Vrátiť sa k ockovi alebo zotrvať v novom vzťahu?
Mám 2,5 ročného syna s mužom, ktorý je o 4 roky mladší. Bolo to želané tehotenstvo, napriek tomu, že sme boli krátko spolu. Na bábätko sme sa veľmi tešili a aj náš vzťah bol veľmi pekný. Ani neviem, kedy sa to všetko pokazilo... mala som trochu problémy aj v tehotenstve a nehovoriac o miernom baby blues... synček je doteraz veľm náročným dieťaťom a často som sa nemohla od neho ani pohnúť. Mávala som depresie z toho, že nič nestíham, pretože pri ňom bol naozaj problém čo len odbehnúť na záchod. ☹ No ocko stál stále pri nás. Samozrejme, že vzťah sa zmenil, veď viete, čo dokáže príchod dieťaťa do rodiny... možno sme na to neboli tak celkom pripravení, ale snažili sme sa. Mala som po pôrode dokonca značné problémy v intímnej oblasti, takže sme sa stýkali minimálne a toto všetko ocko zvládal v pohode.
Nikdy sme sa nehádali.. možno aj to bol problém.... každopádne ma zhruba pred 1,5 rokom požiadal o ruku.. a čo nasledovalo? Rozchod... 😢
Do značnej miery prispelo to, že na nás tlačila jeho rodina. Rodičia sa mu rozviedli a keďže nechceli predávať dom, chceli, aby sme sa tam nasťahovali my. Podotýkam však, že my sme mali svoj, síce maličky, no predsa - svoj - domček už vtedy. Absolútne sme neboli odkázaní na to sťahovanie, no nakoniec sme nátlaku podľahli. Nebudem to rozoberať do detailov... no v tom dome sa všetko pokazilo..... nemali sme čas na seba predtým, potom už vôbec nie. Je to totiž obrovský dom, o ktorý sa treba starať... a času sme mali na seba ešte menej ako kedykoľvek predtým. ☹
Dnes si uvedomujem, že to bola kríza, ktorú sme sa mali snažiť riešiť minimálne komunikáciou, no akosi sme nevedeli, ako na to.
Miesto toho, aby som na neho viac zatlačila a povedala, že mi chýba, keď sme tak málo spolu, vyriešila som to tým, že som sa zamilovala. Na neho som bola odporná a on už vtedy začal ľutovať, že ja mi predtým nevenoval, ale ja som bola tvrdohlavá a postupne to spelo k rozchodu....
Viem, bola to veľká chyba... no keď som sa dozvedela, že podobne pochybil i on a začal si niečo s inou... "znenávidela" som ho a už som nechcela nič iba odísť....
Odsťahovala som sa i so synčekom. Dala som sa dokopy s objektom môjho záujmu. A myslela som si, že už budem naveky šťastná.....ockovi som nedokázala odpustiť jeho úlet.... bolelo to...
....no môj ošiaľ trval 6 mesiacov 😢 môj terajší parner je pritom skvelý, nemám mu čo vyčítať, je ku mne hrozne milý, nemusím povedať ani slovíčko, so všetkým mi pomôže, zbožňuje aj môjho synčeka....
....lenže pomedzitým nás tak celkom neopustil ani ocko.. ktorý síce mal nejaké-tie pletky... no pravidelne sa so synčekom stretáva, prispieva na neho a dokonca nás vraj stále ľúbi oboch. Vraj v každej hľadá mňa...... a neúspešne...
😔 "zobudila" som sa na Vianoce.. je pravda, že už predtým som sem-tam poplakávala a spytovala som sa, čo som to spravila so svojim životom... že synček si zaslúži byť so svojím otcom... ☹
No Vianoce boli tým najhorším.. celé som ich preplakala, bolo mi smutno, že nie sme s ockom, boli by to naše 4. spoločné Vianoce... povedala som to aj partnerovi. Viem, že mu tým ubližujem, no nemôžem to v sebe udusiiť. ☹ A taktiež by som ho nerada vodila za nos. Dosť bolo bolesti.
Čo teda ďalej?
Zotrvať v terajšom vzťahu s tým, že sa to hádam utrasie? Alebo si pripustiť, že to bolo pobláznenie a skúsiť to pozliepať s ockom??
Obaja ma vraj ľúbia... a obaja ľúbia môjho synčeka... a ja stojím na križovatke a neviem ktorou stranou vykročiť.... ☹ ☹ ☹ mám taký dojem, že si možno nezaslúžim ani jedného... a mala by som ostať sama.... ☹
Stručné zhrnutie
- Kríza po príchode dieťaťa a náročná starostlivosť o 2,5 ročné dieťa často vedie k zhoršeniu komunikácie, popôrodným stavom ako "baby blues" a depresii, ktoré sa v diskusii odporúčalo riešiť otvorenou komunikáciou medzi partnermi a hľadaním času pre seba.
- Po rozchode a krátkom novom vzťahu (v diskusii spomenuté 6 mesiacov) odporúčali diskutujúci dať si prestávku "ostať sama" niekoľko mesiacov na premyslenie a zistenie, kto poskytuje dlhodobú stabilitu.
- Nátlak rodiny a nasťahovanie sa do veľkého domu sú v diskusii uvedené ako faktory zhoršujúce vzťah; odporúčania zahŕňali nastavenie hraníc s rodinou a dohodu s partnerom o podmienkach bývania.
Najčastejšie otázky
Q: Ako sa rozhodnúť medzi návratom k otcovi dieťaťa a zotrvaním v novom vzťahu?
A: Diskutujúci odporúčali zostať sama na prestávku, porozprávať sa s oboma partnermi a zvážiť, že 6 mesiacov s novým partnerom je v diskusii považovaných za krátky čas na zistenie dlhodobej kompatibility; v diskusii tiež padlo, že otec dieťaťa "pravidelne sa so synčekom stretáva" a "prispieva na neho".
Q: Ako dlho si dať prestávku pred definitívnym rozhodnutím?
A: V diskusii sa uvádza, že 6 mesiacov je krátka doba na spoznanie nového partnera; konkrétna dĺžka nebola dohodnutá, odporúčali "niekoľko mesiacov" s upozornením, aby sa rozhodovanie neťahalo nekonečne dlho.
Q: Ako riešiť zásah rodiny do partnerského života, ak rodina tlačí na nasťahovanie alebo rozhodnutia?
A: Diskutujúci navrhovali nastaviť hranice s rodinou, odmietnuť nútené nasťahovanie sa do domu rodičov a viesť priame rozhovory s partnerom a rodinou o spoločnom bývaní a rozhodnutiach.
Q: Ako minimalizovať dopad rozchodu a zmeny partnera na 2,5 ročné dieťa?
A: V diskusii sa odporúčalo udržiavať pravidelný kontakt s rodičom, ktorý dieťa navštevuje, zachovať stabilitu v starostlivosti a zabezpečiť finančnú podporu, pričom konkrétne príklady boli, že otec "pravidelne sa so synčekom stretáva" a "prispieva na neho".
Q: Kedy priznať partnerovi výčitky svedomia a ako to komunikovať?
A: Diskutujúci radili byť úprimný hneď pri prvých pochybnostiach, napísať list alebo si dohodnúť rozhovor, prípadne vyhlásiť prestávku vo vzťahu a ubytovať sa dočasne u rodičov alebo kamarátky.
Q: Čo robiť, ak po pôrode pociťujem "baby blues" alebo depresiu, ale v diskusii chýba odborné odporúčanie?
A: V diskusii autorka spomína "baby blues" a "depresie" po pôrode; diskutujúci odporúčali dať si čas pre seba a hľadať podporu blízkych, pričom konkrétne odporúčanie konzultovať psychológa alebo psychiatra v diskusii chýbalo.
Závery z diskusie
Zhoda
- Komunikácia medzi partnermi je kľúčová pri riešení krízy po príchode dieťaťa.
- Odporúčané riešenie rozhodovania je dať si prestávku a zostať nejaký čas sama, aby sa vyjasnili city.
- Nátlak rodiny a spoločné nasťahovanie do rodičovského domu boli viackrát uvedené ako zhoršujúce faktory vzťahu.
Sporné názory
- Niektorí diskutujúci uprednostňujú návrat k otcovi dieťaťa, ktorého poznáte dlhšie a ktorý pravidelne stretáva dieťa vs. iní odporúčajú zotrvať v novom vzťahu, ktorý je zatiaľ veľmi ústretový a poskytuje pomoc.
Otvorené otázky
- Ako dlhá má byť prestávka, aby sa objektívne zhodnotili city a stabilita vzťahu?
- Dá sa obnoviť dôvera a stabilita s otcom dieťaťa po rozchode a nevere?
- Ako minimalizovať emocionálnu ujmu dieťaťa pri častých zmenách partnerov?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
baby blues, depresia, materská dovolenka (MD), komunikácia vo vzťahu, prestávka vo vzťahu, nastavenie hraníc s rodinou, spoločné bývanie u rodičov
Miesta a osoby
žiadne
ahoj, jen bych ti chtěla napsat, že bohužel, nikdy není žádný vztah na 100% a po nějaké době se růžové brýle prostě nějak přebarví 😉 😉 , jen tak, prostě to přijde samo...a někdy se k tomu přidají nějaké problémy....stejně by to pravděpodobně bylo i s novým partnerem. Podle tvýho psaní si myslím, že jsi spíš na cestě ke druhému pokusu s tatínkem prcka, ani jeden z vás jste neudělali žádnou tlustou čáru za vaším vztahem, pokud si nenecháte do toho kecat od nikoho jiného, patříte k sobě, ne? A navíc, jste tři...nejen vy dva.
Držím palce a jsem pro to, chvíli si dát timeout a zůstat sama, poznáš, kam patříte....
áno berenika, priznávam si, že vo vnútri ma to viac ťahá k druhému pokusu... ale mám dosť veľké obavy a tiež výčitky svedomia voči terajšiemu partnerovi ☹
Tak sa ozvem, ako pokračujeme.... dneškom som odštartovala "prestávku" vo vzťahu, sama som zvedavá, kto to ako bude prežívať 😖
magnolia byt s niekym z lutosti alebo pre vycitky svedomia tiez nie je riesenie ani pre jednu stranu...
😖 som si toho vedomá... Len ma to bolí aj za neho. Viem, že ak by to bola pravá láska, tak by som nemohla v podstate zo dňa na deň k nemu citovo vychladnúť, ale neviem ani byť taká krutá 😒
magnolia ja prechadzam niecim podobnym neurob taku chybu ako ja vrat sa k muzovi tvoj syn si to nezasluzi mne sa to vypomstilo na vianoce som bola sama syn bol u otca a ja v smutku ale...tak sme sa dohodli s muzom na vianoce u neho a silvester somnou
Tak si to dobre premysli aby syn neskor netrpel a ty tiez tak drzim päste
mimka nie, ocko s tou druhou ani nebol do takej miery ako ja s tým druhým ☹ v podstate celú dobu sa mi ospravedlňoval 😒 ale som dosť hrdá a pripúšťam si, bolo to aj tým pobláznením, že som o ňom nechcela počuť...........
Marianka79 to mi je ľúto ☹ vidíš, ja som práveže bola som synčekom na Vianoce, no mala som hlavu v smútku, že nie sme aj s ockom ☹ dík za názor... a želám Ti pekného Silvestra!!!
.. a ešte čosi - marianka - ak prechádzaš niečím podobným, niet i Tvojom prípade cesty späť??
magnolia to asi nie moje city voči nemu sú nulové a jeho tiež si myslím a...ani jeho rodina ma nechce ani vidiet takto to asi má byt nie je cesty spat nie 😔
☹ tak to mi je ľúto.. potom na Teba musí šťastie čakať inde....
.... my to teda skúšame. S ockom. Takže sa nám celkom pekne začal nový rok..azda bude tak začínať každý rok.. s ockom....
☹ no hej.. v našom prípade ale bude musieť odísť on. Takže som tým pádom nútená ho "vyhodiť" ☹