Svokra je upnutá na mojom priateľovi
Ahojte....
Asi nás bude takých viac, ale potrebujem to zo seba dostať... s priateľom sme sa spoznali dávno, ale dokopy sme sa dali až pred dvomi rokmi... už vtedy mi bolo divné, že sa musel pýtať matky, či môžem u nich spat, ešte mal aj poznámku, že hádam to nejako prežije... a po tom, ako sme sa spoznali, to nasledovalo....
tvárila sa, že sa s ním teší, ale mne bolo zjavné, ako ma nemusí... je rozvedená, nemá žiadne kamarátky a upla sa na neho, ale až tak, že mu rozpráva o chlapoch, s ktorými spávala, dáva mu pusu na dobrú noc, furt mu vypisuje a posiela srdiečka a všetky podobne emotikony, take, čo mu ani ja neposielam... a to on ma teraz už 24 rokov (ja 25)... ja som síce bola vychovaná ináč, ale podľa mna je toto až prehnane...
bola schopná plakať, keď mal dlhšiu dovolenku a šiel ku mne na cely čas, údajne navštevuje psychiatra atd... predo mnou sa tvári v pohode, ale ja z nej cítim na 100 metrov, ako ma neznáša a ako jej kradnem synacika... nebyť jej, v živote nemáme vo vzťahu žiadne problémy... môžem rovno tak povedať, že ona je jediný problém v našom vzťahu... správa sa ku nemu ako ku 15 ročnému, robí mu raňajky, večera ho čaká na stole po príchode z roboty... mna jemu do sprav ohovára...
Po vyše roku som s ním otehotnela, už predtým nám vravela, ako my mame čas na dieťa, akoby mi chcela diktovať, kedy môžem a kedy nie... jej reakcia bola jasná, ostala v šoku a určite nie veľmi nadšená...
Porodila som predcasne, na konci 6teho mesiaca... po prepustení z nemocnice si priatel zobral dlhšiu dovolenku, aby so mnou mohol byt a pomohol mi vybavovať veci, ešte som aj kvôli oslabenej imunite dostala zapal priedušiek... boli sme na úrade vybaviť rodný list, kde pracuje a pýtala sa ho, kedy ku mne ide, aby sa na to psychicky pripravila, že bude preč.... akože vôbec nebrala ohľad na mna ako sa cítim a či ho potrebujem, zaujímala sa len o neho a o seba... keď som bola chorá, sám mi chcel navarit, ja som mu len pomohla a keď s ňou volal a povedal jej, že varil, strašne sa rozčúlila a začala mu potom vypisovať, nech sa nenechá mnou manipulovať, že ja nie som z cukru atd...
je toho proste veľa, zo začiatku ma aj mrzelo, že ma nemá rada, ale sama si svojim správaním a ohováraním ma postvala tak proti sebe, že mi je do placu od zlosti, už len keď vidím niekde jej meno... už ako tehotná, keď som u nich spala, jej šiel povedať dobrú noc a ona mu vo vedľajšej miestnosti tak hlasno pusu, že som to počula až do izby....
ja už neviem čo mám robiť, mám chuť radšej malého vychovávať sama, ako byt v jej prítomnosti... najlepšie je, že sme spolu takmer 2 roky a ona sa vyhýba tomu, aby sa vôbec spoznala s mojimi rodicmi, asi je pre nich príliš nóbl, keďže sú z dediny...
On si ju stále zastáva, aj keď väčšinou sa postaví na moju stranu, ale nedokáže pochopiť, že ona ma neznáša, furt mi hovorí, ako ma ona má rada, aj keď sám tomu už asi neverí.... a nedokáže pochopiť, že ten ich vzťah je chorobný... a mne to už dlho ide na psychiku... najhoršie je to, že my sme spriaznene duše úplne, ale ona mi robí zo života peklo... a to som tu nenapisala všetko 🙈🙈🙈
@lucka194 nie kazdy zije americky sen mas pravdu, niekto aj rozmysla ako mat nornalnu fungujucu rodinu. Ako je mi luto musi to byt pre teba velmi tazke ale neviem a ani nechcem si predstavit ze som v takejto situacii. Uz pocas tehotenstva by som neakceptovala oddelene spoluzitie, aj keby sa nechtiac zadari skor ako mame vyriesene byvanie
@lucka194 idú vianoce, môžeš kúpiť priatelovi pod stromcek 😅
https://www.databazeknih.cz/knihy/kdyz-nam-rodi...
Tu sú teda extremnejsie priklady, ale stále je to fajn na uvedomenie si istých veci
@klip0 mna to byvanie trápi najmenej, mohol byt u mna, ale je mu ďaleko dochádzať 40km do roboty, najmä po nočnej, čo chápem... aj on je z toho taký, že ho to mrzí, aj na moje naliehanie už mal ísť ku mne bývať, len akurát sa našiel byt tam a bolo veľa vybavovačiek okolo... mna trápi len svokra, nie žiadne reči typu mali ste čas atd... aj svokra bola s mužom 4 roky než si spravili dieťa a aj tak sa rozviedli.... v našej rodine otehotneli všetky ženy v krátkom čase a sú s manželmi 20-30 rokov... takze toto problém nie je...
@elizabet173 do Vianoc by sme mali bývať, teda ja v tom čase by som mala byt hospitalizovaná ku malému a pustiť by nás mali až po novom roku
@vlcik1 za nás vzťah už mala pár chlapov, len je proste veľmi náročná a to je chyba... takým štýlom si nikoho neudrží a ani sa nečudujem, ak sa správa takto aj ku chlapom... ja by som jej veľmi rada porozprávala o svojom živote, cez čo všetko som si prešla ja a možno by pochopila, že musi začať od seba, aby pri sebe mohla mat aj niekoho iného... ani kamarátky si nedokáže udrzat...
@elizabet173 ale prečo ja mám čakať, kým sa ona odputa? To mám čakať 20 rokov? A ďalšie ženy tiež? To by bolo veľa nezadaných mužov na svete... dieťa nebolo v pláne hneď, stalo sa, tak hádam nepôjdem na potrat kvôli svokre a bývaniu... a priatel pracuje nepravidelne, niekedy ma voľno len po nočnej a ide nasledujúci deň do práce... naviac sa tu u rodičov tlačíme...
@elizabet173 dokopat ale treba ju, nie jeho... my čakáme už len na dokončenie bytu
Fuuuha poznam pripad,kedy si matka zmylila,ze syn je syn a nie milenec. Necakaj,ze sa to zmeni. Peklo este len nastane,ked sa odstahujete spolu do bytu. Musis sa zmerit s tym,ze ta nikdy nebude mat rada. Cim skor to pochopis,tym skor najdes vnutorny pokoj.
@lucka194 ach jaj, dievča zlaté.... kde začať.... never jej. never jej, že si potrebuje zvyknúť. never tomu, že niekedy prestane, lebo neprestane nikdy. never mužovi, že ťa má rada, lebo ťa z hĺbky duše nenávidí, ukradla si jej syna....
ako to napísať, aby som sa ťa nedotkla.... ja som to mala s otcom mojej dcéry o dosť menej na hovno, pretože som mala svoj byt, keď som otehotnela, prišiel bývať ku mne, zamestnal sa v mojom meste (od matky 30 km), ale ako tu už ktosi spomínal.... neprestalo to. denne si telefonovali, vypisovali maily apod. a robila scény, púšťala slzy, čo kedy si zmyslela, tak tam letel... a to aj napriek tomu, že s ňou bola doma dcéra (od toho môjho iba rok mladšia - dospelá už v tom čase) s vodičákom a všetkými kompetenciami materi pomôcť. ale ona jednoducho vyzváňala synáčkovi a trhala ho od rodiny, čo si stále nejakú chujovinu vymyslela. vždy nejaký psychický nátlak, manipulácia a pod. odišla som od neho definitívne, keď mala dcéra 7, lebo tam sa už toho potom zosypalo hrozne, hrozne veľa, už nešlo len o matku, ale i o to, že ho roky štvala a manipulovala a dohovárala mu veci, ktorými ho v podstate trhala odo mňa. ale takým šikovným spôsobom, žeby tomu jeden neveril.... to sa nedá ani opísať. takže obávam sa, že u vás toto tiež nikdy neskončí. a teraz sa ti ešte zdá priateľ, že áno, on je na mojej strane a bla bla bla. ale vieš, prečo je na tvojej strane? lebo sa takmer večer čo večer vracia naspäť k mamičke, k jej "prsníku" - obrazne povedané a vie, že mu tým pádom dá mamička pokoj, lebo synáčik sa poslušne vrátil. nechcem vidieť to psychické peklo, keď začnete bývať sami :(
@lucka194 len ešte podľa tvojich reakcií vidím, že nechápeš pojmu oidipovský syndróm.. odporúčam naštudovať. je rozdiel matka chorobne pripútaná na syna - v živote sa od neho neodpúta. a rozdiel matka vychovávajúca syna, ktorá vie, že syn raz odíde... a počíta s tým a berie to ako prirodzený vývoj. ja sa ti nečudujem. v čase, keď som sa zoznámila s ex som mala 27 rokov a nechcela som to vidieť. mnohí ma varovali, ale myslela som si, čo mi ona môže, veď budeme od nej 35 km, keď budeme sami, budeme mať kľud, pokoj, no iste..... si mala vidieť 🙄
Toto si musí sám v sebe upratať tvoj partner. Už je otec a patrí k matke svojho dieťaťa, čiže k tebe a nie k mamičke. On sám si to v hlave musí vyriešiť a potom sa "svokra" môže aj rozkrájať.
@elizabet173 áno. aj ja by som sa rada mýlila. ale zažila som to a viem, že toto nikdy neprestane. vieš koľkokrát som ho prosila: daj jej pocítiť, že takto to robiť nemá. povedz jej normálne: mama, prestaň mi už volať pre hlúposti, veď tam máš ...... (sestru), tak nech zdvihne riť a ti pomôže, ja mám rodinu. buď taká dobrá, neozývaj sa denne, otravuje nás to, zakaždým zobudíš bábätko (lebo to tak fakt bolo...). alebo: toto si prehnala, teraz zložím a ozvem sa ti o týždeň. dovtedy rozmýšľaj, či chceš s nami udržiavať kontakt alebo sa mieniš aj naďalej takto chovať.
čo si..... nikdy jej nič ani len nenaznačil, žeby to mohol byť problém. naopak, klamal mi už potom neskôr, vraj s ňou vôbec nekomunikuje, vraj mu nevolala a bla bla bla.... až som si pootvárala jeho maily a hovory (horšie ako keď hľadáš milenku...) a zistila som, odkiaľ vietor fúka. už som mu potom neverila nič.
názory menil z rána do obeda... ráno mal názor, počas dňa odkonzultoval s matkou, z roboty prišiel už s iným názorom. až bolo cítiť, že je to jej názor. proste mňa neoklamal. z celej tej divnej rodiny som bola jediná, čo sa nedala zmanipulovať. ešte aj jeho sestra si našla takého ťuťka, čo dodnes poslúcha na slovo... taký "svokričke" vyhovuje 😀 ešte šťastie, že sme sa nevzali, dvihla som kotvy a odišla preč.
@lucka194 ešte doložím, že naše situácie sú si podobné aj tým, že aj tú moju "svokru" opustil manžel, odišiel, rozviedol sa a potom sa oženil s inou ženou. skrátka nemohol ju vystáť po rokoch. manipulovala (a dodnes to robí) ešte aj jeho sestru (v súčasnosti má cca 68 rokov) a jeho ešte žijúcu matku (90). a čo je najhoršie, nik, ani jeden člen rodiny si nevie uvedomiť, že ide o vysoko inteligentného a uvedomelého manipulanta. len ja som sa vymykala bežnému priemeru a odmietala som meniť svoje názory, tak som sa stala nepohodlnou, ktorá jej ukradla syna. tak som jej ho vrátila.
@stanulienkat nie každý si žije americký sen 🙂