Uchylák z detstva
Ahojte, mam taký nepríjemný zážitok z detstva, mohla som byt tak 2-3 na základnej škole , chodievala som každý týždeň na jeden krúžok po škole,sama,bez sprievodu..bol to dosť dlhý kus cesty pešo na umeleckú školu.no a raz som po tek ceste stretla chalana, išiel oproti mne, ako sme sa priblížovali chcela som sa mu uhnúť aby sme sa nezrazili ale on tiež zmenil smer naschvál mne do cesty, stali sme oproti sebe ..(na jeho vážny výraz a hnusný xicht doteraz neviem zabudnúť,dival sa mi priamo do očí) no a vtedy ma chytil dole, proste celou rukou ma tam pohladkal. Stala som ako obarena,potom som ho obišla, nepovedala ani slovo a išla dalej... On tiež, našťastie. Bolo to strašne odveci,doma som to potom po čase mame povedala... ja viem možno je to hlúposť,ale Doteraz mi je zle z predstavy ze taki smradi existujú a keby to urobí mojej dcére tak neviem.... No a pointa je ze .. ono po nejakej krátkej dobe po tom incedente som raz bola u kamarátky na chodbe, a zrázu zhore okolo nas prešiel on..bol to jej sused, doteraz viem jeho priezvisko lebo som sa hned pytala a všetko jej povedala, ďalší krát ked sme sa zase takto ,,stretli,, kricala po nom ze je uchylak.on bol ticho a ani sa neotocil. Taaaak ked viem jeho priezvisko,minule som si tak spomenula na to cele a reku, skúsim kuknúť co neni na FB. Našla som ho.
My sme mali tiež svojho uchylaka...mala som vtedy možno 18 a on si stále v lete chodil vyhoniť pod náš panelák.Videli ho aj kámošky,ona sa neschovával pred nami,bol to možno 25ročný chlapec....My sme sa dosť vysmievali z neho,keď sa tak objavil z ,,brkom" v ruke...až raz som išla do nemocnice na nejaké vyšetrenie,bolo to v zime,asi 6 hodin ráno,tma,na ulici iba ja,a pri cintoríne sa zrazu objavil meter za mnou.....no vtedy mi nebolo všetko jedno....potom ho dlho nebolo vidieť,asi ho rodina odpratala niekam na liečenie,a teraz po vyše 20tich rokoch sa opäť objavil...poväčšine pri severnej škole ho videli mamičky keď vyberali deti z družiny že si tam honí....idiot....
Ahoj, ja by som sa v tom na tvojom mieste už viac nevŕtala, zbytočne to v sebe živíš. Našťastie sa ti nestalo nič horšie, ale tu vidno ako dokáže znepríjemniť a znechutiť aj takáto skúsenosť. Zažila som skoro identický zážitok, tiež ešte pomerne mladý chalan, ja asi tak 12 ročná? Išiel oproti mne, snažila som sa mu vyhnúť a z ničoho nič ma chytil medzi nohy a potom začal utekať, no vtedy mi bolo z neho dosť dlhú dobu zle, keď som si na to spomenula, takže úplne ťa chápem. Našťastie som ho viac krát nevidela.
Ja som ako dieťa často stretávala jedného deda, ktorý vždy tak odporne uchylne na mňa pozeral. Neopustil zo mňa oci. Stretávala som ho úplne všade, až som dokonca mala pocit, ze ma sleduje. Povedala som o nom len kamarátkam, mamke nie. Stretávala som ho na opačných koncoch mesta, v rôznych busoch, dokonca raz som išla na výlet mimo mesta a on bol aj tam. Chvalabohu to jedného dňa skončilo. Stále chodil v kratších, aj keď bola zima. A ten jeho uchylny pohlad- proste to vidíte.... onpar rokov neskôr mi ten uchyl priviedol vnučku do triedy. Dokonca jeho dcéra je moja kolegyňa. Nemala som odvahu jej to nikdy povedať, ale ten sok ked som ho uvidela bol hrozný. Nikdy viac uz tu vnučku nepriniesol on. A znovu som ho našťastie nevidela. Kolegyňa o svojo. Otcovi hovorí veľmi pekne , takže nerozumiem co to cele malo znamenať.
toto je debil, nie úchylák.... on mal koľko? 12?
Fu no niektoré príbehy sú fakt sila co píšete... Ja som si včera pozrela este jeho profil ze zistím koľko ma vlastne rokov ale nemal tam vek..no zistila som ze je čerstvý tatko.. tak mi prišlo zas nevolno, chválabohu ze majú chlapca.. 😀 ale teraz vážne, pocit to zanechalo zlý ,to asi v každom dievčati ktorému niekto takto ,, ublíži,,... No uz to beriem s nadhľadom, snad je normálny uz a vtedy sa mu búrili hormóny, aj ked bezne to chalani nerobia,...a úprimne,na každej jednej fotke kde je ma ,aspon podla mňa, taký nechutný slizky pohlad ,ale to asi vnimam tak len ja.. 🙂 no vidim kolke z vas si prežili stokrát nechutnejsie veci a ste ok. Nebudem to hrotit v sebe.. je vela debilov medzi nami. 🙄
@vlcik1 chcela som sa naobedovať ale už nemám chuť 🤣 otras.... A mám rada banány ale už budem mať čudný pocit keď ich budem čo už len v ruke mať ...divna asociácia 😂
Ja som až také nezažila, ale pamätám si že som hrávala Volejbal a keď som bola dorastenka tak chodil taký pán na zápasy a my v šatni, že úchyl a tréner nám povedal, že to je nejaký funkcionár klubu.
Syn raz tvrdil, že si ich niekto fotil a keď sa mu ozvali odišiel to mal 11.
A to so synom som si spomenula v lete 2019 sme boli na kúpalisku v maďarsku a mi povedal, že jeden pán na neho strašne čumel.
Baby inak nestalo sa niektorej v roku 2009/2010 ze by vas niektoru v Bratislave na takej ulici ako napr tie okolo Polusu, kde nie je vzdy premavka zastavil chalan, taky frajirek na audine a lakal na kavu, previezt sa? Mne sa to stalo vtedy 3x a mam dojem ako by si nepamatal ze mna uz lanaril. Bol velmi neustupcivy az to bolo neprijemne, vzdy ked som bola na ulici, kde neboli velmi ludia. Potom po tretom raze som to uz povedala doma a mojho ex brat to nejako riesil cez znamych na kriminalke. Ale bolo to strasne neprijemne, isiel tu istu storku zakazdym.
Mna sice nechytil nastastie ale tu z nasej ulice taky starsi cigan neviem kolko som mala bola som pubertiacka na sex ma volal ale len ked som bola sama neskor som.povedala kamoskam a oni sa priznali ze aj ich tak volal len ked sli same..je mi na vracanie ze ten jeho hnusny rapavy ksicht stretavam dodnes a som rada ze sa stahujeme prec aby sa to raz neopytal mojej malej..a som.rada ze nikoho z nas nestiahol do krikov 🙏
Pardon, až teraz som si všimla, že to je stará téma - ale dovolím si k tomu povedať, že taký človek sa nezmení.
Spomenula som si ako sme ja,moje dve sestry a dve susedy isli na maly piknik nedaleko ulice kde sme byvali,na miesto kde bola trava a kríky,hned vedla hlavnej cesty. Najstarsia z nas piatich mala možno 11r,viac nie, najmladšia asi 5, to si uz moc nepamatam. Ale na co v živote nikdy nezabudnem,bol chlap,ktory sa tam objavil z nicoho nic a zacal sa s nami rozprávať,po chvili odišiel a vratil sa uplne nahy, sadol si k nam a zacal sa tam robit. Bali sme sa utekat prec,nevedeli sme co mame robit,odvracali sme od neho tvar. Dokoncil sa do poharika ktory sme tam mali na malinovku a chcel,aby sme to vypili. A vtedy sme sa uz rozutekali. Mali sme velke stastie ze sa za nami nerozbehol a nechytil jednu z nas. Hoci si nepamatam ako vyzeral a hoci som mala asi 7r,nikdy v zivote na to nezabudnem. A dufam,ze moje deti nebudu mat "stastie" na podobneho uchylaka,na ziadneho uchylaka.