Výkrik zúfalej matky
Drahe konikacky, ja ani neviem kde a ako zacat, ale potrebujem to zo seba dostat. Ani vlastne neviem, kam to zaradit, ci sa jedna o moje zdravie, ci o rodinne problemy...potrebujem sa skratka vypisat a mozno aj pocut nazor prave niekoho nezainteresovaneho. Ano, vytvorila som si radsej novy nick...proste uz nevladzem psychicky. Som na materskej s 5r a 2r. Ja ani neviem kedy som zacala takato byt, ale v poslednej dobe po nich kricim, nervacim, nemam ziadnu trpezlivost. To iste po manzelovi a pritom si to vobec nezasluzia. Sorry ak to nebude mat hlavu a patu, ale pisem radsej tak ako mi idu myslienky, lebo uz som to viackrat skusala dat dokopy na papieri a nepodarilo sa. Neviem ci je to zimou, alebo som dlho doma, alebo co je problem. Proste uz mi to vsetko lezie na nervy. Bojim sa to tak napisat, ale aj deti. V kuse niekto nieco chce, potrebuje, ked pocujem maminaaa uz sa mi chlpy jezia a do toho mladsia zacne mrncat a chciet zrovna to co nemoze.Bezna realita kazdej matky, ale ja to nedavam. Neviem zostat kludna, neviem to brat s humorom s nadhladom. Lubim ich vsetkych, muz super pomaha. A aj tak. Chcem sa uz vratit do prace, ale syn este vobec nevydrzi v skolke dlhsie ako 3 dni! Zacal chodit neskor, kedze sme sa aj stahovali, aj sa narodila dcera v tom case, ked mal 3. A potom uz ked pridem po neho a vidim tie sklene oci, zovrie mi zaludok a viem ze nas caka 2-3 tyzdnovy kolotoc. Aj teraz sme na tom tak. Takze ani do tej roboty sa moc nemozem chystat. Kedy sa toto zlepsi?Normalne mam nervy, ked vidim ako si vsetky naokolo uzivaju tu matersku, prehadzaju sa, rozplyvaju sa nad tym ako to rychlo uteka a deti rastu a boze zastav cas a podobne reci a ja by som najradsej preskocila toto debilne obdobie, ked furt nieco niekto potrebuje a este aj ten strach, co ked sa to zhorsi, co ked skoncime v nemocnici s niecim, co ked to prejde na pluca atd atd. Co ked dostane nieco horsie. Ako to dokazete brat s nadhladom tieto detske choroby a vsetko okolo toho. Normalne mam chut na par dni utiect a tvarit sa, ze nemam deti. Je to hnusne, ale je to tak. Samozrejme su aj svetle dni, momenty, chvilky, kedy si to uzivam, smejem sa s nimi, ale celkovo ma to fakt nebavi. Ani hrat sa s nimi. Stale si hladam nejaku robotu, aby som nemusela sediet v izbe a vrcat s autami a vymyslat co maju robit, aby sa nenudili. A pritom, ked mam naladu, povymyslam vselico. Najviac si ich viem asi uzit osobitne. Vtedy sa normalne pristihnem ako si ich obzeram, aki su pekni a sikovni a dokazem to viac precitit. Ale ked tu pobehuju a visia na mne a kricia, vrieskaju ide ma slak trafit a velakrat sa neovladam a ziapem po nich jak vysinuta...Uz neviem ako sa mam nastavit trochu viac pozitivne a uzivat si to co je teraz a nie stale cakat na nieco, co mozno ani nepride. Lebo viem, ze s detmi je to v kazdom veku o niecom inom. Aj starosti, aj radosti...a jednak ci chcem, ci nechcem uz ich raz mam a su moje a chcem sa s nimi tesit a nie byt usomrana a zamracena matka. Ked sme mali iba syna, bola som uplne ina a aj on bol kludnejsi. Az som sa sama cudovala aka som dokazala byt trpezliva. Ale teraz je to uplne ine. Penazi nie je vela, ale zijeme. Aj tak neviem, kde je fakt chyba. Teda urcite vo mne, deti za nic nemozu, muz takisto. Ale ako to zmenit fakt neviem. Jedine co milujem su rana a vecery v posteli. Ked zaspia, neviem sa nich vynadivat. A ja si mozem naliat dva deci vina a mat chvilku pre seba. A rana sa mojkame, lenosime v posteli, to je pekne vzdy. Ale akonahle vstaneme, zacina sa kolotoc. Jeden mrnci, nech mu prepnem rozpravku, druha hladna, nevydrzi ani kym sa umyjem a natriem chlieb, medzitym uz rozbomarduje celu kuchynu, alebo sa pokaka a uz krici syn, ze chce kakavko a ja by som si tak dala kavu a zavrela sa do izby, nech mi vsetci daju svaty pokoj....sorry baby. Viem, ze mate kazda svoje starosti, aj ovela vacsie, zdravotne, financne, rodinnne. Prave preto ma strasne mrzi to, ze aj napriek tomu, ze ziadne velke nemam, okrem beznych veci a nedokazem fungovat stastne a pozitivne v kazdodennom zivote.
@marietuska nic v zlom, ale ked nemas deti, nemas tu co do toho hovorit...ked ich budes mat, potom si spomen na tuto diskusiu a snaz sa zubami nechtami byt ina...budem ti drzat palce! Lebo neverim ze nejaka matka niekedy za zivot nemala takuto krizu ako ma ona...vsetko su to obdobia, ktorymi si proste musime prejst, kazdy to zvlada inak...
Ahoj. Mrzi ma,co lrezivas. Podla mna je to normalne vyhoretie. Tiez som si podobnym obdobim presla,mam vsak len jedno dieta,dalsie uz neplanujeme. Podla mna je dolezite,aby si si pravidelne pocas tyzdna nasla cas na seba. Ak sa zrelaxujes akymkolvek sposobom,ktory tebe vyhovuje,urcite sa domov vratis vo vacaej pohode a budes lepsie zvladat domacnost. Mozno skus odbornu literaturu,nieco na vnutoeny rozvoj,pripadne by som ti odporucila o vychove deti. Mozno netreba na deti za vsetko kricat,potom sa s nimi lahsie existuje. Ja mam ,teda ako hovorim,len jedno,doma oraktizujem vztahovu vychocu a veeelmi nam to klape s malym.Velmi. mame pohodu.aj ked s dvoma je to asi ine,narocnejsie,no treba na tom podla mna pracovat.fakt by som si v tvojom pripade pozrela aj literaturu ako lepaie vychadzat s detmi,prip.komunikovat. nemhskim to v zlom 🙂 pre teba to bude jednoduchsie.
@marietuska Si hlupa,velmi hlupa.Nemas tusenia co je to byt matkou,nemas ani paru tak sa k tejto diskusii radsej ani nevyjadruj a hlavne nie sposobom ako si si to voci tejto zene dovolila.Vies houby o tom co je to priviest na svet dieta,starat sa onho,vychovavat,byt unavena vycerpana a niekedy nahnevana na cely svet ze si na vsetko sama tak si neber pravo vyjadrovat sa takymto sposobom k prezivaniu matky.
@matkazufalka no...mam deti vo veku ako ty-a aaaano,niekedy som zufala a vrieskam-nie,nie som na to hrda,viem,ze dobre nerobim,ale je toho uz niekedy dost
najhorsie je,ze okrem manzela ich nemam s kym ani nechat-cize sme s nimi bud obaja alebo iba jeden z nas
nemam kamosku,ci rodinu,kt.by som ich kedykolvek len tak dala...a nestarala sa par hodin-hocikedy
jednu vec ti asi poradim-ak mas komu,nechaj deti a vyjdi si s manzelom niekde...vy dvaja,vyjdi si ty sama s niekym-presne ako ti radia baby
je to lepsie,potrebujes to ty=a potrebuju to tvoje deti,lebo fakt z nervoznej mamy nemaju nic
a skus si povedat,ze toto obdobie nebude stale...vyrastu-teraz nas potrebuju,su aj chori,atd,atd...ale o par rokov este budeme radi,ked nam daju pusu,objimu nas.....ja si tak vzdy hovorim,kde som total vystavena
nieco musis zmenit...uz ty sama najlepsie vies,co by to malo byt...lebo kazda sme ina a kazda potrebuje na odreagovanie nieco ine
niekedy niektore dni treba iba prezit,nedavat si vysoke ciele....najma nekonecne dni chorob
@marietuska no...a toto,co si napisala ty,to by som napisala asi ja ja v case,ked som este deti nemala....aaale zena mieni,deti menia
mozes si nahovarat kadeco aj predstavovat-vsetko s detmi je inak
@matkazufalka nebudem čítať co už je popísané, nemám čas... 😉. Ale aj ja som mala tento stav. Má ho podľa mňa skoro každá.. Niekto viac niekto menej. Maky bol doma skoro 3mediace lebo bol v škôlke furt chorý, tak bol n a testoch, nemal železo, tak sme mali kúru a bolo chrípkové od decembra., az teraz v marci šiel do škôlky, ma4roky, bolo to hrozne. Bola som zla...... J a viem ciele zle. Ale už sa to lepší, šiel do škôlky môžem sa venovať malej, môžem si pospať, mala vstáva o 4.30 ráno.... J aby som ho v tej škôlke nechala, nech si zvykne.... Keď si ho nechávam doma, on vie ze môže byť doma.
@matkazufalka oprava :keď si ho necháva š doma, on vie ze môže byť doma.... Tieto hnusne mobily.
Neviem Ti poradit, lebo som nikdy nebola v Tvojej situacii. Moje prve babatko sa narodi v maji a ja si to vzdy predstavujem idylicky, ze sa budeme mat velmi radi, ze to vsetko bude pohodove, krasne. Potom vsak vidim syna mojho priatela z predosleho vztahu a ked vidim aky je rozmaznany, neposlusny, chyta ma hroza. Ked je tu, snazim sa ist von na prechadzky ci predstieram, ze mi je zle a citam si nejaku dobru knizku (je zo mna zufalka v tomto ohlade)...a modlim sa, ze moj syn nebude takyto a nedajboze budem mat tieto pocity s vlastnym synom.
Ked som robila kurz opatrovatelstva, ucili sme sa o burn-out, vyhorenia, ktore je vysokym riskom u pracach, kde sa clovek musi starat o druhych. Mozno to je to cim prechadzas. Skus si precitat nieco na tuto temu a urcite najdes podnety ako zmenit situaciu k lepsiemu. Ale co funguje, naozaj neviem, cele to dobrodruzstvo byt rodicom je predo mnou.
Ja mam tiez taketo stavy. Navyse malej nejde matika, tak sa musime este po psychologoch. Maly bol prvy polrok tiez nonstop chory. Januz chodim do prace, na 5. rano. Sice o 9 ma uz neni, ale ten teror co tam zazivam... skoda reci. Mam pocit, ze cely moj zivot je na jedno velke hovno. Nikam nechodim, len furt ten isty kolotoc.
Ako keby citam seba...a pripadam si ako najhorsia mater v galaxii..rozhodla som sa ist pracovat na skr.uvazok.medzi ludi..do ,,reality,,..tesim sa aj mam obavy ale uz musim..doma sa citim ako vazen- otrok
@matkazufalka boze..moj ma 5 mladsi 1, tiez sa niekedybobvinujem jaka som zufala zla matka bo len vrieskam ako zmyslov zbavena....cakam co bude casom😁😁 aspon som medzi detmi bola 1,5 roka v praci tak to nemam v kuse😀
@marietuska Boze ty si blba ze si radsej zakus do jazyka. Ked budes mat deti tak sa sem vrat. Nikto ta nikdy nepripravy na materstvo 100% a tu tvoju kamosku vidis len sem tam, keby si s nou zila tak by si videla tie nervy. Kazdy ma pravo vybuchnut. A to co opisuje zakladatelka bude pravdepodobne syndrom vyhorenia co preziva a to je mimochodom skoro ako diagnoza. Ale ty o tom vies prd
ako keby som svoj pribeh citala....akurat mam 4 deti a manzela v zahranici..... a tiez neviem z toho von ☹
@matkazufalka Tiež sa pripájam k názorom, že si musíš oddýchnuť. Psychicky aj fyzicky. Dobiť sa niečím, čo Ti pomáha. Pre synčeka by som poradila vyššie dávky vitamínu C - 500 mg denne. Dobré sú od Jamieson, 1 tableta v nich má 1000 mg, treba ju rozpoliť. Naše deti a aj my dospelí ich berieme v kritickom období (zima, jeseň...) Ja som minulú zimu bola od detí 2 mesiace chorá, túto zimu iba 1-krát 3 dni. Ak deti ochorejú, oveľa rýchlejšie im to prejde. A ešte jedna rada: ak si veriaca, skús prosiť o trpezlivosť a dobrú náladu...
Ahoj, ja len tak kratko. Skus ozaj menej kricat, ved niekedy mozes poziadavky deti ignorovat alebo odsunut, neumru pre to.. nie si ich sluzka 😉 ty si mama-sef 🙂
@janinah chapem co myslis, ale ja fakt niesom ten typ. Jednak by mi chybalo to ranne mojkanie s nimi v posteli, jednak si neviem predstavit vstavat skor dobrovolne.Ja viem, ze si mozes povedat, ze co sa teda cudujem, alebo stazujem, ale tu nejde ani tak o stihanie. Ja stihnem co to aj popri nich, ide o to, ze uz ma to vsetko co robim a musim robit okolo deti psychicky unavuje, ubija. Vysvetlovanie, vyjednavanie, prebalovat, krmit, obsluhovat. Nemysli si, v kuse starsiemu dohovaram, zober si, uprac si, zahraj sa trosku sam, ved uz si velky, ale nefunguje to vzdy a hlavne ked je chory z tej poondiatej skolky kazdu chvilu.
Treba deti naucit pomahat napriklad aj pri vareni upratovani.ja mam tiez 4 deti a u nas napr.mi syn 8 rokov robil s tatom veceru a aky bol pysny na dalsie rano zas ranajky stredny lebo mu bolo luto.ja s muzom rezeme drevo a chalani ho spratuvaju do sopy robia si preteky tym sa zabavia aj unavia.vek 8 6 4 a dcera 1.nieco ako nevyspat sa som nikdy nezazila.treba ich proste hlavne riadne unavit a nebudu mat energiu robit zle.ale chapem tieto choroby su katastrofa aj u nas to tak byva a neni nic horsie ako ked su k.o este rodicia.skus ich dat proste babke a bud sama alebo s muzom by bolo este lepsie ist na par dni niekam na welnes.oddychnut nechat sa rozmaznavat to dobije cloveka tak ze uz choroby budu malina.a zas bude usmev na perach a aj deti to budu citit.
@bosoriak tiez som rozmyslala nad tym, ci toto uz nie je to vyhorenie. Skusim si o tom viac precitat. Dufam, ze som sa uz nedostala do tejto fazy. To uz fakt len k doktorovi 😒
@matkazufalka skusk psychologa.mozno ti to pomoze🙂
@matkazufalka
Ahoj 🙂
Neskusala si uz meditovat?? Alebo vecer ked ti deti spia tak si neskusala pustit si relaxacnu pesnicku? Napr. tuto :
( na nete je ich vela )
Ja mam tiez dve deti.( dcerku 3roky a syn bude mat 2roky ).. Ja som bola takto zufala ked dcerka mala okolo 10mesiacov a bola som tehotna so synom a moj porod sa blizil. ( Ako bonus bol ze sme sa prestahovali do UK) Dcerka sa v noci budila snad kazdu hodinu a cez den nespala vobec,takze som po veceroch plakala a rozmyslala ako to zvladnem ked sa mali narodi, (manzel chodil na nocne takze cez den spal) ..Prisiel teda den D a drobec sa nam narodil a zrazu vsetky obavi opadli. Ako prechadzali dni za dnom prestala som mysliet na to ze cez den nemam pokoj 😀,manzel zmenil pracu,prestahovali sme sa a zacala som meditovat ked deti zaspali a zaspavala som pri relaxacnej hudbe. Syn spal celu noc,dcerka tiez a doteraz to tak je. V noci som ich chodila kontrolovat a stale chodim ci su v poriadku.
Vyskusaj to aj ty a daj vediet ci pomohla aspon ta hudba ( ja pri tej hudbe co som ti poslala vzdy zaspim a rano som jak znovuzrodena 😀 )
@ewelyn3 mas pravdu, pred menstruaciou je to najhorsie. Vtedy je vsetko zle. Placem minimalne raz do dna 😒Dakujem za tip na knihy, poznacila som si a urcite precitam 😉
@nini1010 presne ako pises. Ja by som sa uz najradsej vratila do prace. Len ked syn tam nevydrzi dlhsie zdravy. Zle som sa hore vyjadrila. Myslim to, ze proste po 3 dnoch ochorieA potom uz vidim pred sebou tie krasne tri tyzdne soplov, kaslov jeden po druhom ak nie aj my. S adaptaciou nema problem az taky. Tak sa radsej do roboty este moc nehlasim. Pocitaju s tym, ze budem castejsie doma kvoli detom, ale ze za mesiac pridem na tri dni...muz moze doliecit, to je jasne, ale predsa len, zo zaciatku choroby, kym su teploty, nema s tym skusenost. Asi by som sa bala to nechat od zaciatku na neho, len aby som nevymeskala z roboty...
@marietuska neznasala som tuto vetu, ked som ju pocuvala od mojej mamy velakrat, ale....pockaj az budes mat vlastne deti 😉 bodaj by sa ti to vsetko darilo zvladat tak ako pises.
@renata5 prepac , nechcem rýpať, ale čo ak deti vstávajú o 5? Moji chodia spať o 20:00 ja o 22-23:00 podľa toho čo potrebujem urobiť a moje deti vstanú o 5 najneskôr 5:40 😂😂😂 a už som skúšala aj neskôr ich dať spat. Dcéra cez den nespí vyše pol roka a syn v škôlke ako kedy, ale väčšinou nespí...
Teraz k veci chcela by som vidieť matku ktorá denne vstáva o 4 ráno aby urobila raňajky a kávu skôr ako deti vstanú
Ja vstávam súčasne s deťmi, umyjem si tvár a idem káva a raňajky... Deti medzitým pobehujú okolo mňa alebo cez víkend pozerajú telku. Keď mám hotové zavolám ich aj manžela oni jedia a ja pijem kávu, ja jem až neskôr cca okolo 8-9
Ak si predstavím že pôjdem spať o 22:00 a vstávam o 4 už teraz sa mi nechce a nevládzem 😂😂😂
@hipuska kedysi som malovala, kreslila. Ale malovanie teraz nepripada do uvahy. To sa treba rozlozit farby, stetce, stojan. Kym sa rozlozim, je mala hore cez obed a uz by to bolo po celom dome, alebo vecer vylozit, zlozit. Zial na tento konicek treba osobitnu zamykatelnu miestnost pri malych detoch...skor to kreslenie mozno. To bol taky moj konicek kedysi. Ale teraz je pohodlnejsie zapnut telku...chapes. Rozmyslala som aj nad behanim, ked som sa zacala takto ze citit, to by som hned dve muchy jednou ranou. Aj psychiku aj postavu poriesila. Len nechcela som zacinat v zime, ked nemam absolutne nabehane. Hadam sa teraz na jar odhodlam.
Ja ked som bola na md tak som mala pocit ze materska sa nikdy neskonci, v obdobi prechod rocnych obdobi vkuse choroby, jeden od druheho si odovzdavali bacily, otehotnela som pol roka po porode, takze maly bol este krpec ked sa druhy narodil, a v podobnom stave v akom si teraz som zistila ze som opat tehu, ale na depky nebol cas. Musela som si neustale opakovat ze je ta ich zavislost na mne je len docasna a matersku som si zacala viac uzivat, vela som s detmi chodila von, vylety, muzea, atd, obcas babka dedko a dalo sa to, rada na to dnes spominam, hned by som to vratila. Urcite uzivaj magnezium, je to prospesne aj na nervovu sustavu, s tebou siju hormony a vycerpanost, veru chod do prirody a zmen trochu stereotyp, uvidis to prejde, ide jar vleje vela pozitivnej energie 🙂 🙂 🙂
Iba poznamka pomimo: to ci si surodenci budu cenit jeden druheho neskor, napriklad v dospelosti je vo hviezdach...