Vyhorenie a nenaplnený život
Prišla som sa zdôveriť s mojim problémom. Viem, že je to problém, uvedomujem si, že to nie je správne, ale neviem urobiť prvý krok. Mám 2 deti, 4 a 5,5ročné a absolútne nezvládam ich výchovu. Rezignujem, život ma nenapĺňa a neviem východisko zo situácie. Som dosť ambiciózny a direktívny typ človeka a to, že sa mi vymklo spod kontroly absolútne všetko ma totálne ničí.
S mužom sme spolu 8 rokov, nie sme manželia a náš vzťah prešiel mnohými úskaliami a hektickými obdobiami, ktoré sme nejak ustáli. Neviem ani ktorý problém spôsobuje tie ďalšie, nedokážem totiž nájsť začiatok celej tej spleti ktorá ma vedie k šialenstvu.
Môj život nie je úplne štandardný ale nie som ten typ čo by sa hneď vzdal. Keď som otehotnela prvýkrát, boli sme mladí hlúpi a nikto mi nerozumel, prečo konáme tak unáhlené a nezodpovedné, mnohé kamošky sa mi otočili chrbtom. Presťahovala som sa do mužovho rodiska, postupne stratila všetky kamošky a do pôrodu sa môj život krútil len okolo chystania pre miminko a chodenia do práce. Keď sa narodila dcéra, logicky začali povinnosti, ja som poriadne nespala, lebo mala reflux a muž skoro nebol doma, lebo ťahal nadčasy, aby sme fungovali. Bolo to ťažké, ale nakoľko mne nepredĺžili pracovný pomer, rozhodli sme sa vybaviť súrodencov po sebe. 1,5 roka po dcére sa nám narodil syn. To už som muža vídala prakticky len vo dverách a v posteli. Prestali sme si rozumieť, nemal energiu a čas sa so mnou porozprávať, financie nám pre stávali stačiť, rezerva sa vyčerpala, dlhý začali rásť a ja som tomu s 2 malými deťmi nevedela zabrániť, možnosti boli takmer nulové, max som občas niečo predala. Kamošky som si tu nenašla, max tak na ihrisko ale nič bližšie. Upadla som do stereotypu upratovania, vymieňanie plienok a varenia. Snažila som sa ventilovať maľovaním, ale pri dvoch deťoch som bola stále unavená a keď spali oni, radšej som spala aj ja.
Prišlo však obdobie, kedy aj syn začal chodiť do škôlky a ja som nastúpila do novej práce. Problém sa začal prehlbovať, začala som byť ešte unavenejšia. Mám teraz jednu kamošku ale sme spolu i tak málo, lebo môj život sa cez týždeň krúti okolo práce a detí a cez víkend okolo varenia, prania a vymýšľania programu deťom. Výnimočne sa vyskytne situácia kedy trošku vypnem. Cítim ale že to nestačí.
Pred nástupom do práce som dokonca navštívila kvôli viacerým príznakom aj lekára, vyšetrili mi kortizol, štítnu žľazu... Všetko mám v podstate v poriadku. Bolo obdobie kedy som takmer nemala hlas, behala som po lekároch a nakoniec som brala 3 druhý liekov. Bez zlepšenia. Všetko som vysadila a nechala na náhodu. Zrazu to prešlo. O to viac som bola zmätená, že podľa výsledkov som zdravý človek, no napriek tomu neviem pracovať s vlastnými emóciami.
Muž je tiež iný. V ruke má večne telefón, stále je unavený a pije jedno pivo za druhým. Opäť výrazne pribral a myslím, že sme si prestali rozumieť, prestal si ma vážiť, asi ma tiež má za šibnutú. Náš sexuálny život zhorel. Občas sa spolu vyspíme, ja si to už ale neviem užiť a on sa spraví rýchlo, pritom kedysi sme spolu ladili, no ja nemám už dlhodobo vôbec chuť na sex. Po sexe mi povie že ma miluje, ale inak naša intimita upadla na nulu. Viackrát som mu hovorila, že potrebujem objatie, porozprávať sa... Nikdy to dlho nevydrží. Pritom má kedysi tešil spontánne natrhanými kvetmi, pusou keď príde jeden z nás domov a pod.
Cítim sa vnútorné nešťastná a nevidím východisko. Dokonca deti ma absolútne nerešpektujú, ignorujú ma, nepomáha krik, dohováranie ani bitka. Viackrát sa mi stalo, že ma svojou ľahostajnosťou vyprovokoval k tomu, že som bola priam agresívna, zúrila som, v hlave sa mi premieľali otrasné myšlienky, viackrát som aj niečo naozaj hrozné povedala, ľutovala, že mám deti, zbila ich po zadku. S dcérou už bojujem dlhšie, sme zložité povahy a ja sa bojím čo bude ďalej, pubertu si nechcem predstaviť, no neviem si k nej nájsť cestu. Za všetko hučí, jačí, reve a obom keď niečo nevyhovuje, začnú sa biť. Viackrát mi povedali že ma nechcú, že odídu k babinke a podobne. Hrozne to bolí, lebo sú to rovnaké slová hnevu ako tie moje. Viem, že začať musím od seba, ale začínam každý deň, dohováram si, že nesmiem kričať, musím vysvetľovať, nie ich biť, učiť ich láske... A zrazu príde vypätá situácia a som tam kde predtým.
Chýba mi ventil. Kedysi som aspoň rekreačné cvičila jógu. Teraz už 2 roky stále len začínam, hľadám výhovorku ako som unavená a ako ešte treba toto a hento. Ak niekam idem, keď len na prechádzku, takmer vždy je to aj s deťmi. Nemám pre seba kútik v domácnosti, nemám pre seba chvíľu kľudu, čas na reset, sebarealizáciu. Proste som na figu matka, ktorá mala o živote iné predstavy a viem, že cesty späť niet.
Viem že aj muž je nešťastný, nepovie to priamo ale vidím to. Max povie, že už má toho plné zuby, ale nepovie čo ho trápi, ani keď sa opýtam, že chcem aby o tom hovoril. Frekvencia piva cigariet a tipovaní sa stáva kritikou a ja aj svokra sa bojíme, že dopadne ako jeho tatko. On to popiera a nechce priznať, že to už nemá pod kontrolou. Stali sa z nás dve nešťastné trosky Máme úver, ktorým sme pomáhali jeho mame, odvtedy sme ho navyšovali a aktuálne nemáme šancu dostať úver aby sme sa dostali z podnájmu. Príšerne ma to ničí. Ja šetrím, škrtím opasok, miesto sebe doprajem deťom, na seba myslím až keď doslova horí, no muž ako mu prídu peniaze nevie ich utrácať rozumne, nakupuje zbytočnosti.
Hádame sa kvôli peniazom, výchove detí, rôznym názorom na veci, život. Nemám tu nič, len ich, nič ma tu iné nedrží, len nedostatok financií, prácu by som zmeniť vedela v inom meste. on tu má rodinu, prácu, pohodlie, kamošov.Je veľmi poriadkumilovaný, pomáha doma, dokonca aj navarí, ale mám už pocit, že sme len spolubývajúci. Začala som dokonca spávať na gauči odkedy bol chorý a nechce sa mi vrátiť do spálne, lebo mi vadí jeho chrápanie a nikdy sa tam poriadne nevyspím a potom som ešte horšia.
Mohla by som písať ešte veľmi dlho, skôr než ma ale niektoré odsúdite, vedzte, že takto som si to nepriala. Napriek všetkému viem, že sú pre mňa dôležití a milujem ich, nechcem ich stratiť, nechcem im ubližovať, ale neviem ako z kola von. Ide mi hlava vybuchnúť, lebo chcem mať všetko pod kontrolou a posunúť to na rozumný smer. Nechcem ísť k psychiatrovi ani psychológovi, problém si uvedomujem, viem, že len potrebujem postrčiť, možno poradiť od niekoho nezaujatého, prípadne kto zažil niečo podobné. Kde začať? Pomohlo by spísať zoznam čo chcem zmeniť? Existuje nejaké cvičenie, ktoré ma naučí sebakontrole alebo motivačná kniha, čo ma nasmeruje k sebareflexie, ako si vážiť seba a svojich najbližších?
Možno by mi pomohol iný pohľad na vec. Ďakujem za čas ktorý ste venovali môjmu príspevku
Prepac, nedocitala som to do konca ale tvoje spravanie sa odraza na detom, preto su zle ci agresivne, kricia a biju sa, mozno citia ze medzi tebou a muzom to uz nieje ono a beru to ako normalne, pre deti su vzorom rodicia, deti nas kopiruju. Podla mna by si mala ist k psychologicke, ona ti pomoze ver mi, a ked sa ty vnutorne upokojis tak potom sa ukludnia aj deti. Prajem vela stastia.
1.kup si stuple do usi a vrat sa do spalne
2. Dohodni sa s nejakou maminkou kamaratov Tvojich deti, ze 2x do tyzdna by sa deti 2 hodky hrali u vas a 2x u nich (vychadzam z toho, ze nemate fin. na operkku)
3.pocas tych 2x2hodin chod na prechadzku do prirody, do parku, do kniznice niekam mimo dom!
4.raz za mesiac naskrabte tych par eur na opatrovanie deti a skus byt iba s muzom
5. S malickymi prejavmi naklonnosti co ocakavas od muza, zacni ty
@anonym Budú Ti tu písať všeličo, ale podľa mňa všetko vyplýva z toho, že nemáte peniaze. A máš po boku neschopného chlapa.
V mojich očiach je chlap neschopný a odpudivý, ak robí deti do podnájmu. Nezarobí dosť a navyše nevie hospodáriť a k tomu fajčí, pije.... Pre mnohé ženy je to normálne, Tebe to však vadí.
Už po prvom decku si mala utekať a nie robiť si druhé, keď si nemala prácu. A brať si úver na pomoc svokre - bez komentára. Tu Ti mal blikať maják, že chlap je z nemožnej rodiny a preto je on taký neschopný.
Píšeš, že si ambiciózna a direktivna (taká som aj ja), ak je to pravda, hľadaj si lepšiu robotu, lepšiu platenú a vzdelávaj sa,stará ešte nie si. Máš výhodu v tom, že si oficiálne slobodná a úver si môžeš neskôr zobrať aj sama.
A o deti sa netráp - odporné a ukričané sú všetky, to prejde. Buď na ne tvrdšia, nastav pravidlá a dbaj, hlavne, aby sa dobre učili a neopakovali Tvoje chyby. Žabomyšie vojny medzi deťmi nerieš. Kľudne ich nechaj občas u babky, ak máš tú možnosť a oddýchni si - rob, čo Ťa baví, nájdi si koníčka...
Si vyhorena. Potrebujes vypnut. Nic ine ti nepomoze. Mozno by som ti poradila, aby si skusila na nejaku chvilu neriesit vychovu tvojich deti. Vykasli sa na pravidla a zakazy a prikazy a ze nerobia to, co ty chces....zbytocne ta to nervuje. Proste ber ich spravanie s lahkostou, jednoducho ser na to - nech sa aj pobiju, vsak oni si to potrebuju medzi sebou vyriesit😄 ty potrebujes okamzite vypnut.
A hodit poriadnu rec s chlapom - pises, ze kedysi bol pozorny no uz nie je. Ak ma doma furt nasratu a znicenu zenu, tak sa mu necudujem (cim nechcem povedat, ze je to tvoja chyba). Proste nech si skusi najst lepsiu robotu, ty tiez sa dovzdelaj v niecom ak si tak ambiciozna.
Drzim palce
Moj nazor. Nepomoze ti uplne z toho ani prechadzka,ani oddych a 2 hodiny od deti a muza. Toto su len smietka, vtedy ked uz clovek je odrazeny z dna. Nie si zrela ani na psychiatra. Mozno nejaky psycholog, terapeut sa vyrozpravat. Myslim, ze mnoho zien sa zcasu na cas tak citi. Ja sama mam take stavy beznadeje, frustracie, nenaplnenia niekedy. Ale vzdy sa odrazim,alebo pride nejaky moment v zivote (choroba, alebo cosi ine), ze si poviem, uzivaj si zivot a odrazim sa. Nepomaha mi ani sledovat kadejakych peknych,sikovnych a vymakanych ludi, skor ma to demotivuje, ze ja som nic nedokazala poriadne, cim by som mohla byt vzorom pre niekoho. Ale vzdy mi tieto pocity pominu po 1-2 dnoch. Ty si uz ale uplne zacyklena v beznadeji.
Zacni od seba. Vykasli sa teraz na opravu vashu vztahu. Ty si najdolezitejsia. Vas vztah potrbuje dlhsi cas, najprv sa potrebujes ty dat do poriadku. Urob si ten kutik v byte. S detmi chod osamote do kina (uz sa da), upecte spolu perniky, vezmi dceru osamote niekam, potom syna. Rozpravaj sa s nimi ako s kamaratmi, co si zasli niekam na vino😂 bud pritomna, pre mna je niekedy sakra tazke vnimat ich, tu vrestia, tu sa biju, tu mi pipne mobil.
Myslim, ze si ten typ co neplace. Len tak hadam. Ja tiez, tie nakopene emocie potlacane su strasne, ja neplacem ako je rok dlhy, a tak by sa niekedy ziadalo.
Vrat sa k tej joge. Daj si ciel. Zavri sa do izby. Deti nech ti tam nelezu.
Oslov kamosky, aj ked si nie ste uplne blizke, ci niekam nezajdete, alebo ci vecer, ked deti spia, nepridu na vino. Citaj knihy. Vezmi sluchatka a pusti si oblubene pesnicky. A nebrbli sa v tom, ze aky mas onicom zivot. Az taky onicom nie je. Kym ste zdravi, vsetko mozete zmenit, ci uz spolocne alebo pojdete od seba. A muzovi to povedz, normalne narovinu, tak ako tu.
Ja len k tým detom-jasnr,že ti potrebujú láskavé,milujuce prostredie a keď také je,tak sa tak správajú aj deti. Je to ťažké,keď si direktivna a rázna,unavená, ale treba zmeniť prístup k detom,takto si len pokazíte vztah a bude sa to zhoršovať,deti majú právo vedieť,že si unavená,že ťa niečo trápi a preto reagujes na ne tak ako reagujes. Nič v živote nejde tak ako si to naplanujes a preto je dobré si to uvedomit a zmeniť prístup k situácii a vymyslieť iné riešenie (nie bitku,krik apod.). Sadnite si s manželom, porozprávajte sa,naplánujte si malé.kroky ako by ste chceli zmeniť situaciu, nezabúdajte že dávate vzory deťom ako má "fungovať"/nefugovat vztah.
A urob prehlad kolko mesacne ide na pivo a cigarety a ine nepotrebnosti Na zaciatok min. na polovicu to znizit a za usetrene si pofinancuj co Ty potrebujes napr.ten dozor k detom.
Nesuhlasim celkom s tvrdenim, ze ti par hodin tyzdenne bez deti nepomoze. Prave si myslim, ze budes mat ten svetly bod, s cim mozes pocitat, na co sa tesit. Ja som svojho casu mala jedno poobedie dajme tomu "utorky pre matky". Isla som s kamoskou na caj sadnut, ci sa len prejst alebo aj sama hoci sadnut do kniznice a v klude citat 2hod.
V praci ste aky kolektiv, nemas tam spriaznenu dusu?
@janage nepomoze, v zmysle, ze aj tak sa vrati domov do nefunkcneho vztahu, a ukricanych deti 😂 a navyse, mnoho ludi pise,ako deti odrazaju rodicovske spravanie, v 90% je to urcite tak, lenze zabudaju aj na povahove crty, niektore deti su menej empaticke, a ani ubolena a chora mama nie je pre ne dovod, aby sa trosku skrotili. Proste ja, ja, stred vesmiru. Mnoho deti je teraz takych.
Ja si myslim, ze najviac to trafila
@heleninamama
Byt v nefunkncom vztahu je velmi ubijajuce a je to podla mna tisickrat horsie ako byt rozvedeny. Zatial co rozvedeny zije sem tam s nejakou mini depkou, ale zvysok casu si zivot viacmenej uziva a vie sa smiat,lebo je oslobodeny, tak ten v nefukncom vztahu zije denne v nejakom pesimistickom prostredi,kde ho ten druhy nebavi, nudi, otravuje, zavadzia mu. A to si nemusia ani ublizovat fyzicky, ci psychicky, staci, ze si uz lezu len na nervy.
Ak chceš kludne mi napíš správu 🙂 môžem ti napísať, čo pomohlo mne 🙂
zobrali ste si pôžičku aby ste pomohli svokre a vy bývate v podnájme? To mi príde zvláštne... Ste spolu pomerne dlho - už ste mohli mať niečo vlastné. Tvoj mm sa správa max. nezodpovedne - nemáte e a on pije, fajčí, stávkuje? Zober financie a ukáž ako sa to dá inak. Ak to takto dálej pôjde, nikdy nič nenadobudnete.... U nás som tiež zobrala všetky e ja, lebo na toho môjho nie je spoľah resp. on to nevie s peniazmi....
Ak chceš cviky na ukľudnenie, skús psychol. Oni práveže vedia ako sa ukľudniť aj bez pomoci liekov....popr. ti dá nejaké rady.
Ahoj, mňa najviac prekvapilo to, že ste vzali úver, aby ste pomohli svokre... a sami nemáte poriadne čo do úst. Chýbajú financie... manžel, že nervózny, lebo je v kuse v praci... vy preto, že ste v začarovanom kruhu - stále s deťmi. Nevedela by svokra niekedy postrážiť deti, aj ako z vďaky, že jej platíte úver? Vypli by ste...
Zhrniem... zadlzeni, v podnajme, male deti, bez regulovaneho toku penazi, chlap utraca za pivo, cigarety a stavky...z toho by bol nervozny a nestastny kazdy. Tam treba zacat...stopnut stavkovanie, pijatiku aj cigarety obmedzit (nejaka dohodnuta miera)...a zacat setrit.
Ale musia chciet obaja. Nielen ty.
Rozchod a začať znovu, sama s deťmi, nájsť svoj vnútorný pokoj, šťastie a silu v deťoch, oni sú to najlepšie čo v živote máme a do čoho sa oplatí investovať energiu. Vzťah máš už v troskách, tam nezachraniš nič, zbytočne sa obviňovať, ak zostaneš, stiahne ťa so sebou. Mám to všetko za sebou, viem o čom píšem a dovolím si tvrdiť že bolo toho viac
Ak chces, napíš súkromnu spravu
Prosim ta ja mam tiez 2 deti rok po sebe narodene..uz su vo veku ze sa spolu vedia hrat ale aj bit..a dokonca si vynucuju vsetko tym ze sa hadzu na zem trieskaju hlavu...zo zaciatku ze oj milacik nerob to a cim viac som lubila tym viac trieskali..teraz..bijete sa? Ok...hadzes sa a trieskas hlavu ok caw...odignorujem ich to prejde zistia ze prd dosiahli a dojdu s usmevom..zaujimave...ostatne ja ti poradit nejako neviem.ja som na deti sama moj je v zahranici sibe mi z nich nemam tiez konicky ani nic...ale doslova niekedy im zapnem rozpravky pojdem do spalne lahnem a sedim na nete a oni nechs a zabijaju..proste ak by som ich vecne riesila zosaliem alebo sa zabijem.takto so spravim trosku volno a oni nech roboa co chcu ..odreagujem sa a ideme znova...
Prekvapuje ma ze odmietas psychologa - prave ten by ta mohol naucit ako na spracovavanie emocii, komunikaciu, preramcovavanie myslienok, vychovu...- rozne techniky si potom mozes skusat a pod. Velmi drzim palce. Nieco je v tvojom pribehu velmi smutne no zaroven z neho citim nadej, chcenie. Chyt sa toho.
A aké si mala ty detstvo? Mala si dobrých rodičov? Ako sa chovali ku tebe rodicia? A prečo nechceš ísť ku psychlogovi? Veď to nie je hanba.
Manžel može byt neštastny lebo prehral velke peniaze.Robila som v stavkovej tam prehrat denne 200€ nebol žiadny problem a furt ti isty 4x do tyždňa medzitym niekde inde
Sama píšeš, že to nema pod kontrolou pivo cigarery stavkovanie - z toho je obsesia...
Šport ,vitaminy, pomaranče, vit.doplnky dobry sex mu doda energiu a dobru naladu nie alkohol a gembling+ ostalo by vam viac peňazi na aupair trebars
Ked maš nervy nadranc, modli sa a najdeš pokoj duše
Ja ta absolútne chápem a neodsudzujem. Som v podobnej situácii, len muža mam fajn. No mam pocit, ze nemám minútu času na seba, deti nemám komu dat povarovať, cítim sa neskutočne unavená a vyčerpaná, do toho som prišla o prácu a ešte táto korona a izolácia všetko zhoršila tak pociťujem aj strach z budúcnosti. Neviem akoby som ti poradila, ono je ľahko povedať chod s kamoškou von, alebo do prírody, venuj sa sebe atď keď nemáš tu možnosť ísť od detí, financie, čas na konicky...je to taky začarovaný kruh.
A svokra ti pomáha aspoň, keď už ste kvôli nej pôžičku zobrali? Vezme ti deti niekam na prechádzku, na detské ihrisko aby si si oddýchla?
Mne pomohlo si trochu uvedomiť veci toto video. A videla som na Fb este skupinu Pomoc pre mamy. Skús
Keď si to po sebe párkrát prečítaš, prídeš na to aký máš problém resp.problemy a aj na ich riešenie.
1.Ventil-stale si s deťmi nemáš minútku aby si vypla. Takto nedáva výplate situácie keď deti jacia. Dohodni sa s mužom že napr.raz do týždňa bude poobede s deťmi a ty niekam pôjdeš, cvičiť, na kávu s kamoškou, shopping proste hocičo ale nebuď doma lebo tam nevypnes. Návrh iná oplátku to isté mužovi asi, potrebujete si oddýchnuť obaja.
2. Skus prísť na to čo ti ide na nervy na deťoch a co ta vytoci, ktoré situácie a na to m popracuj. Určite sa vyhni situáciám kedy vykrikujes že si ich nechcela lebo to sa im nahráva do ich hlaviciek.
3. Finančná situácia - to je spustac stresu pre oboch. Prečo platíte úver mame a vy sami bývate v podnájme. Cele toto vás oboch stresuje.
4. Kniha by bola fajn, ale úprimne na riešenie tohto všetkého ti precitanie motivačné knihy nebude stačiť. Spúšťač tvojej nervozity môže byť aj nejaký vzorec správania ktorý kopíruje tvoje dieťa a ty povedome reagujes podľa vzorcov z pôvodnej rodiny. Veľa šťastia.
Ahoj, nemam deti ani taketo problemy ale velmi mi vas je luto, a vidim ze nechces ist k psychologovi ale to nie je hanba... mohlo by ti to pomoct.... aspon sa vyrozpravat.... drzim palce. Treba s tym nieco robit....