Tehotenstvo v kríze: Ako ďalej zvládnuť situáciu?

Dobry den.chcela by som sa zdoverit a nasledne poziadat o radu. Som v 27 tyzdni tehotenstva. S priatelom som sa pozname cca 3 roky z toho sme sa niekolkokrat rozisli - vztah na dialku - 300 km. Rozvedeny s dcerou. Po poslednom rozchode som ale zistila ze som tehotna. Boli sme bez seba cca 3 tyzdne. Prisiel za mnou povedala som mu to a prijal to a spociatku sme sa tesili a ja som to brala ako dar lebo inak by som asi len tak nedokazala odis zo svojho rodneho mesta nechat pracu byt rodinu kamosky cely svoj doterajsi zivot. Ale povedala som si ze mi to stoji za vlastnu rodinu ( uz mam 37 rokov) tazke vztahy za sebou a po babatku som tuzila 10 rokov cca ale moj byvaly snubenec chcel len karieru budovat a nemal uprimny zaujem. Fungovali sme na dialku kym som chodila do prace teraz som pn a som tu prisla za nim. On stavia dom sme zatial v najme priatel je nervozny vobec so mnou nic nepreziva je aio skala ked pride domov jedine co ho zaujma je jedlo a televizor a non stop v ruke mobil. Vycita mi ze musi platit najom pritom jeho mama je sama v dome a chcela aby sme tam isli k nej. Uz so mnou ani nespava povedal ze nebude si syna trieskat do hlavy. Mam zachvaty uzkosti a paniky placem cele noci dni on ma vtedy obchadza a nadava mi nikdy ma neobime nic pekne nepovie len ze to so mnou nedava ze mam ist naspat do svojho bytu ze som narusena a mam ist na psychiatriu. Uz sme boli aj na terapii psyhcolog povedal ze to mame obaja tazke inym sposobim. No jeden raz bolo malo. Uz ma aj chytil pod krk nadal mi do pic jebnutych a ze naco som to robila ze som chcela decko ze som si chcela len zajebat este ked som vedela ze s nim nechcem byt. Pritom som bola taka stastna ked som prisla na to a verila ze to ustojime no momentalne uz ani nevien ci ho lubim velmi sa bojim co dalej som sama v cudzom meste nemam tu nikoho nic co som bola zvyknuta. Lezim cele dni v posteli zavreta v izbe nemam silu nic chystat a ani neviem kde je moje miesto a hlavne kde je miesto pre maleho. On tvrdi ze ma lubi ale lasku nevie prejavovat fyzicky a ze nevie so mnou tak prezivat tehotentsvo. Jedibe co ho zaujma su peniaze a dom rychlo dokoncit. To je len tak v skratke. Neviem ci odist domov do svojho bytu - prisla som sem lebo mi uz bolo tazko samej s bruskom ktore rastie- tvrdlo mi byvam na 3 poschodi bez vytahu. Moji rodicia mi nie su oporou nevedia sa s tym zmierit ze som tu. Takto som si tehotenstvo nepredstavovala a tak som tuzila byt matkou ale nie slobodnou bojim sa ze to psychicky nezvladnem - rozchod a porod...