Vlna kritiky po návšteve matky
Mama zavítala na navstevu aby pomohla par dni s detmi, varenim a domacnostou. Pomohla, nebola som taka utahana vecer, ale mm sa pyta, ci ju chcem aj nabuduce, ked som po jej navsteve zakazdym vytocena. Vedela som, po skusenostiach pri starsom, sa povzniest, ze mi tu upratuje, umyva v zime okna, vypucuje kupelku a sporak, ze sa az ligoce. Ten som inak pred jej navstevou umyla, lebo som vedela, ze sa inak do neho pusti...pustila sa aj tak, cely ho porozoberala, ved na 100% nebol umyty. Uz trochu viac mi vadi, ze nase deti chce stale nieco ucit...aj toho drobceka. Asi, ze je ucitelka. Aj ja som, ale skoro som zistila, ze to nie je pre mna. Starsieho upozornovala viac ako ja, k bezpecnosti som sa toho tiez napocuvala. Klinec bol, ked mi na druhy den ako odisla, napisala a aj povedala, ze mame doma infekcne prostredie, lebo ju boli hrdlo a chytila to od starsieho, ktory akurat kasle, hoci mu netecu sople ani teplotu nema...akoby kazdy clovek nebol obcas nachladeny. Doteraz este ani ATB nebral. Tak premyslam, ze este nikdy sa to nezaobislo bez usmernovania, nekonecnych rad a kritiky. Niekedy tych 100km od domova je fakt pozitivum.
A paradox je ten, ze rok byvame u svokrovcov a so svokrou nemam ziadne problemy....nevstupuje nam do vychovy, nekritizuje ani domacnost, ani mna, ani manzela co je jej syn, radi nam, len ked sa jej nieco konkretne opytam, ked treba postrazi deti. U nej mam vecsiu istotu ze sa o ne dobre postara ako u mojej mamy.
Mate aj vy niekto taku mamu?
@sofia2008 ani ja nemam mamu a moja mama bola uzasna.. ale nie kazdy ma uzasnu mamu a tak sa snad moze trocha postazovat, alebo sa mylim? aspon tak som pochopila modrehokonika - moct zdielat s inymi zenami svoje pocity, obavy, strachy a stastie.. a vobec nemam pocit, ze by jej vyhovovalo upratovanie, pise, ze sa povzniesla, ale asi sa nevie povzniest nad jej vychovou, ktora ide inym smerom..
moju mamu si vazim, chapem ze chce pomahat, lebo jej mama (moja babka) jej s nami nepomahala, ale obcas to uz prehana. Ako niekto napisal, nemam uz 12 rokov, som dospela a mam svoj rozum a nazory, ktore nemusia byt rovnake ako ma ona a mala by to respektovat ako sa ja snazim maximalne respektovat ju...ale odtial potial 🙂
ahojte, ja bývam s maminou 🙂 , teda s rodičmi, ale máme dvojdom,takže máme svoj vchod domu, nestará sa mi do ničoho a keď aj niečo povie, zvážim, lebo rada môže byť užitočná a keď sa mi to nepáči, tak si urobím aj tak po svojom 🙂 Ak by bola taká ako tvoja a moc vyrývala a ponižovala ma, tak by som si s ňou sadla a povedala jej, čo mám na srdci. Ona sama ťa berie ako dieťa a možno si to ešte nechce pripustiť, že máš už svoje detičky 😉 . No a zase, keď mi príde svokra, ktorá strávi minimálne týždeň u nás, tak jej nedovolím nič robiť a zamestnávam ju dcérou, nech si ju užije, tak potom sa s ňou stále hrá, ale raňajky a kávu má už na stole, obed navarím a napečiem, poprípade niekedy, keď nepoutieram riady, tak ich utre ona. Ona sa snažila mi tiež vŕtať do všetkého, ale ja ju zamestnám malou a ja mám pokoj. Ja si takto oddýchnem od malej a babka si jej užije dosť. A keď aj má poznámku, myslím si svoje a jej prikývnem, že má pravdu a tiež si robím aok ja uznám za vhodné, jednoducho to pustím hneď ušami von.Je to ťažké, viem, ale s tým neurobíš nič, nájdi si len svoj spôsob ako to brať-MAMA je len jedna, drž sa 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂 🙂
@euka210 celkom ta chapem, moja mama ma tiez deformaciu z povolania a citim sa pri nej ako male decko, ktore nic nezvladne. ako som len prezila tych 10 rokov, co som prec z domu? podla toho, v akych kravinach sa snazi mi radit, by som uz musela byt niekde pod zemou. viem ze nie som dokonala, ale to nie je nikto. rodicia musia respektovat svoje deti, tak ako deti svojich rodicov. niekedy mam ja voci mojim malym detom vacsiu doveru, ako moja mama voci mne. preto som jej ani nedovolila, aby na naucila varit. radsej som sa ucila sama, alebo s mamou na telefone v bezpecnej vzdialenosti 😀
moju mamu uz nezmenim, tak sa budem snazit aspon o to, aby sa zase vdaka mne necitili moje deti ako neschopaci 😉
@euka210 moja, nič nové na svete s tým rozdielom, že to robí min. týždenne 2x 😀
@euka210 Neopisujes tu moju nahodou? My teda mame prve dieta a ma pol roka, ale uz som s tym proste musela seknut. Nepresiel den, aby do niecoho nekecala, aby nieco nekritizovala, aby do niecoho nepchala nos. Neupratovala mi tu, neumyvala okna, to nie. Starala sa v podstate vylucne o maleho. Ale nic jej nebolo dobre, nic s cim som prisla ja nebolo spravne. Konkretne priklady. Maly prestal xciet spavat cez den v koliske ked mal asi dva mesiace. Ok, pre mna ziaden problem. Spaval v mojej posteli. Trvala som na tom, ze cez den sa spi pri plnom svetle a na inom mieste ako v postielke. Co ja som si na toto vypocula!!! A raz ho uspava a pridem do izby a zatiahnute zaluzie. Pytam sa preco. Lebo svieti slnko. Skoro ma kleplo. Od jeho ukonceneho tretieho mesiaca som dva mesiace snad denne pocuvala, ako mu mam do vecerneho mlieka davat krupicu, aby spal celu noc. Moj argument, ze ked bude brusko pripravene, sam si odspi celu noc - ostal ignorovany. Zacali sme s prikrmami, ako prvy som mu dala vareny zemiak - poradila som sa so svokrou (co ja som si to dovolila?!). A hned to bolo zle. Aj to, ze mu to davam ako kasu. Lebo on MUSI polievky. Zdrbala ma este aj za to, ze som si prikrm odvazila pred tym, nez som mu ho dala a po tom, ked dojedol, aby som si zapisala, kolko zjedol.
Joj no nekonecny pribeh. Moj manzel bol rad, ze tu bola kazdy druhy tyzden a ze nie som na maleho sama. Na druhu stranu som po nom neustale stekala, bola som v jednom kuse nervozna a cakala som, z ktorej strany zase prileti rana. Navyse moja mama je citovy vydierac (hoci nemyslim, ze to robi zamerne) a vzdy, ked som po nej vystekla (lebo sa tretikrat pytala to iste ignorujuc moj nesuhlas alebo odlisny nazor - len aby ma presvedcila o tom, ze pravdu ma ona) alebo sme sa pochytili, zla som bola ja.
Vyvrcholilo to v januari, ked som bola par dni u nej. Zase zacala vyvolavat hadku okolo toho, ze den pred tym som po nej stekla (zase tretikrat nieco opakovala a ja som tretikrat vyjadrila vlastny nazor, s ktorym nesuhlasila uz z principu). Povedala som, ze sa s nou odmietam rozpravat a ignorovala som ju. Druhy den rano po mne zacala pred malym ziapat, to bol den odchodu - ale mali sme ist az okolo obeda. Nuz, zbalila som saky paky, zbalila som maleho a isla podla planu ku svokrovcom (mama byva v Martine, svokrovci pri Prievidzi, my v BA). Povodne mala ist s nami. Pred autom som jej zabuchla dvere pred nosom po tom, co zase zo seba zacala hrat strasnu obet a povedala, ze si nezelam aby s nami sla.
Poviem ti, odvtedy sa nebavime. Su to uz pomaly tri tyzdne. A ja som zrazu tak neuveritelne pokojna a spokojna, ze sa aj manzel cuduje. Prestavaju mi rupat nervy pri kazdom "probleme" (maly nexce zaspat, maly nexce jest, maly je umrncany, cokolvek, co ma pred tym dokazalo rozculit), po manzelovi nestekam, vsetko som zacala zvladat s nadhladom. A so svokrou mam rovnaky stav ako Ty, aj ked tam nebyvame. Ale boli sme tam na par dni dva razy, raz som tam bola bez manzela a do nicoho sa mi nestarala a vo vsetkom robila tak, ako som povedala.
Fuj ale som sa rozkecala :D :D :D
@kofoluska uf, tak moja az tak k malemu nekybicuje a teda nemusim to stale opakovat. Niektore veci sa utriasli pri prvom a teraz uz je pokoj. Ale pametam, ze pri pri prvom to bolo prvy tyzden daj mu cumlik, daj mu cumlik a este nevedela prezit ze maly spi s nami v posteli. Ale musela to akceptovat, hoci doma kupila cestovnu postielku, ze ked prideme bude spat tam...no nedala si povedat. A ani tam nespal, lebo pokial bol dojceny tak zaspaval na prsniku. Zisla sa az teraz ked uz sme 4, drobec bol s nami a cuduj sa svete, starsiemu sa cestovna zapacila a spal v nej....trochu menej sa mame pacilo, ze si tam skace ako opica 🙂 ...mm sa smial, ze konecne moze byt rada, ze tam chce spat, a jej sa nepaci, ze tam skace, ze ju polame.
@euka210 U nas sa to nejako nedari utriast. Vzdy, ked sa jej snazim nieco vysvetlit, ona nema zaujem pocuvat. Naposledy mi povedala, ze nema energiu zaoberat sa pic...nami. Doslovne. Takze ja uz nemam zaujem nieco utriasat a jednoducho som to utala. Maleho zvladam aj sama, velmi mi pomaha manzel a zase pre kristove rany, snad sa dokazem postarat o vlastne decko. Aj to bolo reci, ked nahodou nemohla prist v termine, ako sme sa povodne dohodli "ako to zvladnes?" a ked som sama mala ist s malym k doktorke "a to ako pojdes? to nezvladnes sama" .... no fakt na roman by to bolo :D
@euka210 NIekedy to inak nejde, aj ked to cloveka mrzi. Ale zase - momentalne mi je moje dieta a moj manzel prednejsi. Uz ked mi povedal, ze ma pocit, ze len svojou pritomnostou mi lezie na nervy a najradsej by sa odstahoval, aby som mala pokoj, bolo to na vazne zamyslenie sa nad sebou a tym, preco som vlastne taka hnusna, hoci taka nebyvam.
@euka210 nie ja mám mamku v pohode........rozumiem si sňou....."zle" nerobí......no tiež má niekedy svoje nápady.......napr. syn keď ochorie chce hneď a zaraz aby som s ním šla k lekárke.......nemám ho nechávať len tak doma bez liečby 😉 😉 😉 ........moja mamka nevie pochopiť že dieťa s vysokou horúčkou neberiem v ten deň k lekárke lebo príde viac zmordované ako tam ideme.........idem až na druhý deň.........no toto nevie pochopiť a to má starší už 13 rokov 😀 😀 😀 ........ja si skôr myslím že mame ty chýbaš.....len to neako ináč spracovala......veď si s ňou pohovor v srande....... 😉 😉 😉 musí byť podarená..........viem si ju predstaviť ako ti tam dôjde upratovať........... 😀 😀 😀 😀 ............mne mamka navarila....poprala...požehlila...... a deťom je dokonalá au-pairka 😉 😉 😉 😉 😉