Vyhorená mama
O deti sa starám sama už pár rokov a hoci ich veľmi ľúbim, výchovu už nezvládam. Očakávala som, že keď budú väčšie, tak budú každým rokom samostatnejšie, ale hlavne staršia je stále mysľou inde a nie je schopná urobíť úplne bežné každodenné veci. Niečo ju napadne a nedokončí obliekanie, umývanie, jedenie. No proste všetko jej trvá, kým neprídem a nevrátim ju ku tomu čo nedokončila. Nemôže ísť ani do školy sama, lebo v pólke príprav sa zabudne a nestihne. A tak je to úplne so všetkým. Už nevládzem, lebo už roky žijem v tom ako keď máte škôlkára a ten samostatne neurobí nič, lebo mentálne na to nemá, ale dcéra diagnózu nemá, na učenie v škole sa sústredí a má dobré známky. Ale bežné veci jej od škôlky nejdú. Už tam sa sťažovala jedna učiteľka, vždy je všade posledná a treba ju čakať a až vtedy urobí čo ostatní, lebo všetci sa sústredia na ňu, že čakajú, tak sa dooblieka a doje. Mne už z toho utekajú nervy. Zo zúfalstva, že sa bude snažiť už som jej aj začala nadávať. Lebo keby chcela, ona by dokázala všetko samostatne, keby sa sústredila na to čo má robiť. Mladšia dcéra to po nej opakuje
V škôlke bola šikovné dieťa a nástupom do školy je tiež vždy posledná a v družine ju musia za všetko čakať.
Staršia je už v puberte, ale stále jej niekto potrebuje stáť za chrbtom a budiť ju k činnostiam. Toľké roky to už nezvládam. A nemá mi kto s nimi pomôcť, aby som aspoň raz za čas mohla sa venovať sebe
Večer odpadnem do postele a ráno zas to isté a 100
Stručné zhrnutie
- Mnohé rodiny popisujú staršie dieťa, ktoré sa „zabúda“ pri bežných činnostiach, má problémy so sústredením a motiváciou a rodičia ako dostupné riešenia uvádzajú psychologické vyšetrenie a prácu s poruchami pozornosti (ADD/ADHD).
- Praktické opatrenia odporúčané v diskusii zahŕňajú nastavovanie pevného časového plánu (konkrétne príklady: „o 6:35 odísť od stola“, „do 6:40 oblečená“), používanie kuchynskej minútky alebo budíka, aplikácií s checklistom, kartičiek s rutinou a systému odmien/trestov (napr. zobrať hodinu z času na internet).
- Rodičom sa v diskusii opakovane radilo prestať „zachraňovať“ dieťa a nechať ho znášať dôsledky (nechávať neospravedlnené hodiny, nečakať v pyžame v aute), zároveň však niektorí upozorňujú, že pri podozrení na ADD/ADHD pomôže odborné vyšetrenie a práce s odborníkom; lieky podľa príspevkov psychologička nepredpisuje.
Najčastejšie otázky
Q: Ako rozpoznať, či má dieťa ADD alebo ADHD?
A: V diskusii sa za charakteristické symptómy uvádzalo časté „zabúdanie“ pri bežných úkonoch, tunelové videnie pri obľúbených činnostiach a nízka motivácia pri rutinných úlohách; odporúča sa psychologické vyšetrenie alebo konzultácia so školským psychológom.
Q: Čo môže urobiť psychológ pri podozrení na poruchu pozornosti?
A: Podľa príspevkov psychologička vykonáva vyšetrenia a testy (v diskusii matka uviedla, že pri nástupe do školy psychologička zistila „nadpriemernú inteligenciu“); v diskusii sa zdôraznilo, že psychologička lieky nepredpisuje.
Q: Aké konkrétne ranné rutiny a pomôcky fungujú pri zabúdavom dieťati?
A: Rodičia uvádzali konkrétne nástroje: kuchynskú minútku, budík/časovač, nastavenie časov (napr. 6:35 od stola, 6:40 oblečená), hodinky, aplikácie s checklistom a kartičky s jednotlivými krokmi rannej rutiny.
Q: Ako zaviesť dôsledky za meškanie do školy?
A: V diskusii sa navrhovalo neospravedlňovať meškanie (nechať „neospravedlnenú hodinu“), dohodnúť to s triednou učiteľkou či riaditeľstvom a používať tresty typu odobratie internetu („zoberiem jej hodinu z času na internet“).
Q: Pomôžu knihy alebo videá rodičovi pochopiť ADD/ADHD?
A: V diskusii bola odporučená kniha/video „Roztekaná mysl od Gábor Maté“ ako zdroj informácií o poruchách pozornosti; niektoré príspevky radili čítať odbornú literatúru o nadaných deťoch a ADD.
Q: Môže meškanie a neospravedlnené hodiny ovplyvniť budúce prijímačky?
A: Áno, v diskusii sa uviedlo, že časté neospravedlnené hodiny môžu „zavariť na prijímačky“ a mať dlhodobé dôsledky pre školskú kariéru.
Q: Ako riešiť vlastné vyhorenie rodiča, ktorý sa o všetko stará sám?
A: Viaceré príspevky odporúčali vyhľadať psychológa aj pre seba, nastaviť pevné hranice (nečakať na dieťa, prenechať zodpovednosť), a hľadať čas na regeneráciu mimo rodičovských povinností.
Závery z diskusie
Zhoda
- Psychologické vyšetrenie a odborná konzultácia sa v diskusii považovali za odporúčané kroky pri pretrvávajúcich problémoch so sústredením a rutinou.
- Nastavenie jasných časov, budíkov, časovačov a systému dôsledkov (nečakať, neprikrývať následky) je bežne odporúčané ako praktická stratégia.
- Rodičom sa opakovane odporúčalo prestať „zachraňovať“ dieťa pri každom zlyhaní a umožniť, aby znášalo dôsledky svojich činov.
Sporné názory
- Niektorí účastníci tvrdia, že treba dieťa nechať „padať na hubu“ a zaviesť tvrdé dôsledky; iní namietajú, že základná hygiena a bezpečnosť nemožno ignorovať a niektoré kroky (nechať dieťa nenajedené) považujú za nevhodné.
- Niektorí hovoria, že diagnostická „nálepka“ (ADD/ADHD alebo nadanie) uľaví rodičovi a umožní cieľovú pomoc; iní tvrdia, že označenie samo o sebe nič v realite nemení a rodičia odmietajú liečbu liekmi.
Otvorené otázky
- Je problém spôsobený poruchou pozornosti (ADD/ADHD), povahovou črtou, alebo kombináciou nadania a slabšej sebaregulácie?
- Ako zabezpečiť, aby psychologické vyšetrenie prinieslo praktické zmeny v správaní dieťaťa, nielen „nálepku“?
- Aké dôsledky (školské, spoločenské) sú dlhodobo prijateľné pri zavádzaní tvrdších opatrení ako neospravedlnené hodiny?
Spomenuté značky a firmy
žiadne
Spomenuté produkty a metódy
kuchynská minútka,budík/časovač,nastavenie časov 6:35 a 6:40,hodinky,aplikácie s checklistom,kartičky s rutinou,systém odmien a trestov (zobrať hodinu z času na internet),vypínanie teplej vody,neospravedlnená hodina,psychologické vyšetrenie,ADD/ADHD,Roztekaná mysl od Gábor Maté,prijímacie skúšky
Miesta a osoby
Gábor Maté
@vilma7 do školy chodí sama a tento rok je to horšie, lebo už 3x prišla po zvonení. Aj minulý rok sa párkrát zabudla, ale potom musela ísť do mnou a menšou párkrát a to sa jej pubertálne nepácilo, tak sekala dobrotu. Čakať ju musím, keď ideme niekam spolu. Čakali ju už aj v školke, v škole v družine. Jej je to jedno. Za tie roky si flegmatik zvykne, že všetci ho počkajú.
@jumama to zasa ja poznám svoje hranice a učím aj deti neporušovať cudzie hranice a stráziť si svoje. Tým čo žijem od mala som sa to naučila už v detstve sa postaviť za seba. Nemám problém ani pred šéfom si ustrážiť hranice. To že ľudia súdia a hodnotia nezmením. Je to ich názor na ktorý majú právo. Mňa sa to nedotkne. Každý si vychováva svoje deti ako chce. Má na to právo. A ja viem, že sa snažím vychovať svoje čo najlepšie, ale som len človek a tiež mám právo na chyby.
vidis... a nedas si poradit, psycholog podla teba nic nezisti, naco budem citat veci o nadanych detoch sak som iba matka.... a v puberte po decku vrieskas, citovo ju vydieras, a tym chces zachranit svoju vychovu ktoru si uplne dodrbala lebo deckam ani za boha nedovolis byt samostatnymi......
si na pokraji zrutenia, a sama citis ze to mysis zmenit, lenze ty nemozes zmenit dieta ----- ty musis zmenit sama seba a svoj pristup. A to bez vyjdenia z konfortnej zony nebude a nebude to jednoduche a s velkou pravdepodobnostou ta to bude stat vela sil a aj nervov.... A to prve co sk mohla riesit uz davno, alebo co mozes zacat riesit aspon teraz, je spoznat si dieta stylom ze si precitam nejake veci o nadanych detoch a o ADD.... ja napriklad nemozem pochopit, ako si jedna matka nadaneho decka odmieta precitat jeho specifika vo vychove!!!! Nadanie je svojim sposobom diagnoza a to bolo prve, co som riesila ked som zistila ze mam deti na pravej strane gaussovej krivky.....
a chcem ti pomoct - lenze tebe treba najprv otvorit oci a ty si musis priznat chyby, ktore si urobila - teda poznat veci, ktore si neurobila a ktore je potrebne urobit. Nemozes cakat ze ti tu niekto nieco poradi a zrazu svet bude gombicka. Je to dlhodobejsi proces. No zakladom je poznat si svoje dieta a v tych knihach, ktore su podla teba pre soecialnych pedagohov, je vela navodov a veci akym sposobom s takymito detmi pracovat ---- a neuveris, ale TOTO je to co ty potrebujes. Vediet, ako pracovat so svojou dcerou.
Ty si matka-trpitelka. Nedas si poradit. Podla mna tvoje trpitelske spravanie, zrutenia sa pred detmi, kricanie nie je velmi vhodne.
Skus byt raznejsia a skus byt pevnym pilierom pre svoje deti. Deti nie su zrele, aby zvladali taketo emocne vybuchy matky.
Ak nedokazes byt pevnym pilierom, vyhladaj pomoc. Pre seba aj svoju dceru. Drzim palce.
Ty ako matka ktorá vydiera puberťáčku plačom v prvom rade potrebuješ psychóga pre seba. Samozrejme treba psychológa aj pre tvoju dcéru. Čím skôr to pochopíš tak sa z tvojho bludného kruhu skôr dostaneš. Tvojím "zrútením" práve ukazuješ dcére ako aj v dospelosti ona má vydierať okolie keď nebude po jej vôli. To ako matka si uvedom.
Moja sestra bola takato. Stale chodila do skoly tak ze ledva stihala. Uz ma 50r. a stale je taka ista ak nie horsia. Co sa ju uz nacakalo ludi 🙉 A niekedy aj cele hodiny ! Ja neviem ci ona vobec niekedy prisla na cas. S nou sa neda dohodnut, ona si akoby vobec nevie zmenezovat cas. Vlaky, autobusy bezne zmeskava. Potom to rozprava ako "vtipne" historky a my si uz myslime svoje. Fakt, ona akoby nejaku taku poruchu mala. Aj z prace ju vyhodili koli castym neskorym prichodom. Vekom sa to cele u nej zhorsuje a osobne si myslim, ze sestra je pripad pre psychiatra. V kuse prokrastinuje akoby. Samozrejme, to vobec nemusi byt pripad tvojej dcery a muslkm si ze u tvojej dcery je to nieco ine. To len tak som napisala moju skusenost s vecne meskajucou sestrou, ktorej ziadne nasledky dosledky nepomohli za cely zivot aby sa zmenila a chodila nacas. Proste uplne sumafuk, ze totalne naserie kamosky, zname, ze zmeska vlak, ze ju vyhodia z roboty...nic z toho ju neprinutilo chodit nacas. 🙄 Tak drzim paste aby ste nasli sposob aby dcerka fungovala inak.
ono sa to mozno niekomu nezda, ale je to na porazenie zit s takymto clovekom, poznam to. Ten pocit bezmocnosti a on ma na salame.. Ak je takyto partner, tak sa da rozist, obmedzit styk, ale co robit, ked je take vlastne dieta?!
@kaktusik007 k psychológovi pôjdeme, však som napísala
@0silvia0 určite má baví plakať a kričať na dieti a ešte k tomu naschvál. Buď rada, že si také zúfalstvo nezažila, keď nevieš čo máš robiť skôr a ešte k tomu máš dohliadať, aby sa 13 ročná dostala s pod sprchy predtým ako vypustí vodu na jeden plavecký bazén. Už chodím vypínať aj teplú vodu, aby som nemusela kričať.
@tehulka2011 neskutočne to berie čas a energiu. Ľúbiš a si zúfalá, že nevládzeš byť matkou ako to dieťa potrebuje. Nikomu toto neprajem a viem, že nie každý sa dokáže do takého vcítiť.
Nehovorim, ze ta bavi kricat a plakat. Ale zazila som podobne scenky od mojej matky a viem ako sa citi dieta, ked vidi psychicky zlozeneho rodica. A co otec deti? Ten do vychovy nezasahuje vobec?
A chodia len k otcovi každý druhý víkend, keď sa snažím stihnúť to, čo pri nich nestíham. Predvčerom som išla len na poštu na pol hodinu a u nás zastal čas. Cítim sa ako šachista, ktorý ak neposunie figúrky, tak hra sa nepohne. Samostatne vôbec nič. Darmo poviem toto a toto bude hotové keď prídem. Snívať o pomoci v domácnosti aspoň na to čo majú vek je úplne odvážne. To sú také sviatočné dni, keď niečo stihnú aj pomôcť.
Podľa všetkého máš dieťa s diagnózou, nechceš si to priznať a ani s tým nič robiť, len nasilu nejako fungovať dokedy budeš vládať, spôsobom ako Ty uznas za vhodné. Verím Ti Tvoje zúfalstvo ale nezmení sa situácia pokiaľ Ty nezmenis svoj postoj k problému a to nechceš počuť.
mila autorka, nezakladala si nahodou v aprili tuto temu? https://www.modrykonik.sk/forum/rodinne-problemy/cas-pre-seba-3/
Ja nejdem radit k dcere, lebo neviem ako by som postupovala ja, mam zatial 4 rocnu. Ale ja by som sla v prvom rade k psychologovi kvoli sebe byt na tvojom mieste.
Mam ale pocit, ze tvoja dcera ma na haku v prvom rade teba. Ak dokaze stihat uplne vsetko ak ide za kamaratkou tak potom mi vychadza ze problem s realitou mozno ani nema.
Ono je pravda, ze ani nalepka nejakej poruchy ci nadania ich spavanie nezmeni. Rodicovi sa mozno len ulavi, ze "to tie deti nerobia naschval". Ibaze prave o tom to je, ze potom existuju v zavislosti od urceneho problemu postupy, ktore mozu pomoct. Na strajky nadanych deti mozno ine ako na deti s poruchou pozornosti... alebo na cokolvek ine... Len to su teorie - najst spravneho psychologa, co ti sadne alebo dievcatam a co ti dobre poradi, byva tazke.
@kaktusik007 v tej teme co si pridala su nesamostatne obe deti, v tejto pise len o dcere. By ma celkom zaujimalo, ako to vlastne je.
Ked bola moja dcera posledny rok v skolke, jedna mamina priniesla dieta v pyzame, veci v taske. Ze sa nechcela obliekat. Ta hanba... odvtedy vraj bola rano vzdy nastupena. Vyskusaj. Velke dieta uz musi mat za seba daku zodpovednost.
@0silvia0 ale aj tu spomenula ze ta mladsia opakuje spravanie starsej.... a zvysok az brutalne sedi - vek (tam 13, tu puberta), osamely rodic kde si otec brava iba na vikend, rovnako ked su deti prec je rada ze co to spravi v domacnosti, a spravanie starsej je opisane v oboch temach prakticky rovnako...
@0silvia0 a vieš ako sa cíti zúfalá matka čo to skúšala xykrát pokojne a po dobrom a výsledok žiaden? Čo nestíha prácu a domácnosť, lebo deti si vyžadujú starostlivosť ako z čias materskej a Ty na to proste už pri zamestnaní nemáš čas. Malé dieťa oblečieš, umyješ, nakrmiš, stihneš sa pohrať a urobiť si svoje v domácnosti. Veľké musíš nastavovať časovače, motivovať, doprosovať sa. Riešit odmeny a tresty, dohovárať. Keď nemáš podporu rodiny ani partnera, ver že je to na jedného človeka veľa a stratí nervy. Nikomu to neprajem, ale keď nevládzeš inak, tak Ti nič iné neostáva.
A Ty máš traumu z detstva a svojej mamy. Objektívny pohľad preto od Teba nečakám. Moje flegma dieťa traumu isto nemá.
Si si odpovedala hneď v komentári - "ako mám nechať dieťa sa neumyt a neobliect". Presne toto je tvoj problém, že s s tým máš problém. Kľudne nechám dieťa sa neumyt a neobliect, kľudne nechám pubertacku zameskat do skoly a vyzrat si dosledky. To je celé, čo máš spraviť. Pustiť to a nechať zodpovednosť na dieťati. Ty si totiž nikdy tomu dieťaťu tú zodpovednosť nedala. Si nastavená v tom skolkarskom móde, kde za väčšinu vecí ešte naozaj nemôže byť zodpovedné dieťa. Ale ty už máš deti veľké, neboj sa púšťať veci. Dá sa z toho ísť von, len proste oznam dcére, že odteraz jej prenechavas niektoré veci na starosť a že teda nech počíta aj s dôsledkami. Musíš to myslieť vážne a tiež nesmieš dcére vyčítať, ak niečo pokazí a bude znášať dôsledky, pretože sa to tiež musí naučiť.
Mne nemusis pisat co to je starat sa o deti sama, moj muz chodil na tyzdnovky a cele dni som mala deti na krku sama aj celu domacnost a zahradu.
A syn tiez dost narocny, lenivy, nezodpovedny. Treba pritvrdit a nespravat sa k detom ako ku skolkarom.
V predchádzajúcej téme si písala presne to isté. Ja neviem akú čarovnú radu tu čakáš. Chybu si spravila x rokov dozadu a stále v tom pokračuješ. Keď už nič iné tak od apríla ste už mohli byť všetky vyšetrené a nasadený nový režim doma.
precitala som oba tvoje prispevky aj vlakna pod nimi, otazka znie, ked takmer na vsetky rady utocis a protestujes, branis sa zubami nechatami, že čo robíš, ako robíš, prečo robíš a jedine akurat vies priznat, ze ano pojdete ku psychologovi - hm po rokoch trapenia (????) - načo sem píšeš, čo konkrétne chceš počuť od koníkovského publika? Poľutovať?
priklanam sa k add/adhd. Syn ma jednu z tychtodiagnoz + kopu dalsich.
Napada mi, ze existuju aplikacie, kde si odfajkujes denne cinnosti. Mozno by stalo za skusku
sa mi nezdá aby takéto dieťa nemalo diagnózu... vie o nej pediater, spomínala si to?
nebude to asperger? alebo aj niečo iné - určite smer psychológ.
Pozri... zbytočne tu kopeš do báb, ktoré sa ti snažia iba poradiť alebo ťa aj trochu nakopnúť niečo s tým urobiť , čiže sú to trocha tvrdšie rady
Ani jedna ti neporadila zle.
Bez toho psychológa to ani ty sama nedáš.
Takto ti poviem. Moje dieťa malo nadstavený budík a tam sa mu vždy objavilo, čo má ísť urobiť.
O šiestej budík vstávať, o 6,10 budík obliecť sa.
6,20 umyť zuby , 6,30 naraňajkovať sa, 6,50 obuť sa, 7,00 zamknúť dom a ísť na vlak.
Pomohlo to trochu.
Moje dieťa je už dospelák (dokelu aj blbo sa mi to píše, je to ešte čerstvé), a v domácnosti mi minimum pomáha. Občas vybuchnem, porecnim si nahlas ako mi nepomáha a idem ďalej. Občas pomôže a občas nie
Ale nehnevaj sa. Fakt to v byte nie je až tak náročné, aby som sa zbláznila z domácnosti, že nestíham. A ak niečo nestihnem, svet sa nezrúti a daná činnosť ma počká na nasledujúci deň.
Čiže ano... asi veľa očakávaš od ostatných, lebo ty sa snažíš toho veľa stihnúť. Zvolni a nechaj kľudne utieranie prachu tak a choď si s deťmi radšej zahrať nejakú hru..
Určite by som hystericky nerevala pre domácnosť pred deťmi. Nevieš a netušíš aké následky to môže mať pre ich duševný vývoj v budúcnosti.
Nemusíš ju čakať, povedz vtedy a vtedy odchádzam, ak nebudeš hotová, idem bez teba. Nemusíš ale robíš to. Ty ju všade len ospravedlnujes. Takto sa nič nezmení, keď s rým ty niečo neurobíš. Asi si sa chcela len posťažovať, lebo z teba nejako snahu niečo zmeniť, vyskúšať necítim.
Je mi to luto, ze sa citis taka vycerpana. A dokazem si predstavit, ako blbe poznamky kolegyn, okolia, rodiny, kamaratov, kohokolvek... dokazu vycerpavat a nicomu nepomahat.
Nacvic si niekde kde sa citis pohodlne na takychto ludi reakciu - dupni nohou a hlasno povedz "Nie si v mojich topankach, tak nehodnot." Alebo cokolvek svoje si vymysli... šťavnate, zabavne, nadavkove, neslušne, rebelske... To dupnutie uvolni napatie z tela, ta sloboda prejavit sa nahlas ti doda energiu. Tvoje telo musi zazit tento pocit - doslova a dopismena. Uvolnennie napatia a prival energie zo slobody. Ako cvik - opakuj to denne, niekde na nejakom mieste, kde mas pokoj, kde sa takato uvolnena, ako potrebujes a takato sama seba sa zastavajuca mozes citit.
"Telo si pamata" - telo potrebuje zazit tento pocit, naucit sa citit tento pocit... je to potrebne mat pre seba techniku, ktorou si viem prival energie a uvolnenie nervov navodit. Potom, ked niekto zase nieco mudre povie, budes si vediet vyvolat uz len tym, ze na to dupnutie a slovne odpisanie druheho pomyslis.
Kludne teraz to urob na tuto moju odpoved 🙂 Poriadne dupni a povedz cosi.