Strach z choroby u sestry

Ahojte. Ja už naozaj neviem čo ďalej vyčerpáva ma to a najhorsie je že neviem ako by som mohla pomôcť. Moja sestra už od malička mala takéto stavy že sa bála že jej niečo je ale vždy to malá tak týždeň potom to prešlo alebo to nebolo minimálne také intenzívne a dokázala normalne fungovať. Asi pred rokom sa bala že môže dostať besnotu aj napriek tomu že nemá odkial. Nikto jej to nevedel vysvetliť že noc také sa nestane. Teraz sa zasa boji rakoviny ale už takým spôsobom že v noci kvôli tomu často nespava a nedokáže ani normálne existovať. Keď jej poviem aby si šla čítať alebo si našla robotu alebo niečo kde by sa odreagovala povie mi že v Tom nevidí zmysel pretoze môže aj tak mať rakovinu a zomrieť. Nic čo jej poviem nepomáha. Môžem jej 1000 krát vysvetliť že je veľmi malá pravdepodobnosť že ju dostane že je mladá a že sa tým nemá trápiť pretože každý má takú šancu. Zbytočne ona si aj tak bude mysliet svoje. Navrhla som jej psychológa. Lenže naši rodičia sú proti tomu a ona sa boji že keby zistia že chodí tak by ju aj z domu vyhodili. Zároveň na to nemá ani ona ani ja peniaze. Lenže ja už naozaj neviem čo robiť ja jej pomôcť sama neviem a keď ju vidim každý deň ako len pozerá do prázdna a stále nad niečím premýšľa ovplyvňuje to už aj moje psychické zdravie. Nechcem to teraz samozrejme obracať na seba, len sa jej snažím pomôcť a vôbec neviem ako. Ešte aj keď som jej o Tom psychológovi hovorila povedala že jej to určite nepomôže že taká bola od malička a že aj keby sa z toho vylieči tak môže mať stále rakovinu.