Svokra kupuje dcére hrozné oblečenie

Úplne Ti rozumiem. Ja mám "radosti" na oboch stranách. Mamka býva ďaleko, deti vída pomenej, o to radšej im nakupuje. Pri každej návšteve dovlečie plné tašky oblečenia. Kúpi krásne veci, aj v sekáči, aj v bežných obchodoch a naozaj by som sa z nich potešila a aj deti...keby ich zakaždým nekúpila o dve veľkosti menšie. Nepomáha nič. Pravidelne jej na lístok napíšem aktuálne veľkosti oblečenia a obuvi detí, príde ďalší raz a zase malé. Dcéra aktuálne nosí 152, niečo už aj 158 a pred mesiacom dostala hromadu vecí vo veľkosti 134, dokonca jedna mikina bola 128. Keď jej čosi poviem, ešte sa urazí a zlá som ja, lebo údajne je problém v tom, že k nej chodíme málo a ona nemá ako vedieť, že deti zase narástli. Svokra je opačný extrém. Od narodenia deťom kupuje veľké veci, nie o číslo-dve, ale my sme prišli z pôrodnice a dostali sme balíček oblečenia 110/116. Áno, možno niektoré poviete, že nemám byť nevďačná, že to počká...lenže kde mám skladovať plné vrecia obrovského oblečenia? Minule dovliekla dcére vetrovku, asi 3 čísla väčšiu. Už má 9, chce sa páčiť, no rukávy jej viseli až po kolená a svokra ešte hundrala, že čo sa jej nepáči, že však to sa len trošku podohne, trošku nazberká a paráda! Vkus má tiež hrozný, kedysi z tých trhov, čo chodia po dedinách po kultúrnych domoch, nosila samú umelinu, gýče všetkých farieb s množstvom flitrov a nemoderné veci, aké sa nosili pred 20 rokmi. Asi najhoršie je, že zvláča aj plné tašky vyradených vecí od susied a kamošiek. Ona doslova, keď pozerá z okna a vidí, ako nejaká známa čosi "pekné" nesie ku kontajneru, trieli dole schodmi a ide si po to. Na čom nájde dierku, to mi šťastne popláta, operie a ešte sa mám tešiť. Potom sa mi tu kopia polorozpadnuté hračky, rozkývané prasknuté detské stoličky a všemožné ozdôbky. Pravidelne mi nosí vianočné ozdoby všetkých farieb, hoci 10 rokov máme stromček vždy rovnakej farby. Minule od nejakej pani vypýtala vyradené detské oblečenie po jej vnučke (vnučka je už dospelá, tak viete cca vek toho oblečenia), na jednej mikine bol pokazený zips, tak ho dala krajčírke vymeniť za 10,- Eur (!), za čo mohla byť pekná mikina kľudne z Pepca alebo Lidla. A mne nosí vyradené oblečenie po švagrinách a ich vnučkách, skoro na každej veci je fľak alebo zašitá diera. Nepomáha nič, už som rezignovala. Zakaždým sa poďakujem a keď odíde, povyhadzujem, čo je nepoužiteľné. Aj keď je mi to hrozne ľúto. X-krát som obom babkám navrhovala, že im pošlem zoznam potrebného oblečenia a hračiek, po ktorých deti túžia a ony si niečo z toho vyberú (to sú drobnosti za pár eur, nič drahé), nula bodov. Svokra radšej každý sviatok donesie posteľné prádlo, osušku s obrázkom (mám ich uskladnených už asi 40 a hromadu som už darovala) a kopu nepoužiteľných handier. Jediné, čo ako-tak pomáha, je, ak si dcéra čírou náhodou u nej listuje v nejakom Tesco alebo Dráčik letáku a úplnou náhodou babke ukáže, aký pekný je ten zajko na obrázku...občas sa u nás potom niečo z toho vyskytne. Inak, kuriózna situácia nastala na synove prvé narodeniny. Babky sa odmietli zložiť na jeden spoločný darček, vraj ony už kúpia samé, čo uznajú za vhodné. A syn náhodou dostal tri rovnaké autíčka 😀 Inak máme mnohé pikošky. Dcére raz omylom kúpila chlapčenské slipy, lebo na nich boli "také milé zajačiky". Ja som dostala oblečenie vo veľkosti L (nosím S) s komentárom, že snáď si nemyslím, že budem vždy taká chudá! A mužovi šla kúpiť do obchodu boxerky (celý živoť nosí iba slipy) a keď sa jej predavačaka pýtala na veľkosť, tak z kabelky vytiahla svokrove bombarďáky (svokor je asi o pol metra nižší od môjho muža), že: "Asi takéto!" 😀

Ženy moja svokra mi každý rok podaruje nejakú umelú vážičku alebo gýč. Za tie roky všetko odkladám do komory. Ale naposledy som dostala krásny vyšívaný obrus po babke. Bola som ale upozornená, že ak sa rozvedieme, obrus musím vrátiť. 🙄

@fliacik och boze. Clovek nevie ci sa smiat ci plakat. Hrozne.. ze to sa tym ludom neda otvorit oci, nechapem..

Skús sa s ňou dohodnúť, že ti pošle mms, či to môže kúpiť 🙂

Tiež to to tak mame, nedá si povedať. Co je velkostne dobre znosime na doma. Co nie ide prec🤷‍♀️. Tiež si myslím ze je to plytvanie ci uz času alebo peňazí, ale bohužiaľ. Nemienim sa ja nad tým už rozčuľovať. Vždy keď príde aha aké krásne som kúpila malej. A mne v tom momente ide hlavou, tak toto ti ja na malu neobleciem/hmmmm toto dám na bazos za toľko a toľko a toto dám radšej zadarmo nech sa toho zbavim😂😂😂😂😂

@valeva 😂😂😂😂😂😂😂😂😂😂😂😂😂😂😂😂😂😂 odpadnem, aj ste spísali nejakú zmluvu, že máš na obrus nárok len počas trvania manželstva?😂😂😂😂😂😂

@xqwertyx Ja pevne verím, že manželstvo nám vydrží dlhšie ako prežije obrus.🤣🤣🤣🤣

@fliacik 😂

@valeva no just by som nevrátila🙂))

Moja babka, mne aj sestre ( ja som už mala cca 14r) ustricová kriklavo zelený sveter s obrovskou červenou lienkou.. keď niekto o gycoch chce písať🙂) narobila sa s tými jej svetlami vždy ale prečo vždy vybrala takéto príšernosti neviem. Moja mama ma tiež maniu kupovať... pyžamá a veci na dona,bohužiaľ aj drahé. A strašne. Veľkosti xxxl pre mňa, nosím tak L, alebo 42.... nočné košele a príšernosti a dcére tie chlpaté pyžamá hunate ... nedá si povedať. Neriešim. Podakujem, odložím. Keď nebudem nosiť posuniem/vyhodím. Ona chce dobre ale rýchlo, čiže podľa mňa kupi hocičo co jej padne do oka a ma darček z krku... smiešne je, že tiež na to celý život frflala, aj babka, aj svokra jej ďalšia nosili haraburdy 🙂))

@zushorvath Ja už sa iba smejem, viem, že ju nezmením, musím ju iba prijať takú, aká je. Len mi je ľúto, že z toho biedneho dôchodku, čo má, takto zbytočne míňa peniaze. Keby si radšej sebe čosi kúpila. My sme boli vychovaní skromne, nosila som oblečenie aj po bratovi, diery sa plátali, vyhadzovalo sa, až keď sa šlo rozpadnúť. A teraz plním kontajner novými zbytočnosťami, keď už ich naozaj nemám ani komu podarovať. A na každý sviatok dostanem od svokry papier na pečenie a alobal...ozaj, o dva mesiace mám narodky, nezídu sa niekomu? 😀 😀 😀 Mne takéto veci proste hlava akosi neberie. Nikdy by som nikomu nedala ponožky, alebo nejaký kravinu z výpredaja iba preto, že bola lacná. Aj s malým rozpočtom sa dá urobiť radosť, ak sa chce a ak toho človeka poznáte natoľko, že viete, čo ho poteší. Dnes je oblečenie cenovo dostupné, a pre deti je taký neskutočný výber. V takom Pepcu sú vecičky za pár eur, ak je akcia, aj za euro a aký je problém zavolať mame a opýtať sa, akú veľkosť detičky potrebujú? Byť babkou, tak sa teším, ak vidím, že to detičkám sadlo a aj to nosia. Vždy lepšie kúpiť dve pekné, dobre sediace veci, ako plnú tašku nenositeľných harabúrd.

vyhodiť 🙂

@valeva 🤣🤣🤣 tak to uz je strop