Tlačím na neho?
Ahojte žienky. Dlho som sa odhodlávala či napísať,alebo nie...Ani neviem či sa potrebujem vyrozprávať,alebo len Váš pohľad alebo radu...
S priateľom som 1,5 roka...on má syna s predchádzajúceho vzťahu,ja dcéru. Vo februári som otehotnela cez HAK...bol to pre nás riadny šok,nakoľko sme dieťa ešte nechceli,ale stalo sa. Po dlhých rozhovoroch sme sa dohodli,že si to nenecháme-dôvod ? ani neviem...proste bol to šok !!! Všetko sme si vybavili čo sa týkalo zákroku.Dokonca išiel aj so mnou,hospitalizovali ma a on bol so mnou aj na izbe,pri všetkých odberoch,vyšetreniach...predoperačné vyšetrenia urobené...čakalo sa už len na gynekológa,aby urobil vyšetrenie a potvrdil tehotenstvo.Ale v tom priateľ povedal...Ak bude všetko v poriadku a tak ako má byť,odchádzame domov a dieťa si necháme. Ale...na ultrazvuku sa doktorovi niečo nezdalo,konzultoval to s ďalším lekárom a tiež povedal,že to vidí na mimomaternicové tehu...bol to obrovský šok...dali nám čas na rozmyslenie,aby sme sa rozhodli.Ale mala som už vysokú teplotu a strašné kŕče v podbrušku.Nakoniec som ten zákrok podstúpila a bolo to asi to najsprávnejšie riešenie,ktoré sme mohli v tedy urobiť.Po zákroku prišiel za nami doktor a povedal,že som mala šťastie.Silný zápal maternice a oboch vaječníkov.Plod poslal na histológiu-záver:nevytvorené chóriové klky-žiadna šanca na vývoj ! Brala som 2 kombináciu ATB skoro mesiac. Ale späť k môjmu problému...po zákroku priateľ plakal a sľúbil,že si urobíme nové bábo akonáhle sa dám do poriadku.Od vtedy bol ku mne veľmi dobrý,pozorný,no jednoducho ho zbožňujem...Dali sme si urobiť genetiku-mne vyšli mutácie,opäť plač a beznádej...ďalšia návšteva gynekológa,ktorý povedal,že sa nič nedeje a môžeme mať zdravé bábätko.No a tu nastal problém...chcela som sa o tom s priateľom porozprávať,že či by sme už do toho išli...mňa tá strata veľmi "nalomila" a po bábätku túžim ako nikdy pred tým. Keď som nadhodila tému dieťa ,zrazu bolo všetko dôležitejšie .O niekoľko dní neskôr som zase chcela debatovať,zase sa nedalo...takto sa to opakovala asi ešte 3 x...minulý pondelok som vybuchla a povedala mu,že jednoducho ma vždy odsúva a potrebujem byť sama a o všetkom popremýšľať...Od vtedy je ako vymenený,odmeraný.nekomunikujeme ako pred tým....volal a povedal,že ja mám len jeden problém a ten je dieťa a že "tlačím" na pílu. Možno som naozaj aj zatlačila a jeho vystrašila,netuším....Btw...vekový rozdiel medzi nami je 17 rokov,on je starší. ďakujem za rady a názory
@zuzlicek44 vek neriešim...je pravda,že má 46 rokov,ale je to len vek...vyzerá na menej a žije život mladých
@pesa29 aj mne sa zda, ze tlacis...podla mna, menej je viac a to plati aj v tomto pripade, mozno potrebuje len cas, aby si to cele nechal ulezat v hlave...a ked mu nebudes stale rozpavat o tom istom, mozno nakoniec sam pride s tym napadom mat dietatko 🙂
Vek je sice len cislo ale moze mat zdravotny problem vzhladom na vek, takze mozno preto bol problem s babom + genetikou. Takze je jasne ze ho to stresuje. Uz ma nejake deticky?
Teraz citam ze ma uz syna. No tak on sa asi do deti moc nehrnie a mozno uz fakt moze mat vzhladom na vek problem.
@pesa29 tlacis, a ze ma len 46? len je pre 43r, pre 29r je to AZ!!!
otehotnela si neplanovane, zachoval sa cestne, a popravde si myslim ze mu aj riadne odlahlo ze si nakoniec nezostala tehotna a navyse sa vydesil, ze dieta moze byt chore. Ja by som sa s takym rizikom tiez bala mat dieta.
No tak ked pracoval na synovi 7 rokov tak uplne v poriadku asi nebude. Ak fakt chces dieta, tak si nalejte cisteho vina ci vam ide o to iste. Pomoze vam len rozhovor a potom mozno navstevy specializovanych klinik aby ste si boli isti ako ste na tom so splodenim babatka. Ale ziadnemu chlapovi sa do takeho niecoho nebude chciet.
@didadida rozhovor o tom či chce dieťa už bol niekoľko krát a zakaždým povedal,že áno...dokonca chodí so mnou aj ku gynekológovi -ešte aj do ordinácie...ale,keď som po poslednej návšteve minulý týždeň "pritlačila" na neho,že čo by povedal na to čo povedal doki,že môžem vysadiť HAK a nevidí problém mať zdravé bábo tak od vtedy je ako vymenený...nekomunikujeme,iba toľko ako sa mám a to je všetko...
tlacis...po tom cim ste presli ides ako pila a jemu sa veru necudujem.cudujem sa tebe ze si to nepremyslis este raz ,lebo zrejme to az take lahke nebude
@pesa29 ok, dajme tomu, ze na neho tlacis, ked mu vravis, ze chces babo hned teraz...ale dal Ti aspon odpoved na otazku, ze ked nie hned teraz, tak kedy? A ci vobec nejake deti este chce??? Predsa len 46 rokov je dost na male babo. Ano, pises, ze je mlady myslou, ale co ked je *vecne* mlady, t.j. ze nikdy nebude chciet byt zodpovedny za babo?
Skuste to prebrat bez emocii, vysvetli mu, preco je pre Teba take dolezite mat dieta teraz a nech Ti aj on vysvetli, preco on s Tebou nechce o tom ani rozpravat...
@pesa29 - ja si tiez myslim, ze na neho tlacis, dokonca Ti to aj sam povedal (pises, ze Ti povedal, ze tlacis na pilu). On mozno to babo naozaj chce, ale moze mat strach z toho, ze sa zopakuje to, co sa Vam uz raz stalo (kedze po zakroku plakal, asi sa teda netesil z toho, ze ste o babo prisli, ani sa mi nezda, ze by mu odlahlo, ze nemusi riesit dalsie babo). Mozno si uvedomil, ze naozaj to nie je len take jednoduche - mozno naozaj len kvoli tomu veku. Nech sa citi mlady ako chce - je pravda, ze vyssi vek uz prinasa rozne nielen rizika, ale aj to telo uz nie je ako v 20-ke ci 30-ke. Osobne sa tiez citim mladsie, aj mi hadaju menej ako mam (33), ale citim, ze napr. tehotenstvo pred 3 rokmi som znasala fyzicky trochu jednoduchsie - proste som viac vladala. Niezeby som bola znicena alebo nieco podobne, ale vidim, ze ten vek proste naozaj robi svoje.
Mozno si to prave teraz po tych udalostiach aj sam uvedomil a zvazuje. Ja chapem, ze pod vplyvom aj hormonov, aj celej situacie, kedy ste to nemali jednoduche a bolo to smutne, ta tuzba je obrovska. Ale ja osobne by som mu dala cas, nech si to premysli. Koniec - koncov, ma aj on pravo na to rozhodnut, ci otcom este chce byt alebo nie. Mozno zistil, ze sa na to neciti. Predsa len, teraz moze byt OK aj myslou, aj zdravotne, ale o 10 rokov to uz tak byt nemusi a toho sa zlakol. On bude mat teoreticky 56 rokov a 10-rocne dieta - mnohi uz v tom veku maju vnucata, riesia ine veci, nemusia zaopatrovat obvykle malolete dieta, on sa proste len mohol zlaknut aj toho, ze sa jednoducho o to dieta "nestihne, nezvladne" postarat. Clovek proste vekom moze menit nazory (kedze teda ma 4-rocneho syna) - ono cim je clovek starsi, tak ten vek sa na nom podpisuje rychlejsie - si myslim. Vies, on to moze inak vnimat ako Ty. Preto by som ho nechala, nech si to premysli a cakala, ci o tom nezacne sam. Zrejme zacne. Ak nie, tak by som po nejakej dobe - mozno aj par mesiacov, opat skusila temu nadhodit a opytat sa, porozpravat sa, poriesit...
@pesa29 Podľa mňa sa zľakol..a porozmýšľaj či by si to bábo ozaj chcela, aj keby sa nestalo to, čo sa stalo..Už si sa začala tešiť a ...nič..
To ako keď "zoberú dieťatku hračku". Viem, je to oveľa vážnejšie..Ale ak ti sám povedal, že tlačíš, tak áno, tlačíš..Nechaj to tak..a zameraj sa na niečo iné..Nezačínaj s tým, kým nezačne on..a keď nezačne, tak to nechajte tak..nemôžeš ho prinútiť chcieť dieťa..mohlo by to narušiť váš vzťah..
Je jasné, že sa napokon odhodlal, že si to máte nechať a začal sa tešiť..ale keď prešli všetky emócie, tak sa možno nad tým tak chlapsky a reálne pozrel a asi si uvedomil, že dieťa vlastne nechce a že dobre tak ako je..
Všetko čo sa nám v živote stane, má zmysel.. 🙂
@katrinka8 dàm mu čas,nechàm ho nech porozmysla...nebudem s tym zacinat prva...keby nechcel povedal by to na rovinu,verim mu,milujem ho a je prvy clovek co vzdy dodrzal slovo. Naposledy,ked som sa pytala ci ozaj chce babo povedal,ze ma miluje a chce a nehovori to len preto,aby ma ukludnoval...tak som mu povedala,ze ak sa podari a babo bude tak sa zo mna stane najstastnejsi clovek a on mi vtedy na to povedal : "umriem " ak nebudes najstastnejsia ... a teraz ...asi som bola neodbitna ...a dnes ,ked som mu pisala ohladom jedneho projektu,ktory spolu riesime napisal len tolko : neries, momentalne to ma daleko k nejakej priorite ( velmi mu na tom zalezalo )... neviem co sa s nim deje,asi fakt potrebuje vypnut a zresetovat ...
priatel má iný pohlad, predsa je starší..myslím si že dostal strach čo ak sa dieťatko narodí choré...je to uplne normálne, chápem ho..ak je už starší, už má nejaký ten komfort a narodenie takéhoto dieťatka by vela zmenilo...
nechaj to na osud a nemaj strach čo máš mať, to aj od života dostaneš 😵
želám všetko dobré..
podľa mňa už dieťa planovane nechce,len ti to nechce priamo povedať....aj keď v prípade tehotenstva by ho zrejme prijal...
Asi tlačíš... mmožno pripisuješ priveľkú váhu tomu, že po zákroku plakal, mohlo to byť iba návalom emócií zo vzniknutej situácie (nechať, nenechať...) a časom samu to zracionalizovalo. Predsa len muži su oveľa racionálnejší a rozhodnutie mať dieťa a prijať ho aj ked bude choré je veľké a ťažke rozhodnutie.
Nechcem Vas strašiť, no zažila som tatka po 50- tke, kt. mal 2 deti z 2. manželstva, a celá výchova bola iba na žene, jemu tie deti liezli dosť na nervy a mali ich iba preto, že ona velmi chcela a on je chcel urobiť radosť. ale netreba zovšeobecňovať.
Chce to čas, aby ste rozhodnutie urobili spoločne a hlavne v kĽude. 🙂 Držím palce.
ďakujem za názory...včera odišiel so synom na pár dní do Chorvátska...a viete čo ? aj som sa potešila,že budem chvíľu sama...vypnem,zrelaxujem,popremýšľam nad všetkým ....
Tak žienky...už máme po obaja po dovolenke...ani neviem ako to opísať ako fungujeme ďalej...komunikujeme ,ale mám pocit,že nejako inak...pred tým ako som na neho vyletela mi denne aj 4 x povedal ako ma miluje a teraz nič...keď nie sme spolu,alebo je služobne preč zavolá aj 5 x denne,pred spaním pošle sms...ale chýba tam to "milujem Ťa"...na dieťa sa radšej nepýtam a povedala som si,že kým nezačne on ani sa neopýtam,ale zožiera ma to...myslíte,že to bude ešte medzi nami v poriadku tak ako to bolo pred tou hádkou ? mali sme naozaj krásny vzťah...nechcem mu nič vyčítať,preto nevrtam do toho prečo je taký nejaký odmeraný
@pesa29 váš vzťah sa môže dať do normálu... len to nebude hneď, prešli ste si obaja ťažkým obdobím - zvlášť ty -
- prísť o dieťatko, stalo sa mi to, je veľmi ťažké, a dlho som sa s tým vysporiadavala, no a tiež som po tom zážitku chcela hneď dieťatko, až zúrivo, zúfalo, a určite som s tým poriadne liezla mm na nervy, že to bolo to jediné, na čo som dokázala myslieť/o čom hovoriť... a sledovala testy už pred MS... z vlastnej skúsenosti ti poviem len toľko: všetko chce svoj čas.
@marecek1 presne taká istá som aj ja...robí veľa mimo domu,v zahraničí,niekedy sme spolu fakt 3-4 x mesačne a ja nečakám na nič iné len na to,kedy príde...a keď nepreberieme tému dieťa tak je zle...ale povedala som si,že kým nezačne od sám,kým to nebude zase také ako pred tým,nespomeniem to...aj,keď mám potom depky...fakt asi stratu bábätka pochopí len ten,kto to aj zažije
Podla mna sa zlakol ze dietatko bude chore,postihnute,alebo ze sa nieco stane..je pravda ze vek je len cislo ale 17rokov je moc.. je mormalne ze nebudete mat postupne rovnake pohlady na zivot..drzim palce🙂