Stratené kamarátstvo
Mala som kamošku, budem jej za to vďačná do konca života ako mi pomohla psychicky v tazkych chvilach. Sama sa rozhodla, ze sa bude so mnou kamaradit uz v mladosti, hoci sme boli kazdá inde, ja idiot ale fakt a ona múdra, inteligentná žena. Pomahala mi ked som ostala sama s dietatom a bola mi opora dá sa povedať.Vacsinou cez telefon, obetovala svoj čas, hoci mala toho veľa nad hlavu.
Predtym sme sa spolu chodili bavit, mali sme aktivity, ja som ostala po rokoch sama, chorá a taká, ze potrebovala som pomoc, myslim, ze jej to muz zakazal sa so mnou stretavat a potom mi zrazu nezdvihla telefón a ja som jej uz nevolala. Raz sme sa stretli pozdravili sa, usmiali, ale dnes som uz ja odvratila hlavu na ulici, aby sme sa ocami nestretli, sice mozno by sa ani nepozrela, ale ja som sa tiež nechcela. Mam z toho blbý pocit. Po vela rokoch sa to takto skoncilo a ja si uvedomujem, ze proste som lúza, minimalne pre jej muža, ktory ma vysoke postavenie a teda aj za to, ze ja same problemy a ona v pohode krasny zivot a to spolu nijako nejde. Neviem ako to mám spracovať, co si o tom myslieť? Ze nebola naozajstna priatelka? Nezazlievam jej to, ma svoje veci, svoju rodinu ale nemozem povedat, ze ma to neštve. Je silno veriaca, chodi do kostola, ja nie, su vzdelaní a majú harmonický zivot a ja nic z toho.
Nie, nie si luza. To si uvedom v prvom rade. Ak je to naozaj pravda, že jej muž zakázal stretávať sa s tebou, tak je uboziak. A možno nezakazal, možno je to úplne inac..
Vies... ja som si tiez muslela ze budem mat kamaratku od 10 do 99r a ludia sa menia ak si proste z vasho vztqhu len cerpala a noc nedavala, nevidim dovod udrziavat taky vztah. Uz len to tvoje sebahodnotenie ze ty si luza... neznasam ludi co sa sami zhadzuju, sama negativna energia.... ver tomu ze aj ta tvoja super kamoska ma horsie dni a ci jej muz nieco zakazal ci nie... my sa napr uz nestretame s jednym nasim kamosom, lebo uz je z neho v podstate asocial a alkoholik, a to ma 37 a mal normalnu robotu, ale jedno s druhym... pije,klame, doslova osprostel a takeho cloveka nam v zivote netreba
Mňa zavrhla kamarátka po 17 rokoch kamarátstva. Beriem to tak že ľudia prichádzajú a odchádzajú. Je to fáza života aj keď to niekedy zamrzi
Napísala si, že ti nezdvihla telefón. Ja napr. na telefóne tiež nevisim. Niekedy vypnem zvonenie, napr. kvôli omši, a zabudnem. Telefón je ticho, a mne nechýba aj celý deň-dva, mám nonstop aktivity. A potom nájdem plno hovorov. Je neskoro, nezavolam... A ty si po 1 nezdvihnutom telefonáte zlomila nad kamaratstvom palicu. Sama sa teraz odtrhas... A nepodcenuj sa. Máš iné podmienky ako ona, ale luza nie si.
@slniecko_12 mala som s nim konflikt dosť dávno, súviselo to s jeho prácou, povedal vtedy, ze ked nieco urobím, nemozem za nou chodiť a to som tam bola 3x za rok, a ja som to spravila a prestala sa s nim kontaktovat ohladne práce, aj s nou, za to ako sa zachoval. Pozname sa od detstva s oboma, s nou viac, v mladosti 20 rocné sme chodili von a mali fakt zaujimave aktivity. Ona sa mi za to ospravedlnila neskor ako sa zachoval. Potom som sa nimi nekontaktovala vobec, ked tak povedal, ze jeho pracu zatiahol do nasho kamaratstva, jeho konanie mi dost poskodilo v zivote, nechcel, aby som zrušila s nim zmluvu, pre mňa bola nevýhodná. Az ked som mala malého co bolo po viac rokoch na materskej sme sa spolu stretli par krat a ona za mnou prišla, isli sme von, ale k nim som uz nešla ani hrať sa s jej deťmi, len sme boli na prechadzkach s kocikmi. A raz som isla okolo ich domu a rozoravali sme sa, ale akonvhstupil z auta ja som sa s.nou rozlucila a odisla. A odvtedy mi raz nezdvihla a ja som viac nevolala a ked sme sa s nimi stretli aj s jej muzom, cela rodina ich, uz sme sa len usmiali s nou na seba, pozdravili a nic si nepovedali. A dnes som ju stretla a odvratila som hlavu, nech nemame ocný kontakt. Lebo uz viem, ze asi by ..bola bez muza s dietatom, aj ja, asi by sme sa len pizdravili a mna by to bolelo. Proste..asi to nebolo priateľstvo. Prepáč taký výlev strasne dlhý. Len ze sa skoncil vztah dvoch ludí a ja neviem prečo. Ze lepsie by bolo povedat to na rovinu? Alebo je to prirodzené? Neviem. Nebol to rovnocenný vztah uz od zaciatku. Aj ja som nebola dobrá kamaratka, neozývala sa dlhý čas, nezaujímala sa o nu az na materskej. Ona ma podporila, ked som ostala sama, jediná mi kúpila darčeky aj malému po porode, mne parfém a hrkálku, sladkosti, zeleninu, doniesla zajaca na polievku, je mi do placu ked to pisem, ja som jej tiez dala saty pre dieta, knizky, rozhodla sa takto, je inde ako ja a ja to respektujem, ani sa nehnevám. Len mi to je divné celé. Prepacte za výlev.
podľa toho, čo píšeš sa TY od nej pomaly odpájaš, nie je to ona, ktorá s tebou prerušila kontakt, ale ty..podľa mňa všade hľadáš chyby a problémy, podceňuješ sa a hľadáš iba rozdiely medzi vami, že čo vás rozdeľuje a nie to, čo vás spája..mala by si sa jej ozvať a viac sa snažiť zachrániť vaše priateľstvo. a možno si to iba namýšľaš a ona to vníma inak. skúste sa porozprávať..
@lilke hej to som sa blbo vyjadrila o sebe, ale ako prirovnanie k nim si myslim, ze jej manzel ma tak berie, oni obaja vysoskolsky vzdelaní, ale ze dost titulov má on, rodinný zivot, dovolenky, ja problem zaplatit co mám a prezit mesiac.
@slniecko_12 áno odpájam sa, mohla mi zavolať, ja som jej ešte napísala sms na nejaký sviatok, neozvala sa, tak ja nebudem sa vnucovať, je to proste tak, ja si za to sama mozem ako som dopadla a ja sa s tym neviem zmieriť, ze som ostala sama s dietatom a to ide ruka v ruke s uplne inymi starosťami. Uz mi to je blbé sa rozpravat s ludmi, co sú ok a neznicili si zivot ako ja aj svojmu dietatu, ved ja nemozem povedat pravdu, len ludom klamat, ze no ide to v ramci mozností, ze hej fajne mi je, ked moj syn nema normalneho otca a totalne unavenu matku.
Ľudia do života prichádzajú a odchádzajú ... zrejme v období, keď Ti mala pomôcť, Ti pomohla ... niekto tomu hovorí Boh, iný osud atď. ... netreba lipnúť na minulosti, netreba závidieť, že ona "má všetko", Ty "nič" ... ono je to dosť relatívne, v konečnom dôsledku si možno Ty práve tá, ktorá "má všetko" a ona "nič" ... prestaň sa ľutovať, uzavri to a pohni sa dopredu ... nie si jediná, ktorá ostala sama s dieťaťom.
nikdy nie je neskoro sa ospravedlnit a zacat od znova..podla tvojich slov je tvoja kamaratka spravna zena, a tiez by som sa na seba hnevala, ze som ju iba tak “nechala ist”..ja by som s nou eate hodila rec..ak nebude chciet, treba sa s tym zmierit 😔
bola tu pre teba, ked si mala problemy. to nestaci? ona tiez chce zit svoj zivot, nechaj ju. je jedno, ci jej to niekto zakazal alebo sa tak rozhodla sama.
tiez som mala kamaratku, mala vela problemov,mala som ju velmi rada, kamaratili sme sa 16 rokov. posledne roky som jej bola velkou oporou, ale na ukor svojho zivota,svojho manzelstva, svojho casu. ked sa trochu pozbierala, ja uz som z nej bola vyhorena.muz mi v dobrom povedal, ze ho trapi aka som kvoli nej nestastna,znocena,zviazana jej potrebami. vtedy som s priatelstvom sekla,uz to ani nebolo priatelstvo,len dlhorocny balvan. odvtedy sa davam dokopy uz mozno dva roky, velmi ma to vycerpalo. ona si mozno tiez mysli,ze mam harmonicky zivot a ze na nu kaslem. pritom som jej pomohla v najtazsich casoch,z mojej strany uz stacilo.
presne tak, pokial to nemas potvrdene, ze ona ma nieco zakazovane, co by bolo fakt odveci ak by si do toho dospela zena nechala kecat, tak sa budes zbytocne trapit.
Už som to tu raz písala, lebo podobna téma tu už bola.. aj ja som mala blízku kamarátku, dlhé roky, poznali sme si rodiny, boli dosť blízke.. aj naši muži si rozumeli.. lenže jej muž sa zmenil.. pozíciou, pracou, peniazmi.. postupne aj ona začala preberať zmenené názory, správanie.. stretávali sme sa menej a menej, častejšie ma ignorovala.. dnes sa nekontaktujeme už vôbec, dva roky sme sa nevideli a nepočuli.. vlastne neviem čo sa stalo, prečo má začala ignorovať, či som niečo spravila, alebo povedala.. raz sme ich stretli v meste, ja som sa chcela vyparit ale deti sa všimli navzájom, mali sa totiž radi.. chvíľu sme sa normálne rozprávali, akoby nič.. ale obnovenie vzťahu neprišlo.. priznávam, hoci to už je dva roky, mňa to stále mrzí a často si na ňu spomeniem ako sa asi majú.. nemáme spoločných známych tak ani neviem ako sa im darí.. ale už sa jej ozývať nebudem lebo vždy keď som sa snazila tak to bolo buď ignorované alebo prisla jedna suchá odpoveď.. nie som vtirka..
Tiež som veľa krat rozmýšľala či by bolo lepšie keby mi úprimne povedala o čo išlo.. ale nemyslím si.. keby mi začala čokoľvek vyčítať, keby mi vytkla veci čo neviem zmeniť, neviem čomu by to pomohlo.. len môjmu horšiemu pocitu.. je to tak ako to je, zrejme to tak aj malo byť.. možno má aj raz prejde nepríjemný pocit ktovie.. ale chápem tá že to trápi a mrzí.. neda sa z toho dostať len vysvetlením v sebe že ľudia sa menia a odchádzajú.. časom to ale prestane tak trápiť..
Len ovplyvni to aj vzťahy do budúcna.. mám inú veľmi dobrú kamarátku už tiež celkom dlhé roky.. naše deti sa majú veľmi radi, sú si najlepšími kamarátmi, naši muži si rozumejú, my tiež.. avšak vďaka tej skúsenosti s bývalou kamarátkou mám v sebe stále chrobáka v hlave, že aj toto môže len tak skončiť.. čo neviem ako by brali deti, keďže sa naozaj majú radi, keďže aj kamarátka ma viac deti aj ja, rozumejú si navzájom, rátajú so sebou každu voľnú chvíľu.. preto mám niekedy obavu že čo keď sa história zopakuje, už to neovplyvní len mňa..
Dievca zlate, prestan sa lutovat! Z toho, co pises, mi vychadza jedine to, ze sama sa v zivote pokladas za luzu, ktora ma len problemy a vsetci od nej davaju ruky prec. Ale to je nieco, co si sama namyslas. Mala si kamaratku, ktora ti pomahala a ze vas vztah ochladol, za to si zodpovedna hlavne ty. A ked si ju stretla, tak si sa jej ani do oci nepozrela a slusne nepozdravila. Toto sa predsa nerobi.
Nie kazdemu je dane, nie kazdy ma v hlave, nie kazdy ma fyzicku, ci psychicku zdatnost, nie kazdy ma financie. ALE jediny, kto to moze zmenit je ten clovek sam. Ked sa nedokazes nakopnut kvoli sebe, tak mysli na svoje dieta, nelutuj sa, zmen svoj pohlad na zivot. Ved niektori nemaju ani tolko, co ty.
A absolutne mi nepride, ze si hlupa, to by tvoj pravopis vyzeral uplne inak. Myslim, ze potrebujes vyliezt z tej svojej ulity a zacat si zivot uzivat s tym, co ti ponuka…
Časom to prebolí, ty sa cítiš inde ako ona, jej to zrejme zakazuje partner atď...bolo to kamarátstvo, ale už sa stráca do neznáma. To je kolobeh života nie len u teba, ale zažívame to takmer všetky.
Tvoja bolesť časom pominie, tiež viem o čom hovorím, zažila som sama.
Ak ta to tak velmi trapiy najlepsie urobis ak ju budes kontaktovat

to je fajn a kde je problém?