Už neviem ako ďalej

Ahojte, som tu novy. Potrebujem poradit ohladne vztahu a vychadzania s priatelkou. Sme spolu uz takmer 4 roky, velku cast z toho byvame v spolocnej domacnosti.

Najskor male predstavenie:
Som cholerik, k tomu uponahlany podnikatel (orientacia na vysledok, vsetko chcem rychlo, som netrpezlivy, naramny, ked sa pre nieco rozhodnem chcem to hned respektive cim skor aj na ukor svojho osobneho pohodlia, relaxu a osobneho zivota...(mam rad svoju pracu - tak trochu workoholik a materialista, ale zato velmi citlivy), neznasam ked si niekto dava extremne nacas, neznasam neplnenie dohod, prazdne sluby a podobne..). Som priamy a dost narocny. Priamo poviem co si myslim hlavne blizkym ludom bez okolkov a to niekedy nie je dobre, niekedy ich to rani. Niekedy to tak ani clovek nemysli ale vacsinou je to aj pravda len dost kruto a hnusne povedana. Casto vybuchnem, necham sa vytocit malickostami. Strasne sa dokazem v okamihu nazlostit aj nadavam. Moja povaha je vsak taka (nenasiel som zatial riesenie co s tym urobit). Niekomu vynadam a o 5 minut ako keby sa nic nestalo, dokazem sa hned ospravedlnit nic mi nerobi problem som uplne v pohode. Proste ja to co poviem neberiem tak vazne, mnohokrat ani presne neviem co som to povedal... proste je to len vybuch....

Moja priatelka je nieco medzi flegmatik / sangvinik. Je mila, empaticka, vyrovnana, priatelska, spolocenska, prieziva pritomny okamih aktualnu situaciu, je akcna, aktivna, je vsak aj malo organizovana, malo prisna na seba, nepripusta si velmi kritiku, ma ako sa povie na haku, proste ju veci netrapia tak ako mna... ja chcem nieco hned alebo chcem aby boli veci hotove a potom relax, ona to riesi naopak, chcem aby sme vstali skor vybavili si veci ona nie, musim ju budit skoro ako male dieta, musim ju nahanat, proste lezie mi to na nervy, nenatoci si budik aby vstala sama, spolieha sa na mna, budit ju musim asi na 6 krat... aj pri tom sa casto povadime... lebo si to ako keby nepamata, ma tvrdy spanok, mna ide slak trafit 🙂, vsetko mat na starosti, vsetko nahanat, na vsetko mysliet, vsetko organizovat, vsetko planovat, vsetko zabezpecovat, o vsetkom mat prehlad... Proste neviem fungovat velmi spontanne potrebujem mat veci naplanovane, potrebujem to s nou zdielat aspon jej to povedat pripadne sa snou o tom poradit porozpravat pocut jej nazor.. ja sa snazim a jej je to ako keby jedno riesi uplne ine problemy svoj svet... viem ze ja si zivot tak neuzivam.. ona si ho skor uzivat.. zije pritomnost.. ja mozno tak trochu buducnost... .. ona proste to co ja si myslim ze vsetko musim robit a mat na pamati, ona to proste neriesi, netrapi ju to nepovazuje to za dolezite.... ako keby jej to bolo jedno, neberie si nic tak vazne.... Proste pripadam si ako keby sme mali vymenene ulohy (vacsinou zeny sa stazuju na muzov tak ako ja sa stazujem na zenu). Je dost tvrdohlava, nenecha si v nicom poradit, ked jej nieco poradim niekedy posluchne niekedy ako keby natruc to urobi naopak... vela veci si nepamata, preto som taka povaha ze si vsetko overim a okontrolujem, ked sa na nieco zabudne hned na to poukazem.

Dost sa s priatelkou hadame pre uuuplne hluposti, hadky vsak skoncia dost vazne hlavne z mojej strany to nezvladam lebo som cholerik, vybuchnem, potrebujem veci riesit hned ona ich riesit ako keby nepotrebuje az s odstupom casu, co ma este viac rozculuje lebo ja to potrebujem vyriesit a ona ma na haku.
Dovod hadky: ranne vstavanie, to ze na nieco upozornim, ze jej skocim do reci ked ona rozprava, ze proste poviem nieco co nie je v jej sulade ale mojim tonom cholerika tzn razne priamo a jej sa to moze zdat hnusne..., pohadame sa preto ze ja chcem najskor priklad poukladat veci, ona si vsak chce pozriet film, ja chcem najskor ist na nakup alebo poupratovat ona si vsak robi nieco ine pozera serial, spi a podobne... proste ked sa nad tym clovek zamysli su to uplne uplne hluposti.... prikald v tyzdne sme dost vytazeny, tak ja si na sobotu doobeda chcem veci naplanovat ktore treba tie porobit a potom uz mat relax veget a spolocny cas... ona nie, dlho spat, vyvalovat sa doobeda v posteli a potom mozno nieco.. ja vsak takto nechcem zabit celu sobotu... a clovek s nou nepohne, a mna ide trafit slak....🙂

su to strasne malickosti, ba dokonca hluposti, obaja si to uvedomujeme, ale je toho naozaj dost vela, vadi mi to, rovnako si myslim ze to vadi aj jej tieto nase hadky, mne vsak asi vadia ovela viac a ja hlavne v hadkach som tak nasraty ze som ochotny sa snou koli tym drobnostiam v danom okamihu aj rozist... (ked sa ukludnim tak to nie je az take zle) ale este aj teraz som nasraty 🙂

Zabija to nas vztah aspon z mojej strany. Proste city k nej chladnu, mozno je to aj tym ze mam urcitu predstavu o tom ako by sa mala zena v domacnosti spravat co by mala robit aka by mala byt. Vacsinou to maju muzi vyhladnute od svojich mam. Cakal by som viac obetavosti pre vztah...

Nehovorim ze som idealny ale postaram sa o domacnost kupili sme si auto, byt, viem nakupit, navarit, postarat sa aj poprat aj umyt riad...akurat to ze som cholerik, nie som trpezlivy, mozno malo mily, nie velmi pozorny, neprejavujem lasku ako zalubeny tutko...nenosim stale kvety, nechodim casto do kina....

Aj ja by som rad vypol, mal toho menej a viac casu sa venoval priatelke mozno viac chodil s nou von... ale v praci je toho extremne vela preto sa snazim aspon sem tam. Vieme ze je chyba aj umna, ale svoju povahu nedokazem len tak zmenit, a nechcem ani menit to ze budem vstavat neskor, budem odkladat veci na neskor, budem dlhsie spavat proste nechcem lebo som presvedceny o tom ze je to horsie.... (aj ked iba z mojho pohladu)...

Aj ked som si myslel ze som citlivy romantik, citlivy som ale nie az tak brutalny romantik ako som si myslel... Zaroven sa ospravedlnujem za preklep a gramatiku. Velmi som sa ponahlal 🙂. P.S. pripadam si ako ufnukana zenska niekedy si pripadam fakt tak ze mame s priatelkou vymenene ulohy ja sa staram ako vacsina zien a ona ma na haku ako vacsina muzov....

Mate to niekto podobne? Ako to riesite? Co s tym robit? Prosimm poradte 🙂