Starostlivosť o starého ležiaceho člena rodiny - skúsenosti
Ako ste sa popasovali s niečím takýmto? Starali ste sa: prebaľovali, kúpali, kŕmili a pod alebo ste to vyriešili nejakým zariadením? Máme člena rodiny, kde nám to reálne hrozí, je to svokra 84 ročná, býva s nami a má iba nás, ale my chodíme obaja do práce, máme dve deti na prvom stupni ZŠ a čaká ju operácia, ktorá môže skončiť všelijako. Nechceme sa jej zbaviť, ale nevieme ani, ako to vyriešiť. Nemôžeme si dovoliť prísť o jeden príjem, lebo máme hypo ☹
@elizabet173 ale nikto nikdy nevie kedy starému človeku dohorí sviečka, či je to o deň či o rok....je to vždy risk.... deduška sme mali 12 rokov
Mali sme opatrovatelku z ADOS-ky na 8 hodin pre babku.
Človek, ktorý sa o takéhoto človeka nestaral nemá ani tušenie čo všetko to obnáša. Sociálny systém je slabý. Vybaviť niečo je na dlhé lakte. Opatrovateľský je platený slabo. Domový majú dlhé čakacky atď ... Po operácii môže byť v doliecovaku a ja by som išla cestou opatrovateľky alebo nejakého domova. Prísť o prácu v tejto dobe je problém lebo nikto dopredu nevie koľko tá starostlivosť bude trvať. Je to na 24/7. Viem si to predstaviť v rodine bez detí no tu by postradali. Treba si uvedomiť váhu ležiaceho človeka polohovať, prevalcovať, robiť hygienu, kŕmiť, ošetrovať nieje pre každého.
Úprimne, v DSS by som ako ležiaca nechcela byť, račej by som zomrela...pracujem v DSS -ke, takže viem dobre o čom hovorím....ano základná starstlivosť je zabezpečená, ale ten človek sa nemá s ký porozprávať, je odkázaný na tú jednu izbu a záleží akého má spolubývajúceho....chodiacim ľuďom čo sú ako tak sebestační, tam nemusí byť zle, je o nich postarané, majú aktivity, vedia ísť spolu von, venujú s aim sociálne sestry...ale tí ležiaci väčšinu dňa ležia a pozerajú do okna, psychika ide dolu vodou....opatrovateľka nemá čas sa venovať jednému človeku okrem základných úkonov ako je nakrmenie, prebalenie, prezlečenie, hygiena.....teda len tak si k nemu sadnúť keď má problém a porozprávať sa, na to tam proste nie je čas.....alebo ho zobrať na 2hodinky na prechádzku, proste toho blízkeho človeka to nenahradí, ten človek je tam sám na jednej izbe, nanajvýš má spolubývajúceho, ktorý môže byť ale niekde uplne inde....
@fiafia toto je presne to, čo ma naozaj desí a naozaj sa bojím, že by som to dlhodobo fyzicky neutiahla ☹
Ste mladí ľudia, z práce neodchádzajte, svokre nájdite slušne zariadenie, je vysoko pravdepodobné, že zo svokrou to bude horšie a horsie, nevyspat poriadne resp. vôbec sa nevyspat to vydržíte max. mesiac.Nie je hanbou dať príbuzného do zariadenia, kde sa o nho odborne postarajú.
@iva812 no my práve už mladí úplne nie sme. Manžel 50, ja 45 a najviac ma desí, ako to skĺbiť s prácou a deťmi ☹
Poviem to inak...predstav si,ze si to ty...tvoja nevesta ...hovori to co ty...srdce by ti umrelo..aka si nepotrebna..babka aj ked svokra pobudne este chvilu...potom bude chybat..ale lasku jej uz nikto neda..aj ked by si chcela....skus to sklbit,ze si najdes opatrovatelku...nedavaj ju nikde...nerob to...
Máte ďaleko do dôchodku, to znamená, že ste mladí, teda poobzerajte sa po slušnom zariadení. Takto je to aj o zdravotnom stave svokry, aká je jej prognóza do budúcnosti, ak je to na krátko ( ja som svokru doopatrovala cca 3 mesiace), tak sa to dá vydržať , vykryť opatrovateľkami , dovolenka, OČR, úprava pracovného času, pomoc ostatnej rodiny, ale na dlho to nezvládnete. Moralizovanie nie je na mieste, každý je nejako disponovaný na záťaž, 84 ročnej pani - pekný vek veľa času nezostáva, ide aj o to aby člen rodiny, na ktorom bude kladená najväčšia záťaž neskončil na psychiatrii a nedával sa potom dokopy potom niekoľko rokov.
@elizabet173 mozem sa opytat na nazov toho zariadenia?
@iva812 Áno, do dôchodku síce ďaleko, ale ver mi, že človek už nemá tú energiu, ktorú mal v 20tke alebo 30tke.
My babku nikam nechceme odkladať, pokiaľ bude ako tak fungovať a tú opatrovateľku si zistím.
Je veľmi múdre pozerať takto na návrat do práce, navyše treba pozerať na svoje zdravie a na to, aká je starostlivosť o takého človeka náročná. S manželom sa zničíte, alebo minimálne ten, kto by bol so svokrou doma. Neriskovala by som. Do zariadenia síce pôjde celý svokrin dôchodok, ale bude o ňu postarané.
@bolarazjedna ADOS slúži na ošetrenie rán, dekubitov a pod. Na vykonanie nevyhnutných zdravotníckych úkonov. Ich úlohou nie je prebaliť ani inak odľahčovať opatrujúcu osobu. Sú aj platený podľa jednotlivých zdr. úkonov.
Presne to isté máme doma. Cez jednu nadáciu sme zohnali na dopoludnie opatrovateľku. Predtým sme našli tu cez koňa mamičku na dopoludnie. Zvyšok(poobedie a noc) sa striedame so sestrou. Je to na mašľu, ale makáma takto už(alebo ešte len) rok. Máme véééľa skúseností s tým ako sa poskytuje starostlivosť v domovoch dôchodcov(o ležiaceho človeka) a je to dosť zlé.
@elizabet173 Štát poskytuje príspevky podľa stupňa odkázanosti, ale zariadeniu. Stupeň odkázanosti ovplyvňuje cenu pobytu pre klienta, avšak príspevok od štátu rodinu neodbremeňuje. Dosť závisí od toho, kde pani býva, lebo ceny sú odlišné aj podľa krajov.
Moja skúsenosť bola taká, že sestra na vozíku a po operácii kolena potrebovala doliecit. Iba ležala. Cez den sa o ní starala babka 80 rocna, večer ja po práci. Mamina nám zomrela otec žije v inom meste. Dva týždne bola doma ale potom išla do zariadenia. Ja som to fakt nedala. Každý deň variť, riešiť raňajky, olovrant, desiatu, doma malý 5 ročný, co tiež chcel pozornosť. Potom ešte mala chodiť na rehabilitácie , to už som si nevedela predstaviť, behať z práce. V zariadení bola pol roka, mali tam aj rehabilitácie. Potom prišla domov. Takze za mňa nie nebudem sa doma starať o ležiaceho. Moja babka sa buchala do pŕs ako sa bude starať o deda po operácii, nie ona nechce vybavovať domov dôchodcov. Mali by sme na to cas, bol v nemocnici skoro 3 mesiace. Tak došiel k nej domov a o dva týždne mi babka plakala aby som začala vybavovať, že nevladze. A to bola celý deň doma a nechodila do práce. Kým sme vybavili jasne, že prešiel nejaký čas. Každý deň sa pýtala, uz je miesto, už je miesto.... Akože nedala to ani ona celý den. Takze třeba to zvážit, či chceš byt naozaj 24 hodín k dispozícii leziacemu. Zabudni na čas s deťmi, keď prídeš po práci, zabudni na voľné víkendy a že si môžeš robit čo chceš, žiadna dovolenka nič. Zvaz to keď máš deti a svoj voľný čas môžeš venovať deťom. V tých zariadeniach je im dobre, pokecaju si s inými, idete za nimi kedy chcete. Zabezpečia lekara, lieky, majú bezbariérové sprchy, takže aj hygiena je v poriadku. Môžete si ju zobrať domov na víkend, keď budete chcieť. Je to ťažké rozhodnutie, ja to chápem, len treba myslieť aj na seba a na deti.
@0silvia0 tak ja sa myslim poznam dost dobre, vzdy som si vsetko najradsej vybavila, zabezpecila sama, nelipnem k nejakemu domu, alebo bytu, stahovala som sa uz pat krat a este minimalne raz budem. Som introvert, mat peknu izbu s balkonom sama pre seba, budem spokojna. A vek 90 rokov mi zrejme nehrozi.
@elizabet173 som presne taká ako ty a tiež mám ku všetkému taký istý postoj, ale staroba ľudí mení... moja babka bola celý život veľmi aktívna, energická, záujmov kopec, taká mestská babka, žiadna dedinská, kamošky, návštevy, nákupy atď. Prišiel vek, zomrel dedko a ona sa celá zmenila. Takže ja už radšej takéto výroky na základe tejto skúsenosti nehovorím, lebo životné udalosti a okolnosti nám niekedy ukážu, aký vie byť život nevyspytateľný. A pravdupovediac, takéhoto vysokého veku by som sa vôbec nechcela dožiť, je to skôr trápenie pre toho človeka, ale nenavyberáme si.
@0silvia0 to máš pravdu, že sa nedá predpokladať, ale u mňa môj postoj k životu zmení asi len Alzheimer, moji rodičia žili tiež veľmi aktívnym spôsobom života, a keď jeden odišiel, ten druhý tak žil ďalej v podstate až do svojej smrti. Ani ja by som sa nechcela takého veku dožiť, aj keď máme v rodine pani, pre ktorú to trápenie nie je, má šťastie, že je aj po 90. aktívna, mobilná, mozog jej funguje, všetko ju zaujíma, ale viem, že je to ojedinelé.
@simona92101 zazlievať to môže len ten, kto aspoň dva tri roky takého človeka non stop opatroval. Inak nikto.
@jovana9 viem, že neodbremení úplne, ale aj keď sa nemusí platiť plná suma, tak to poteší.
A v okolí nemáte niekoho dobrého známeho, čo by to robil a normálne nby sa mu to zaplatili?
O moju starkú sa tak starala mladšia suseda, moja mama chodila do práce, a teta nejako záujem nemala. Z dôchodku sa to utiahlo a suseda si privyrobila.
Ono aj záleží, v akom stave sa vráti. Moja druhá starká bola tiež takmer ležiaca, vedela sa akurát posadiť, najesť. Moja mama k nej so sestrou chodili 3x denne, ráno, obed, večer. Zvyšok bola sama. Vtedy ju obriadili atď. Všetko záleží aj od jej stavu.
A kde máte deti kým ste v práci do 17.00 ?
My sme mali takto doma ocka, do 84 rokov úplne v pohode, potom jeden kolaps a už sa nám nepostavil. Dlhšie bol v nemocnici, potom sme ho vzali domov. Žil s mamou, tá sa starala, ja som chodila pomáhať s hygienou. Bolo to náročné, ale dávali sme to. Rozmýšľali sme aj nad opatrovateľom, aspoň na pár hodín denne, nejakú tu rehabilitáciu, hygienu. Ale ockovi sa vo februári priťažilo a zomrel. Pol roka sme ho mali doma. Mamu to neskutočne vyčerpávalo, ale boli sme radi, že je s nami. On bol inak ok, psychicky, do poslednej chvíle...len to telo...ach jaj. Keby neumrel, staráme sa doteraz, ale bez opatrovateľa by to už nešlo...Skúste zvážiť túto možnosť. Držím Vám palce.
Opatrovali sme obe babky a dedka, ...ale starkí boli u seba doma a my sme chodili k nim,ked už trebalo celodennú starostlivosť moja sestra sla k babke (od mamky) poberala tusim 280€ no co bolo treba sme sli pomoct ja aj mamka nasa,dcera babky.brali sme to uplne normálne...vtedy mala segra cca 23 rokov, babku a dedka (od oca) doopatrovali moj otec a teta tiež tak na striedačku, ked dedko zomrel,babka upadla brutal do roka zomrela tiež 😢 do zariadenia nechceli ist,ale ak by bolo tak ze sa nedá pracovne,inej cesty by nebolo.
Ja pracujem v súkromnom zariadení pre seniorov, čiže s rukou na srdci ti píšem, neurobíte nič hrozné,nic nemorálne,...niekto v zps upadne,iny sa pozviecha,tesi sa spoločnosti iných... koľko ľudí toľko osudov...s babkou sa porozprávajte,,a verím ze sa rozhodnete k všeobecnej spokojnosti.
@antoniatonka S tými opatrovateľkami z mesta, to nie je až také jednoduché. Vo všeobecnosti sa jedná väčšinou o staršie ženy, ktoré si síce urobili opatrovateľský kurz, ale je najmä na ich názore, či budú opatrovať , osobu, ktorá má byť opatrovana.Teda osobu na opatrovanie im neprideluje mesto prikazom.V praxi to znamená asi tak, že si netrúfajú na osobu, ktorá je napr.obézna - fyzické predpoklady opatrovatela, osetrovanie stomie, výmena vreciek - je to dosť negustiozna činnosť, ktorá môže byť tiež dovodom na odmietnutie- resp.v domácnosti nie je vytvorené dostatočne opatrovateľské zázemie - nízka posteľ....atď.
Zavolať na mestský úrad, ale až keď bude jasne že je nutná opatera ak bude od lekára nález že je odkázaná na opateru pridelia vám, mali by chodiť na 2 až 8 hodín denne a pacient hradí iba malú časť výdavkov za takúto službu, od počtu hodín. Tým by ste mohli vykryť čas keď ste v zamestnaní