V manželstve som zúfalá, osamelá a ignorovaná

Som v posledné mesiace rozhodená v manželstve. Zúfalá, osamelá, ignorovaná. Sme manželia 15 rokov, tri deti. Pred dva a pol rokom sme sa presťahovali do svojho. Dovtedy u mojich rodičov na samostatnom poschodí. Vždy mi išla na nervy jeho lakomosť, zgrlošstvo a cieľ na všetkom šetriť. Áno, keď bolí deti malé a mala som iba materskú, bolo to veľmi natesno s peniazmi. Ale dokázala som čosi odložiť a boli sme na dovolenke pri mori. Keď sme sa rozhodli stavať dom, šetrili sme obaja. Postavili sme dom bez akýchkoľvek pôžičiek, načo som aj hrdá, ale viem koľko odriekania ma to stálo. Obmedzila som kaderníctvo, na kozmetiku som nechodila, žiadne kavičkovanie, či dlhšie ako jednodňové výlety, kupovali sme len to nevyhnutné. Dom už stojí, fasáda sa konečne robí, kopec vecí sa musí ešte urobiť... No ja už nevládzem... Som z toho psychicky vyčerpaná. Deti si privyrábajú, kupujú si sami oblečenie, či pc. Chcela by som konečne urobiť sebecky pre seba niečo. Viem je to blbosť, šetrila som si pred rokmi na plastiku nosa. Vždy čo som si nasetrila išlo do domu. Muž to nechápe, a vždy reaguje na všetko, že sú to jeho peniaze aj. A on s tým nesúhlasí. Aj teraz stále zgrloší aj na jedle, oblečení, už je to choré a ja to nezvládam. Dohovory neberie na vedomie, ešte v tomto smere ho jeho mamička podporuje. Nie sme na tom už tak, aby sme každý cent zvažovali. Nebaví ma chodiť s ním do obchodov, veď aj tak vyberá takmer všetko on. Viem, chýba bola, že už v začiatkoch som to dovolila. No vtedy nám to pomohlo. Ale teraz? Nikam nechce ísť, lebo to stojí peniaze. Hlavne, že pýta zase úspory na nové auto. Má síce 20 rokov, no nech si ho vezme na splátky, ani počuť. Ja chcem aj žiť, nielen doma sedieť. Je šikovný, vie si zarobiť aj na fuskach, tak ja neviem čo je v kuse posadnutý....