Umiera mi mamička. Ako to zvládať?
Ahojte konikárky, priatelia...
Je to strašné obdobie... Vážna diagnóza, rakovina... nedá sa to liečiť, čas beží... 4 týždne v nemocnici, stále horšie, horšie, horšie..ale to nejdem riešiť...
Ja len krátko... smutná som... ako ste zvládali blížiacu sa smrť mamičky alebo otecka? :((( Vždy som sa tohto bála... ako dieťa, ako 20, 30 ročná... teraz mám vyše 40 ... a prišlo to...
Nebudem riešiť okolnosti (niektoré poznáte z predošlých diskusií)...
Ja som sa zmierila... prichádza koniec... moja milovaná mamka, ktorú som bola pozrieť vo Vyšných Hágoch, 3 hodiny tam, 3 hodiny nazad, iba pre polhodinku na ARO, kde som ju mohla držať za ruku a chvílku sa s ňou rozprávať.. moja zlatá mamička..
Teraz nás čaká najhoršie. Vraj sa na to máme pripraviť...
Prosím, ako ste to zvládali, zvládate? Skúsenosti, podpora... Ach...
Niekedy mám pocit, že idem na automat... Večery a noci sú strašné...
Vďaka za každý koment......................
Opatrujte sa a veľa zdravia a pokoja všetkým!
Heňa.
@marcellka32 Ďakujem... Návštevné hodiny sú 14-16 hod, otec má doma covid... úplne odveci situácia...
@bellugia je to určite ťažké. A je to každému ľúto, keď niekto z rodiny alebo priateľ odchádza. Ale neodchádza na dlho ani navždy. Vo viere máme nádej, že sa o nedlho opäť spolu stretneme. Smrť je len prechod. Raz som čítala takú výrok, ktorý hovoril o Tom, ako sa ľudia veľmi boja smrti. Lipnu na živote pozemkom. Dokonca mnohí utrpenie života pozemského preferujú pred neistotou ďalšieho života. A pritom podľa toho vyroku je život pozemský /najnižší/ len ako sekunda v miliardách rokov. Ak by si toto ľudia uvedomili, nesmutili by dlho, snažili by sa žiť ďalej čo najlepšie - pretože onedlho sa znovu stretnú.
Držte sa.
@bellugia presne týmto som si prešla v marci 2022. Umierala 6 dní, moja milovaná najlepši maminka na svete♥️, úplne ťa chápem a cítim s tebou. Bola do poslednej chvíle pri vedomí. 6. Deň pri mojej poobednej návšteve už bola preložená na samostatnej izbe a keď som videla , vedela som, že je "to" blízko. Držala som ju za ruku, pomodlili som sa, poďakovala jej za všetko, poprosila o odpustenie, ak som ju niekedy zarmútila a povedala som, že nech ide za tatom a spolu dávajú na nás a vnúčatá pozor (ten zomrel mladý pred 23 rokmi), niečo mi hovorila, veľmi zle som rozumela, plakala som hrcs v krku, dala som jej pusu a musela som vyjsť z izby, lebo by som snáď skolabovala. Musela dom sa vrátiť za deťmi, nemal mi ich ten večer kto strážiť, večer som ich uložila a 22:57 (to som im povedala nech volajú hocijaký čas) mi volal lekár, že maminka skonala 🥺😪. Neopísateľna bolesť, zisk, dmut, hnev, ...ale aj blszeny počuť, že jej je už dobre. Najhoršie bolo do pohrebu, potom asi pol roka chodiť do rodičovského domu, kde dom ju stále videla, pozrela kalendár, kde mala zapísané nejaké poznámky, otvorila skriňu a voňala jej veci,....och....vážte si všetky, že máte mamu🙏
Teraz je to už lepšie,, aj keď teraz opäť pisem cez slzy. Nie je dňa, že by som na ňu nemyslela. Ale cítim ju stále pri sebe♥️🥰
@lenkakravcova Veľmi pekné slová a áno, je to tak....
@roka84 Ach, velmi smutné.... :/
@janinah dobrý deň, čítam, že by ste vedeli s ubytovaním pri Vyšných Hágoch. Ja nastupujem na hospitalizáciu 24.2.2025, bývame na opačnej strane Slovenska. Manžel s deťmi ma pôjdu zaviesť do Hágov a aby nemuseli takú diaľku zasa cestovať, chceli by aspoň na 1 noc prespať. Za každú radu ďakujem.

@karolinakr Áno, aj spoveď, aj rozhovor, aj posledné pomazanie...