Vraj som krkavčia mater
Ahojte, potrebujem radu. Som tehotná a budem slobodná matka. S otcom dietata sme sa dohodli na výživnom, ale keď budem na RD nevyžijem. Hypotéku a náklady na bývanie mám 600€ a dokopy (RD+výživné) budem mať 900€. Napadlo mi preto, že keď dieťa bude mať jeden rok, dám ho do jaslí a ja budem pracovať na skrátený úväzok, tj v jasliach bude len možno 3dni. Moja sestra ma doteraz posielala na potrat, keď pochopila že tam nepôjdem, tak ma začala obviňovať že som zlatokopka lebo všetko rátam cez peniaze, že som krkavčia mater lebo dám dieťa do jaslí. Núti ma, aby som sa vrátila k otcovi dietata, vraj v úlohe ženy je aj pretrpieť nejake veci a odpustat ( byvaly priateľ mi dost ublížil, nie fyzicky ale psychicky extremne) a on jej vypisuje správy a manipuluje ju.
Príde vám to normálne? Zevraj ja nemam dobrý prístup a všetko sa mi to v živote vrati. Normálne som neverila tomu čo citam. Možno to vidim len ja dobre z môjho uhla pohladu a sestra ma pravdu?
@loliki ja viem že kľudne to tak nemusi byt.. rovnako som jej vravela, že ak to nepojde budem to riešiť 2x do tyzdna opatrovateľku. Ako slobodna matka musí mat plán, nakoľko rodičov nemam ani nikoho, kto mi s dietatom pomoze
Prepáč, nechcem byť ako Tvoja sestra, máš super plán ale mať partnera by bolo lepšie. Tie emócie nás ženy strašne ovládajú, ale skús uvažovať racionálne, aspoň na rok vyskúšať s ním vydržať. Vždy lepšie ako sama, bez partnera a bez rodičov. Po roku sa už možno aj vyspíš, možno dáš do jaslí, možno neviem čo, ale ak má o vás ten chlap aspoň minimálny záujem, tak mu daj šancu. Neviem si predstaviť žiť s dieťaťom za 300€ /mes. Ešte si to prerátaj. Mne to nevychádza. Čo keď ochorieš? A treba sa starať o dieťa. Príde sestra? Pediatra máš blízko, či treba dochádzať? Ak budeš potrebovať ísť do obchodu, budeš brať dieťa stále so sebou? Iné je, ináč sa chodí cestuje, kým dieťa máš zabalené v brušku a iné keď máš ho v kočíku. Všetko je vtedy iné.
Je to tvoj život, ale je tiež pravda, že hormóny v tehotenstve robia svoje. To, čo teraz považuješ za veľké ublíženie, možno by si ináč hodnotila inokedy. Trvá to dlhšie, ale treba sa ukľudniť, popremýšľať, porozprávať sa a nekonať unáhlene. To, čo si teraz predstavuješ, ako dáš ročné dieťa do jaslí, môže sa skomplikovať. Nikdy nevieš, čo a ako bude.