Vyčerpanie a nepochopenie rodiny. Ako zvládať tieto stavy?
Ahojte, potrebujem sa dnes len takto vykecať, lebo ma bolí srdiečko…. a pritom “taková blbost”, ale veď viete….
Posledné mesiace ma úplne vypli. Moje telo jednoducho povedalo dosť a skončilo to vážnejšími zdravotnými problémami. Uvedomujem si aj prečo. Dlhodobo som fungovala na hrane a viem, že spolu s manželom musíme niektoré veci do budúcna zmeniť.
Lenže v tom období som to nevedela vyriešiť inak. O deti, domácnosť a bežné fungovanie sa niekto postarať musel. Môj muž nás ľúbi a pomáha, keď môže, ale charakter jeho práce a jej nepredvídateľnosť znamenali, že veľká časť toho zostala na mne.
O to viac ma zabolelo, keď som namiesto pochopenia od najbližších počula, že mne predsa všetci pomáhajú, a aj tak to nezvládam. Že mi mama občas navarí, že mi pomôžu s deťmi, že iné ženy varia každý deň a zvládajú viac. Podotknem, že od najbližších na MD s jedným dieťaťom v plienkach, vs. ja pracujúca s dvomi školopovinnými deťmi.
Som za každú pomoc úprimne vďačná. Ale jedno navarené jedlo či postrážené deti raz za čas nevyriešia zvyšok týždňa. Domácnosť, škola, povinnosti a všetko ostatné sa nespraví samo. Moja práca je psychicky veľmi náročná, hoci každý vidí len to, že končím o 14.00.
Možno ma dnes nevyčerpáva len to množstvo povinností. Možno ma ešte viac vyčerpáva pocit nepochopenia. Že keď poviem, že som na dne so silami, nepočuje sa to ako opis mojej situácie, ale ako dôkaz, že niečo nezvládam ja a každý má potrebu hľadať príčinu vo mne. Ako zvládate život vy? Mávate takéto “stavy”?
@anonym_autor najdi si menej narocnu pracu. Uber z narokov. Aj jedenkrat tyzdenne ak Ti niekto navari, je obrovska pomoc. Aj strazenie deti. Alebo ako si to cele vlastne predstavujes? Ak si vycerpana, odid na tyzden s kamoskou niekam k moru. Ak si uz na hrane depresii, tak odbornik
Ja práve nevidím problém vo svojej práci. Moja práca ma baví, napĺňa a mám pocit, že pomáham ľuďom. To je jediný môj priestor na sebarealizáciu.
Problém je v tom, že keď prídem domov, všetko zostáva na mne. Mne by úplne stačila hodina na to, aby som si vydýchla, urobila za pracovným dňom bodku, odstrihla sa od práce a potom sa mohla venovať rodine a povinnostiam doma. Lenže tých povinností je na mňa veľmi veľa, pretože som často na všetko sama. Manžel má prácu, kvôli ktorej bývajú dlhé obdobia, keď je všetka starostlivosť o domácnosť a deti na mne.
Vtedy využívam pomoc svokrovcov, najmä s deťmi, ale aj to sa snažím robiť tak, aby som nikoho zbytočne nezaťažovala. Nemám problém požiadať o pomoc. Mrzí ma však, že namiesto pochopenia mi je nakoniec vyčítané, že mi všetci pomáhajú a aj tak je toho na mňa veľa.
Možno jednoducho nie som človek, ktorý zvládne úplne všetko. Možno moje telo už po štyridsiatke nedokáže fungovať na dlhodobé preťaženie tak ako kedysi. A to ma úprimne zasiahlo.
Paradox je, že práve tí najbližší, ktorí mi hovoria, že toho nezvládam veľa, sú často tí, ktorí mi na plecia nakladajú ďalšie povinnosti. Stále je potrebné niečo vybaviť, s niečím pomôcť alebo niekam ísť. Keď niekedy poviem, že už nemôžem alebo odmietnem, stretne sa to s nevôľou, výčitkami alebo sklamaním. A práve to je pre mňa vyčerpávajúce. Nie samotná pomoc, ale pocit, že sa odo mňa neustále očakáva, že budem k dispozícii, a keď už nevládzem, namiesto pochopenia prídu výčitky.
Načo chceš pomáhať druhým keď nevieš pomôcť sama sebe
Evidentne Ťa ta praca veľmi vyčerpáva, lebo nie si normálne schopná fungovať
Sorry máš 2 decka, obyčajnú domácnosť, nepíšeš, že by si mala hospodárstvo, 3 malé deti s ešte pomáhala starým rodičom s nákupmi a behaním po doktoroch. Decka máš zdravé.
Zmeň prácu lebo je nad tvoje sily ak potom nevieš normálne fungovať
Ja práve nevidím problém vo svojej práci. Moja práca ma baví, napĺňa a mám pocit, že pomáham ľuďom. To je jediný môj priestor na sebarealizáciu.
Problém je v tom, že keď prídem domov, všetko zostáva na mne. Mne by úplne stačila hodina na to, aby som si vydýchla, urobila za pracovným dňom bodku, odstrihla sa od práce a potom sa mohla venovať rodine a povinnostiam doma. Lenže tých povinností je na mňa veľmi veľa, pretože som často na všetko sama. Manžel má prácu, kvôli ktorej bývajú dlhé obdobia, keď je všetka starostlivosť o domácnosť a deti na mne.
Vtedy využívam pomoc svokrovcov, najmä s deťmi, ale aj to sa snažím robiť tak, aby som nikoho zbytočne nezaťažovala. Nemám problém požiadať o pomoc. Mrzí ma však, že namiesto pochopenia mi je nakoniec vyčítané, že mi všetci pomáhajú a aj tak je toho na mňa veľa.
Možno jednoducho nie som človek, ktorý zvládne úplne všetko. Možno moje telo už po štyridsiatke nedokáže fungovať na dlhodobé preťaženie tak ako kedysi. A to ma úprimne zasiahlo.
@anonym_autor ... A čo ti bráni po príchode domov z práce vyložiť nohy a hodinu nič nerobiť? Nemáš doma novorodenca predsa.
Trošku mám taký pocit, že ty si proste ten typ, čo potrebuje mať všetko tip top vždy a za každých okolností. Tak nevar občas, neupratuj občas. A máš čas zrazu
Koncis o 2, staci ti hodina si vydychnut. Nemozu byt deti v druzine a prist az o 4? A tu ziskas tu hodinu? Deti maju okrem skoly ine povinnosti? Nepridavas si robotu aj sama prilisnym upratovanim ci varenim? Lebo to, co popisujes, neznie extra narocne, ale tak kazdy sme iny.
No tak bohuzial , my matky mame stale toho viac na pleciach . Ale nie je to nekonecne, len par rokov take narocnejsie skrz deti. Ja chapem ze kazda sa sem tam postazujeme ale nic ,,horsie" nez maju ine rodiny si ozaj nenapisala. Kopa zien konci v praci o 17stej , vecer ucit s detmi a este nachystat, seba aj deti oriadit, sem tam velmi neskoro vecer navarit a ani mama im nepomôze. Ale aj Ta jedna vecera behom tyzdna vie dost pomôct hoci pre Teba je to nic.
Inak ty si tiez napisala ze Ti to dajme tomu povie zena na materskej pritom tiez nezijes jej zivot a nevies co vsetko ona musi... 💁🏻♀️ rovnako si ju ,,odsudila" ze ona ma nieco lahsie nez ty
Kazdy mame inu nervovu sustavua aj pretazenie citime pri inom zatazeni. Toto co opisujes som ja mala cely zivot a bola som v pohode. Asi si treba najst aj relax. Rano som sla do prace, o 14 domov, po deti a doma dalsia sichta, muz chodil okolo 18-19. Vecer som si isla zacvicit, alebo po praci do 15 mala cas pre seba.
Cim budu deti vacsie, tym to bude lahsie. Zapajaj do aktivit v domacnosti aj ich. Lahsie veci zvladnu, nepises ako stare su. Nauc sa povedat nie aj rodine.
Je to v tvojom nastavení. Kašli na takú pomoc, ktorá ti je vyčítaná. S dvoma deťmi, ktoré sú zdravé, to zvládneš. Musíš si lepsie zorganizovat cas. A ak pre inych niečo nemôžeš, nestihneš, nevládzeš urobiť, tak to nerob. Jednoducho povieš, že si na všetko práve sama a nedá sa. Ži svoj život, oddychuj, pomáhaj, ale odtiaľ potiaľ. A mysli pozitívne.
@anonym_autor mozno som zle citala, ale co je vlastne problem?
Mas dvoch skolakov, o 14 koncis v praci, najneskor o 15 si doma, decka do 17 mozu byt v skolskom klube, ty si mozes vylozit nohy a s kavickou v ruke citat knihu. Skolakom netreba plienky menit ani ich zabavat 24/7, pridu zo skoly a nech sa chvilu pohraju, spravia ulohy, mozno nejaky kruzok, kamarati. Varit vies na dva dni, upratovat pri v podstate velkych detoch tiez nemas co na dennej baze (alebo to zaberie pol hodinu a decka mozu pomoct), nakup si vies objednat online. Mas isto mycku, automaticku pracku, mozno susicku, roboticky vysavac - nemusis vlacit pradlo 3km v nosi prat k potoku, ani rucne tahat vodu zo studne. Nespominas, ze by sa bolo treba starat o hospodarstvo o 40 zveroch a xx aroch urodnej pody.
Sorry, mne to pride len ako zly management z tvojej strany, niekde si sama tie problemy vyrabas, len musis zistit kde.
Nejde o to, že by som potrebovala mať všetko tip-top alebo že neviem povedať nie. Práve naopak. Veľa vecí vedome odkladám alebo úplne vypúšťam, pretože viem, že sa všetko naraz zvládnuť nedá. Na konci školského roka boli mojou prioritou škola, záverečné akcie, súťaže mojich detí, popritom starostlivosť o otca, domácnosť a práca.
Preto ma zabolí, keď mi niekto povie, že to nezvládam. Nie preto, že by som nevedela organizovať čas, ale preto, že toho bolo objektívne veľa. Áno, nájdem si občas hodinu na oddych. Len keď človek žije dlhodobo v takomto kolotoči, telo si raz jednoducho vypýta svoju daň. Presne to sa stalo mne.
nechapem ty si ucitelka ? sak mas teraz prazdniny tak si oddychni
otec je leziaci ? aka je to forma starostlivosti ?
Kazdy mame inu nervovu sustavua aj pretazenie citime pri inom zatazeni. Toto co opisujes som ja mala cely zivot a bola som v pohode. Asi si treba najst aj relax. Rano som sla do prace, o 14 domov, po deti a doma dalsia sichta, muz chodil okolo 18-19. Vecer som si isla zacvicit, alebo po praci do 15 mala cas pre seba.
Cim budu deti vacsie, tym to bude lahsie. Zapajaj do aktivit v domacnosti aj ich. Lahsie veci zvladnu, nepises ako stare su. Nauc sa povedat nie aj rodine.
@sissy27
@lukbe
@anonym_f808c8
Ja vlastne všetko zvládam, aj som všetko zvládla, ale stalo sa to, že teraz sa mi vracajú nejaké zdravotné problémy. Od nikoho z rodiny som nechcela ani radu, ani sa žalovať, ani nič, len sa to zrazu otočilo a začali všetci na mňa útočiť, že je problém niekde vo mne. pritom ja som aktuálne od nikoho nič nechcela. Takže problém vlastne je to, že som toto obdobie zvládla, asi aj tým, že som ten manažment nemala taký zlý. Akurát, že teraz som vyčerpaná a keď som to spomenula pred sestrou, že teraz proste som si to, v úvodzovkách, vyžrala a dolieha to na mňa, tak sa spustila z jej strany a zo strany mojej mamy takáto lavína. Výčitiek, že ako to, že to nezvládam, veď mi všetci pomáhajú a potom som aj tak takto chorá. Takže asi toto je ten problém, ktorý som vám chcela predostrieť.
Vsetci zijeme v takom kolotoci
a aku mas teda chorobu ?
Akú prácu máš? Veď je to anonymná diskusia
nechapem ty si ucitelka ? sak mas teraz prazdniny tak si oddychni
otec je leziaci ? aka je to forma starostlivosti ?
@anonym_18e459 pracujem so seniormi
@anonym_18e459 pracujem so seniormi
@anonym_autor to jr naozaj náročná praca. Asi prišiel čas ju zmeniť
a aku mas teda chorobu ?
@anonym_18e459 začalo to migrénami, odvredy dlhodobo v tele zápal, nevedia zistiť kde, aký, vždy to “udrie” na iný orgán….
Ja ti rozumiem. Občas človek potrebuje iba také obyčajné ľudské pochopenie. Také, ktoré ťa zahreje pri srdci a dodá silu na ďalšie ťažké dni. Držím ti palce ❤️
a teraz si bola na PN ci pracujes ? deti su ake velke ?
ako za mna treba polavit v narocnosti na seba ale aj na inych co sa tyka vyzadovania pomoci a prestan sa mame a sestre stazovat ak tam nemas podporu
Oddýchni si koľko potrebuješ a rodine sa nesťažuj keď nechápu. Školáci ti doma určite pomôžu, ak nie treba ich naučiť a sebe vysvetliť, že netreba robiť všetko na 300%. Prvoradá si ty a tvoja rodina.
@anonym_autor na jednej strane pises, ze praca ts bavi a na druhej, ze ta vycerpava, to nejde do kopy, pouvazuj ako to je naozaj, mozno to ti pomoze.
a teraz si bola na PN ci pracujes ? deti su ake velke ?
ako za mna treba polavit v narocnosti na seba ale aj na inych co sa tyka vyzadovania pomoci a prestan sa mame a sestre stazovat ak tam nemas podporu
@domkakvet
@januska12323
@anonym_18e459
Deti 8 a 11, pomôžu s pár vecami, ale dosť ich musím naháňať, muž robí všetko za nich a keďsom s nimi sama, na všetko majú čas, snažím sa ich učiť dôsledkom…
Musela som už nastúpiť na PN a potom ma čaká ešte dovolenka, takže budem mať približne mesiac voľna od práce. Verím, že mi tento čas pomôže zregenerovať.
To, že ma práca baví, sa nevylučuje s tým, že ma vie vyčerpať. Ak chce človek psychickú prácu robiť naozaj dobre a naplno, je prirodzené, že si vyžiada veľa energie. Napriek tomu ma moja práca dlhodobo napĺňa. Mám veľmi rada mojich starších klientov a oni majú radi mňa. Myslím si, že tomu najlepšie rozumejú ľudia, ktorí sami pracujú so seniormi.
Máte pravdu aj v tom, že by som mala viac zapájať deti do domácnosti. Zároveň však nie je pravda, že by som sa rodine zvykla sťažovať. Dnešná situácia vznikla preto, že sestra otvorila tému, prečo som unavená a prečo sa mi zdravotne nedarí. Nebolo to tak, že by som ja prišla s tým, aby som sa sťažovala alebo hľadala ľútosť.
Skôr patrím k ľuďom, ktorí o svojich problémoch veľa nerozprávajú. A ak medzi rečou poviem, že toho bolo v poslednom období naozaj dosť, nepovažujem to za sťažovanie. Je to len konštatovanie reality.
Ďakujem vám za každý názor….♥️ kľudne píšte, snažím sa nad tým rozmýšľať.
podla mna si zrela na psychoterapiu, deti su uz velke, vziat si po PN este aj dovolenku je dost necitlive voci kolegom
proste objektivne nie su fyziologicke dovody aby si to nedavala, skor to bude psychosomatika
Ďakujem vám za každý názor….♥️ kľudne píšte, snažím sa nad tým rozmýšľať.
@anonym_autor .... Jedna vec je, že ta praca baví. Druhá, že si z nej totálne vyflusnuta. Prežívam teraz to isté a menim prácu. Vyhorenie je vážna vec a mentálne zdravie je rovnako dôležité ako fyzicke
Ďakujem vám za každý názor….♥️ kľudne píšte, snažím sa nad tým rozmýšľať.
@anonym_autor nuz za mna mam pracu 8-17 ale tym ze som na riadiacej fcii si probleny nosim v hlave, nechaoem co tolko skaces kolo deti a domacnosti. Ked mam toho vela pridrm domov lahnrm na gauc a cucim na strop 30min mam na haku nejaku domacnost. Deti mas velke. Uprimne tirz si myslim ze ti pomahaju dost, mnr keby niekto navaril tak asi odpadnem 🤣 . Od 15 si doma, navar na 2dni, deti nech sa laskavo rozpohybuju lebo v puberte skoncis s tymto nastavenim na psychiatrii. Pomahajuce profesie nie su pre kazdeho a uprimne ani dlhodobo unosne. Objektivne chapem tvoju rodinu, doma si skoro, pomahaju a stazujes sa. Myslim ze je cas si priznat ze bud nezvladas svoju pracu, hoci ju mas rada alebo nemas dobry time manazment domacnosti.
podla mna si zrela na psychoterapiu, deti su uz velke, vziat si po PN este aj dovolenku je dost necitlive voci kolegom
proste objektivne nie su fyziologicke dovody aby si to nedavala, skor to bude psychosomatika
@anonym_18e459 😁 tu dovolenku si čerpať musím, nariadenie vedúcej, máme to tak rozplánované rok vopred…. nie je to môj rozmar, len to tak vyšlo a ja som tým konštatovala, že dokopy mi to “urobí” mesiac oddychu a snáď to pomôže
Otázka je skôr, že NACO sa zenies do takýchto extrémov. Keď máš náročnú prácu, tak sa nauč viac oddychovať alebo zmeň prácu. Lebo takto vyhoris. Spoliehať sa hoci aj na občasnú pomoc je blbosť.