Ste šťastné?
Nie, nemyslím šťastné, že máte dieťa. Alebo deti. Myslím naozaj šťastné. Ste spokojné so svojim životom?
Prečo? Totiž - s priateľom sme spolu 3 roky, z toho 2,5 spolu v jednej domácnosti. Kúpili sme byt. Má dobrú prácu. Vo vzťahu si rozumieme, má svoje muchy, ale tak to každý človek. Veď žiadna ruža nekvitne celý rok. 🙂 Až sme sa rozhodli, že si prestaneme dávať pozor a ak sa podarí potomok, tak sa budeme radovať. A tu nastalo to moje zamyslenie - keď sa pozriem okolo seba, tak 90% žien je nespokojných, deprimovaných, znudených, nadávajúcich na svojich chlapov, žijúcich od výplaty k výplate, hádajúcich sa s partnerom, sú nespokojné, že sú tučné, chudé, zaneprázdnené, sedia doma, nemajú čas na nič... Jednoducho ma to desí. To - mať dieťa a rodinu zahŕňa toto všetko?!
Ja viem, kto si to ako zariadi, tak má. Len ja jednoducho nepoznám takmer žiadne šťastné ženy.
@mysga ale to je predsa život , všetko čo žijeme sa nám malo stať , aby sme sa stali lepšími, alebo aby sme pochopili niečo , čo sme nechápali, alebo aby sme mysleli inak........ Ja som v živote prežila veľmi krušné a zraňujúce chvíle , ale aj krásne , vzácne...... Žijeme ako žijeme , niekedy je fajn , niekedy je to na hrane , posledné roky sme mali finančne náročné . Ale mám krásne deti , nemáme nikto život ohrozujúcu chorobu, muž ma miluje, deti ma milujú, ja žijem pre nich , tak to by mala byť tá podstata existencie , dávať aj brať . I keď niekedy mám chvíle úzkosti a smútku, potom si vždy uvedomím, že som skutočne šťastná ............
človek sa nemá hnať bezhlavo za myšlienkou šťastia , človek má žiť
Momentálne som šťastná. lebo nešťastná som len kvôli zdraviu - vtedy sa to všetko aj nakopí. Ako naschváľ ochorejú dcérenky jedna od druhej. Nespím aj 2 týždne a vtedy je to o ničom 😝 Alebo pri vážnej chorobe niekoho z blízkych. Ale vtedy asi nik nevyskakuje radosťou 2metre.
No celkovo so životom som šťastná. Len načo to vypisovať. Tu sa často hľadajú rady, napr. ohľadom otehotnenia, tehotenstva, pôrodu, UM či kojenia, príkrmov, .... či problémov s deťmi či partnerom. Ak problém nie je - nie je ani o čom písať 😀
@natalym No len ja som založila len 1 tému - radili mi ohľadom papierov pre mm po pôrode. Ani len hádka tam nevznikla - takže na koníkovské pomery, to bola téma o ničom 😎
Som ale rada za iné témy - ušetrím na predplatnom časopisov. A hlavne pri tých témam s problémami s chlapmi si aspoň uvedomím aký poklad to mám doma 🙂 🙂 🙂
napíšem moj príbeh : už to že som prišla na svet bolo za okolností ktoré nechce žiadna žena zažiť moja mama nachytala v posteli mojho otca s inou bola v 3 mesiaci tehotenstva,za komačou slodna matka ktorá vyšla s detského domova ako 18r. v 21 čakala nemalnželské dieťa,sama na slobodárke dáko sa dala dokopy s mojim otčimom užasný človek ktorý ma miloval viac ako vlastné dieťa ale pil nikdy však mamu nebil ale škaredo jej nadával ked bol opitý nakoniec sa po 6r. rozviedli ale žili sme v jednom byte.S bratom sme mali všeetko čo sme potrebovali pokial moja mama nespoznala chuja ktoremu sa nechcelo robit a ked robil prechral čo to na automatoch takže si po peniaze musela chodiť do roboty jeho,bohužial rom ale budiš bola zamilovaná vtedy som to nerozlišovala stale sme maly materialne vsetko co sme potrebovali nie viac.Mama ostala tehotná už to bolo take onaké,on ju začal podvadzat peniaze chýbali ked mal brat 2 roky už to začalo ostala druhý krat tehotná napriek radam lekarov nešla na interupciu a čakal ju 4 cisarsky rez a on počas tehotenstva nejavil zaujem ani o syna co mal našiel si nú takže mamam 4 deti alimenty len na 1 dieťa ostatný neplatili nič a dalsia materská,otecko brata neuzal otcovstvo takže sudy zdekoval sa do čiech mamam v živote nevidela na deti od neho ani korunu,ked zomrel najmladší brat ani nedošiel na pohreb.tie roky boli des nemali sme plyn,elektrinu neraz sme si namačali chleba do oleja lebo nič iné nebolo bolo to ked som mala 13rokov s mamou otrasný vztah,otčim čo si ma vždy branil zomrel ked som mala 14r. a už nam nemal kto pomahať ani finančne lebo napriek rozvodu mame stale daval pre nas peniaze ked sme nemali,bitky ktore som dostala boli na dennom poriadku hned rano aj pre to že si nemala čo moja mamma zapaliť a kedže sa nedám a usta sa mi nezavrú vždy mi letela,bola som pestunka bratia posluchali viacej mna ako ju,ona opustena sa lutovala aký ma život.ja som chodila do krci od 14 zbierat pohare aby sme mali aspon na chleba jej sa moc robit nechcelo a ked niekde poculi 4 deti ani nebol o nu zaujem V16 som sla na brigadu do vyroby pekarne a kedže všetky peniaze šli domou na jedlo neostavalo mi na školske potreby učila soms a za krajcírku ale stroj som doma nemala,čiže mi stale chybali ulohy.Nakoniec som v pekarni ostala pracovať do 17 to fungovalo že som vyplatu odovzdavala mame hadky sa stupnovali nakolko som bola živitel 5 ludí.zobrala som sa a utiekla z domu v 17 ma už neriešili kedže kym by to došlo na sud mala by som 18. našla som si podnajom a žijem si svoj život.moja mama je tazka povaha neraz mi vyčta že som ku..v,špi..na atd... ked zomrel brat trošička sme sa zbilžili,ked sa mi narodila dcera ukludnillasa snaží sa jej vynahradiť všetko bohužial ona nevie prejavovať city aj naša vychova bola dať najesť,obliect žiadne pochvali,mojkanie ja si ani nepamätám že by mi niekedy povedala že ma lubi moja dcera mi to hovorí za den aj 20x a jej tiež moja matka to nechápe.žijem uplne inak nemám toho vela nevlastníme byt,žijeme v podnájme ale sme rodina.zdravý mame prácu priatel je škorpion silná povaha ja panovačná vztahovačná ale vieme ako na seba či som štatsná ako napriek zahundraniu na to či ono plačom že sa nám už 4 roky nedarí druhé dieťa,som ten najštastnejší človek na svete že mám svoju rodinu lebo až ked sa dcera narodila pochopila som prečo som sa narodila 🙂
@jolinka ja osobne som mala vždy všetkého dosť. Nie som z bohatej rodiny. Žili sme chudobe. Ale, ja som typ čo netúžim po imaginarnych veciach. Takže, dovolila som si všetko v rámci možností. Nevadilo mi, že má niekto viac alebo menej. Nesnívala som zbytočne. A po pravde, čo som chcela, vždy som mala aj mám. Mne vadí dosť tá internetová doba, že sa ľudia nevedia rozprávať. Nikto nikoho nezaujíma. Ako úprimne myslím. Takže u mňa takto.
@mysga Je to velmi individualne a myslim, ze nezalezi na tom, ci mas alebo nemas deti. Jasne, ze vtedy sa komplikovanejsie riesia problemove situacie, ale to uz k tomu patri. Zalezi na tvojom nastaveni a na partnerovi (resp. na tvojom vybere partnera). Ja som napr. ovela spokojnejsia a da sa povedat aj stastnejsia na materskej ako v praci. Jasne, ze mi aj teraz lezu na nervy nejake veci...ale su to v konecnom dosledku len malichernosti a ja si nastastie vcas dokazem uvedomit, ze riesim nepodstatne veci aaaa zrazu som stastnejsia a mozem len dakovat Bohu za zivot, aky mam - som zdrava, mam skvelého muza, zdrave deti, mam co jest, kde byvat atd.....co viac si mozem priat? Kazda mame ine priority a naroky. Preto sa niektore zeny rozhodnu pre zivot bez deti - ostane im viac penazi aj casu na urcite veci (dovolenky, handry, kozmetika, kadernicka...). Treba si to dobre zvazit 😉
Ano som stastna. Nie je sice kazdy den nedela, ale to by bola nuda 😁😁😁😁
Hlavne je najst kompromis. Mnohe zeny ked sa stanu matkami prestanu byt zenami. Ale tieto dve veci sa nevylucuju predsa.... A je taktiez potrebne si priznat ze nie sme superludia a poziadat o pomoc nie je hanba...
Takze byt matkou a byt stastnou sa nevylucuje. Len zeny/matky sa rady stavaju do pozicie chudatiek. Bohuzial a na ich skodu. V zivote je dolezita rovnovaha pre stastny zivot. Len ju treba najst... Za seba: nehanbim sa zato ze syna necham s mojim otcom na vychadzke kym ja si sebecky davam kupel. Alebo raz mesacne ho nechavam priatelovi na cely den a ja idem ku kadernicke a tak celkovo s babami. Nehanbim sa za to ze s varenym mi pomaha svokra kde maly obeduje 3x do tyzdna.... Nie som super zena a takto nie som nervozna, deprimovana ale stastna matka vychutnavajuca si materstvo. Lebo som nasla rovnovahu ☺️😉 Rovnovahu medzi materstvom a tym ako presto vsetko ostat sama sebou 😁😁😁
Ja sa casto pytam: nechyba nam ku samotnemu stastiu len rozhodnutie byt jednoducho stastnym? (Matkin E.Maxim)
Proste namiesto toho aby sme nasli sposob ako byt stastny tak sa len stazujeme ako je vsetko na prd. A to je zle
@seahorse27 perfektne si to napísala 🙂
Ci som stastna? Aaaale hej 🙂 Dobre som sa vydala, aj deti sa nam podarili jednym supom. Prve pohodove, druhe nepohodove 😀 Ale zrovna to druhe je vymodlene a vyprosene. Mozno aj prave preto to nevnimam az tak tragicky, ked je s nou tazko, lebo si pamatam tie momenty, ked nebolo iste, ci ju vobec budeme mat. Hmotne sa mame nadstandardne, hoci ten standard ma asi kazdy niekde inde, niekomu by to, co mame my, bolo urcite malo a pre niekoho by to zase bolo uzasne vela. ja objektivne hodnotim, ze sa mame fajn, nemusim v obchode sledovat, kolko stoji kazdy jogurt ci sunka.
Byvame sami, domacnost mame veselu, vela sa u nas smeje. Sme zdravi. Mame pevne rodinne vazby aj v sirsej rodine. Takze ano, som velmi stastna, nech nam to len vydrzi co najdlhsie 🙂
@sono2 k tomu ako si spomenula ze nie si z bohatej rodiny /mmch ani ja 😉 / ma napadlo, ako som raz citala studiu, v ktorej porovnavali pocit stastia, spokojnosti ci naplnenia zivota u generacie ludi, ktori sa narodili po 2. sv. vojne pripadne pocas nej...a boli zucastneni obnovy zniceneho hospodarstva, zazili povojnovy hlad, pridely na listky, mnoho driny na novych budovach, zelezniciach a porovnavalo sa to s generaciou ich deti, ktore prisli po nich a prisli k hotovemu, krajina uz bola obnovena, vybudovana, nastupil pokrok, blahobyt..
Tak na prekvapenie /a mozno ani nie/ ...prva generacia mala ovela vyssie skore spokojnosti so zivotom, vacsi optimizmus ako ti co uz vsetko dostali na tanieri po nich. Oni budovali stastie pre svoje deti, a nakoniec stastie nasli prave v tom budovani 🙂 🙂 🙂
Proste ten pocit spravnosti v zivote, v realizacii /nemusi byt len pracovna/ moze to byt aj rodinna realizacia, ci realizacia v charite a podobne je velmi dolezita pre pocit stastia u ludi. A tiez aj tie spolocenske vazby co spominas...byt milovany, mat sa s kym porozpravat, tesit sa...
Som rada, že mi tu toľko mamičiek napísalo, že áno, sú šťastné. 🙂 Keby to aj tak nie je a píšete mi, že všetci sa majú zle a budú sa mať zle - tak aj tak si idem svoje. Skôr som chcela vyvolať presne niečo takéto - že vidím, že kopu mladých Slovákov nežije až tak zatratený život, ako sa to vo všeobecnej rovine prezentuje 🙂
mne ciganka vyvestila,ze budem zit 99 rokov....tak by sa patrilo tie roky prezit v stasti 😀 ale ako spravny clovek co je vzdy nespokojny aj ja som si hned zasomrala...to uz fakt nemozem dotiahnut na tu stovku? 😀
Hmm,je to strasne siroky pojem byt stastny-a,nic na svete nie je dokonale a o tom to je,treba si zivot vychutnavat su chvile dni tyzdne mesiace mozno i roky ked sa nedari ale su aj tie uzasne chvile ked sa tesime aj z malickosti alebo velkych uspechov ono sa treba naucit zit v kazdom pripade zivotnych situacii a zbytocne sa nezatazovat myslienkami o tom co mi chyba co by som chcel a nemam co by bolo keby bolo a pod...treba veci bat tak ako pridu,skutocne nestastie je len to ked clovek nema zdravie pretoze bez neho sa neda plnohodnotne zit. A okrem toho zdravia sa da vsetko menit...ja som bola stastna i nestastna tiez som sa i vela trapila ale pochopila som ze trapenim nic nedosiahnem a zacala som zit brat veci ako prisli,co sa mi nepacilo som sa snazila zmenit, vsetko zle je na nieco dobre ved prenic za nic sa to nehovori a fak je to tak.ked sa tak spätne zamyslim to trapenie sa malo vyznam naucila som sa nedrzat hubu a konecne ni nenechat kydat na hlavu alebo som si s prirodou vybojovala svoj najväcsi poklad kedze sa mi nedarilo otehotniet...no a v konecnom dôsledku nie som stastna ale ani nestastna,som spokojna mame kde byvat,sme chvalabohu zdravi,mame co jest,obliect,pracu,kludne prostredie kde nezuri nezmyselna vojna...
Inak odporucam knihu k tejto teme , vola sa "Vzorec stastia" 😉
@mirunkad to, co si opisala je tak velmi slovenskeeee, zavist a stazovanie sa, mracenie sa- a potom pride Slovak do UK a stazuje sa, ze su tu vsetci 'fake' a umeli, pretoze sa usmievaju a zazelaju milo dobry den a na otazku ako sa mas odpovedia pozitivne 🙂 je to o tom, ako sa clovek nastavi
A mas velky pravdu, co sa tyka planovania a neplanovania 🙂 Dom zariadeny, auto dovolenky- na planovat sa to da, a vsetko perfektne, len dieta prist nemusi, a uz sa dokonaly plan ruca 🙂
@natalym o jednu 109 rocnu babku som sa starala 😀 okrem sherry, hranoliek a cokolady nechcela nic ine jest 😀 a tak si vegetila cely den, obcas nam vynadala do krav. Ale bola podarena. Najstarsia babka v UK.
inak, čo sa týka spokojnosť verzus výška životného štadnardu.... Vo svojom okolí to vidím tak, že deti vyrastajuce v skromných pomeroch, pričom rodičia žili harmonicky a hlavne nevyplakavali pred detmi do vankuša akí su ony chudaci su omnoho šťastnejšie a dokažu ssa uspokojiť i s málom. Narozdiel od toho deti vyrastajuce v rovnako skromných pomeroch ale v rodine, kde sa neustalo plakalo a sťažovalo na nedostatok, závidelo a nadávalo na každého, kto mal viac su z môjho pozorovania omnoho viac náchylné priputavať sa na tu mamonu, odvíjať stupen svojho šťastia od výšky financii s ktorými disponuju. Toto je podla mna dosť podstatný základ čo vidí dieťa v správaní a prežívaní rodičov, aký ma vzor, aký vzťah si vytvorili k hmote, či je to pre nich len nejaký prostriedok na prežitie, alebo je to cielom ich celého života.
Ja som velmi stastna. Ale bola by som viac, kebyze mam este jedno dieta - zdravu dcerku a keby mi z neba spadlo 150 tisic eur. Inak mi nic take nechyba. 😀 Mam drobne radosti, z ktorych sa tesim kazdy den. No a krasnu, viacmenej zdravu rodinu. 🙂
Ano ja som stastna. Prepac necitala som prispevky. Dokonca velmi. 😄
@mysga kazdy si je strojcom svojho vlastneho stastia. Stastie nespociva v tom ze ma clovek velke domy drahe auta sprerky hodiny peniaze drahe dovolenky..ale v prvom rade kto si a co si v zivote dokazal😋😋😋