Tyran otčim, matka čo to nevidí, ako s nimi prerušiť kontakt?
Ospravedlňujem sa za anonyma, ale takto sa mi ľahšie rozpovie to, čo ma trápi.
Keď sme boli so sestrou malinke (ja 7, ona 6), nečakane nám tragicky zomrel otec. Mama po čase stretla super "uja Eda", ako sme ho volali. Bral nás na výlety, hral sa s nami, bol proste skvelý. Po čase sa nás mama spýtala, či by sme chceli aby bol náš druhý ocko a my sme nadšene súhlasili. Po ich svadbe sa však všetko zmenilo a mama bud nevidela alebo nechcela vidieť. Psychické a fyzické týranie, krik a bitky na dennom poriadku. Bol schopný ma zmlatit za to, že sa mi napoly rozlomila štrúdľa keď som ju prekladala z plechu alebo za to, že som neutrela prach na stropnej lampe, na ktorú som nedociahla ani so stoličkou. Pár krát do mesiaca sa u nás konalo rodinné "sedenie", kedy do nás so sestrou hustil, aké sme zlé, nemožné,neporiadne, bla bla. Mama vždy súhlasila a my sme sa vždy museli ospravedlnit pomaly aj za to že žijeme. Vždy nám hovoril, ako z nás nič nebude, nič nedokážeme a že si zaslúžime len mužov, ktorí nas budú tlct. Napriek tomu sme obe vyštudovali, ja medicínu, sestra si robí 2.VŠ, sme šťastne vydate a každá máme 2 deti, svoj byt aj dom alebo pozemok.
Pointa. Chcem prerušiť kontakty s otcimom aj s matkou. Nikdy sa nezastala, nikdy nepomohla. Problém je že ona je povaha čo rada psychicky vydiera a manipuluje, robí obeť zo seba. To my sme podľa nej tie čo jej ubližujú. Neviem či a ako to spraviť....
@kahlan1 prepáč mi moju prvú strohu odpoveď... mrzí ma čo si zažila..
neviem ako dlho boli spolu po pravde.. len si pamätám ze rodina to komentovala (babka, teraz, krstná) že mama sa po smrti otca poponahlala. Ja ju chápem že nechcela byť sama, mala 30 rokov, vdova s 2 malými deťmi. Mne jej je ľúto... verím tomu že vedome by nám neublížila. Je ním totálne zmagorena, sebavedomie žiadne. Pritom vyzerá super, slušne zarobí atď..
keď som mala 18 rokov som jej povedala že ešte raz sa nás dotkne a pôjdem na políciu. Vtedy mala slabú chvíľu, povedala že ju to všetko veľmi mrzí ale že čo má urobiť, či sa rozviesť a že kam pôjdeme aj s bratom nevlastným vtedy 5 ročným
Vztah sa neda budovat ak druha strana nespolupracuje. Pomoct sa neda ak druha strana pomoc odmieta. Konanie mamy ospravedlnujes a vravis, ze ti jej je luto. Vinis samu seba. Netvrdim, ze odstrihnut rodinu je jedine riesenie. A aj ked sa javi niektorim ako najjednoduchsie tak tomu tak nie he. Ale udrzovat toxicke vazby je horsie ako nemat ziadne.
@amienne práve som si uvedomila 1 vec - že sa skutočne obviňujem... že keby sme ako deti nesúhlasili s tým, aby sa vzali, nič z toho by sa nestalo.
Ach. Hrozné... ozaj by som mala vyhľadať psychológa.
Urob to a cim skor. Pre seba a svoju rodinu. Casom tvoj zial a vinenie moze negativne ovplyvnit aj tvoj vztah s muzom. Moze to prerast do depresii a pod. Ja ta nechcem strasit ale psychohygienu robi malokto a pri traumatizujucich zazitkoch je to velmi tazke sa sam z toho vyhrabat. Aj ja navstevujem psychologa a nehambim sa to priznat. Sice kvoli detom, ktore mame v starostlivosti ale proste bolo treba.
Mam taku mamu, preto viem co prezivas. Terapia mi pomohla sa s tym aspon zcasti vyrovnat...kym som sa snazila sama, nikam som sa nedostala...a ten pocit viny dokaze znicit cloveku zivot. Zasluzis si nieco lepsie nez zit s pocitom ze nie si dost dobra. Kym sme deti, vsetko co sa s nami a okolo nas deje, sa nas bytostne dotyka a formuje nas do podoby kym budeme v dospelosti...taketo prostredie ako opisujes je pre cloveka zhubne a ovplyvni to uplne vsetko, vnimanie seba samej, vztahy s ostatnymi, partnerske vztahy, sebauctu, schopnost prezivat pozitivne emocie...same klucovo dolezite veci
@eriksonka1234 Veru, a možno aj mamu týra ale to nechce povedať tak drží stranu mužovi
Môj názor je, že to nie je to tvoja úloha otvoriť mame oči, aby videla realitu. To čo musíš spraviť ty je, že to musíš v sebe spracovať a prerušiť kontakty.
ďakujem za odpoveď, nebránim tvoju mamu len ta samota po smrti partnera ak bolo to manželstvo krásne je peklo na zemi a nik kto to nezazil to nemoze pochopit lebo to sa neda.. to sa da len zažiť. Držím vám prsty aby to dopadlo dobre a ja sa každý deň modlím nech sú moje rozhodnutia správne a neublížia ďeťom.
...tazko sa radi. Ale naozaj mama je len jedna, mozno aj vasu mamu to trapi, tazko povedat, zit s pocitom ze som zanevrela na svoju matku a nikdy viac ju uz neuvidiet je hrozne. Skor sa porozpravajte, obcas sa stretnite, nemusite nic viac. Drzala by som si odstup ale urcite by som na nu uplne nezanevrela, aj ked bola isty cas slepa, aj ked si vas nezastala, aj ked je aka je predsa je to len mama. Porodila vas, starala sa o vas, lubilka vas, isto si aj ona vsetko inak predstavovala, mala sny a idealy,...zial inak sa to vyvrbilo ☹
neobvinuj sa . to rozhodnutie nikdy nebolo vas. deti. za orve ste boli len deti. predstav si ze by deti tvojej sestry rozhodovali o tom ci sa mas rozviest alebo odtat v manzelstve. tieto rozhodnutia maju robit dospeli. nie deti. zjavne vas do svadby anipuloval bola si len dieta. odpusti sama sebe. dalej je mozne ze by si ho zobrala aj ked by ste nesuhlasili. tu jednoznacne pochybila tvoja mamina. odporucam ti institut virginie satirovej. pozri si ci niekto robiaci ich metodou je blizko tvojho domova. ide o rodinnu transformacnu psychologiu. kde naozaj spravis zmeny. nielen ze rozpravas o trapeni. ake veci sa dtali poza tvoj chrbat? urcite si urci hranicu ze s nim sa nestretavas ze k nim nechodis. a ze ak si vykasnite vztah s mamou moze prist ona zavnucatami. bodka. podporte sa so sestrou navzajom. velmi ma mrzi v com si vyrastala. ja som videla chlapika co bol agresivny na dievcatk ona verejnosti. a baby tu ma zvozili ze som prrcitlovela a ze je normalne vybuchnut na dieta... no konecna.
s otcimom by som prerusila kontakt- hned a navzdy...k mame si nepestuj nenavist,ani sa " netop" v krivdach a lutosti..rovnako nezmyselne je lutovat ju..to, ako zila a zije je jej volba, s tym ty nemozes urobit nic..teraz uz nie si dieta, ktore musi nieco znasat, lebo je dieta, a teda, plne zavisle na rodicoch..porozpravaj sa s nou, oznam jej, ze k nim ty a tvoja rodina chodit nebudete, a navrhni jej, ze ak ma zaujem, mozete sa stretavat u vas al. hocikde inde..pokial s nou nebude ziadna rec, pripadne sa ta bude snazit presvedcit o tom, ze len ty si ta, ktora vidi problem tam, kde nie je, nestretavaj sa s nou, nevolaj...nemusis hned palit mosty, cas ukaze, co bude dalej..ak ma mama o teba skutocny zaujem, prijme urcity kompromis aj ona, ak nie,zi si svoj zivot tak, aby si bola spokojna a ako to citis..teraz si uz za svoje stastie zodpovedna len ty, nie tvoja mama- rodicov mame ctit, co vsak neznamena na slovo posluchat a akceptovat akekolvek ich spravanie voci nam
Niektore zeny obranuju svoje deti ako levice a su ochotne aj svoj zivot za ne polozit.Niektore si daju muza na 1.miesto a radsej obetuju deti, len aby o muza nrprisli.Ja to sice nikdy nepochopim ale to bol asi tvojej mamy pripad.Moja kamoska sa nikdy nevydala s 2 detmi lebo by nezniesla, keby jej muz nemal rad jej deti. A to mi opakovala neustale.Takze to je ta matka levica.
Možno to bolo tak, že mama sa nechcela rozvádzať s týmto novým partnerom, niektoré ženy nedokážu žiť samé, radšej vydržia aj niečo ťažšie, horšie. Ja by som s ňou neprerušovala všetky kontakty, len s jej partnerom, čo by som jej aj povedala prečo.
Suhlasim s nazormi, ze s otcimom sa prestat stretavat, ale s mamou nie. Dala ti zivot a vzdelanie, ktore ta bude zivit slusne do konca zivota. Beries od nej peniaze, ked k nej prides, ale uvazujes ako ju vymazes zo svojho zivota. Ked ti v 18tich povedala, ze ak by sa rozviedla, kam pojde s tvojim malym nevlastnym bratom...zamyslela si sa nad tym, ze mozno nie je taka silna ako ty? Niektore zeny nevedia zit same a boja sa samoty. Radsej budu s tyranom ako slobodne.To, ze sa ta mama nezastala pred nim, ked vam nadaval, ako vies, ze mu to nevytkla v sukromi, ked ste pri tom neboli? A on z cistej jesitnosti, ze mu dohovara zena na vas este pritvrdil.. Mozno ona stratila viac odvahu. Napriek tomu, ste obe vystudovali (vysoka skola stoji nemale peniaze rodicov) a ked si dokazala zvladnut take narocne studium, tak to nebolo asi na zabitie...ci? Mozno teraz, ked mas vlastnu rodinu, tak chces robit striktne rozhodnutia ohladom matky. Ale uvedom si, ze mama je len jedna a raz ta to moze mrziet. Jeho mi luto nie je.
@pavucikvet Nesúhlasím, v tomto prípade je aj matka na vine. Mohla od neho odísť ešte keď s ním nemala dieťa, keď videla čo jej muž robí s deťmi. To čo píšeš je citové vydieranie. Slovo mama neznamená univerzálny pojem pre dobro, lásku a obetu. Sú aj svine matky, narcistické matky, matky vrahyne.
@pavucikvet Ďakujem za názor. Ja si to všetko uvedomujem... školu som spravila na intraku, domov som chodila minimálne... žila som zo sirotských prídavkov a z brigád, čo som si zarobila. Napríklad nočné inventury v tescu...
nehovorím že s mojou mamou bolo len zle. Možno sa nás ozaj v súkromí zastala, to neviem... ja len viem, že pred nami sa nás nezastala nikdy a vždy mu držala stranu, "áno ocko ma pravdu", v tom aké sme - lenivé, drzé, neporiadne atď.. musela by si to asi zažiť... predstav si že - on drgol do kvetináča ktorý padol na zem a rozbil sa. Začal po nás hucat že prečo sme ho rozbili a museli sme sa za to ospravedlnit... jeden z mnoho príkladov. Alebo sme si museli viesť denník dobrých skutkov a večer porovnával či je lepšia sestra alebo ja. Po spovedi sme ho mali odprosit a bozkávať mu ruky.. všetko s maminym súhlasom. Príde ti to ok?
@anonym Neboj sa, nič sa ti nestane keď prerušíš kontakt s "rodičmi", akurát sa nebudeš zožierať. A naozaj skús vyhľadať pomoc, ktorá by ti pomohla vysporiadať sa s tým vnútorne. Hlúpe ženy si ani neuvedomujú, ako dokážu zničiť svoje deti, keď si nájdu nejakého kkt. To sú traumy do konca života. A to iba preto lebo nevedia byť samé *fňučky*😒
Spravilo to mnoho ľudí pred tebou a po tebe prídu ďalší, ktorí zistia, že prerušenie všetkého kontaktu od rodiča, ktorý ubližoval alebo nechal aby nám ubližovali je jediná cesta k uzdraveniu, urob to vieš hlavne pre koho? Pre tvoje deti. Daj im tú možnosť vyrastať v zdravej rodine, daj im to, čo tebe nebolo dané. Aby nikdy nemuseli v živote zažívať tie emočné bolesti ako ty, pýtať sa sebe stále, či vôbec bude niekedy dobré čokoľvek čo spravíš. To ti nasugeroval tvoj chorý otčim. Odpustiť bude ťažké, ale časom odpustíš. Urob hrubú čiaru za minulosťou a začni nový život. Neváhaj, nečakaj, nenaťahuj čas. Tvoja duša túži po kľude. Prajem Ti veľa šťastia.
@black_olive Ďakujem ❤️ slzy mi vyhŕkli do očí 😭
😢 ❤ Je to ťažké rozhodnutie...ja viem 😔
@anonym ako by som citala, svoj pribeh ... presne tak isto to bolo u nas, + ma ale vydrbali z domu ...a dodnes sa so mnou nebavia , tiez to nikde nikdy nedotiahnem... Ja mam dnes skvely zivot, milujuceho manzela, krasny dom, dobru robotu, Vs, nic mi nechyba atd. Co by som, keby ostanem pri nich nikdy nemala, kedze som mu musela davat, este aj peniaze co som zarobila, ked som uz chodila do roboty ...mne sa dobre stalo, ze to takto dopadlo bolo to pre mna oslobodenie v pravom slova zmysle ... Niekedy sa pytam, ze ako nemoze jednej matke chybat jej dieta, ci to jej fakt takto porobil, ze nerozmysla a nevie sa spriecit ...ale co uz aj taky je zivot ... Ak sa tam necitis dobre tak tam nechod a bodka, normalne sa odstrihni urob to co je dobre pre teba a pre tvoju rodinu ....
@black_olive je to veľmi ťažké.... jeho odstrihnúť nie je problém. Ale mamu ľúbim.. život tam bol ťažký ale nie vždy zlý. Najradšej som mala dní kedy otčim chodil na týždňovky a doma bol len cez víkendy. Bez neho naša mama bola mama...
@era777 to ma mrzí... som ale rada aj za teba že si sa "pozbierala" a že sa máš dobre ❤️... možno od veci otázka - ale cítiš sa "úplná" a šťastná? ja sa cítim taká neúplná..
Radšej nebudem rozoberať pravú tvár tvojej mamy...radšej nech v tvojich spomienkach ostane hlavne mamou. Zachovaj si ju v spomienkach a vykroč vpred a už sa neobzeraj. Ak si došla k tomu bodu, že uvažuješ nad zakončením chorých vzťahov, tak si sama dobre uvedomuješ, že dačo veľmi nie je a nebolo u vás naporiadku. To čo teraz prežívaš je agónia. Duša volá po slobode a puto matka - dcéra nechce pustiť. Ty ale už máš vlastnú rodinu. Tvoje puto s tvojimi deťmi je prvoradé. Ak sa tvoja matka spoliehala na otčima, nech vkladá do neho svoju dôveru aj na staré kolená. Maj súcit sama so sebou. Preskákala si si toho viac než dosť.
@era777 🙂 nikto jej neporobil...to by bolo porobené mnohým matkám 🙂
@anonym vies co ja to nejak ani nepocitujem, proste to tak je, uz som asi zvyknuta, ani ma dako nenapadne, ze moja mama .... jasne ze pridu chvile, promocie svadba ....ked mi bolo do placu, ze kazdy tam ma rodicov a ja nie( teda matku, jeho by som tam nechcela diabla) , alebo napr. Muz nema svokru, a jeho rodicia su u nas stale ...alebo ked sa niekto pyta na rodicov ...to su take veci ....ale je to zanedbatelne s tym aka som slobodna a aky mam skvely zivot 😊 mozno sa raz od neho mama otrhne, zmudrie a zaklope mi na dvere ... , aj ked sa ma nikdy nezastala a rozkazoval mi vylucne on, nezmyslami, zakazane som mala snad vsetko, o bitke nehovorim, dokonca ak som sa spriecila tak som pisavala trest : dostala som zosit a 1000 x som musela napisat : ja som pan boh, tvoj nebudes mat inych bohov ... Alebo cti otca svojho a matku svoju .... ona sa len prizerala nikdy nebojovala za mna ...dnes sa uz na nu nehnevam
mama je len jedna, ale co ak to iste bude robit vasim detom? ... skus prerusit kontakt, mozno sa casom uvedomi... ja sa tiez s mojou nebavim, nebudem sa rozpisovat preco... da sa zit aj bez nej... a este ked ani nema velky zaujem byt s detmi... ja len kvoli tomu udrzujem aky taky kontakt (ze ja nevyvolavam hadky a nezatracujem ju uplne, snazim sa byt s nou zadobre, ale nemam ju rada a nemam rada jej pritomnost... komunikujeme len cez sms alebo vynimocne ak je nieco surne so setrou tak vola ale inak sa nestretavame a ak nahodou sme tak dobre na tom, ze ano, tak do par mesiacov zas vyvola hadku a zablokuje si ma... teraz mame rok bez komunikacie ale dokopy to trva uz vyse 10 rokov). Jedine na co teraz myslim je, aby som neodoprela svojim detom babku tak ako mne boli odoprety obaja dedovia a ani jedneho poriadne nepoznam. Lenze ona ma zaujem sa s nasimi detmi vidat (este nie su narodene :P ) narozdiel od tvojej. Cize to je posledne, co ma drzi od toho aby som uplne prestala komunikovat. Na tvojom mieste by som nevahala a uvidis, mozno par mesiacov/rokov bez kontaktu vas vztah zlepsi, nikdy jej neodpustis, v hlbke duse to tam ostane vzdy, ale teraz je dolezite to aby sa ona uvedomila a vtedy to bude lahsie "hodit za hlavu" na taku uroven, aby ste spolu vedeli byt, ale na to treba snahu z jej strany....
@black_olive tak ja si ju pamatam ako jednu normalnu, milujucu, veselu zenu do partie az potom pri nom dako sa to vsetko zmenilo, sa otocila a uplne iny clovek ... Neviem , normalna zena by s takym chlapom nebola
Ako som radila ja aj @alexandraalexandrova navstiv psychologa. Ono je to totizto o tebe.Je to tvoj problem, ktory treba riesit a cim skor. Nie je to hanba . Psychicke zdravie je velmi dolezite. Snad chces byt pre svoje deticky vyrovnana a stastna mamina. Chces ci nie, ono sa ten smutok na tie deti nejakym sposobom prenesie.