Ťažké rozhodnutie

Dobrý deň,žienky, chcem počuť váš názor,lebo už neviem,či som ja tá s ktorou sa nedá vydržať,alebo je všetko úplne inak...S mojím priateľom sme spolu 3,5 roka, z toho 1,5 rokaspolu bývame.Ja som mala svoj malý byt v inom meste,kôli nemu som sa presťahovala do iného mesta.Z manželstva mám 2 deti,ktoré sú už ale odrastené. S priateľom sme chceli spolu rodinku,ale o bábätko som bohužiaľ prišla.Neviem ani ako mám opísať svoju situáciu,aby to malo aj hlavu,aj pätu.Keď sme sa spoznali,ja som pracovala v Rakúsku v nemocnici ako ošetrovateľka,vedelasom si pekne zarobiť,aj keď to bola drina za dva týždne odtiahnuť hodiny za mesiac,ale kôli deťom,s ktorými som žila sama som inak nemohla.Splatila som si sama aj nové auto a chodila s deťmi na dovolenky,študovala som na VŠ a ešte študujem..Keď sme začali spolu bývať,našla som si prácu v meste môjho bydliska,kde som denne dochádzala/30km/. Teraz som na maródke,šla som na ňu v ochrannej lehote,v práci som dala výpoveď,lebo to pri mzde 380 E mesačne vzhľadom na výdavky na cestovanie a trojsmennú prevádzku nemalo zmysel.A chceli sme sa znova pokúsiť o miminko.Ale ja neviem,či sa neženiem do záhuby.Môj priateľ je zvláštny človek,máme obdobie,keď je nám spolu super,všetko klape,ale...len dovtedy,dokedy ja nemám na niečo iný názor.Akonahle mu niečo poviem nie podľa jeho gusta,vyletí ako besný,no a tie výrazy,že nech mu neprotirečím,nech sa do toho nestarám,že ho môj názor vôbec nezaujíma,keď sa mi niečo nepáči,nech odídem,nikto ma tu nedrží,jemu je to jedno a nadávky debil, suka vy.ebaná,primitív,mongol,magor,štetka,pi.a sku.vena,on nebude počúvať človeka,ktorý nič v živote nedosiahol,som stratená existencia,atď.Samozrejme,nie všetky naraz,ale z tohto súdka.On je SZČO,má nadštandardný príjem,ale o všetkom rozhoduje sám,nemáme spoločné peniaze,ja ani neviem koľko kedy má a koľko míňa.On platí hypo na byt,ma ho už polovicu splatený,nájom platí a ja platím elektrinu,plyn,net,dcére internát,mobily mne a dcére,poistku,výdavky na cestovanie a vreckové na internát.Syn je v zahraničí.Deti som mala ako veľmi mladá,manžel bol,vlastne je gambler a zlodej,deti mali 10 a 5 rokov,keď som sa s ním rozviedla a začala od nuly,mám len mamu/otec zorel,keď som bola malá/,tá je chorľavá už roky,aj jej musím byť nápomocná.Ostala som pracovať na Sk hlavne kôli nášmu vzťahu,chcela som rodinu,ktorú som nikdy nezažila,ale takto som si to nepredstavovala.Moja chyba.Môj priateľ mi mesačne dáva 300 E na domácnosť.Ale nejde ani tak o peniaze ako o princíp.On žije úplne iný životný štýl ako ja.Dáva kopu peňazí na veci,ktoré ho bavia a ja si pripadám ako chudák,ktorý ešte aj tých 300 E musí od neho pýtať/sám od seba nedá/,pritom som ostala na SK po spoločnom dohovore,lebo sme nechceli mať vzťah na ďiaľku.A keď sme náhodou v tom čase pohádaní,tak mi povie,že mi nič nedá,že som nevďačná,nič si nevážim.Doma máme 1,5 roka umývačku riadu,ktorú nemá čas zapojiť,ako nebudem sa rozpisovať,ale domácnosť 0 bodov,je to komplet moja starosť.Nikde spolu nechodíme,väčšinou je to tak,že dokedy zíde domov s práce/dochádza/,tak sa zastaví po kamarátoch,atď a keď dojde domov,chce mať navarené a kľud.Cez víkendy rieši kšefty,nedele väčšinou už pred obedom odchádza do sauny,alebo má nejaké stretká s kumpánmi,čo spolu kšeftujú.Keď sa ho spýtam,či nepôjdeme niekde na ples,tak nie,on na také nie je,niekde na wellnes,on nemá čas a ešte sa spýta,či mám peniaze,keď by som tak chodila.Keď mu vyčítam,že žijeme každý inú úroveň/ja som stále doma,nemám peniaze na výbehy,aj v tomto meste takmer nikoho nepoznám,keďže sa ma ani neunúval s niekym zoznámiť a ani nikam nechodíme/.Často má pripomienky aj k jedlu,buď je silná polievka,lokše sú tenké,halušky nie dosť hutné,také mlieko ako som kúpila nie je dobré ,chlieb on zje iba nekrájaný,granadír je akurát tak pre svine, knedlu chce len domácu,kúpené kuracie nechce,ani zemiaky,/zvyknutý na domáce,má babku na dedine,v podstate tam vyrastal,aj jeho rodičia sú tam stále,hoci majú byt v meste/.No veľa toho je.Ja sa ohradím,že nech si varí sám,alebo že mal byť kuchárom,aj som sa už rozplakala nie raz a potom na mňa pozerá,že čo plačem,že zase robím zlú atmosféru,že so mnou sa nedá,atď.Veľakrát som trpko prehĺtala,keď mi akože aby reč nestála strelí niečo také,že mi rozum zostáva stáť.Príklad: ja som spomínala ako sme začínali a ako dlho sme spolu chodili,kým sme sa prvý krát milovali a on na to,že to len ja som tak dlho bola na sucho,on si pichal pomimo.No nevedela som sa z toho spamätať,plakala som a on že čo také povedal,že len kecol blud.Ďalej pri hádke: nikdy si ťa nevezmem,ja si budem robiť čo chcem,ja sa ťa pýtať nebudem a keď sa ti nepáči,nikto ťa tu nedrží.Ďalej: prišiel domov pripitý,začal sa tku mne túliť a potom sa zrazu otočil s tým,že on keď má vypité má chuť na cudzie ženy.Ďalej: v telke alebo hocikde inde: tú by som pretiahol,tá by ako fajčila s takými ústami,no tak tá ma veľké kozy,atď. Ďalej: bavli sme sa o moslimských ženách,že musia chodiť zahalené a odhalené ich môže vidieť iba ich manžel.Ja na to: tak to by som sa ani ja nemala pred tebou odhaľovať.A on:ani nemám záujem.A je toho ešte veeeeeeeeeľmi veľa.Jednoducho spolu rozprávate a zrazu príde úder.Z ničoho nič.Priznám sa,že ma to stále zaskočí a rozplačem sa pričom on nechápe,čo zase a ja mu darmo po takomto dačo stále vysvetľujem,že ma to ako ženu uráža a ponižuje,že prečo to robí.Najnovšie mi vynadal do primitívov,lebo som mala námietky,že si chce kúpiť auto za 20 000 E na leasing,chce si ho odpísať z dane.Ok,teraz niečo odpíše,ale roky ho bude treba platiť a keď náhodou sa mu nebude tak dariť? Prečo si nemôže kúpiť lacnejšie?/Teraz má mercedes,síce nie nový,ale v dobrom stave,má aj tereňák.dodávku, teraz chce dať meďák otcovi.To,že by dal môjmu synovi,ktorý si šiel do zahraničia zarobiť na nejaké ojazdené ho ani nenapadne./Jeho rodičia podnikajú,nie sú na to odkázaní/.A to mi povedal doobeda v ten deň,keď to auto mal isť pozrieť s kamarátom.Vytkla som mu ,že nie so mnou.On že to ešte nie je isté,potom by ma zobral.Iste.A potom,že už ho to nebaví,stále mu skazím deň,nebude strácať čas s primitívom a končí so mnou.Ja som mu povedala,nech váži slová,že to sú vážne veci a on že tentokrát už naozaj.Tak som mu pekne podala snubný prsteň,ktorý mi kúpil,keď som bola tehotná,aj to až po vážnom rozhovore.Aj to sme nič neriešili,lebo on sa nechce ženiť,aspoň nie teraz,možno raz,atď.Keď som nahodila niekedy tému svadba,tak on sa nikdy ženiť nechcel.Pritom stále v minulosti spomínal,že keď sa ožení tak to a ono,atď.My sme mali tieto otázky poriešené predtým ako som sa presťahovala,so všetkým súhlasil,všetko sme si vyjasnili.Teraz sa zo mňa smeje aká som naivná.On je slobodný,je odo mňa mladší,ja pri ňom necítim istotu a nechcem venovať energiu na niečo,čo ma iba vysáva a ponižuje.Ja si uvedomujem,že nemám žiadne peniaze,ak by trebalo mojím ďeťom pomôct,alebo na niečo prispieť,lebo som investovala do vzťahu,z ktorého zrejme nič nebude.On nič nestratil,jeho situácia sa nijak nezmení.Ja som vypadla z kolotoča,od známych,prišla o peknú sumu peňazí,presťahovala sa.Tak sa u nás striedajú obdobia a keď je zle,je veľmi zle.Ešte musím povedať,že sa mi nikdy za nič neospravedlnil,ešte povie,že ja by som sa mala a po hádke sa mi stále vyhráža,že on mi ukáže,že za to budem pykať,atď.Deje sa to tak,že ešte pár dní po hádke ,hoci sa spolu rozprávame,mi to dáva pocítiť,je nepríjemný,obracia ma na posmech,ponižuje ako ženu nejakými vtipnými poznámkami,atď.To je,aby som si najbližšie dobre rozmyslela,či budem robiť dusno.Niekedy so mnou pár dní nerozpráva,ostane spať u babky na dedine,alebo stalo sa aj,že prišiel opitý až doobeda na druhý deň.Inak si vie spievať,keď nerozprávame,dohadovať si výjazdy,ukazovať mi,ako sa mu fajn žije a má ma na háku.Už ma tak nechal aj bez koruny,bola som tehotná a potrebovala som peniaze na injekcie,ktoré so si pichala,dal mi ich až v teň deň,keď som už žiadnu nemala.Veď on ma naučí.Inak ja som tá,ktorá to všetko spôsobuje.Je toho ešte hrozne veľa.Už som raz od neho chcela odísť,ukecal ma.On mi pripadá akoby naozaj aj veril tomu,že on nič zlé nerobí.Musím ešte pripomenúť,že nie som nijaká puťka,viem sa obhájiť,zastať sa sama seba,ale preto to tak potom končí.On nekričí nikdy,len normálnym tónom vaás znosí pod čiernu zem,aj ma odstrčí,či chytí pod krk.Ale to ja ho dostávam do tých stavov,mi povie.Ale tie slová bolia ešte veľmi dlho.To mám byť stále ticho,na všetko prikývnuť a nikdy nepovedať svoj názor?