Vyhodila som otca môjho syna
Odišiel... práve zabuchol dvere a je preč. Neverila som, že budem plakať. Obrala som syna o otca, no zároveň získa jednu šťastnejšiu kľudnejšiu matku. Padol mi kameň zo srdca. Bol to naozaj skvelý otec, no ten najhorší chlap... neviem ako to prekonám, kvôli synovi... ale verím, že už bude lepšie.
História sa opakuje. Môj otec odišiel odo mňa a teraz odchádza otec môjho syna.
Ako ste to prekonali vy?
tvoj syn potrebuje v prvom rade kludnu a vyrovnanu mamu, ak Vam to ako rodicom pomoze, preco nie... Otca nestraca
@777januska777 vôbec to tak nemusí byť, otec môže byť perfektný, ale partner otrasný, to sú predsa dva úplne rozdielne vzťahy.
Nemusis sa o syna bat, je este malicky, velmi rychlo si zvykne, ze jeho tato uz s vami nie je kazdy den. Bude tak vyrastat a bude to pre neho normalne, horsie je to podla mna so starsimi detmi.
🍀🍀🍀
1.krok si zvladla...urcite to nebolo jednoduche, ale hlavne bud silna, nevzdavaj sa. Mas dieta, ktore potrebuje pokojnu mamu...zelam ti vela sil...drz sa 🙂
@sissy27 ja mam dobreho otca a nahovno velmi nahovno manzela mojej mamy. Nevylucuje sa to. Moj exmanzel je tiez dobry otec a aj ked nahovno muz.
Z otcom mi pokazila vztah ta zasrana solidarita ku mame. Nedokazem to prekusnut, ako jej ublizoval a este sa citi ukrivdeny. Ale ako otec by sa na nas nikdy nevykaslal, za 30rokov neviem , ze by ma podrazil. Kazdy pripad moze byt iny.
Autorke: mala som tu istu dilemmu. Vahala som sa rozist s muzom, lebo bol dobry otec ale ja som ho neznasala aj zato ako dychal. Vojna Roseovcov. Stala sa zo mna ukricana nervozna matka. Ked naozaj odisiel, spadol mi kamen zo srdca. Zacala som zit spokojne, s mojou dcerkou, vtedy takmer 2rocnou sa nam rapidne zlepsil vztah a stale sa zlepsuje. Ani si nechcem predstavit, aka by som bola , keby sme zostali zit spolu.
Jasne, su chvile, hlavne ked zacne rozpravat viac a viac, ako je tato uzasny, ako chce byt s tatom, preco nebyvame spolu, to mi trha srdce...ale verim, ze ked bude starsia pochopi ma. A uzna, ze to nebolo take zle ako odporna atmosfera doma a hadky. Opakujem jej, ze ma otca a mamu. A moze vidiet oboch, zavolat, stretnut sa...ale nemoze ziadat odo mna, nech ho mam rada, lebo mi velmi ublizil. To ale s nou nema nic spolocne.
@siskurka neviem si predstaviť ako chlap, ktorý nejakým spôsobom cielene trápi alebo až týra matku svojich detî môže byť zároveň dobrým otcom. Jednou z úloh rodičovstva je odovzdať deťom nejaký vzor ako sa správať k ľuďom, k členom rodiny. Chápem, že niečo iné je nejaká víkendová nevera, to na vzťahu dieťa-rodič nemusí nič zmeniť, to isté nejaké ochladnutie citov, alebo aj rozvod - ak prebehne slušne. Ale akonáhle zmizne úcta a vzájomný rešpekt a príde na nejaké útoky, nadávky, urážky tak bohužiaľ.
@sissy27 tak vezmime to naopak. Stala sa nehoda, otehotnela som. Takze som sa stala rodic. Matkou. S niekym, koho som chcela opustit. Co uz stalo sa. A teraz...len preto, ze mojho ex neviem ani citit, opovrhujem nim, nieked, ho sice uz len lutujem ale celkovo mi je zle v jeho pritomnosti, som kvoli tomu zla matka?
@sissy27 mas pravdu, ze rodicovstvo by mohlo byt o tom , odovzdat nejaky vzor ako sa spravat k ludom , respekt, ucta... to je vsetko pekne.
Ale moj nazor aj vlastna skusenost je, ze clovek nemusi byt hned nevyhnutne zly clovek len preto, ze je zly manzel/manzelka. Ved kolko je muzov zien, dajme tomu teda rozvedenych, slobodnych, neschopnych fungujuceho vztahu, ktory su top rodicmi. Ci matka ci otec. Ludia nie su len cierni alebo bieli. Jedna vec je ako by to malo byt a ako to je.
@siskurka Prečítaj si ešte raz čo som napísala a prečítaj si aj úvodný príspevok zakladateľky. Ochladnutie citov, rozchod, rozvod nemusia znamenať, že ten rodič je zlý (je jedno či otec či matka). Môže sa ti ten chlap zrazu zhnusiť, nechceš s ním viac nič mať, ale rozídete sa v kľude a budete komunikovať len nevyhnutné minimum - tu stále zostáva zachovaný nejaký rešpekt voči nemu, elementárna slušnosť. Ale ak mu budeš pred dieťaťom vulgárne nadávať, robiť vymyslené scény, vrieskať, fyzicky ho atakovať, klamať, vydierať ho cez dieťa, atď - tak áno, si zlá matka. Pretože svojmu dieťaťu ideš príkladom a ukazuješ mu, že môže druhým bezdôvodne nadávať a ubližovať. Chápeš o čom píšem? 🙂
@777januska777 ja som nikdy nepovedala, že je zlý človek, nikdy ma nebil, ale nie je muž pre mňa a ukázal sa až po narodení syna. Vôbec si ma nevážil, nechcel nič urobiť pre náš vzťah či domácnosť. Je veľmi lenivý. Dlho sme sa hádali pre jeho extrémnu závislosť na PC hrách, mobile a potom prišli ďalšie a ďalšie problémy, ktoré by som nerada zverejňovala ani anonymne. Bolo to milión maličkostí, ktoré vždy skončili hádkou. Hádali sme sa takmer každý deň. Dostal kopu šancí, aby sa zmenil, vždy som sa snažila vysvetliť mu, že už psychicky ani fyzicky nevládzem. Ale nič. Žiadna zmena a hádky len pokračovali. Nechápal ani načo sú mi antidepresíva, urážal ma za to. Namiesto “zvládneš to” som dostala len opovrhnutie. Dostávala som z neho záchvaty, nevedela som to ovládnuť. Stupňovalo sa to cca 2 roky a 1 rok som na AD a každý jeho výstup ma zas rozhodí a neviem sa ukľudniť a jemu je to jedno, som mu na smiech. Nakoniec mi došlo akí sme rozdielni - rozdielne záujmy, plány do života, celkovo priority a prístup ku každej jednej životnej situácii... ja som povedala biela a on čierna, vo všetkom bol problém a namiesto rozhovoru či riešenia prišla len hádka, urážanie...
Verte mi, že by som radšej zniesla jednu bitku ako denodenné psychické utláčanie 😞 nikdy v živote som sa necítila tak na dne ako posledné dni s ním...