Vyčerpanie a nepochopenie rodiny. Ako zvládať tieto stavy?

Ešte na tvojom mieste by som skusila pátrať či si fyzicky ok,ci ti nechýbajú minerály, hormóny ok

@anonym_3823b6 inak tá perimenopauza môže tiež s niektorými ženami pekne zamávať.

Autorka koľko máš rokov?

@elz1920 Ďakujem za tvoje slová….Starám sa aj o otca s Parkinsonovou chorobou. Dvakrát do týždňa mu nakúpim, prinesiem jedlo, lieky, upracem a postarám sa, aby mal všetko potrebné. Okrem toho máme s mužom starších rodičov,nežijú spolu, nie sú odkázaní na každodennú pomoc, ale pravidelne treba niečo vybaviť – nákup, lekáreň, opravu v domácnosti či len skontrolovať, či sú v poriadku. Keďže sestra býva mimo mesta, väčšina týchto povinností zostáva na mne.

Nikdy im to nevyčítam. Len niekedy jednoducho nevládzem všetko vybaviť hneď. A keď poviem, že prídem o deň či dva neskôr, mama sa často urazí. Aj takéto drobnosti sa časom nazbierajú a človeka vyčerpajú.

@anonym_1116f3 Ďakujem za príspevok. Asi by som chcela uviesť na pravú mieru jednu vec. Deti nedávam k starým rodičom preto, aby som si od nich oddýchla alebo mala menej povinností. Chodia k nim najmä preto, aby spolu trávili čas. Všetci naši rodičia žijú sami a často sú osamelí. Viem, ako veľmi sa tešia, keď môžu vnúčatám navariť, napiecť alebo si s nimi jednoducho užiť víkend.

Možno práve preto ma zaskočila výčitka, že mi tým pomáhajú s deťmi. Ja som to totiž celý čas vnímala opačne – že tým skôr pomáham ja im, aby neboli sami.

@anonym_3823b6 prepác, asi som trochu nepochopila tvoju správu, ako to myslíš s perimenopauzou?

@anonym_bbe487 mám 41…. to mi vôbec nenapadlo

Aby sme si to ozrejmili, čo presne zvládaš? Oprať, navariť a chodiť do práce? To zas nie je jadrová fyzika, nechýba ti nejaký vitamín alebo niečo také?
Však existuje xy mám, ktoré sú aj samoživiteľky a majú detí ako pliev a často aj menších, ktoré treba aj obliecť/nakŕmiť a sú chore každý druhý týždeň.

@anonym_2df7ca Samozrejme, nie je to žiadna jadrová fyzika a nemám hospodárstvo, tak ako ho nemá väčšina žien... Som úplne bežná mama. Ráno od siedmej do druhej pracujem. Prídem domov, chvíľu si oddýchnem a potom sa rozbieha druhá zmena.

Každé dieťa má krúžky, ktoré sa časovo prelínajú, takže od tretej do šiestej väčšinou len vozím deti (bývame mimo mesta, zlé spoje), vyzdvihujem ich, popritom nakúpim, upracem, zapnem práčku. Sú to úplne bežné veci, ktoré robia mnohé ženy. Viem a je to ok…Do toho však prídu prípravy do práce, nečakané pracovné povinnosti, vybavovanie okolo otca, lieky, rôzne úradné veci alebo iné situácie, ktoré sa jednoducho objavia.

Máme dom, veľkú záhradu a domácnosť s tromi chlapmi, ktorým musím väčšinu vecí pripomínať aj desaťkrát. Vyložia umývačku alebo si odložia veci, ale až po opakovanom pripomínaní. Mám preto neustále pocit, že som rozlietaná na všetky strany.

Áno, po práci si nájdem aj hodinku na oddych. Keby som to nerobila, asi by ma už úplne vyplo. Lenže problém nie je v tom, že si nikdy neoddýchnem. Problém je, že tento kolotoč žijem dlhodobo a cítim z neho obrovské vyčerpanie.

Všetko, čo sa týka fungovania rodiny, je v mojej hlave – plánovanie, víkendy, narodeniny, sviatky, organizácia detí, domácnosti aj bežných povinností. Môj muž sa venuje hlavne práci a doma pomôže s tým, čo mu poviem. Ale to neustále premýšľanie, plánovanie a zodpovednosť zostávajú na mne.
A práve to ma vyčerpáva najviac. Nie samotné varenie, pranie či žehlenie, ale to, že musím mať stále v hlave všetko a na všetkých myslieť. Skúsila som sa už na všetko vys…ť, a bolo to fajn, ale nedá sa to dobodobo

@anonym_autor ahoj, nakupy sa daju objednat priamo domov. Otcovi, ci rodicom. Upratovat byt im tiez nemusis, tych par hodin vies zaplatit niekomu, kto si tym rad privyrobi, vela zien na dochodku ci popri detoch bude rado, lebo maju malo a upratovanie ponukaju. Staci ze sa rozhliadnes po znamych.

Ked je Tvoj manzel lekar a nezvladas bezne veci doma (lebo ano, mne to tiez pride akoze dve deti 8 a 11 a uplne bezna domacnost a tolko problemy), no tak vyuzite to, ze (predpokladam) na tom financne nie ste zle, zaplatte si raz za cas niekoho na upratovanie alebo ty na strazenie deti. Tu hodinu mozes oddychovat.
Alebo ak si naozaj uz na hrane, no tak vazny rozhovor s manzelom - ze si ides niekde na tyzden vypnut, odchadzas, lebo to nedopadne dobre, a nech si tyzden berie dovolenku, volno, hocico, a ma na starosti vsetko doma.

Ja som precitala vsetko, a na celej teme a Tvojich slovach nevidim vobec nic neriesitelne. Kto chce, hlada sposoby ... A potom nebudes pocuvat nejake slova nepochopenia - lebo teda okrem toho, ze Ti prakticky ani nepomozu - budes vsetko zvladat ovela lepsie. To bude pre spokojnost Teba a Tvojej rodiny, nie inych. Keby mi sestra "vyplakavala" s tymito vecami, tiez by som jej povedala ze nech nevyplakava ale riesi to, pretoze toto su veci, co sa riesit daju = tym myslim, ze keby si chcela, tak velku kopu z Tvojich aj obycajnych povinnosti vies poriesit. Kludne aj dlhodobo. Nemas tazko chore dieta, nemas leziaceho rodica doma co prebalujes den noc, nemas malinkate deti a nulovu pomoc rodicov... Co by sme ini za to dali 🙂
Takze ja to nemyslim v zlom, ale ja som pragmatik. Za mna menej vyplakavat a viac PRAKTICKY riesit veci tak, aby clovek mal menej. (Bez ohladu na to, ci toho mas vela alebo nie. Ak nezvladas to, co aktualne mas, potrebujes menej).
Drz sa.

@anonym_7ea585 Ďakujem za pragmatický názor, súhlasím…. len ma to asi teraz tak pohltilo

Som veľmi prekvapená z reakcií, kde si ženy myslia, že nemáš byť prečo unavená, vyčerpaná, lebo robíš len do 14ej. V tomto období zažívam presne to isté, čo opisuješ. Len ja pracujem s deťmi s autizmom. Tiež končím o 14ej, tiež mám prvostupniara a staršie dieťa a tiež ma nedávno vyplo. Myslela som si, že budem doma týždeň, dva, no moje telo potrebovalo oveľa viac. Bola som doma dva mesiace a vrátila sa do práce len preto, že som si chcela otestovať spúšťače mojich ťažkostí. Teraz dovolenkujem, mladšie dieťa je v dennom tábore, staršie je už viac-menej samostatné. Veľa spím. Na rozdiel od tvojho manžela je ten môj veľmi nápomocný. Napriek všetkému veľmi intenzívne zvažujem odchod z práce. Otázkou je, čo budem robiť, keď celý život venujem deťom s autizmom. Aj keď končím o druhej, už nevládzem. Je to veľmi náročné a psychicky vyčerpávajúce a verím tvojmu vyhoreniu pri senioroch. Ľudia si nevedia predstaviť aké náročné je byť vždy v pohode, v dobrej nálade, pripravený pomôcť byť tu pre druhého za každých okolností.

@anonym_autor len Ty poznas svoje limity a kazdy ma ten svoj "referencny bod" inde. A nie je na tom nic zle! Suseda moze zvladat batolata trojicky a leziacu matku a chlap musi makat v turnusoch v zahranici takze je uplne sama, kdezto ina zena jednoducho moze mat dost, ze je par rokov na RD a nezvlada praobycajne fungovanie okolo jedneho dietata do 15:00 kym pride chlap z prace. Tym nechcem povedat ze su schopni a schopnejsi - NIE. Ale kazdy mame moznosti a rezervy inde, a kazdy mame v inom obdobi inu situaciu a inu silu. A nie je hanba priznat si, ze teraz to jednoducho (z akychkolvek dovodov) nejde, a vtedy si pomoct. Tak nech je to cim skor za Tebou. Take obdobia proste su 😊 Len sa k tomu postavit uplne realisticky...

@anonym_autor kedze mate dva prijmy a jeden z toho je plat lekara, preco si nezaplatis napr pomoc v domacnosti?

@anonym_autor
mám to takisto. každú chvíľu mi pípne pripomienka, a málokedy sa to týka mojich vecí, väčšinou sa jedná o veci syn, muž, mačka🙈
pred spaním rozmýšľam čo kedy treba, čo uvariť čo nakúpiť.
jeden problém vyriešim, príde ďalších 10🙈

@anonym_autor je fajn, ze vies pomenovat svoje limity a nie si ochotna ist cez ne. Fajn nie je, ze tvoju hodnotu vnimas cez reci tvojej sestry a nevies ju uzemnit, ale sa tu trapis nejakymi jej podrypackymi recami. Sestru si mala uzemnit, to vies Jani, nie kazda je taka super zena ako ty, budem sa ucit od teba. Bodka.
Ja som bola v tomto kolotoci tiez, muz na tyzdnovkach a ja dve deti na krku, skola, kruzky, vozenie, domacnost...nikto mi nenavaril, nikto mi deti nestrazil a vsetko som to davala, lebo som bola presvedcena, ze musim. Nikdy by som nikomu nepovedala, ze nevladzem, ze je toho na mna vela, hanbila som sa. Tak som fungovala na 100%, nasa generacia dnesnych 50nikov bola zatazitelna. Vies kde to zo mna vyliezalo? Vrieskala som po detoch, ked nieco neurobili, mala som na nich nervy. Vies ako to vidim po rokoch? Mala som to robit ako ty, mala som priznat, ze som unavena, ze potrebujem pomoc a oddych, nemusela som mat spomienky ako nervacim pri detoch.
A este ohladom toho varenia od mamy ci svokry, toto by som na tvojom mieste zrusila, radsej si objednajte pizzu, ked raz za mesiac nestihas varit.

Tvoje problemy maju pomerne jednoduche riesenia, problem je skor v tvojej hlave, ak si neporiesis tu, tak ine riesit nema zmysel.

potom mozes riesit
- krvne testy ci ti nechyba vitamin alebo mineraly (mas predsa doma lekara)
- nakupy objednavat, dohodnut nosenie obedov otcovi z mesta napr
- zaplatit si pomoc v domacnosti a v zahrade
- zredukovat kruzky alebo naucit deti chodit busom
- predpokladam ze si socialna pracovnicka v DSS tj robis programy pre klientov tam tak napady recykluj atd pracu aj pripravu si urob tam a netahaj ju domov
- zapoj do prac doma a varenia muza a deti
zredukuj pestovanie na zahrade a volavaj si zahradnika

Nechápem? Tu je skôr absolútne vyhorenie, možno návšteva psychológa by pomohla, tiež mám dve deti, s oboma sa učím, varim, pečiem, nakupujem, na krúžky chodím, jna rodičia, besiedky, a cvičím doma a som v pohode dá sa všetko, keď sa chce, niekedy netreba riadiť donemoty alebo variť každý deň, musíš sa naučiť zariadiť si veci, niektoré ženy žijú sami a sú tu, do toho mame aj psa, muž väčšinou pracuje do večera, víkendy nieže by som oddychovala ale vymýšľam výlety 🙈, záleží aj on toho aký si typ človeka

@anonym_4e8493 nechcem odsúdiť názory žien, kt. tu písali, ale tebe veľmi ďakujem za pochopenie…. aj ja len spím, proste telo aj hlava vyčerpané. Môj muž pomáha, ale mechanicky, ale nepreberá na svoju hlavu ten náklad, logistiku a premýšľanie. Dúfam, že sa dáš dokopy čím skôr a nájdeš správny pracovný smer.
Inak, som špec. pedagóg, roky som robila to, čo ty….

@anonym_autor Možno ti poviem ako by som to robila ja (resp.ako to ja robím, môžeš sa inšpirovať)

Dieťa číslo jedna dostalo na starosť nakladanie a vykladanie umývačky. Nenaložilo/nevyložilo ju? Nuž nech sa sťažuje jemu zvyšok famílie, keď sa akurát tak môže pozerať na jedlo v hrnci a nemá ho ako zjesť.
Niekto má narodeniny? Nuž vytiahnem univerzálnu tmavomodrú alebo tmavoružovú tašku zo šuflíka a po ceste na oslavu kúpime na pumpe nejaké haraburdy a vystarané.
Nestíham nakúpiť? Dieťa číslo dva dostane za úlohu vyklikať nákup na tesco.sk a ja už len poň idem. Decko happy že akú má robotu, ja happy že s tym nestrácam čas.
Lekáreň tiež hneď klikám drmax, rovnako aj recepty tam vyzdvihujem naraz.

Keby som nestíhala decké športy/krúžky alebo by mi to bralo/žralo energiu smúla deťúrence, končíte s tým.

Deťúrence nedali do koša na pranie prádlo? (triedime ho hneď) no smola, ja im ho postupne síce zbieram z izby ale rovno zanášam do pivnice. Keď po čase zistia, že im akosi dochádza a nemajú čo nosiť, tak zas začnú triediť prádlo alebo už sa aj také stalo, že museli ísť z prádelníka vytiahnuť použité a obliecť si to.
Neubudlo z nich.

@zuzubb007
@zuzubb007
@anonym_18e459
@anonym_d39ce2 Áno, aj ja začínam mať pocit, že u mňa zohráva veľkú úlohu vyčerpanie/vyhorenie. Možno práve preto teraz horšie zvládam aj bežné povinnosti, ktoré by som predtým zvládla bez problémov. Dlhé mesiace som fungovala ako rozbehnutý vlak – všetko som stíhala, organizovala a neriešila, že toho je veľa. Až keď ma zdravotné problémy prinútili spomaliť, uvedomila som si, že som išla dlhodobo na doraz. Dokonca už uvažujem aj nad tým, že si zaplatím pomoc v domácnosti. A ešte by som rada uviedla na pravú mieru jednu vec. Niektoré ste nadobudli dojem, že mi mama pravidelne varí. Nie je to tak. Občas, keď má voľno alebo keď som bola zdravotne naozaj vo veľmi zlom stave, navarila a poslala nám jedlo. Veľmi si to vážim, ale nie je to niečo, o čo ju žiadam ani čo sa deje pravidelne.

Nemám problém zjednodušiť si fungovanie domácnosti. Keď treba, objednáme pizzu alebo majú deti na večeru chlieb so šunkou. Nemám potrebu mať každý deň dokonalé teplé jedlo ani sa nesnažím byť perfektnou gazdinou. Myslím si, že problém u mňa nie je vo varení či upratovaní, ale skôr v dlhodobom psychickom vyčerpaní z toho, že som mala na pleciach organizáciu celej domácnosti.

Musíš predelegovať určité činnosti na zvyšných členov rodiny.
Zaveliť že moji drahúšikovia:
Jožuľko od budúceho týždňa perie a suší prádlo, tento týždeň ťa zaškolím.
Peťuľko milovaný, ty od budúceho týždňa spravuješ umývačku riadu, tento týždeň ťa zaškolím ako na to.
Adamínko milovaný, ty si sadni a vyplň tento kalendár, henten a tamten majú narodeniny vtedy a vtedy, zabezpeč to, ukážem ti Tedi obchod kde kúpiš darčekovú tašku a ukážem ti, kde sa kupuje čokoláda víno.

Kto svoju úlohu nesplní, nech si nemyslí, že to urobím ja lebo sa tu teraz zaprisahávam, že sa toho nechytím. Keď budeme chodiť okydaný a na hotové jedlo sa budeme akurát tak pozerať, tak čo už.
A keď pôjdeme gratulovať s prázdnymi rukami, tak tiež čo už. Koniec sveta to určite nie je.

@anonym_d39ce2 to je presne to, čo ma veľmi mrzí, keď deti vidia vyčerpanú a nervóznu mamu….trichu mi to sťažuje aj muž, keď som s nimi sama, majú režim, pomáhajú, vedia, čo treba, potom po službe príde muž a snaží sa im vynahradiť čas, tak veci robí za nich, alebo proste nie je taký prísny a tým mi vôbec nepomôže, leno zase keď je preč, tak to s deťmi dlho nastavujem

@anonym_2df7ca 😁♥️♥️♥️

Vyčerpaná nemusíš byť len z tlaku alebo nepochopenia okolia, ale môže tu chýbať aj vitamíny ,minerály, spánok atď....ja som sa naučila nesťažovat a neobhajovat každý svoj krok. Nepracujem so seniormi ale pracujem s ľuďmi, psychicky náročná práca. Ale keď prídem domov prvé čo spravím nie je upratovanie, varenie, riešenie veci a podobne, na polhodinu hodinu si buď sadne s kávou alebo ľahnem. A mám všetko a všetkých v paží, pokiaľ nehorí a nejde o život. Diéta chodí zo školy o 16.00 a potom som psychicky prítomná. O domácnosť sa starajú vsetcia , každý podľa veku a času. Spokojná mama, pokojná domacnost. Ale teda dlho mi trvalo dospieť do štádia ako je to teraz. A najnutnejšie je keď ťa vlastná rodina nepochopí a podrží.

@anonym_18e459 skôr to bude vyhorenie. Človek ktorý ide na 200 percent aby sebe aj mame dokázal že je super a hodny pozornosti človek ktorý sa snaží každému pomáhať ktorý nehovorí o sebe aby nikoho náhodou nezaťažoval niekoho sa nedotkol na všetko mentalne sám tam raz skrátka telo povie dosť ak len dávaš energia sa raz vyčerpá. Plus veľmi narocna práca ale pre tento typ človeka dôležitá lebo on potrebuje svoju hodnotu poistiť zvonka a vždy niekomu pomáhať zachraňovať mu dáva pocit že si konečne hádam raz zasluxi pozornosť. Takéto typi perfekcionistov doma malo chvalenych nepochopenych deti takto dopadnu často. V podstate funguje ako vydatá slobodná matka a aj keď fyzicky sa nenarobí pocit menejcennosti mentálna záťaž je obrovská. Ešte k tomu milujúci manžel ktorého neustále ospravedlňuje že má toho veľa narocnu prácu ale asi si nevšimol že mu doma vyhorela žena lebo je zvyknutý že ide ako robot. Takýto ľudia často končia aj ako onkologicky pacienti. Možno fyzicky toho veľa nemá ale mentálne je neustále v strese ako každému vyhovieť čo ešte urobiť nech sú všetci spokojný všetko riešiť lebo okolie si zvyklo že keď jej povedia že iné ženy zvládajú viac s čoho môže byť ona unavená tak aby im dokázala že nie je padavka a horšia ako iný ešte sa prekona a ešte prida a na seba a na to že chcela niečo odmietnut úplne zabudne.

@anonym_44cdfa máš pravdu…. 😞ďakujem

@anonym_autor Je to asi vyhorenie, problem je v tom, ze ak sa manzel nezapoji viac, bude sa to vracat. A nie, to, ze je lekar, nie je ospravedlnenie, ze na teba hadze celu domacnost.

@anonym_e5f503 smutné že lekár nevidi že má doma ženu na zrútenie. Som zvedavá keď sa zosype alebo ochorie kto to všetko bude za ňu robiť a či sa on konečne začne zaujímať o svoju rodinu

@domkakvet aj mňa moja práca baví a zároveň vyčerpáva, to nie je nič, čo sa vylučuje.