Tlak zostať doma

Ahoj,vyskúšaj si.ja som do práce po materskej hneď nenastúpila
Ale teraz mám rok a pol odrobene.
5 a 10 ročné dieťa.
Manžel v zahraničí,
Krúžky, cvičenie, domácnosť-stavba domu, varenie a všetko okolo má vyčerpalo.
Robila som 8hod. Úväzok.
Dávam si pauzu ,aspoň na pol roka.
Vyskúšala som si, budem určite hľadať polovičný úväzok/6 hod. úväzok
To viem už dnes 😵‍💫😀
Urob hlavne podľa seba ,keď sa ti páčiť nebude.
Prácu necháš a ostaneš doma do troch rokov.

Ja som chodila od synovho 1 roka brigadne 3x do tyzdna na 4hodiny ale poviem Ti ze hadam aj zadara by som tam sla... moj syn bol velmi narocne urevane dieta. Chodila som tam oddychovat a velmi mi to pomohlo ostat v klude. Ale keby nebol taky , ostala by som pekne len doma cele 3 roky kedze sa narobime este dost a bolo to fajn ze si vies naplanovat den ako treba. To pachtenie sa do skolky, choroby , revy, zhony z prace, doma vkuse praca tiez , brrr hruza 😃

Nevnímam to negatívne.
Kašli na to, čo povie okolie.
Aj také je,že niektoré matky sú doma do troch rokov a väčšinu času sú akože s dieťaťom,ale trávia ten čas na mobile. A aj dieťaťu dajú do ruky mobil
Ty možno po príchode z práce budeš s dieťaťom plnohodnotnejšie ako matka,ktorá bola v ten deň doma.
A častokrát menšie deti si ľahšie zvyknú na jasle, než trojročné na škôlku.

Ja som to brala tak, že do prace budem chodiť už snáď do konca života a som tam nahraditelna. Ale moje deti sú malé len chvíľu a čas strávený s nimi je taky vzácny, že mi žiadna robota ani peniaze za to nestoja. A deti ma už nikdy nebudú potrebovať tak ako keď sú malé. Takze u mňa to bolo jednoznačné rozhodnutie srdcom a tak som to proste cítila, že je to správne. Do práce som išla keď mladší syn dovŕšil presne 3 roky, a aj tak som na ňom videla, že ešte nie je pripraveny na to prvé ozajstné pustenie mojej ruky...
Ale neodsudzujem ženy, ktoré sa rozhodli inak, každá to máme inak usporiadané. Dôležité je, nech sa matka rozhodne akokoľvek, aby dieťa aj ona s tým boli v pohode.

Od synceka som sla do prace po 5 a pol mesiaci, od dcerky po 2r a vobec ma nezaujimal nazor okolia, tak sme sa s manzelom dohodli😊dokonca som pracovala v zahranici, to by niektori obmedzenci asi nerozchodili. 😀A ze ma pekne poohovarali, mam v pazi a dalej.. Okolie a rodina nas nezivi, nexh si kazdy pozameta u seba.. S manzom som pomaly 22r a take tupela a obmedzencov jednoduchych mame v Peecku😊😂👌

Kamoška robí v jasliach a povedala mi, že nič lepšie rodičia nemôžu urobiť ako dať dieťa od cca roka do jaslí 🙂.. súčasne si však urob tak ako je tebe najlepšie. Je úplne fuk, že niekto je doma 10 rokov a niekto 6mesiacov, ide o teba, tvoje pocity a tvoju psychickú pohodu a tiež o tvoje účty, ktoré ti nik iný platiť nebude.

Prečo más potrebu vešať tvoje rozhodnutia na nos svojmu širsiemu okoliu? Stretneš sesternica z druhého kolená, bývalú kolegyňu, spolužiačku zo základnej a každému hovoríš že dáš dieťa do jaslí a pôjdes do práce či ako...Jedine koho si sa mala pýtať je otec tvojho dieťaťa. Aj ja, ako vela mamičiek, som nastúpila do práce skorej ale nerobila som na túto tému konzultácie s každým ktorého som na ulici stretla ,lebo nič ich do toho

Ja len toľko, že ja zase cítim opačný tlak z okolia, akoby ma ľudia odsudzovali kvôli tomu, že ostávam do 3 rokov doma, akoby "to sa už dnes nerobí", navyše som lekárka a v mojej profesii už vôbec nie.
Chcem tým len povedať, že ľudia sú fakt rôzni, každý si myslí, že inak je to správne.... Dôležité je naše sebavedomie, ak sme vnútorné v poriadku, aj sne vyrovnané s naším rozhodnutím (nech je akékoľvek), tak nás názory iných ludi neovplyvní a nebudeme to cítiť, ako tlak.

Ja som sa späť do práce tešila. Keď mal syn 16m šiel do jaslí a ja do práce.Aj v práci sa to hodilo, dočasná sila mala zmluvu na dobu určitú, tak som sa akurát vrátila. Neľutujem to, už mi chýbal reálny svet mimo domácnosti a detí. Nemala som výčitky, syn jasle miloval. A v neposlednom rade žijeme z peňazí a pred 12r bol rodičovský príspevok asi 200e. Takže ďalší plat pomohol rodinnému rozpočtu.
Čo si myslelo okolie ma nezaujíma/lo.

Nikto nemal potrebu riesit to.
A nesla som, prvy rok bol mega tazky, dalsi pol rok o chlp lepsie. Telo vycerpane, nevyspate, bola velka potreba a nudza dat sa do poriadku

Zi podla seba a svojich nazorou. Kasli na to co si myslia druhi, snaz sa aby si ty bola spokojna so svojou volbou . Ja som zazila uplny opak toho co ty . Moji svokrovci si mysleli ze mam dat novorodenca vtedy 77r svokre a ist hnet makat ( rodinna firma) . Lebo mali paranoju ze cudzi ich okradnu . Som sa len zasmiala .Este dobre ze ich syn je normalny. V tejto veci je podstatne len aby ta chapal manzel . Nikto iny do toho nema co kecat.

Pri oboch dcerach som sla do prace cca po roku a nikdy ma nazaujimalo, co si kto mysli. Ak ma niekto ohovaral, do usi sa mi to nedostalo. Nerozumiem, preco by ta mal trapit nazor niekoho ineho. To by ti vadilo, aj keby sa im nepacilo, akym autom jazdis?

Máš už to dieťa? Najskôr nech má cca ten rok a potom sa rozhodni podľa vlastných síl a aktuálnych možností (jeho imunity, možností jasieľ v okolí, pracovných príležitostí, nastavenia partnera, tvojho vnútorného rozpoloženia, separačnej úzkosti drobca, atď.).

Pri obidvoch deťoch som bola do 3 rokoch doma ale pracovala som z domu, moja povaha práce to čiastočne dovoľovala alebo keď bolo treba, sem tam som vybehla do kancelárie. Nikto to v živote neriešil, čo koho po tom. Pre mňa to bolo dôležité z hľadiska psychohygieny. Ja som potrebovala aj iné rozhovory, ako len detské požiadavky 🙂

ja som necitila taky tlak z okolia, nam to nevychadzalo financne, tak som sla do prace, ked mal maly dva roky, keby s tym mal niekto problem, tak sa ho spytam ci nas budu financne podporovat.

Dcera ma aktualne rok.nastupujem spat do prace na zaciatok 2x za tyzden na 4 hodiny. V ramci zachovania mojho psychickeho zdravia je to viac nez potrebne.ale odchadzat budem az poobede vtedy ked bude doma s detmi muz.s jaslami zatial nie som stotoznena to prehodnotim mozno o rok zatial nie... doobeda sa budem venovat malickej a domacnosti na obed vezmem starsiu zo skoly porobime ulohy uzijem si obe deti pockam kym pride muz a potom odidem lebo vecer ked sa vratim uz budu deti spat.Postupne si budem pridavat viac dni alebo viac hodin podla toho ako si to s muzom doma zladime.. nazory okolia ma absolutne nezaujimaju..

Nie necítila som, nikto to neriešil - hovorila som mame, žeby som sa chcela vrátiť na čiastočný uvazok, načo mi ona povedala, že je to na mne, ale že dieťa je malé len raz a potom už budem len robiť až do konca života. Mala pravdu, vrátila som sa do roboty, deti nám odrastli, už to obdobie takej detskej hravosti doma nemáme a mne je to aj trocha ľúto, že aké by to bolo, keby som si to obdobie vtedy viac užila.

Okolie si vzdy nieco najde, to musis vediet ty, co je pre teba najlepsie.
Ja som v zahranici, naspat do prace som isla az ked mali deti 1 rok, a tu si zasa tukali na celo, ze co robim tak dlho doma.... Nezavdacis sa, preto je najlepsie neriesit nazory ostatnych

My sme s manzelom od zaciatku boli dohodnuti, ze ostavam doma 3 roky a on sa postara o zivobytie. Tak aj bolo (ale mame 2 deti, takze 5r som bola doma). Ale...je jedno ako sa rozhodnes, pre jednych budes leniva matka, co sedi XY rokov doma, pre druhych karieristka, co sa ponahla do roboty, ked ides sama vonku s kamoskami - kasles na deti, ked vsetko robis s detmi - si na nich naviazana. Dbas na zdravu stravu a vyvoj - si sibnuta ekobioraw, das skladkosti - si nezodpovedna, chodis s detmi na vylety - rozmaznavas ich, sedite doma - nedoprajes im zazitky. Stale sa moze najst niekto, kto bude mat problem s tvojou vychovou a zivotnym stylom. Jediny dolezity nazor je tvoj a manzelov. Reci ostatnych jednym uchom dnu, druhym von (samozrejme, to v pripade, ze necakas pomoc a starostlivost starych rodicov a rodiny - vtedy maju k tomu co povedat aj oni).

ako sa rozhodneš je na tebe a manželovi, tieto zásadné veci života nemá čo okolie riešiť, ja som išla do práce po 18 mesiacoch

@mikadooo Tento prispevok posobi tiez natlakovo. Ako by si naznacovala napr. so separacnou uzkostou, ze to nebude dobre. Napr. do prace treba nahlasit navrat vopred, teda cakat do 1 roka je neskoro.

Hlavne sa nad tým začni reálne zamýšľať až keď bude mať tvoje dieťa skutočne aspoň 9-10 mesiacov. Dovtedy sú tieto úvahy dosť odtrhnuté od reality. Možno budeš mať dieťa, ktoré bude v roku vpohode na to aby si poslala manžela na materskú. A možno nie. Možno budeš mať dieťa, ktoré bude v 12mes závislé na tebe natoľko, že ak by si od neho odišla spôsobila by si mu traumu, ktorú už v živote nenapravíš.
Všetko závisí od konkrétneho dieťaťa, od konkrétnej situácie.

Súhlasím s @mikadooo
@autorka jej príspevok nie je o žiadnom nátlaku ale o materinskej láske. Predsa tvoje dieťa bude pre teba viac, než práca (či do nej nastupis v jeho roku, alebo roku a dvoch mesiacoch - ak by to trebalo hlásiť dva mesiace skôr, či naopak je pre teba tvoja práca viac než tvoj vlastný potomok). Asi sa treba niekedy kus zamyslieť nad životnými prioritami a podľa nich si zariadiť život.

Nepotrebujem diskutovat o tom s ludmi, nikto z nich mi dieta strazit nebude a nebude platit ucty
Jediny s kym by som riesila je otec dietata
Ja osobne som si to tiez tak predstavovala, ze sa po roku vratim do prace. 0po roku som si to absolutne uz nedokazala predstavit a hoci som stale doma uz teraz mi je luto kedy dieta nastupi do skolky a ja do prace a skonci toto obdobie

Autorka niesi trochu vztahovacna pre pana ? 😃😃😃

@mikadooo Ti napisala jednoduche fakty. Veci vela si lahko predstavujeme ale realita je zväcsa ovela tazsia.S malymi detmi ooooovela tazsia.
Podla tvojho komentara mozno nik na Teba ani netlaci, len ty si asi daka citlivka.
Skus, uvidis

Je to na vas, ako to spravite, ako to citite vy doma. Nikoho ineho do toho nic.

Ja by som nesla a lutujem, ze sme nemali dost penazi, aby som s mladsou mohla byt aspon do 4,5-5 rokov, ona prosto je taky typ dietata. Keby som ale kvoli financiam musela este skor, nic by sa nedalo robit. A ak by som bola typ, ze ma to pristo doma nenaplna a chcem.karieru, opat moja vec, ak by muz suhlasil, sla by som do prace.

Od prvého dieťaťa som išla po 1,5 roku od druhého po roku.Jediny názor,ktorý ma zaujímal,bol názor môjho muža.Ostatni mi mohli veď viete čo.Bolo to jedno z naj rozhodnutí v mojom zivote

Ja osobne si myslím že pre dieťa je lepšie keď je s mamou aspoň do roka a pol -dvoch rokov .
Ale!
Do práce by som šla ak by ma to tam veľmi bavilo, ...a uprednostnila by som trebárs pol.uvazok.
Som názoru že človek sa ešte narobí takže moc by som sa neponáhlala .
To nie ako voľakedy, ženy šli do dôchodku bežne v 52 rokoch ...teraz je to všetko posunuté..robiť do smrti.
Ale záleží aj aká práca .

Podľa mňa pol úväzok je ideálne riešenie. Neprídeš o potešenie z prace a zároveň sa úplne nenadrieš. Lebo robiť na pol úväzok pri ročnom dieťati je hrozný prepal. To dieťa je síce v jasliach ale o to viac pozornosti mu musíš venovať keď si doma, plus ešte ostatne povinnosti. Záleží akého máš muža. Ak normálneho čo je schopný zastať všetky záležitosti okolo dieťaťa a domácnosti dá sa to pri dobrom time managemente skĺbiť ale je to hrozná makačka. Zažila som si to a mala som dosť, už by som to znova neurobila