Svadobné plány narúšajú rodičovské obavy: Ako to riešiť?
Ahojte,
S priateľom som rok a pol a na Vianoce má požiadal o ruku. Je to skvelý chlap a som s ním veľmi šťastná. Rozhodli sme sa že sa vezmeme na budúci rok v januári. Stále som si predstavovala akú budem mať krásnu svadbu v zime so snehom. Takže viete si predstaviť aká som bola šťastná keď sme si to všetko naplánovali a s akým nadšením som o Tom hovorila rodičom. Oni však pre mňa alebo pre nás veľké pochopenie nemajú. Keď sa budem vydávať budem mať tesne pred 26 narodeninami. Momentálne bývam s rodičmi sama. S priateľom sú v pohode a nikdy proti nemu nič nemali. Jediné čo im vadí je to že odídem z domu a budem bývať s ním. Oni si naplánovali môj život bezomna a spoliehali sa na to že zostanem bývať s nimi doma aj keď sa niekedy vydám. Avšak okolností sa zmenili a nakoľko má môj priateľ vlastné bývanie pôjdem bývať k nemu. Od nás býva a približne 15 km čo nie je vôbec katastrofa. Takže odkedy som to našim oznámila mama každý deň plače a otec je s nervami na konci. Stále mi vyhadzuju na oči to ako ich teraz nechám samých a to si mysleli že budem bývať s nimi keďže majú veľký dom. Na svadbu som sa veľmi tešila a s priateľom už máme aj všetko rezervované ale rodicia mi to celé komplikujú. Je pre mňa veľmi ťažké tešiť sa na svadbu keď viem že oni sú z toho na nervy. Viem že si predstavovali že budem bývať s nimi a stále som si to myslela aj ja keďže majú veľký dom, ale osud to zariadil inak a v podstate to možno bude takto aj lepšie keďže mám okolo veľa mladých ktorí zostali bývať pri rodičoch a sú z toho len samé hádky. Takže na záver ako si s touto situáciou poradiť? Teším sa na svadbu na spoločný život s priateľom ale na druhú stranu rodičov mi je ľúto a kvôli nim začínam pochybovať a rozmýšľam či je to správne rozhodnutie
Nuž, budeš sa musieť zmieriť s tým, že niektoré svoje životné rozhodnutia budeš robiť aj bez rodičovského požehnania a proti ich vôli. Nečakaj od nich radosť a podporu, keď nie sú schopní, alebo ochotní ti ju dať. Drž sa svojho rozhodnutia vydať sa, osamostatniť sa, mať svoju rodinu, svoj život. Rodičom povedz, že takto to bude, či sa im to páči, alebo nie.
@luli32 keď už budeš odsťahovaná, budeš všetko vnímať inak, aj vzťahy sa vám napravia. Hádam keď prídeš na návštevu ti nebudú celú návštevu plačkať a spievať žalmy nad tvojim odchodom. Ale budú radi, že si ich prišla pozrieť.
Je prirodzené keď sa deti osamostatňujú a ty za to nemôžeš že mali len teba. Keby mali viac detí, je väčšia pravdepodobnosť, že by u nich zostal niekto bývať. Nech si zoberú domov nejakého starého človeka na doopatrovanie, keď sa potrebujú o niekoho nutne starať a mať niekoho nutne v dome.
V dobrom, vyskusaj si byvanie s priatelom pred svadbou, mozno budete v pohode a mozno prides na to ze svadbu s nim nechces. Welnesy, vikendy a dovolenky nie su realny zivot, vyskusaj si aj realitu a az potom sa vydaj. Citove vydieranie rodicov vobec neries, ries seba a svoje rozhodnutie.
Ja by som navrhla spoločné bývanie aspoň na rok a až potom svadba, rok chodenia bez spoločného žitia je podľa mňa úplne málo na takyto životný krok. Ale držím palce..🍀
Hrôza, dúfam že nikdy nebudem na svojich deťoch takto závislá.. vyslovene ťa vydierajú, premna desivá predstava.. kašli na to, si dospelá a zodpovedna za svoj život sama, rodičom by som úprimne povedala že ich reakcia nie je normálna..
Byť toto moja situácia, tak už som zbalená a žijem so snúbencom. Jednak si za ten rok vyskúsaš, či dokážete spolu fungovať v jednej domácnosti. A hlavne sa odpútaš spod toho, čo robia tvoji rodičia. Akože nonsens, že 25ročná žena, žena nie dievča oznámi rodiçom svadbu a mama s ocom robia toto. A ty si ešte plánuješ,ako tam môžeš zájsť každý deň, neblázni.... Ja som síce odišla v 20tke, ale keby mám 25,k tomu 1,5r frajera, tak moji rodičia by mi na toto povedali že "konečne"a nie rev a nervy každý deň.
@luli32 nemyslim si, ze mas zlych rodicov ale prilis na tebe lipnú a doslova a dopismena ta citovo vydieraju. Ze ostanu sami? Ved predsa maju jeden druheho. Vobec od nich nie je fer, ze sa k tomu takto postavili a ty sa kvoli tomu len trapis. Inak, zaujima ma, ci si ty o tomto celom vedela, ci ste sa uz niekedy rozpravali o tom, ze ostanes byvat s nimi az na "furt" alebo je to pre teba novinka, ktoru na teba vychrlili po tom, co si povedala, ze po svadbe sa prestahujes k svojmu muzovi?
V kazdom pripade, budes od nich 15km, co je v dnesnej dobe naozaj nic, ak mas auto. A plus, ak robis od nich 2km, tak presne ako si napisala, hocikedy sa mozes za nimi stavit a pomoct im neskor, ked uz ozaj nebudu vladat ale myslim si, ze to velmi predbiehame...neviem, akych mas starych rodicov ale ak mas ty aktualne 24r, tak stari isto nebudu...
Rodicia zmyslali zle.
@luli32 nemusíš utekať a hneď tam ísť na stálo ale povedzme na týždeň stále častejšie. Vyskúšate si bežný život a rodičia zistia, že aj keď nespíš a neješ doma svet sa nezrútil.
Zvyknú si.To sú ich strachy musia žiť svoj život ako ty svoj.Aj moji rodičia oplakali nás odchod zo sestrou z domu o to sú radšej, keď prídeme a aj s deckami potom odídeme🙂Ale vydierať sa nenechaj.Ved neumieras iba chces žiť život s priateľom a založiť rodinu.Ja som žila aj 300 km od domu bolo mi smutno, ale už nie sme malé deti.
Je to ďalšia etapa života.
Niečím podobným som si prešla aj ja. Som jedináčik a naši mali tiež predstavu, že budem bývať niekde poblíž, ideálne s nimi. Vydala som sa 120km a vieš čo, zvykli si...šlo to postupne, ale aj tí tvoji nakoniec pochopia, že to nie je katastrofa, tých 15km. Oni sa teraz cítia takí akoby nepotrebni... Ale keď ich budete navštevovať a neskôr prídu detičky a budú občas strážiť, zase nájdu zmysel života a zvyknú si na taký život. Chce to len cas, nenechaj sa vydierať a stoj si za svojím. A hlavne vy s budúcim manželom musíte byť zajedno.
My sme mali veľmi ťažké obdobia, museli sme si obhájiť, že sme nová rodina s našimi vlastnými zvykmi, museli sme si obhájiť nejaké výchovné zásady u detí...aj hádky boli aj slzy...ale všetko sa utriaslo a teraz mám s rodičmi taký super vzťah ako nikdy predtým. Dokonca je teraz mne ľúto, že nie sú bližšie, už majú okolo 70 a rozmýšľam, čo bude keď nejako vážnejšie ochorie jeden z nich, ako to vyriešime. 15 km je naozaj úplne že nič!
na tvojom mieste by som už bola dávno nasťahovana u snúbenca a nie, nie je to utekanie od problému. vlastne vôbec by som si nebrala nikoho s kým som si predtým neskusila normálne žiť. a za rok si možno už aj zvyknú, ak nie, tak ti aspoň neznechutia svadbu
Tak to je vrchol... Poznám veľa ľudí, čo žijú v dome a deti sú preč, nie je povinnosť dieťaťa ostávať a starať sa, to vyzerá, že dieťa mám preto, aby sa o mňa postaralo. Normálne žasnem, ako si to tvoji rodičia naplánovali a doslova serú na to, čo teba robí šťastnou. Strašné sebectvo z ich strany.
@luli32 wow... No, tak negatívne zmeny nie sú príjemné, nechaj mamku nech sa vyplače a tatka nech sa vynervuje. Do budúceho januára majú dosť času na to, aby si na tú myšlienku zvykli. Je to sila keď rodič dospelé decko ide takto citovo vydierať... Vyzerá, že sú to dosť sebci, hlavne aby im bolo dobre, čo tam po tvojich predstavách...🤷.
@modrykolibrik "tak ale v životě s ním nebývalá nemusia si doma sadnut"
... ja som so svojim muzom tiez pred svadbou nebyvala a toho roku budeme mat 20r vyrocie co sme manzelia. Vsimla som si tu na konikovi, ze prevazne mlade baby maju nazor, ze to vydrzi ked zacnes spolu byvat, najlepsie co naskor, aby sa lepsie spoznali. Nie, nie je to o tom.
@anita6666 toto ako myslíš vážne? Hádam je autorka dospelá a môže sa sama rozhodnúť ako si chce užívať život! Takých čo jej chcú riadiť život už má a to rovno doma, svojich rodičov. Čo máš vešteckú guľu, že jej píšeš, že sa "rúti do záhuby"?
@ivana11155 veru kedysi sa s nastávajúcim automaticky nebývalo ako je to teraz.
My sme tiež zobratí 22 rokov a spolu sme pred svadbou nebývali.
@ivana11155 moja sestra sa vydávala teraz v novembri a tiež s mužom spolu nebývali predtým, boli max týždeň na dovolenke spolu. Dokonca jeden u druhého ani neprespávali. Takže nájdu sa aj dnes také prípady.
@ivana11155 hej, a potom mladé baby riešia že by už chceli svadbu a ten "jej" sa nie a nie rozhýbať.
Nikdy, naozaj nikdy nepristup na ich hru bývať s nimi. Veľmi by si to ľutovala
Povedz im ešte, že ste sa rozhodli potom ist žiť do Austrálie, lebo vám niekto dohodil prácu. Keď im povieš, že to bol len vtip si podľa mňa uvedomia, že mohli dopadnúť o dosť horšie
Rodiča majú koľko rokov? 70?
@luli32 mladý potrebuju byt samy,mat svoju domacnost, svoj klud ,svoje súkromie.Bez ohladu na nazor svokrovcov ci rodicov.Ta ktora nema chapavych ludi z jednej ci z druhej str žiaľ musi si to vydobit a strikne sa drzat svojho nazoru ci sa to druhej str.paci ci nie.Pevne nervy prajem a vela sil
@luli32 nechápem, prečo im toto toleruješ. Áno, sú to tvoji rodičia, ľúbiš ich, vážiš si ich ale toto nemôže byť jednostranné. Ony ťa takto ľúbia? Že ti ničia radosť na najkrajší deň v živote? Že ti ničia vzťah? (Keďže rozmýšľaš už nad tým, či je to dobrý nápad so svadbou). Keby ideš už teraz k snúbencovi, nebol by to útek. Ony by si možno do svadby zvykli a pochopili by, že ťa neprinútia žiť ich predstavu. Ja by som im povedala, že plánuješ potom často k nim chodiť, časom potom aj s vnúčatami , ale ak neprestanú a nezačnú sa tešiť z tvojho šťastia, nech zabudnú na to, že ich budeš stále chodiť navštevovať. Môžeš aj blufovať, cítiť z teba to zmanipulovanie už teraz takže viem, že by si to ozaj nedokázala nechodiť stále za nimi, no treba ich pripraviť na skutočnosť, že naozaj svadba bude a naozaj odídeš. Ak sa s tým nezmieria, žiaľ zariadiš sa podľa toho. Keby odídeš hneď teraz, do svadby sa upokoja a boli by potom možno "normálny" . Ak by mi aj pár dní pred svadbou všetko znechuťovali, ani by som ich tam nechcela. Načo? Snúbenec toho tiež môže začať mať dosť.. väčšina ľudí nechce žiť s rodičmi a svokrovcami. Mladý chcú žiť vo svojom a podľa seba. Nenechaj si riadiť život. Inak ja mám s maminou úžasný vzťah ale odišla som bývať preč v 19 a až o 10 rokov neskôr mi prezradila, že zo začiatku často plakala za mnou. Nechcela mi ale ničiť šťastie a pre to mi to ani nevravela, chápala, že idem za svojou láskou a svojim novým životom. To je rodičovská láska a nie vychcanosť, že kto sa o mňa postará...
Začni viac nocí a času tráviť u priateľa.... kludne tyzden tam týždeň doma na začiatok nech si oni zvyknú a nebudu robit na svadbe hystericke scény a postupne cas u priatela predlzuj a vy dvaja si to spolu vyskúšate - treba si vyskúšať reálne spoločne bývanie pred svadbou aby si zistila ake to je, bez toho by som do svadby určite nesla - rozdiel je spolu chodiť, byť par hodín denne, víkend, dovolenku a iné je spolu normálne bežne fungovať. V okolí mam zo 3 páry co sa chvíľu po spoločnom bývaní rozišli lebo prišli na to že chodenie je super ale doma ich na tom druhom vytáča plno veci.
Rodičia sa prerátali, mali si zaobstarať zvieratko s IQ 50 a nie dieťa, ktoré má aj väčšie ciele ako cumakovat pri nich doma až kým nepomrú. Otrasný prístup majú.
@januska12323 u priateľa som bola tak jednu noc....ale boli sme spolu na dovolenkách, wellness pobytoch. Nechcem utekať pred problémami a sťahovať sa ku priateľovi teraz. Chcem sa tomu postaviť zoči voči a ukázať im že to myslím vážne a stojím si za svojim rozhodnutím a nemusím sa utekať k nemu vyplakať. Stále im hovorím že neumieram len sa sťahujem o 15 km, nakoľko pracujem 2 km od ich domu môžem byť u nich každý deň. Je mi veľmi ľúto že to takto berú aj to že zostanú sami, ale ja túžim po svojej rodine. A či by som sa sťahovala o 2 roku či o 5 asi by to bolo stále rovnaké. Oni len chcú aby som zostala bývať doma, ale ja viem že to by nebolo dobré. Rodičia by ma stále vnímali ako svoje dieťa a nie ako dospelu osobu so svojou rodinou. Pre mňa tiež nie je jednoduché odísť do mesta, kde nikoho nepoznám a budem tam mať len priateľa ale je to len 15 km a oni mi nepridávajú na pohode ale celé mi to sťažujú a to mi je ľúto.