Svokrovci a naše bábätko
Moj problem zacal, odkedy som pred vyse 3 mesiacmi priniesla z porodnice nasho synceka. Je to jediny vnuk aj z manzelovej, aj z mojej strany. Ale k veci... byvame v 2-generacnom dome s manzelovymi starymi rodicmi (kazda mame svoju kuchynu, obyvacku, spalnu, delime sa jedine o kupelnu). Svokrovci maju na konci zahrady postaveny novy, bezbarierovy dom. Tento stary dom nam nechali a my sme si ho zrekonstruovali. Ked sme sa s manzelom vzali, so svokrovu sme sa dohodli, ze:
1. pokial sa jednej alebo druhej nebude cokolvek pacit, tak si to povieme,
2. cez vikend, prip. Sviatky sa budeme stravovat vsetci spolu, ze tym stravime spolocny cas, pokecame, co ma kto nove a koniec koncov aj naklady na stravu budu nizsie.
Vsetko bolo super, svokrovcov mam rada, taktiez aj manzelovych starych rodicov beriem ako svojich. ked sme si priniesli z porodnice vytuzene babatko, vsetko sa to tak nejak zacalo menit... ano, za prve tyzdne pomoci zo strany mojich rodicov aj svokrovcov som bola velmi vdacna (rodila som cisarskym a prvy tyzden co som bola doma som mala neskutocne bolesti hlavy, ze som nedokazala existovat), ale mam pocit, ze uz to prekrocilo hranicu unosnosti. Svokrovci, kedze byvaju cez zahradu k nam chodia kazdy bozi den. Cez vikend pridu doobeda, na spolocny obed, a vecer (pripadne aj poobede). Takmer vzdy sa tu zdrzia viac ako pol hodiny. Cez tyzden chodi tak casto svokor, a svokra pride az vecer, ked pride z prace. Ja som uz z toho v strese, pretoze nemam pocit sukromia, nemozem si robit co ja uznam za vhodne, pretoze niekedy sa citim trapne uz aj ked si rano pustim telku, aby som pocula nejaky „podmaz“. Raz som sa pokusala poobede si odsat mlieko, predpokladala som, ze je to cas, v ktorom by nikto nemal prist. Ale zakon schvalnosti, prisiel svokor... ked mam maleho na rukach, tak pridu ku mne, a uz len natrcia ruky, daj maminka, nech si mozes oddychnut. Boze, ale co ked si nechcem oddychnut? Preco tu mam byt len na prebalenie, nakrmenie a na pestovanie uz mam oddychovat? Materstvo si chcem uzit nielen s tymi povinnostami, ale aj s tymi radostami! Ked sa malemu prihovaram, hlavne svokra sa zacne prihovat tiez malemu, ze potom uz nanho hovorime dve, akoby sme sa predbiehali, kto z koho a ja radsej rezignujem. Ked je umrncany pri obede, pretoze stale ho niekto vlaci na rukach, tak sa mu prihovaram a snazim sa ho rozptylit, samozrejme svokra zacne tiez nieco vraviet malemu. Ked za nieco zacne plakat, tak svokra hned, nema hlad? Nema smad? Nespinkal by? Ale to je vzdy, vzdy, vzdy. Par krat som jej odpovedala, ze moze byt milion veci, preco moze plakat, ale ona musi stale sondovat. Ved ja som jeho mama, ja musim najlepsie vediet, preco place (poznate to, ked spoznate potreby dietatka podla placu?) samozrejme, ani ja nie som vseveduca, ale kazdy den pocuvat, ci moje dieta nie je hladne, smadne, ci mu nie je zima, ze by spinkal a podobne ma uz unavuju a najhorsie je, ze uz som na to alergicka. Samozrejme, kazdy bozi den sa dohovarame, kto pojde s kocikom a potom sa citim previnilo, ze chcem ist zase ja... no hruza. To, ze aj manzelova babicka sem chodi, bud len tak pozriet, alebo ked place tak zistit preco place, to uz nespominam, uz to nastastie nie je 100 krat za den, uz len 50. Manzelovi som to par krat uz vravela, stoji nastastie pri mne, aj sa pytal, ci nema zacat hladat nejaky byt. Ale ta moznost mi pride ako hlupost. Ja som skor submisivnejsi typ, s kazdym chcem byt za dobre, nemam rada ten pocit, ked sa na mna niekto hneva. Ale obavam sa, ze raz to nevydrzim a prasknu mi nervy tak, ze sa budem sama za seba hanbit. Svokrovcom som uz par krat povedala akoby v ramci srandy, ze nie som tu len na kojenie a prebalovanie, ze si ho chcem aj popestovat, a ani nechcem, ze ked bude mat maly rok, tak sa bude chciet len pestovat... ale asi to slo do zabudnutia...
Bola by som rada, ak mi napisete vase skusenosti, mozno rady, hlavne tie, ktore ste byvali, resp. byvate bud u svokrovcov alebo vedla seba a pod. mam obavy, ci to nebude horsie, ked uz bude maly vacsi (aby som nepocuvala stale, co ma jest, toto moze, toto este nie a tak).
Dakujem.
@lennulik1 no ja neviem, toto je diagnóza všetkých čerstvých mamičiek. Tie hormóny sú tak silné, že máte potrebu chrániť a brániť svoje dieťa a mať ho stále pri sebe. Ja som bola pri prvom dieťati taká istá, skutočne. Poznám tie pocity žiarlivosti, keď MOJE dieťa držal niekto iný, prihováral sa mu niekto iný ako ja.... Keby som mala dnes toľko rozumu a odvahy a skúseností ako teraz, úplne inak by som si to zariadila. Narovinu by som si povedala návštevné hodiny, rozvrh kočíkovania a spôsob trávenia času s dieťaťom. Počkaj keď ti začne malý papať. Čo som sa ja napočúvala aká som zlá mama, že nechcem dať malinkému čokoládku a cukríček. Strašne mi ho rozmaznali a nevedela som si s nimi pomôcť. Ešte aj moja mama nosila samé sladkosti. Raz poslúchla a priniesla jogurt a ovocie, druhý krát už lízanky. Na porazenie.
Skús byť troška ráznejšia a skús formulovať svoje požiadavky kľudne, milo, ale rázne.
na jednej strane chápem, prečo ti to vadí, na druhej čo by som dala za polovicu pozornosti. Moja Emma a švagrinej dcéra sa narodili s 15dňovým rozdielom. Tak by si človek pomyslel, že ich bude svokra ľúbiť rovnakým dielom. Omyl. ☹ Moja svokra aký je týždeň dlhý nezavolá (bývame 40km od seba) a neopýta sa, ako sa má malá. Zato so svojou dcérou si volajú každý boží deň. Keď jej poviem niečo o našej malej odpoveď je automaticky, že tá druhá to už robí dávno a lepšie ..... napr. minulý týždeň som sa jej pochválila, že má naša už 11zúbkov a ako ju štvorky potrápili. Odpoveď bola citujem: "musíme sa poponáhľať, lebo nás čoskoro doženiete, my už máme 12zubov" ☹ pokračovala som s tým, že bohužiaľ sa k nej tento týždeň nedostaneme, lebo drahý robí aj cez víkend a ona veselo odvetila, že ani nemusíme chodiť, lebo dcérka s vnučkou sú u nej celý týždeň. Čo dodať ☹
Treba si s nimi sadnúť a stanoviť si hranice.
Každý chce to, čo nemá! Čo by dali niektoré maminy za to, aby im starí rodičia pomohli.
@lula26 pomôcť a mať ich nasáčkovaných niekoľko hodín denne je veľký rozdiel 😉
@lennulik1 pohovor si s nimi (alebo tvoj manzel), ze vam chyba sukromie, ktore potrebuje matka s babatkom, ze sa stali chulostive situacie (ako ta s neohlasenym prichodom svokra vo chvili, ked si si potrebovala odsavat mlieko) ktore uz musis riesit takym radikalnym krokom ako je nastavenie pravidiel "navstev", ak teda nechcu aby ste sa odstahovali daaaleeeekoooo... Inac uplne ta chapem, aj ja mam milych svokrovcov (s ktorymi by som prave kvoli nevyziadanym navstevam a pomoci, nechcela byvat ani v tej istej dedine), tiez mi je luto ze som na nich alergicka, ved sa tolko snazia, som nevdacnica no 😝 😝 😝 ale potrebujem sukromie, lebo ved kazdy sme iny...
My bývame takisto hore v prerobenom a svokrovci dole a odkedy máme malinkého tiež som si užila svoje. Ale postarala som sa o to sama. Keď mi moja svokra stále rozprávala ako to robí moja švagriná a že to sa nedá tak ale inak a podobne ☹ mala som z nej také nervi že dovidenia až som si jeden nedeľný obed sadla a narovinu povedala že: Milý svokrovci,ja som si dieťa porodila ja akceptujem vaše potreby a sny ohľadne vnúčaťa ale som jeho matka budem ho vychovávať podľa seba vy to v konečnom dôsledku budete musieť akceptovať! Ak budem potrebovať radu určite sa ozvem a takisto ako aj pomoc a pekne o to poprosím a nemyslím si že je vhodné aby ste mi do všetkého rozprávali. Tešte sa s maličkého že je zdraví a ostatné veci nechajte na mňa. Svokre skoro zabehlo ale odvtedy více méňe mám pokoj a kľud. Samozrejme je to ich dom apodobne čiže nemôžem im zakázať chodiť hore ale presne to som zažívala čo ty,aj tie otázky aj ten kibic. S úsmevom na tvári treba povedať svoj názor a bude úplne super ak ťa podporí aj manžel 😉 Držím palce
no to je ten problém....NIE-nikdy to nebude ok so svokrovcami v 1 dome.Môže to byt relatívne OK ale nikdy nie také dobré ako ked prídu len na návštevu.
@lennulik1 ufff, no to musi byt aj pre vasich dost neprijemne, ked raz za cas pridu a ani si maleho poriadne neuziju...co hovori na to tvoja mamina, porozpravaj sa najprv s nou co by ti ona na to povedala...ale skor myslim ze tiez nebude chciet aby si si svokru rozhnevala...ja by som len radila skusit to riesit trosku s nadhladom a nevybuchnut, moze ta to neskor mrziet (a urcite bude) ...skus nabrat odvahu a svokre to vsetko davkovat postupne...skus sa porozpravat s manzelom zeby bol pri tom ked budes so svokrou hovorit a malilinko ta podporil, napriklad ze potrebujete viacej sukromia, napriklad poobede zeby ste chceli byt len sami, moc drźim palce, napis ako si dopadla a hlavne neodkladaj to dlho, ulavi sa ti, paa
My sme byvali u svokrovcov, ked som ccela byt sama s malym zatvorila som sa v izbe (tebe tiez do spalni liezt nebudu) alebo som snim sla proste von, samozrejme vzdy som ich nechala sa s malym aj pohrat vsak su jeho stary rodicia, ale ked sa mi nepacilo povedala som svoj nazor. ani ty by si sa nemala hanbit vyslovit svoj nazor a povedat co sa ti nepaci. ty si keho maminka a ty ho mas chranit a obranovat ho. Hadam nebudes ticho kvoli tomu ze to je slusne a patri sa to. ani sa nenazdas a odrazu ti budu svokrovci dieta vychovavat takymto cinom.
@lennulik1 tiež sme bývali.... a svokra si predstavovala to tak, že ja som na prebalenie, dojčenie a keď bude malý hore, tak bude s ňou..... tak som jej povedala, že si potrebujem vytvoriť s malým vzťah a na to mi povedala, že to môžem keď dojčím..... takže som s ním bola celé dne vonku alebo na stavbe (nakoľko sme stavali domček). A keď už som musela byť "doma" tak som sa zavrela v izbe - síce mala tendenciu vbehnúť kedy chcela do izby (jej teória - veď je to jej dom - tak môže chodiť do každej izby....). S odstupom času môžem povedať, že som naozaj "utekala" pred ňou.... teraz, keď bývame vo svojom, tak je to trošku lepšie.... ale nie o veľa - keď malý mal cca 6 mesiacov a bola u nás, plakal a naťahoval ručičky za mnou, tak s ním odišla do inej miestnosti - lebo jej teória znie: ja som prišla a teraz som tu, tak zabudni na mamu....
ak máš svokrovcov s ktorými sa vieš dohodnúť, tak si to porieš teraz - lebo pôjde ti to na nervy čím ďalej tým viac a každá jedna maličkosť týkajúca sa tvojho dieťatka..... ak sú takí ako tá moja - že všetko musí byť podľa nej a kritiku neznesie, lebo ona robí všetko najlepšie a ja som "krpaňa" aby som jej niečo hovorila ako má robiť, tak to budeš mať rovnako ťažké ako ja....
ahoj, citala som tu ovela horsie stavy o svokrach a svokrovcoch
- je dobre, ze mate dobry vztah medzi sebou v rodine
Aj ja mam dve male deti, zial mam uz len svokru, svokor nam nahle zomrel v maji.
Svokrovci vyzeraju byt v pohode, podla toho co pises, "len mas ponorku"- kedze ste stale spolu!!! ( tvojmu naliehaniu na svoje sukromie uplne rozumiem) , myslim, ze to pochopia, keby si im to povedala, alebo keby ste sa porozpravali. Ak by sa aj nehnevali, treba s tym ist von, aby ste si stanovili pravidla. Ako sa vravi, ked sa urazi, aj sa odrazi.
Naozaj si myslim, ze Ti chcu iba pomoct. Mozno by Ti s tym pomohol manzel, ked pises, ze stoji pri Tebe, ak Ti je to trapne, popros ho, aby sa s nimi porozpraval, ze chces viac sukromia pre seba.
Ale uplne Ti rozumiem 😉
Ahojte dievcata,
velmi pekne dakujem za vsetky vase reakcie. ospravedlnujem sa, ze som skor neodpisala, okrem domacnosti a maleho som sa tym tak zozierala, ze ma nebavilo nic, len vzdy vypadnut z domu na vychadzku s malym. Tak si predstavte, ze som to uz poriesila.
Pred tyzdnom, ked mi svokra ako prisla z prace vravela, ako ho skoro vobec nevidela a ja som jej oponovala, ze ved ho videla, len par krat spal, tak to sa vraj nepocita, ked ho vidi a on spi. Tak som tak slusne a hlavne jemne zacala, ze odkedy sa maly narodil, zmenilo sa u nas vela veci a pocitujem, ze mi chyba sukromie a ako by sme to spolu mohli vyriesit, nech mi da nejaky navrh, najdeme spolu nejaky kompromis. Sice mala slzy na krajicku a povedala mi, nech jej dam cas na rozmyslenie, ale prezila to, a ja tiez.
No a na druhy den sme sa o tom opat porozpravali, samozrejme, ze som zacala ja, pretoze som nechcela, aby sa citila urazena, dotknuta, a ze by som jej brala vnuka. Vysvetlila som jej, ze sa na mna nemoze hnevat, ale tak ako aj oni so svokrom maju radi sukromie, tak by som to sukromie prijala aj ja, ze maleho mozu vidiet kedykolvek. Dohodli sme sa zhruba tak, ze nam bud napisu na pocitaci, ci sa mozu zastavit, alebo cinknu, pripadne, ked ich zaregistrujem, ze su blizko pri nas, tak ked chcem, prideme za nimi. Samozrejme, ak bude nieco surne, je automatika, ze pridu, alebo my prideme k nim.
Manzel ma obdivoval, ze som zacala sama, pretoze nie som ten typ. Ale poviem vam, neskutocne sa mi ulavilo 🙂
Som vdacna, ze ste sa mi snazili poradit, prip, napisali skusenosti, snazila som sa z kazdeho si nieco vziat a prisposobit mojej situacii a povahe svokrovcov 🙂
@hadassah presne to je to! vystihla si to. miestami som mala pocit, ze vychovavam ich dieta, ked chodia do prace. az posledny tyzden, ked som im otvorene povedala, co ma trapi, tak je to lepsie. ved oni si svoje dieta vychovali a teraz ja budem vychovavat to svoje 🙂 cize ak si ho vychovam zle, budeme sebe nadavat, ak dobre, tak si budem gratulovat 😀
@simonkazga tak tako nejak to asi bude aj u nas vyzerat, podla vsetkeho, pocnuc ked zistili ze sme s manzelom spolu konec, pritom dovod neviem doteraz, okrem neuplnej vlastnej rodiny, som splnala vsetky ich nazvyme to predstavy, mam vzdelanie, slusna, pracovita, svagrinej manzel, nema vzdelanie, nepracuje, ona ho zivi, ale ma rodinu, ktora ho financuje, a to bol zrazu samy zaklad, rodina, ktoru ja v podstate nemam, za co ani nemozem, ostatne co som pisala viem ovplyvnit, a to predsa hovori o mne ako cloveku, ale to aku mam matku a ci mam rozvedenych rodicov to neviem ovplyvnit, ale svagor je idealny, aj ked nevie ani po slovensky a to su roky spolu, ak by sme to zhrnuli vsetko je lepsie co robia oni, cokolvek ako mi, nas stale len krtitizuju, a robia na sceny. Svokra ak to manzel nejak vytiahne, alebo ja naznacim sa tvari, ze nerobi rozdiel medzi mnou a svagrom, pritom je to stale horsie. Sme dobri ked sestra resp. svagrina nie je doma, zije v zahranici,
alebo len ak nieco potrebuju, z ich strany je pomoc, len to co im vyhovuje, nie to co mi potrebujeme.
Takto to vyzera bez dietata, zatial, este nevedia ze cakame.
Svokra je az nasilna na dieta, ktore ani nie je este, neznasam reci ked hovori o vlastnej krvi, co ja nie som, ale dieta bude, ako s nim denne bude a tak, pritom mna nemusi,( akoze hovori ze respektuje synovu volu, ze si ma vybral,, ale to su len slova, sprava sa uplne inak, ) ale to je predsa jej vnuca, ma narok a pravo, brrr, a to si zoberte toto roky trva.... su to reci, tak ake budu skutky 😔
cize ak tu bude svagrina zaujem bude, alebo ak bude aj jej dieta, nase bude bokom,
ak nebude, bude to brat ako normalne uz teraz to tak bere, ze ma narok na vnuca, a chce byt s nim ako ona chce denne... desna predstava, co nie je ziadna pomoc, ako to tu hore pisu baby, presne tak to bude vyzerat
ak pridu deti, co budu zrejme po sebe so svagrinou, ak nie uplne tak plus minus, je toto presne ako v mojom "sne".
nase najhorsie, ich najlepsie, ale po svojom nie moc dobrom detstve, uz len predstava tohot, je nie,
ale ci sa to podari, zvladnut, neviem, zatial sme sa s manzelom, dohodli ze im nedovolime
aby to robili tak ako ty pises, uvidime aka bude realita,
@haliee ☹ fantazia, nezávidím ti. Ale hlavu hore, rodinu predsa tvoríte vy a čoskoro budete traja. A tých denných návštev by som sa na tvojom mieste nebála 🙂 jej sa to zunuje a budeš mať kľud. Gratulujem k bábätku a nerozčuluj sa, fazuľke to škodí. 😉
@lennulik1 No, co by ine za to dali, keby mali taku pomoc. 😀
Ale k veci, kedze ti to vadi a chapem, je toho fakt vela - co tak aplikovat pravidlo cislo 1.?