Unavená zo vzťahu
S manželom sme spolu viac ako 10 rokov, máme dve malé deti. Nedávno som tu písala o tom, že je lenivý a málo mi pomáha. Tých problémov sa však nakopilo podstatne viac. Dlhodobo je celý taký negatívny, keď príde z práce, len sa tvári naštvano alebo nešťastne, každú chvíľu mňa alebo deti kritizuje, všetko je nesprávne a nie dosť dobre ako by si predstavoval. Sťažuje sa, keď idem poobede von s kamarátkou a deťmi alebo keď som s nimi u rodičov, ale ak zostanem doma a ideme niekam s ním, len posedáva na lavičke a ja sa venujem deťom, nebaví sa so mnou, s deťmi iba veľmi málo. Skoro mám pocit, že ho byť s nami otravuje. Ak si však spravíme vlastný program, kritizuje to. Sami spolu nie sme nikdy, nemáme totiž stráženie a večer po uspatí detí on vždy spí, ja som v obývačke sama.
Väčšinu prác robím tiež ja, on aspoň vynáša smeti a naloží umývačku, ale inak veľmi nepomáha. Sťažuje sa, že nemáme dosť peňazí, preto nechodíme ani na dovolenky, hoci ja som už ponúkala, že to zatiahnem zo svojho, keďže niečo zarobím aj popri deťoch (mám malé podnikanie). S deťmi by sme už potrebovali vypadnúť, ja som unavená, celé dni deti a domácnosť, v noci pracujem, čo som nestihla cez deň. Lenže on nechce kvôli peniazom. Platí nám účty na bývanie a prispeje niečo na stravu, no všetky výdavky na deti (oblečenie, hračky, krúžky, výlety) platím ja. Čím viac sa snažím zarobiť, tým menej mi prispieva.
Neviem, či je toho skrátka na mňa už len moc a vidím všetko čierne alebo naozaj je to také zlé, no cítim sa veľmi vyčerpaná, nezažívam nič štastné vo vzťahu, vlastne som štastná iba vtedy, keď sme s inými ľuďmi, ktorí su pozitívni a zasmejeme sa spolu. Inak je to zlé, začínam mať z toho už niekedy depresie a úzkosti, rozmýšľam, či neodísť, no veľmi nechcem ublížiť svojim deťom. Nikdy som nechcela, aby museli zažívať dve domácnosti, tráviť sviatky raz z jedným raz s druhým rodičom. Je to pre mňa nočná mora. No tento stav je pre mňa peklo na zemi. Koľkokrát som sa už snažila vyhľadať nejakého poradcu, no manžel odmieta. Neverí psychológom ani nikomu inému. Tvrdí, že nikoho nepotrebuje. Keď mu hovorím o svojom trápení, začne sa ľutovať, že robím z neho hovado a ja som úžasná, vždy sa len pohádame a nikdy sa nedohodneme. Nechce nič čítať, nikam ísť.
Obávam sa, či je z tejto situácie ešte cesty, ale ak ste niečo podobné zažili a viete poradiť, budem rada.
Stručné zhrnutie
- Dlhodobá chronická negatívna nálada a častá kritika partnera výrazne zhoršujú rodinnú atmosféru a môžu byť príznakom depresie, ktorá vyžaduje odborné vyšetrenie psychológom alebo psychiatrom.
- Ak partner odmieta externú pomoc, odporúčané kroky z diskusie sú individuálna terapia pre partnerku, konzultácia s právnikom pri zvažovaní rozvodu a finančné plánovanie (vyčísliť, kto čo platí, hypotéka, spoločné vs. oddelené účty).
- Praktické krátkodobé riešenia, ktoré účastníci navrhovali, sú lacná dovolenka na Slovensku (napr. 3 noci), rodinné výlety alebo manželská poradňa; ak partner stále odmieta, bežná rada bola ultimátum „psychológ alebo odchod/rozvod“.
Najčastejšie otázky
Q: Ako presvedčiť partnera, ktorý odmieta psychológa, aby vyhľadal pomoc?
A: Diskusia odporúča taktiky ako postaviť partnera pred hotovú vec (vopred zaplatiť napr. lacnú 3‑nočnú dovolenku na Slovensku), dať ultimátum „psychológ alebo rozchod“, poslať list alebo skúsiť ísť na terapiu sama a následne vyhľadať právnu konzultáciu, ak partner trvá na odmietnutí.
Q: Kedy je vhodné kontaktovať právnika pri vážnych manželských problémoch?
A: V diskusii odporúčali objednať si stretnutie s právnikom už pri rozhodovaní o rozvode alebo pri plánoch na odchod, a zároveň si vyčísliť bežné výdavky (hypotéka, platby za byt, náklady na deti), pretože právnik pomôže riešiť otázky starostlivosti o deti a majetkové vzťahy.
Q: Ako riešiť nerovnomerné finančné zaťaženie, keď jeden partner „šetří“ a druhý platí väčšinu nákladov?
A: Účastníčky navrhovali vyčísliť, kto čo platí, požadovať väčší finančný príspevok od partnera, zvážiť zmienku o spoločnom účte alebo jasnom rozdelení výdavkov a v prípade odmietania konzultovať právnika pre ďalšie kroky.
Q: Má dovolenka alebo wellness krátkodobo vyriešiť problém v manželstve?
A: Viaceré reakcie uvádzali, že krátka dovolenka alebo wellness (navrhnuté konkrétne ako 3 noci na Slovensku) môže dočasne zlepšiť náladu a otvoriť priestor na rozhovor, ale v prípade hlbšej depresie alebo systémového problému to podľa diskusie nestačí a treba odbornú pomoc.
Q: Ako ovplyvňuje dlhodobá negatívna nálada jedného rodiča deti?
A: Podľa príspevkov deti vnímajú stres doma, snažia sa získať otcovu priazeň, môžu byť častejšie nervózne alebo doplakané, a dlhodobé vystavenie citovej chladnosti môže negatívne ovplyvniť ich sebahodnotenie do dospelosti.
Q: Čo urobiť, ak partner trvá na oddelených financiách a žena nechce spoločný účet?
A: Diskusia odporúčala viesť jasný rozhovor o príspevkoch na deti a domácnosť, evidovať výdavky (oblečenie, hračky, krúžky) a v prípade nezhody pripraviť sa právne (právnik) a finančne (úspory, plán na samostatné bývanie).
Závery z diskusie
Zhoda
- Väčšina príspevkov konštatovala, že trvalý negativizmus a častá kritika partnera pôsobia deštruktívne na vzťah a rodinu a môžu byť znakom depresie, ktorá si vyžaduje odbornú intervenciu (psychológ, manželská poradňa).
- Všeobecne sa súhlasilo, že deti sú pri takomto vzťahu ovplyvnené emočne, snažia sa získať rodičovsku priazeň a môžu z toho dospieť s narušeným pocitom vlastnej hodnoty.
- Mnohé reakcie odporúčali konzultáciu s právnikom pri vážnom zvažovaní rozvodu a dôkladné vyčíslenie financií vrátane hypotéky a bežných platieb.
Sporné názory
- Niektoré príspevky odporúčali zostať a pokúsiť sa o zmenu cez komunikáciu, kompromisy, rodinné výlety alebo manželskú poradňu; iné príspevky odporúčali rázny krok — odísť a riešiť rozvod s právnou pomocou.
- Niektoré príspevky považovali problémy za koreňované v nedostatku sexu a intimity, zatiaľ čo iné tvrdili, že sex je len dôsledok hlbších problémov ako empatia, financie a depresia.
Otvorené otázky
- Súčasný stav: Zmení sa partner dobrovoľne a vyhľadá odbornú liečbu (psychológ/psychiater)?
- Právna neistota: Ako by súd riešil starostlivosť o deti pri rozvode (možnosť striedavej starostlivosti)?
- Finančná realizovateľnosť: Má partnerka ekonomické možnosti a podporné siete (bývanie, starí rodičia, prípadný príjem), aby mohla odísť bez vážneho ohrozenia detí?
Spomenuté značky a firmy
Chanel No.5
Spomenuté produkty a metódy
psychológ, manželská poradňa, právnik, striedavá starostlivosť, hypotéka, wellness, lacná dovolenka na Slovensku (3 noci), spoločné/rozdelené účty, ultimátum „psychológ alebo rozvod“, porno, erotické prádlo
Miesta a osoby
Bratislava
@simona1981 tak toto by ma asi vytáčalo ... treba mať isté úspory, pre prípad PN, alebo výpadku prijmu, ale v začínajúcej rodine a pri malých deťoch sa to nedá, aby človek mal úspory na úkor detí. Na čo vlastne sporí? Vieš to? Či len tak, chce mať...
Mne moj mažel kedysi dááávno (ešte na začiatku manželstva) povedal, že dcére kupujem priveľa ... odpovedala som mu na rovinu a s úsmevom, že ak by mala chodiť v tom, čo jej kúpil on, tak chodí nahá. Nejde len o to, čo človek povie, ale aj ako to povie 😀 A bolo po probléme. Síce nie je taký, že by sám od seba išiel nakúpiť deťom oblečenie (vraj to nevie vybrať), ale ide s nami na nákupy a zaplatí to, alebo mi dá peniaze na účet, nech kúpim (napr. teraz školské potreby). No a občas sa pleskne po vrecku a kupi nám niečo nečakane... A beriem ho so sebou na nákupy, žiadne také, že on sedí doma a ani nevie, koľko čo stojí.
A nedá ti sám od seba, alebo ti nedá, ani ak pýtaš?
Z tych 10 rokov kolko bolo pre teba dobrych? Proste, ze si sa vo vztahu dobre citila, bez pocitov krivdy a nespravodlivosti.
@carrot_apple Áno, máme problém aj v sexe, čo je asi logické. Ale nemyslím, že sex by u nás všetko vyriešil. Ako to myslíš? Že ja ho budem obšťastnovať 2x týždenne, potom do rána robiť, všetko budem platiť, na deti budem sama, ale on bude spokojný? Som divná, ak mi to nepríde normálne? Mne sa hnusí, keď začne okolo mňa lietať len tak z ničoho nič, to už presne viem, že chce sex. Pretiahne ma a zase je odporný, dáva mi najavo, ako ma nemôže vystáť. A potom jedného večera vstane z postele a veľmi sa zaujíma, trtoší sa okolo mňa, no je jasné, o čo ide. Akože fakt máte pocit, že si mám zabezpečovať celú rodinu, svoje trápenia riešiť s inými, pomáhať mi budú len iní a ja mu mám za odmenu dávať každý večer? Keby mi bolo takto jedno, kto si na mne "poslúži", tak nemusím podniakť, ale zamestnám sa v bejakom luxusnom bordeli. No ja mám aj city, pre mňa sex nie je len tak s hocikým a za hocijakých podmienok.
@simona1981 jajajaj....vy tam toho máte viacej. Obaja príliš hrdí, ani jeden neustúpite. Vzťah, fungujúci vzťah, je o kompromisoch. Chýba komunikácia, všetko rozdebatovať, sadnúť si spolu. Povedz mu, že chceš, aby Ťa objímal, povedz mu, že Ti chýba, keď si sama v obývačke, povedz mu, že Ti chýba jeho pohladenie. Chlapovi musíš po lopate povedať, čo chceš( aj tou lopatou po hlave niekedy ), náznaky nepochopia. Sex už nie je u vás o vášni, ale o povinnosti. Zle, celé zle. Vy spolu súperíte, kto z koho. Manželstvo, vzťah nie je súťaž. O tom vravia aj vaše oddelené účty. Ste manželia ? Ste. Aké moje a Tvoje ? Naše!
Rozmýšľaj, kde nastal u vás ten zlom? Vždy to tak bolo? Čo bolo na začiatku ? Nebolo to tak, že si mu ukázala, ako všetko zvládaš sama a jeho nepotrebuješ? Nezostal v tom? Chlap je jednak ješitný a jednak lenivý. Vyhovovalo mu to, nuž tak zostal, načo by robil viac, keď pri Tebe nemusí.
Ak Ti ešte stojí za to ( máte spolu dve deti, nie ste sami ), skús sa ešte vzchopiť z posl. síl a prinúť ho, toto všetko s ním prebrať.
@hettinka Neviem, preco mas pocit, ze ona len veci nevie spravne povedat, diplomaticky zariadit, poliskat sa mu atd. a on to zobere pozitivne a bude sa viac angazovat. Mozno sa to s tvojim muzom da, ale s tymto nie! Hadam za tych 10 rokov uz nieco vyskusala. Pise, ze ma sklony k negativizmu, depresiam. Ma to aj tvoj?
@bluka2 Asi nie, akurát som bola zaslepená, nevnímala som to tak ako teraz. Veľakrát som kvôli nemu plakala, chcela od neho odísť. Ale vždy sa to utriaslo. Mala som viac síl a energie, skákala som okolo neho. On si sám ani chlieb nenatrel, čakal, kým prídem z práce a natriem mu ho ja. Inak hladoval. A určite bol pozitívnejší ako teraz, mával aj dobré nálady. Ale hundroš bol vždy. Kritizoval druhých, vadilo mu moji kamaráti, on žiadnych nemal ani nemá. Zo začiatku mi nosil darčeky, brával ma na výlety... Ale po pár rokoch už len sedel na gauči alebo spal. Občas som ho niekam vytiahla, ale inak to bolo dosť otupné. Ja som však mala svoju prácu, priateľov, nejako som to zvládala inak. Najviac sa to zhoršilo po svadbe a potom po deťoch. Prestal sa snažiť, nijako mi lásku neprejavoval, naopak len stresoval okolo výchovy, čo treba robiť inak a čo je zle. Vlastne aj jeho názor je taký, že s deťmi je to väčšinu času zlé. Určite si to neužíva. A mne je ľúto toho času, lebo aj keď je to náročné, je to krásne obdobie. Vyrastú a bude to preč. Škoda, že ho takto márnime.
@simona1981 ...ale aj ty mu ukazuješ, ako Ti je odporný, on to cíti. Vy proste si neviete nájsť k sebe cestu, nechcete ani jeden ustúpiť....ale toto je potom cesta k rozvodu, a čo vaše deti ? Tie sú kde ? Nechcem na Teba teraz útočiť ako na ženu cez deti, ale deti tam už sú, a čo teraz?
Tvoj chlap je fakt ešte nevyzretý, pretože vyzretý chlap by Tvoje podnikanie bral ako plus aj pre neho, pre rodinu a podporoval Ťa ešte v tom, prípadne aj pomohol, lebo by tak pomohol aj sebe, deťom, vám.
Porozprávajte sa, komunikujte spolu, ale konštruktívne, nie vzájomné osočovania - hľadajte ďalšiu cestu a aká by mala byť.
@libawet Ale u nás to tak bolo od začiatku, neukazovala som mu nič, on si takú vybral, ku ktorej prišiel s holým zadkom, nasťahoval sa k nej do bytu, nechal si pomáhať. Áno, som taká a možno to je zle, ale je to moja povaha. S tým do toho išiel. A veľmi mu to vyhovovalo. Nikdy nemal snahu, aby pre nás niečo urobil, posunul nás ďalej, či už v bývaní a pod. Naopak, užíval si, že nemusí platiť hypo, že má všetko zabezpečené. Ale pri deťoch to už nejde, náklady sú oveľa väčšie, žena na rodičovskej nezarobí ako an full time, to je skrátka tak. A aj pomáhať treba viac. Kedysi na mňa kašlal (už vtedy som mu hovorila, že by mohol pomáhať, nie cez víkend z gauča pozerať ako ja uroatujem celý byt a potom varím). Ale nič sa nezmenilo, ako nikdy, keď mu niečo poviem. Poviem mu, že sa trápim, že mo chýbajú city, podpora, pomoc. Povie, že robím z neho debila. Že nech si nemyslím, aká som úžasná. Vraj on nemá za potrwby počúvať moje monológy a ide spať. Ale on mi nič nepovie. Nikdy o sebe nehovoril. Ani mne ani rodine, priateľov nemá. Vraj by to len každý zneužil. Takže hovorím iba ja, ale zmysel to nemá. Celé tie roky nič nezmenil. Ak áno, an chvíľu, na týždeň. Ja už neviem, či mám veriť, že sa niečo zmení. Len tak nie. Zase by som to musela ťahať ja.
@bluka2 no podľa toho, čo píše ďalej, ten vzťah nebol dobrý od začiatku, už ked spolu chodili bola ona tá aktívnejšia a on ten, čo sa "viezol". Tak asi myslela, že ho zmení ... ale nie vždy sa toto dá. Sú veci, kde sa dá manžel ovplyvniť, ale po tých rokoch. čo sme spolu, vlastnosti a povaha človeka v svojej podstate sa nemenia, len sa dajú trošku "zabrúsiť". A vekom sa niektoré črty ešte zosilňujú.
A áno,mám pocit, že tam zlyháva komunikácia. Či mu to dokázala niekedy takto polopatisticky povedať, mimo nejakej hádky. Povedať mu o pocitoch, čo ju trápi, že sa cíti na všetko sama, že nespí a je unavená, že deťom chýba... lenže na to si ho treba predpripraviť, a áno, ak chce niečo zachrániť, aj sa mu správne zalíškať, použiť ženské zbrane 🙂 Nemusí byť hned sex, stačí aj dobré jedlo 😀
Inak, niečo z tých vecí sa vyrieši časom samo, ked deti vyrastú a pojdu do školy/škôlky, tak sa uvoľní istý čas dňa na prácu a nebude treba robiť po nociach.
Problém je, že oni problémy dlhodobo neriešili a teraz už je toho toľko, že sa jej už ani nechce s tým čokoľvek robiť. Presne toto som mala ešte ako mladá baba s frajerom, on sa nikdy nechcel hádať, nič riešiť a nakoniec toho bolo pod pokrievkou toľko, že hrniec raz vykypel a bol z toho rovno rozchod. Takže s manželom som to nikdy nenechala zájsť až takto ďaleko, ale rovno si všetko vydiskutujem v zárodku, kým sa mi ešte chce...
@simona1981 ešte jedna vec. Váš vzťah stagnuje, je tam stereotyp. Chcelo by to aj zmenu - dovolenka, wellnes - ale vás dvoch spolu. Určite si varovanie dokážeš zariadiť, síce píšeš, že ani nie, ale kto chce, ten dokáže....
Výlety ako celá rodinka, von do prírody, návšteva kina, divadla, oživiť si sex. život - pomôckami, pornom, erot. prádlo.....dokázať si jeden z druhého urobiť aj žarty ( v tom dobrom slova zmysle), proste okoreniť ten váš vzťah, prekvapiť jeden druhého čímsi ( dobrým 🙂 ), nebrať sa až tak vážne, humor....proste ten váš vzťah prebrať k životu, lebo umiera.... a ste obaja na vine, nie len Tvoj manžel. Vždy sú si obaja na vine.
@simona1981 vieš čo, tak to na neho zahraj, že niekoho máš, nech sa preberie - liečba šokom sa tomu vraví, a uvidíš, či ešte o Teba stojí a či sa spamätá.
@hettinka Neviem, koľko krát mám ešte napísať, že som mu o svojich pocitoch a trápeniach hovorila milionkrát. Bolo mu to jedno. Vždy len povedal, že z neho robím debila. Ale nič. Nikdy nič voči mne. Keď som plakala, nikdy ma neobjal, akurát bol nasratý a išiel si po svojom. Čo ti mám ešte povedať? Myslíš, že s ním nekomunikujem? Áno, po 10 rokoch už ani nemám veľmi chuť. Ešte donedávna som mu hovorila všetko, chcela to zachrániť. Navrhovala som poradcu, odmietol. Chcela som, aby si prečítal knihu ako ja, nemal záujem. Tak som šla k poradcovi sama. Začal vyzvedať, čo tam riešime, vraj on ma určite nahovára na rozvod, stále do roho rýpal, že som to vzdala a prestala tam chodiť. Tak mi povedz, čo mám ešte urobiť?
@libawet Na dovolenku nechce ísť, prosím ho už mesiace, ale nechce kvôli peniazom. A bez detí sa nedá. Nemáme teraz po ruke nikoho. Iba mojich rodičov, ale tým toľko ublížil, že oni nechcú už pre neho nič robiť.
@simona1981 ďalšia vec ( reagujem ako píšeš ) ale ukázala si mu - všetko si robila len Ty, všetko si Ty zariadila, hypotéku, byt , auto.....Ty u vás nosíš tie nohavice, a to je ten ďalší problém. Prestávaš sa chovať ako žena.
@libawet A prosím, porno a sex už nie, nemám na to aktuálne. Keď mi niekto hovorí, že som trapná a šibnutá, nebudem na ňom skákať. Nehnevaj sa. Už prosím sex nerozoberajme.
@simona1981 pre neho nič robiť? Snáď sú to ich vnúčatá, takto to nevnímajú ? A Ty ich dcéra....tomuto nerozumiem, vy tam tuším toho máte oveľa viac ako píšeš....pošramotené všetky vzťahy v rodine....
@libawet Ale tak to bolo od začiatku. Nemal bývanie, nemal dobrú prácu, nič. Čo som mala urobiť? Povedať, že kým nezariado, ku mne bývať nepôjde?
@simona1981 OK, sex nerozoberajme, ale - sex je vo vzťahu strašne dôležitý, a ak sex neklape, tak neklape nič...nechceš to počuť, OK ,ale je to tak. U vás - neklape komunikácia, vzájomná dôvera, sex - tam je toľko problémov nakopených, že tuto to ťažko vyriešime...škoda, že sa neozve Tvoj muž, celkom rada by som počula aj jeho názor....
@simona1981 hovorila si mu to normálne v rámci manželského rozhovoru, alebo pri hádke?
Ak áno, tak si už skúsila všetko a možno by bolo na čase prestať ... prestať sa o neho starať, prať, natierať mu chleby (od hladu nezomrie), prestať všetko platiť, prestať kupovať veci sama deťom (okrem stravy, jesť musia, ale bez oblečenia a hračiek sa chvílku zaobídu), prestať upratovať. Čo takto si tiež sadnúť a nech sa deje vôľa božia... a nechať ho, aby konečne bol CHLAP v rodine.
Ak kritizuje, OK, choď a sprav lepšie. Mne raz muž skritizoval umyté okná, že vidí šmuhy ... odvtedy tie okná neumývam, však načo, ked to neviem robiť, tak len zvesím záclony, strčím mu okenu do ruky a nech robí on. A ešte ich aj obzerám, či umyl dobre 😀
Ešte ma napadlo, čo keby si mu dala prečítať túto diskusiu 😉 alebo mu napíš list...
@simona1981 "Čo som mala urobiť? Povedať, že kým nezariado, ku mne bývať nepôjde?"
ano, presne toto!
@simona1981 nuž, tak si si ho zobrala pod opateru a robila mu matku, opatrovateľku a teraz to už nezvládaš, padá Ti to na hlavu a on to nevidí. Ako chceš, aby to videl, keď si mu tú šancu nikdy nedala? Chlap je lenivý tvor, už som to písala, on nepríde a nepovie - nepotrebuješ pomoc ? A dupľom nie, keď nebol na to zvyknutý. Od samého začiatku mal pomáhať, podieľať sa na všetkom s Tebou a Ty si to nemala robiť za neho a vodiť ho za ručičku, mala si ho nechať tak. Nedáš peniaze na hypotéku, lebo nemáš robotu? Nehľadáš si? Vypadni, skončila by som s ním a nie že, ešte dve deti s ním. Nuž, čo teraz ? Starého psa novým kúskom nenaučíš. Ty si si proste myslela, že sa zmení, že ? Nezmení, len sa ešte viac vyfarbil...
@libawet Nečítaš moje príspevky? Písala som, že donedávna som mu dávala ako potreboval a čo z toho? Že bol chvíľu pred sexom podlizovačný a po ňom na mňa zase odporný? To ti príde normálne?
Kazda hovorite ze muž ma pomahat ale ak je skoro stale v praci? Kadzy clovek je iny kazdy ma inu povahu kazdy vztah je iny.. to sa neda zovšeobecnit pretoze do toho aj tak nikto nevidi len oni sami. Mozno fakt nejaka odborna pomoc psychologa by pomohla, ale ked chlapi su tvrdohlavi tazko s nimi.
@simona1981
Rozved sa teda...ako čítam, ty už si unavená a znechutená z neho...ešte si poloz otázku, v čom je pre teba ten človek prínosom...
Ale úplne má dorazilo, že ako si on šetrí svoje peniaze, a ty všetko investujem do rodiny...no hnus
@simona1981 " som mu dávala ako potreboval " ... to znie, akoby si ty zo sexu nemala radosť ☹
Možno si to neuvedomuješ, ale tiež mu dávaš parádne najavo, aký otrasný a nemožný je, tiež ho kritizuješ, dávaš najavo nespokojnosť. Na jednej strane robíš všetko preto, aby bol spokojný, na druhej mu musí byť jasné, že to robíš nasilu a bez radosti.
@simona1981 pane jo! Ty nečítaš asi moje - sex nie je o povinnosti a držať, nech sa chlap urobí a dá mi pokoj! Už len toto, čo napíšeš - dávala som mu! A čo si pri tom na plafón kukala, že aj ten treba vymaľovať? Ono nie je sex ako sex....ale Ty nechceš pochopiť, a teraz nehovorím o tom sexe, o všetkom. Hodne chýb si urobila aj Ty, bohužiaľ.
@simona1981 prepáč, ale Ty si už fakt unavená a tak hrozne frustrovaná, znechutená, už nechceš vidieť to dobré, už nechceš, nevládzeš robiť nič...tak tam jedine rozvod. Rozmýšľala si, ako to budú brať deti ?
Nie je to však len o peniazoch. Pre mňa je ešte horšie, že on nemá ku mne žiaden vzťah. Už keď sme spolu chodili, bol dosť zvláštny. Všetko som ťahala ja. Musela som vybavovať úrady, riešila som kúpu auta, bytu, vyberala dovolenky... on len sedel a čakal. A nadával ak niečo nebolo podľa jeho predstáv. Napríklad keď som začínala s podnikaním (impulz bol na jeho strane, lebo celé dni mi žral nervy s tým, že nemáme peniaze a vyhodia nás aj z bytu), tak som mala logicky menšie zákazky, za menej peňazí. Robila som vždy, keď som mohla, tzn. iba keď dieťa spalo. Skoro som prišla o zdravie, ale podarilo sa mi niečo zarobiť a bola som rada. A jeho reakcia? Že na čo to je, že také úbohé peniaze zarábam, vraj to je smiešne. Takže som si našla k tomu pom úväzok a zarábala už ako on, no to zase boli iné narážky. Vadilo mu, že rodičia chodia opatrovať dieťa, sťažoval sa ako moja mama umýva riady, čo učí nášho syna. Skrátka už vtedy som z toho bola dosť na prášky, ale myslela som, že je to prechodné, lebo pri malých deťoch nie je na nič čas a je to veľa povinností. Ale nelepší sa to ani rokmi. Naopak. Len neustála kritika, nič nie je správne, všetko je moja vina, lebo on bude chodiť nasratý a nadávať, ale ja ho mám doma čakať s mašľou vo vlasoch vysmiata od ucha k uchu.