Syn sa sťahuje k priateľke do iného mesta. Ako to zvládnuť?
Ahojte. Asi sa potrebujem hlavne vyrozprávať :-/ Syna som vychovávala sama a teraz má 21. Včera mi povedal, že sa chce presťahovať za priateľkou do iného mesta. Sú spolu asi rok.
Viem, že je dospelý a je normálne, že si začne žiť po svojom. Aj tak ma to dosť zasiahlo. Doteraz som mala pocit, že je stále tak nejako „doma“, a zrazu má byť preč aj niekoľko hodín odo mňa.
Ako ste si zvykali na to, keď vám dieťa odišlo z domu?
môj má 19 a od septembra je na internáte v Prahe, ja si to užívam, domov prišiel zatiaľ 2x aj to len spí, je a ide von za kamošmi a zase cestuje preč, on mi nevolá keď niečo potrebuje napíšeme si
Dobrý deň ,
Odišla som bývať s priateľom už teraz s manželom v 20 rokoch do iného mesta .. naši to tiež dosť ťažko znášali , že zrazu ma nemajú každý deň na očiach .. ale poviem vám zvyknete si .. moji rodičia si zvykli , pochopili to tak , že som bola uz dospela a bolo na čase vyletieť z hniezda .. chcela som sa už osamostatniť.. viem , že to bude pre vás náročné , ale ide len do druhého mesta .. viete neodchádza vám do cudziny za hranice niekde preč .. a ja s mojimi rodičmi sa stretávame často aj si voláme .. ak máte dobrý vzťah určite budete stále v kontakte , keď sa bude dať .. veď neprechádzate oňho .. on sa chce už osamostatniť.. držím vám palce aby ste to zvládli
Buďte rada, ze je zdravý, samostatný, vie sa o seba postarať. Nie každý ma také šťastie.
Mne odišli už dve deti (jedna sa už aj vrátila). Ja som mala pocit, akoby by odišiel kus srdca, ale zvyknete si. Treba sa zamerať na to pozitívne, že máte viac času na seba. Tešiť sa, že máte zdravé dieťa, ktoré sa dokáže osamostatniť. Ak je vzťah dobrý, tak na tom ďalej pracujte. Nestarajte sa mu do vzťahu, ale nechajte ho aj niesť si zaň svoju zodpovednosť. Udržujte kontakt, ale nevnucuj sa. On je teraz zaľúbený, ale to za chvíľu opadne, takže kľud.
No normalne, kamoskina Mama kupila dvoch psov a bolo s tym, ze chce mat doma aspon psie deticky. Deti tiez isli v tomto veku hajde z domu. Jedno do zahranicia, druhe do vedlajsieho mesta. To je proste realita pre nas rodicov, piples a nervujes a neviem co a zrazu mas dieta niekde 300 km daleko. MAs Syndrom prazdneho hniezda, je to normalne.
@anonym_autor normalne. Lebo je to prirodzene. Co prirodzene nie je, je byt prilis naviazany na svoje deti
môj má 19 a od septembra je na internáte v Prahe, ja si to užívam, domov prišiel zatiaľ 2x aj to len spí, je a ide von za kamošmi a zase cestuje preč, on mi nevolá keď niečo potrebuje napíšeme si
@anonym_863f18
A bývaš sama? Alebo máš ešte iné deti, partnera?
Ja som sama, asi preto je to pre mňa také :-/
Dobrý deň ,
Odišla som bývať s priateľom už teraz s manželom v 20 rokoch do iného mesta .. naši to tiež dosť ťažko znášali , že zrazu ma nemajú každý deň na očiach .. ale poviem vám zvyknete si .. moji rodičia si zvykli , pochopili to tak , že som bola uz dospela a bolo na čase vyletieť z hniezda .. chcela som sa už osamostatniť.. viem , že to bude pre vás náročné , ale ide len do druhého mesta .. viete neodchádza vám do cudziny za hranice niekde preč .. a ja s mojimi rodičmi sa stretávame často aj si voláme .. ak máte dobrý vzťah určite budete stále v kontakte , keď sa bude dať .. veď neprechádzate oňho .. on sa chce už osamostatniť.. držím vám palce aby ste to zvládli
@anonym_4cb070
Ďakujem veľmi pekne ❤
Odisli mi dve dospele deti uz davno. Ja som bola stastna, ze sa dokazali o seba postarat, naucila som ich vsetko co potrebovali aby sa o seba dokazali same postarat, Nie, ze by mi doma nechybali ale proste bola to len dalsia udalost v mojom zivote, ktora prisla vtedy kedy mala prist. Vsetci sme vedeli, ze raz pride. Kedze som mala uz vtedy ked boli s nami zivot naplneny aj inym ako deti a domacnost ta zmena nebola pre mna dramaticka. V podstate mi ubudli povinnosti a ich odchod mi priniesol aj nove radosti. Ich partnerov, ich deti, nove zazitky.
Deti mame pri sebe len docasne, pride cas ked im mame dat im pusu na celo a vypustit ich z nasej naruce slobodne lietat tak ako ini chcu, ale mali by vediet, ze ta naruc ostava pre nich stale otvorena.
@anonym_863f18
A bývaš sama? Alebo máš ešte iné deti, partnera?
Ja som sama, asi preto je to pre mňa také :-/
@anonym_autor tak si niekoho nájdi aspoň na šport, kino a občasné aktivity, nemusíš byť sama
@anonym_autor mne 2 deti odisli na 3 roky do Azie, jedno sa uz vratilo (neviem, ci sa opat nezdvihne), druhe je stale tam. Tsk sa tes, ze iba vedlajsie mesto 😅
Zvykneš si. Venuj sa sebe,svojej praci,koníčkom,opráš staré kamarátstva.Nešiel na koniec sveta a videohovory existujú.
@anonym_863f18
A bývaš sama? Alebo máš ešte iné deti, partnera?
Ja som sama, asi preto je to pre mňa také :-/
@anonym_autor asi preto je to pre teba take tazke, ze si sama. Skus si najst nejaku kamaratku, ak nemas, a najdi si aktivity mimo byt. Cvicenie, kino, divadlo, co ta bavi.
Este nemam deti vo veku, ked by isli z domu prec. Ale uz teraz vnimam kazdu zmenu v ich osamostatnivani sa velmi pozitivne. Tesim sa, ked dalsiu vec zvladnu sami. Verim, ze to budem rovnako pozitivne, ked sa plne osamostatnia. Moji rodicia to mali narocnejsie. Deti im odisli na druhy koniec sveta a nevideli sme sa spolu par rokov.
@anonym_autor normálne si zvykneš, doma ho nedrž, je super, že je samostatný. Venuj sa koníčkom, kúp si psa. Však neodchádza do Ameriky.
Tes sa, ze si vychovala jedinca schopneho samostatneho zivota, ktory nema potrebu zostat visiet do 30 v detskej izbe s plagatmi na stene. Je to to najlepsie, co sa ti mohlo stat. Dostala si priestor zit si svoj zivot.
Moji obaja ostali v Ba, cize cca 400 km daleko. Maju sa dobre. Ja sa venujem sebe a casom planujem odist za nimi, ale nie preto, aby som im bola na krku, ale pretoze vychod je na tom tak ako je. Ak mas syna, nechaj ho duplom ist zit svoj zivot..
@anonym_autor ja som si zvykla v pohode, syn býva so snúbenicou, teším sa, že sú samostatní a sami si gazdujú. Je v tom istom meste, no nevidíme sa často, pracovne cestujú, no ale napíšeme si, zavoláme si. Dnes ideme všetci spolu na voľby. A my máme s mužom svoj život, cestujeme, chodíme na koncerty, bicyklujeme.....
@anonym_863f18
A bývaš sama? Alebo máš ešte iné deti, partnera?
Ja som sama, asi preto je to pre mňa také :-/
@anonym_autor presne pre to to tak prežívaš, že si zostala sama. Moja išla študovať do zahraničia, vôbec mi to nedochádzalo. Mám este jednu dcéru a manžela.
autorka len sa kroť a moc nedávaj najavo synovi svoje trápenie a starosť.
Na mňa sa tak upäli moji rodičia - bola som jediné dievča a potom keď som sa vydala tak som mala veľké výčitky že čo budú robiť moji rodičia.
Po čase som sa vrátila domov, rozviedli sme sa. Rodičia boli radi.
To, že ti je smutno, to je úplne normálne. Tiež som to tak prežívala. Po cca mesiaci som si zvykla a začala si užívať výhody 😁. Teraz, keď syn príde, tak sa samozrejme tešíme, ale po cca 3-4 dňoch sa všetci tiež tešíme, že ide k sebe 😅😁. A odišiel 20 ročný čiže tiež skoro na dnešné pomery. A ešte k tomu do zahraničia, hneď do práce a sám, no nebolo mi všetko jedno. Ale presne, ako tu už odznelo - som hrdá, že sa dokáže postarať sám o seba a neostal nám "visieť na krku".
Jedinacik?
Moj ma 20 a uz od minuleho roka je bud u priatelky alebo na internate v skole. Doma je malokedy a ak aj, tak sa len naje a vyspi a ide o dum dal… zo zaciatku to bolo tazke, asi prve tri mesiace som za nim smutila, chybal mi doma. Teraz ked pride domov, tak mi je to az neprirodzene, proste vidim ze tu nema co robit akoby… je pravda, ze sme sa od seba aj vzdialili citovo… ale asi to tak ma byt 🤷🏻♀️. Zvyknes si na to. Aj nasi rodicia si zvykli, aj prarodicia, aj cele generacie pred nami, zvykneme si aj my, potom nase deti a tak dalej.
Ja ešte neviem, že ako si na to zvyknem, keď to príde... Uvedomujem si, že to je normálne, ale premáha ma taká čudná ľútosť.Snad len vedomie, že je moje dieťa šťastné, ma bude upokojovať a pomôže sa s tým vyrovnať