nech má čo chcel o 11 rokov mladšiu. Ako tvrdil vzťah sa skončil aj keď to malo ešte menšiu dohru. Mama už svoje 76 narodeniny nedovršila a zomrela (teraz tomu boli 3 roky). Otca som samotného nemohla nechať ako 80-nika a exmanželovi som tiež povedala, že ak chce vzťah nech býva s nami. Začalo sa peklo. Čo sme len robili otcovi bolo všetko zlé. Navzájom sme si začali vážiť jeden druhého, až sme si vo všetkom vypomáhali, on finančne, ja zas svojimi službami - pranie, varenie. Ako sme za mladi nemali radi záhradu začali sme všetko spolu robiť a tešili sme sa z každej maličkosti. S otcom nastali problémy, dnes už má 84 nevládzem počúvať každý deň tú jeho vojenčinu, keď robil v kuchyni, keď bol nadpráporčíkom atď. Ex. je typ človeka, že vstane od stola a prejde do izby. Začal sa medzi nami boj z dôvodu, že otec vo všetkom chcel mať pravdu ale ju nemal. On si tvrdil svoje. Kotol na tuhé palivo sme mali odstavený, vrátila som sa z mesta a šokovite pozerám, plynový kotol nebol vypnutý a do druhého kotla zakúril. Prišiel ex. z roboty a otec v pivnici kladivom roztrieskal jednu šroubu, začala z celého systému vytekať voda, museli sme volať kúrenára. Je pravdou, že peknými slovami to nešlo, tak trochu arogantnejšie sme na neho vystúpili, že si neprajeme aby ešte raz sa montoval dokotla. Nakoniec my sme boli zlí, pretože on neurobil nič zlé. Pred mesiacom nám vyhorela žiarovka na chodbe na manzártku. Ja som ju ani nechcela vymeniť, lebo nič iné nerobil len stále chodil na povalu. Ale svetlo zažať už nemal v úmysle. Len keď náhodou som otvorila dvere, lebo tam máme len letnú izbu som postrehla. Zapína všade rádiá v izbe, kuchyni, v pivnici a nechá tak. Kde sa pohne všade nejaký príznak nechá po sebe. Pral si už dávnejšie sám ponožky, trenírky, tričko, až kým som ostro nevystúpila proti a začala som protestovať - každý týždeň perieme. Minule dostal alergiu sám sa vybral do mesta k lekárke, ale keď prišiel domov začal splietať, nevedel čo a ako. Takéto prípady by som mohla rozpisovať do rána. Doktorka mu zakázala umývať si postihnuté miesto (ako ekzém) na hrudi a predlaktí) len raz denne a ja som už nedokázala počítať koľko si to mágal, potom si to natrel slivovicou, Keď som doktorke objasnila tieto skutočnosti hneval sa a doktorka ho poslala na psychiatriu. No to bol gól. Bez slova sme došli domov, zatvoril sa na kľúč do izby až kým som ostrejšie nevystúpila, otvoril. Rozprávali sme sa a som mu povedala, že ho na psychiatriu nezoberiem, ale pôjdem sama a vysvetlím doktorovi. Všetko robil podľa seba, začal sa natierať starými poskrývanými mastičkami. Nohy mu chodí preväzovať zdrav. sestra z ADOS-u, rukavice, ktoré po preväze hodí do koša vyberá a minule som našla v skrini poskrývané, že on ich ešte vyperie. V momente skončili v peci. Každý deň sa vracia do staroby, keď niečo poviem napriek alebo ho postraším psychiatriou, sa vyhráža, že vtom prípade stade ideme aj my a hlavne sa zameral na ex. že nemá tu čo robiť, lebo sme rozvedení.Plynový kotol máme len na zohrev vody a kotol na tuhé palivo na kúrenie. Bola som u svojej lekárky vrátila som sa domov aj s ex. a dobre, že postrehol keď zakúril, že je uzavretý hlavný ventil. V kotli teplota už vystupovala rapídne behom pár minút na 90 a Keď som sa ho opýtala akoby bolo všetko v najlepšom poriadku.Začal kričať na ex aby zmizol stade, je to jeho dom nemá čo tu hľadať. Dnes sa oholil podala som mu obed, niečo sme robili v pivnici, tak savytratil len bránu sme počuli, že zatvára. Išla som za ním tak som ho našla v krčme pred ním 2 dl vína. Tu ide o princíp, keď ja dokážem povedať keď sa vzdialim z domu kde idem, prečo ide potajomky. a nevytrasiete mu z hlavy, že ho chceme zlikvidovať z domu, chcene aby zomrel, že sme zabihjaci. Ja ktorá si vážim svojho otca, starám sa o celý chod domácnosti beriem na ňho vyrovnávací príspevok od štátu ako opatrovné 49 eur, ja si ničím nervy a on sa mi bude smiať do očí. Uz sa bojím každého dna čo zase vymyslí. Ustavične ho mať pod dozorom. Nepočúva, nerešpektuje chodí do kostola aj keď je omša o štvrť na jedenásť on by bol schopný keď ho neoslovím odísť o pol deviatej. A teraz ku koncu koľko ľudí hovorí, že mladí si starého nevážia, nedajú mu úctu a oni koľko pre nich nechali. Po smrti mamy som u notárky prehlásila nič nechcem z toho domu, a zriekla som sa svojej časti v prospech jedinej dcéry.daj keď máme bytovku, lebo som predpokladala, že by mi stále vykrikoval čo som aj predpokladala, že ide zrušiť závet. Ale na mňa sa to nevzťahuje. Tak tu mi dajte odpoveď ako to zvládať denno-denne na liekoch a už som alergická na jeho slová. Aj keď ho mám rada a je mi otcom. Čo ma ešte čaká? lebo kým žije ho do žiadneho zariadenia nechcem dať, chcem aby sa staroby dožil v dome, ktorý sám postavil. Je to dlhé, ale musela som to napísať, pretože som strašne bezradná a už je najhoršie že sa začínam báť. Keď niekto naozaj chce pomôct prečítajte a aj keď stručnú odpoveď. My si vážime rodičov, len oni si nevážia čo majú. Ja som vychovala tiež dcéru a som si povedala, to bolo mojou rodičovskou povinnosťou a v žiadnom prípade nehcem aby sa takýto proces v našej rodine zopakoval. Ďakujem za prečítaie.
Ahoj, ja tiež nie som pripravená na toto..nie som schopná prijať veci, že mi starnú rodičia. vidím a chcem ich vidieť takých ako pred 20 rokmi...moji rodicia su napr. velmi unaveni.. vidno to na nich... ziju ako 50 tnici.. otec soferuje v 70 faro, zaspava za volantom...
- oni nechcu pocut o nicom.. ziju...hnevaju sa na nas ked ich ziadame spomalit...chodia po pohreboch rovesnikom...ja rodicom mojich kamaratov...boli ma srdce lebo ich vidim málo, byvame od seba daleko... ale tiez sa so mnou hádaju, niekedy aj zaklamu...držia spolu... schovávaju lieky...maju ine verzie o veciach pred nami detmi...zabudaju...skriepia sa..
furt svoje...
niektorí mi hovoria, ze je to dobre ze nelezia...ze sa hybu a ziju... ja by som ich rada videla aj inde, nie len v zahrade...
mentalne to uz citit...mala som pokusy im dohovorit, ale poslali ma urazení do čerta...
nezačínam citlivé temy, chcem od nich dojst domov pokojná..nikdy som s nimi nevyhrala ziadnu hadku a nevyhram ani teraz.. ked mám rychlejsie myslenie. poradila som sa aj so surodencami...ale ti si myslia.. ze ich treba nechať žiť po svojom.
oni sa tesia zo svojho sveta..asi ich vyrusujem, aj ked im chcem dobre...