Trápim sa kvôli tejto dobe, pretože sme plánovali druhé dieťatko

@sasa1310 a to mi načo píšeš? Ja na takéto veci či javy nemám žiadny vplyv

A dalsia vec - tiez som typ cloveka, co ma rad veci pod kontrolou, vo svojich rukach - a vies co? Zivot ma naucil, ze nic nie je v Tvojich rukach, absolutne nic. Samozrejme, tie bezne veci ano, ale v zasade nevies ovplyvnit, ci tu budes do zajtra alebo dalsich 40 rokov, ci to dieta druhe vobec sa Ti podari pocat, ci nie. Sestra ma 36 rokov, presla si potratom, teraz v dalsom tehotenstve stale riesi nemocnicu, krvacanie, strach, aby nepotratila znova. Jej je suma fuk nejaka korona a vojna, ona to dieta chce, tuzi po nom, chce sa stat matkou. Tak ide do toho, nech je doba, aka je. Nasi tiez nevedeli, cim si budeme prechadzat, ked sa rozhodli nas mat, co mohli vediet, v 83 hrozila tiez jadrova vojna, ked som sa narodila, ked sa narodila sestra, mala 2 mesiace, ked buchol Cernobyl a naaaadherne bolo vonku, kocikovali sme po slniecku. Od puberty ma dokafranu stitnu zlazu a ja tiez hormonalne problemy. Ale clovek musi zit, s tym, co ma, co je k dispozicii, cielom zivota je nieco po sebe zanechat, snazit sa svet urobit krajsim, to sa pocita, aki sme ako ludia. Strach nam nic neda. Nikam nas neposunie. Iba nadej. A viera...Napriklad si predstavujem, ze tieto moje planovane, ale aj povodne neplanovane deti mozno budu priekopnici v niecom a pomozu zachranit svet. Je to mozne. Preco nie? Dufam, ze budu dobri ludia. Takto sa na to pozeram.

@pribinak lebo si písala, že sa deti rodili aj počas vojen (čo je za mňa totálne sebecké a nezodpovedné). Oni sa síce rodili, ale mnohé sa nedožili ani konca vojny. To je celé čo som chcela tým napísať, žiaľ ty si nepochopila.

@nurielka v niecom mas pravdu. Ale ak mas deti, strach a zodpovednost citis aj ty. Ja sa smrti asi tiez nebojim, ale bojim sa, co by bolo s detmi, kto by s nimi bol, ci by boli v bezpeci, ci by citili lasku, ci by im nebolo ublizene. Takze takyto postoj mi nie je po chuti. Lebo ved o teba zavisia ine bytosti. A vo vojne je, bohuzial, mozne vsetko. A najviac ludi ovlada strach, strach o svoj zivot, takze vidia nepriatela v hocikom, straca sa ludskost

@stanislavicenka čo sa má stať sa stane, ak si moje deti zvolili mňa ako matku v tomto živote, vedeli prečo tak robia, akú karmu si nesú, akú karmu si nesiem ja. Pozri do minulosti, koľko vojen bolo, boli matky, boli deti, boli muži, ktorých nútili vziať do ruk zbraň. A boli taký, ktorý to urobili s radosťou. V tom je podstatný rozdiel, keď niekto niečo nechce, a ten kto to urobí s radosťou. Verím, že ako v každej krajine sa nájde človek ktorý druhého človeka udá kvôli strachu o svoj život, ale vždy vždy vždy sa nájde človek, ktorý chce zachrániť druhého, aj napriek tomu že príde o ten svoj. A ak budem čítať všetko zaradom, správy, všetky informácie, tak nejedného človeka by to zlomilo. Potom sa z ľudí stávajú psychicky zlomené duše na ktoré sa nabaľujú choroby, ktoré nikto nechápe, ale to len oni nechcú pochopiť jednu vec. Že ak niekto stlačí tlačidlo ON, my tu už zajtra nemusíme byť, a ak niekto stlačí tlačidlo OFF a každý z vojakov, ľudí by si povedal nebudem bojovať, vládol by tu len mier. 🙂 Ak si prestaneš citat každú jednu informáciu o tom čo sa deje vo svete, budeš šťastnejšia. Ži v prítomnosti. Teš sa z toho čo máš. A keď príde neodvratne, popasuješ sa s tým ako najlepšie vieš a čo bude vychádzať z tvojho vnútra. Táto zem nie je len o radosti, ale aj o bolesti. Dualita tu vždy bola odkedy sa zem zrodila. 🙂

Ak to tak cítiš, tak nerieš na modromkoňovi a druhé dieťa nemaj. My máme tri deti a je nám super! Žiadna doba nie je ideálna na dieťa, vždy bolo niečo, prečo si ľudia mohli povedať, že deti nechcú.

Mam pocit ze bubaka menom "táto hrozna doba" si často ľudia vytvárajú nechtiac aj sami.
Už roky nesledujem TV, nepočúvam rádio, o svetových udalostiach mam prehlad z netu, ale len tak zbežne.
Ale občas sa stane ze som niekde kde je zapnuté rádio a každú hodinu - dve v nejakých správach dookola tie isté frázy "kríza, koronakríza, energetická kríza, inflacna kríza, neviem aká kríza"

Myslím ze bežného človeka ktorý v práci počúva nejaké rádio, vecer si pozrie správy a dennodenne sa vystavuje takejto dávke negativizmu to chtiac ci nechtiac ovplyvní.. Mňa toto časté opakovanie slovíčok o "kríze" vždy prekvapi, lebo niesom zvyknuta, ale naozaj ten co to počúva denne to tak nevníma. Len sa mu to postupne ukladá do podvedomia

Toto sa ukazalo už pri covide, veľa ľuďom z toho doslova preplo ale je to celkom pochopiteľne. Sami si tvoríme realitu a ked niekto ráno vstane a nezaujíma ho ze svieti slnko ale iba ráta koľko bolo nakazených a co všetko zdraželo tak potom naozaj žije v tej svojej ťažkej dobe a lepšie nebude.

Ak by moje obmedzovanie a šetrenie znamenalo, že namiesto 2€ jogurtu kúpim 50centový v zľave, nekúpim 10te lodičky a nový kabát, len preto, že minuloročný už nie je in, že si 2x do týždňa neskočím na kávu, ak by som namiesto 4 výletov do mesiaca išla len na 2, že nepôjdem na mihalnice a nechty, proste že sa vzdám len niečoho nadštandardného, tak by som bez problémov mala ďalšie dieťa. Ak by ma to ale obmedzilo tak, že by som mala účty vydelené do posledného eura, nemohla dieťaťu kúpiť ani len kvalitné topánky a nečakaná návšteva u zubára by mi odkrojila z rezervy, že by ma pokazená práčka vyviedla z rovnováhy a bežala by som pre pôžičku, tak vtedy by som to dieťatko už naplánovala. Čiže jediné, čo by som zvažovala by bolo ako sa máme my konkrétne, aké máme príjmy, bývanie, rezervu...

Proste prilis planujes a riešiš. V zivote som nerozmyslal nad tym, ze o 30 rokov budu nejaké nové povolania a co to moje dieťa bude robiť... Myslíš, že môj pradedo baník sa zamýšľal nad tým, že moj dedo bude namiesto parnej lokomotivy jazdit na benzinovom aute. A myslíš, ze si môj otec niekedy pomyslel, ze ja budem jazdiť v aute na baterky? A ani ja som nemohol tušiť, že moje dieťa bude Android developer.

@weronika171717 presne tak a este doplním, ze ja zijem tu a teraz, a chcem moj život aj prezit a niečo zazit, nie prezivat a stresovat sa... dost stresov clovek ma aj bez dietata si myslím.
Ale nech si kazdy robi podla uváženia, ja nikoho neodsudzujem, ked si aj v tých tazsich casoch urobí druhe, tretie, x-te dieťa, len do toho...nemam rada take to klišé, ze bolo aj horsie, lebo ano, alebo moze byt este horsie ako je teraz, ale preco mam dobrovoľne vstupovat do rizika ked nemusim... moj nazor.

Co ake zle casy, sami si to ludia robia, ze siria paniku, ja zijem ako predtym, planujem a robim co chcem, ano odlozim menej penazi, vsetko islo hore ale teda mna neodradi nic, chcela som psa kupila som si, keby chcem dalsie dieta idem na to este dnes, zit s tym keby bolo keby padne ti tehla na hlavu zo strechy a je po tebe, treba zit tu a teraz uz druhu sancu nebudes mat

Nikdy by som túžbu po druhom dieťati zamietla len tým, že čo bude.
Nejako bolo, nejako bude. A zas vás to druhé finančne nezaskočí, nebude stáť, ako prvé.