Výlev z môjho života
Ahojte. V prvom rade Vám chcem napísať, že toto bude taký výlev z môjho života,pretože aktuálne netuším ako sa zariadiť. Bude to dlhé čítanie, nie som žiadny troll, ani to nie je vymyslené, ak sa Vám to nebude chcieť čítať do konca nečítajte, ale potom sa prosím ani nevyjadrujte k téme. Hneď v úvode píšem, že ak budete mať potrebu si do mňa rýpnuť, radšej zatvorte túto tému a choďte rýpať inde. Mne to naozaj nijako nepomôže.
Ďakujem.
Mám troch súrodencov (mama pôvodne porodila 5 detí +jedno dieťa potratila v niektorom mesiaci tehotenstva.Najmladšie dieťa zomrelo pár dní po pôrode, teda sme ostali štyria.Boli sme kompletná rodina.
Kým som bola dieťa, asi do mojich 8-9 rokov sme boli naozaj pekná rodina. Otec pracoval, mama po pôrode najmladšej dcéry bola žena v domácnosti, starala sa najlepšie ako vedela. Nič podozrivé som si nevšimla, ale neskôr sa všetko začalo akosi kaziť.. Až neskôr som si začala všímať, že sa rodičia stále viac hádajú. Dôvodom hádok pre otca bolo to, že mama brala viac liekov než bolo rozumné,(myslím tým voľnopredajné lieky na bolesť) vždy keď ju niečo zabolelo dala si tabletku. Dôvodom hádok pre mamu bolo to, že otec začal čoraz viac piť. Pamätám si, že počas jednej z hádok si vykričali, že otec prestane piť keď mama prestane jesť lieky. Mama "naoko" lieky prestala brať (ukryla ich do toho priestoru pod rúrou na pečenie aby otec nevedel a potajomky ich užívala ďalej), ale otec začal navštevovať krčmy a to denne. Jedného dňa však k nám prišla záchranka a zobrali mamu preč. Z jej neskoršieho rozprávania viem to, že vraj ju "natrela" suseda a zavolala psychiatra (netuším ako to bolo, my sme boli v škole a keď sme prišli domov, mama doma už nebola). Otec sa zrútil, pretože sa zrazu sám musel starať o štyri malé deti (najstaršie dieťa vtedy mohlo mať 11 rokov, najmladšie 4 roky). Mamu zobrali na psychiatriu a z jej rozprávania viem, že si prešla mnohým. Od prvotného umiestnenia do klietky po obviňovanie spolupacientov, že im ocikala posteľ... Neviem ako dlho tam bola, ale keď sa vrátila začalo najmä pre mňa peklo na zemi.
Najstaršiu sestru mala mama najradšej, tá mohla urobiť čokoľvek, dostala maximálne vynadané. Mladší brat sa jej vedel vzoprieť, prípadne odišiel von, keď sa u nás doma niečo riešilo a najmladšia sestra a ja sme boli na tom najhoršie. Mne stále vyčítala, že keby vedela aký sk***ený život bude mať, nechá si len najstaršiu sestru a viac detí by nemala. Že sa podobám na otca, preto ma nenávidí, že za všetko môžem ja.. Mladšiu sestru aspoň občas mama pustila na dvor sa hrať, ale ja som nesmela ísť von vôbec. Ak som išla vyniesť smeti a zdržala som sa chvíľku, keď som sa rozprávala so susedmi bola bitka keď som prišla dovnútra. Otec sa prestal o nás zaujímať, odišiel pracovať na druhý koniec Slovenska, tam si našiel partnerku a nám posielal 1000sk (na päť ľudí, cca 27rokov dozadu) Mama nepracovala a keďže nemala peniaze, posielala ma po "žobraní". Niekoľko krát do mesiaca mi napísala lístoček, kde známych prosí o peniaze, a že koncom mesiaca vráti. Spočiatku jej ľudia požičali. No potom, keď videli, že sa vrátenia peňazí nedočkajú, tak prestali a vždy, keď som prišla domov s prázdnymi rukami zbila ma, lebo si myslela, že som sa túlala a nechodila do tých ľudí žobrať. Bila ma aj kvôli neumytej lyžičke, kvôli tomu, že som sestre nechcela poradiť na písomkách v škole.. (staršia sestra je mentálne zaostalá a tak jej mama dala rok odklad, aby išla do triedy so mnou a ja som ju ťahala.) Vždy si našla zámienku prečo musím dostať.. Každý deň som sedela pri nej (samozrejme do školy som chodila, po škole som musela ísť domov, nikam inam) a počúvala historky zo psychiatrie. Už som ich vedela od slova do slova.. Roky sme žili bez elektriny a bez vody. Varili sme na plyne, prali a kúpali sa v dažďovej vode, alebo v roztopenom snehu. Spolužiaci v škole sa to dozvedeli a tak nás začali ešte aj šikanovať.... Bolo toho viac, ale je to naozaj na dlho.. Keď mala sestra 19 rokov, ja 18,prišli panie zo sociálky a chceli nás zobrať do detského domova. Mňa a sestru to obišlo, brata si zobal potom otec a najmladšia sestra skončila v decáku. Mama si začala búchať hlavu o skriňu, chcela som ujsť cez okno,lebo som sa nemohla na to pozerať, ale chytila ma a dostala som bitku. Po tomto som ušla z domu. Chytila som sa prvého chlapa a som s ním už takmer 20 rokov. Bohužiaľ môj život s ním sa veľmi nezlepšil, ale to je iná kapitola. Máme však spolu štyri deti, ktoré veľmi ľúbim a snažím sa im byť omnoho lepšou matkou než bola tá moja mne.
Minulý rok v októbri mama takmer zomrela. Nestarala sa o svoje zdravie a keď som jej zavolala sanitku, po všetkých vyšetreniach mi povedali, že som tú sanitku zavolala v hodine dvanástej. Mala veľmi vysoký cukor, kopec pridružených chorôb, rozvrat vnútorného prostredia v dôsledku toho sepsu. V nemocnici bola mesiac, rozhodovali sa či jej zoberú obličku (má na nej abscesy a nedá sa zachrániť - ale napokon jej zaviedli stent a teraz je doma. Okrem toho má opotrebovanie bedrového kĺbu IV. kategórie. S otcom sa pred desiatimi rokmi rozviedla, pred šiestimi rokmi otec zomrel. Tlačila na nás, aby sme sa dedičstva po otcovi vzdali v jej a sestrin prospech, pretože vraj otec do domu nedal ani euro,tak nemáme nárok na nič, lebo len jej rodičia im dali peniaze na stavbu domu. Mali asi 11 exekútorov. Všetci sme sa pod nátlakom dedičstva vzdali. Mama dom neskôr predala, vyplatili sa dlhy a ostalo jej cca 40.000 eur z ktorých mne a bratovi dala po 1000 eur. Zvyšok už viacmenej minuli (dom sa predal 2 roky dozadu). Aby som nezabudla, pretože to je dôležité, požičala mi 5500 eur na to aby som si urobila vodičák a kúpila auto.
V živote mi veľmi ublížila (až tak, že roky chodím ku klinickej psychologičke, bohužiaľ zlepšenie nevidím žiadne,no na druhej strane mi veľmi pomáha, keď sa aspoň s ňou porozprávam o všetkom), ale prvé tri dni, keď bola mama v nemocnici som prerevala, pretože som sa o ňu bála (áno, priznávam, že to nebol len strach o ňu, ale aj strach o seba, ako to, že ak nedajbože zomrie zvládnem, ako sa postarám o najstaršiu sestru, ktorá s mamou býva a trpí paranoidnou schizofréniou, ako a z čoho zaplatím pohreb..) bola som jediná kto za ňou chodil síce každý druhý deň, ale chodil do nemocnice (2x bola so mnou aj najstaršia sestra). V novembri minulého roka som si na ňu vybavila opatrovateľský po jej naliehaní, že nepôjde do domova pre seniorov, že nechce aby sa o ňu staral cudzí človek atď. (dovtedy som 5 rokov podnikala v oblasti handmade, živnosť som musela kvôli starostlivosti o mamu pozastaviť). Po peripetiách mi opatrovateľský príspevok priznali, mama býva s mojou najstaršou sestrou. Prejde aspoň na wc,takže nie je úplne imobilná.
Ale ja už nevládzem. Niekoľko krát do týždňa počúvam, aké sme svine deti, ktoré sa o ňu nestarajú, stále sa len sťažuje na všetko, zo všetkého zlého, čo sa jej v živote stalo viní len nášho otca a mňa. Problém je v tom, že ja sa nestarám len o mamu, ale aj o sestru. Sestra má 38 rokov, paranoidnú schizofréniu a asi 130 kíl. Celý jej deň je: ležať/sedieť v posteli, najesť sa, utrieť riad a spať. Takmer všetko už robím ja, pretože ako predali dom sestra tak zlenivela, že na 100m, ktoré má prejsť do obchodu si brávala taxi! Teraz ako sa o mamu starám ja, tak aj nákupy robím ja, všade okrem sestriných lekárov chodím ja. A to mi bolo povedané, že by bola najradšej, keby som ešte aj tam za ňu chodila ja. Naozaj ako je mesiac dlhý, sestra nikam nejde.. Včera som sa s mamou dohádala ale že dosť, lebo mi už jej lamentovanie, príkazy, zákazy, išli na nervy a okrem toho, že sa predomnou vyfackala mi povedala, že bude robiť všetko preto, aby skapala čo najskôr, pretože som jej veľmi ublížila. Povedala som jej, že do konca mesiaca sa o ňu postarám a potom jej vybavím opatrovateľku z mesta. Ja to už psychicky nezvládam.
Lenže mám dilemu, pretože viem, že ma bude zase citovo vydierať a bojím sa aj tlaku okolia. Mama je "kresťanka" , jej birmovná i moja krstná sú silne veriace a tvrdia, že napriek všetkému by som sa mala o mamu postarať. Mama ma zase vydiera tým, že mi požičala peniaze, že mi pomáhala, že jej mám byť vďačná za všetko čo pre mňa urobila.. No ako píšem.. Netuším čo mám robiť.
Prosím poraďte čo ďalej, lebo už mám pocit, že naozaj ona je neviniatko a ja som najhoršia na svete.
Ďakujem.
Neboj sa tlaku okolia, ži svoj život podľa seba najlepšie ako vieš, nikto z okolia ťa neživí a ani tvoje deti. Raz veľmi oľutuješ, že si dala na reči okolia viac ako na svoje pocity, názory. Pre mamu si urobila zo všetkých jej detí najviac, povedala by som, že neuveriteľne veľa na to ako sa k tebe správala ona. Odstrihni sa konečne a venuj svoj čas, lásku, energiu deťom, aby raz oni na teba nespomínali ako na mamu, ktorá neustále riešila všetko ostatné na úkor seba a vlastného šťastia. Tvoja mama má predsa ešte ďalšie dve deti, ktoré môžu pomôcť, ak chcú a majú možnosť. A určite hľadaj novú psychologičku, len porozprávať sa o tak ťažkom detstve nestačí, je viac možností ako ti vie dobrý terapeut pomôcť.
Mame sa nikdy nezavdacis, mozes urobit cokolvek, takze v to nedufaj. Mne sa medzi riadkami javi, ze najvacsi problem mas, ze mas obavu, ze ostanes "sama", myslim tak psychicky, mentalne, proste otec prec, mrtvy, sestry bud postihnute, alebo fuc, manzel tiez asi nie bohvieco.
Asi by som sa teda docasne sustredila na vztah k vlastnym detom, ale hladala by som nieco ine, nejaku spriaznenu dusu, o ktoru sa mozes opriet vo svojom zivote, inu starsiu pani, susedku, a pod.
A priklanam sa k ostatnym nazorom, kedze si bola bita, reagujes pocitmi viny, ze si si za nieco zasluzila a preto ti tvoje svedomie nedovoli opustit matku, ani postihnutu sestru. V zdravej rodine by bolo asi normalne pomoct, ked treba, ale tuto je to o zneuzivani a tymi 5500 eurami sa netrap, nedlzis nic, kedze vas vydedili.
Cize nelam si hlavu, to rodicia su zodpovedni za deti a nie naopak a rodicia si zasluzia iba tolko pozornosti, kolko detom dali. Odstrihni sa, kludne zmen aj telefon a podobne, kedze asi hrozi dalsie vydieranie.
Drzim ti palce.
Radšej ani nečítam diskusiu, len pridám.. nájdi im sociálnu starostlivosť a odstrihni sa, zi vlastný život.. nič, absolútne nič im nedlhujes aby si si zodrala vlastné zdravie.. toto by si mal prečítať každý kto dokáže vyčítať že sa o svojich rodičov dieťa nechce v starobe starať!!
Tiež mám za sebou detstvo s chorým otcom, ktorý bohužiaľ po porážke rodinu psychicky zničil.. a bolo všetko lepšie až keď sme mu našli miesto v DSS a chodili ho navštevovať.. nie je ľahké ísť proti väčšinovemu názoru, ale aspoň raz (!!!) Myslí na seba a svoje zdravie.. to máš len jedno.. a tvoje 4ri deti majú len jednu mamu.. držím ti palce..
Uff tvoja mama je biedna zbierka DNA. Jedine pozitivum je ze ty a brat ste zdedili viac z otcovej strany. Bud rada ze si nebola jej oblubene dieta teraz by si bola ty ta 130kg s diagnozou. Skoda ze si si od nej pozicala $ radsej si mala pozicku banke splacat. Bolo by pre teba lahsie urobit to ako tvoj brat a ignorovat . Tie co ti radia vykaslat sa a šupnut ju do domova dochodcov ci ustavu ale nechapu ze to nie je vykaslanie sa ale luxus . Ze tam sa plati poplatok na ktory ty nemas .. a pre 2 osoby? Kde zije ta 3 postihnuta sestra? Financne by ste sa vedeli poskladat na mamu len ty a brat . Sestry sa nevedia postarat same o seba. Bola velka chyba ze matka predala dom. $ minula a zavesila sa ti na krk . Bola zla k malemu dietatu nevinnemu preco si cakala ze teraz bude ina mila ? Je taka aka bola vzdy . Zla bez stipky vdaky. Dookola jej stara pesnicka ako si jej znicila zivot , Teba sa to vpisalo hlboko do duse. Nie Moja neznicila si nic. Nemala sexovat bez ochrany ked nechcela viac deti. Ona znicila zivot tebe ! Ked si bola dieta a teraz ked ta potrebuje. A ty mas teraz robit este sluzku matke a sestre? Nie nemusis . Nieco mi hovori ze ani s muzom to momentalne neklape. Ale necudujem sa. Ved mas doma peklo . Potrebujes dostat mamu a sestru prec od vas. Skus sa opytat na uradoch ci u vas existuju nejake byty pre Taketo pripady. Ty sa tam s nimi utrapis a potrebujes mat svoju vlastnu spomienku z psychiatrie zazitky z klietky? Ty mas v prvom rade zodpovednost za svoje 4 deti a ich dobro. Z reci nejakych krstnych si nic nerob kludne si ich mozu k sebe zobrat zit ako vzor krestanskej lasky .Zial tvoja mama je primitivne monstrum co ta tyralo. Ludia ako ona by sa nemali mnozit. Mala ta dat na adopciu ked sa nechcela nevedela k tebe pekne chovat . Cudzi by k tebe boli lepsi. Nenechaj ju znicit ti zivot! Mala si to vdaka nej uz dost tazke . ❤️Drz sa ! Bojuj o svoje pravo na stastny zivot. Oslobod sa od pocitu ze si ppvinna ze jej nieco dlhujes . Vzdala si sa dedicstva po otcovi to co si si pozicala si v podstate davno vratila. A naco to bolo dobre ? Kde su $ z domu ? Fuc.. a ty sa mas starat ? Nie !
Jedine co ostalo je manipulacia a citove vydieranie. To co Ty tahas by aj kona zlozilo. Maj sa viac rada. Zacni konecne raz v zivote mysliet aj na seba co je pre teba dobre a zbav sa toho zleho.
@miadi Len poznámka - na SK sú aj zariadenia ( či už pre seniorov, ľudí s diagnózou, resocializačné...) kde sa nič neplatí, toto bremeno preberá na seba štát. Obec/mesto, kde má daný človek trvalý pobyt vie ako postupovať v prípade takejto sociálnej situácie a každý má nejaký zdroj príjmu - minimálne dávku v hmotnej núdzi ( na tú má nárok napr. aj človek bez domova, bez jediného odpracovaného dňa), niekto invalidný dôchodok, niekto starobný a pod. Ten pokryje časť nákladov a zvyšok pokrýva štát cez samosprávny kraj, v ktorom sa dané štátne zariadenie nachádza. Takže umiestniť dve osoby nebude problém - samozrejme môžu ísť iba do štátneho a prijať podmienky (napr. viac ľudí na izbe, vzdialenejšie miesto od miesta bydliska a pod.), tam si klient nevyberá. Vyberajú si tí, ktorí na to majú dostatok finančných prostriedkov.
Vybavit domov dochodcov + psychiatra. Nenic si dusevne zdravie, zaco? Ani vdaky sa nedockas iba nadavania a urazok. Mama nemama, takto sa k detom nesprava. A ze je krestanka? Jej spravanie nie je velmi krestanske.
@lilitela mala som kamarátku, staršiu od mojej mamy, spoznali sme sa v nemocnici, ona onkologický pacient, ja som bola so žlčníkom. Bol to anjel na zemi, bohužiaľ v máji bude rok, čo sa na mňa díva už len zhora.. Budúci rok v apríli by to bolo 10 rokov, čo sme sa spoznali..
@miadi ja som si naivne myslela, že keď mama utiekla hrobárovi z lopaty, že sa zmení.. Mrzí ma, že som si od nej požičala, bohužiaľ nemám jej to ako hneď vrátiť.. Tretia sestra žije v Martine v nejakom domove sociálnych služieb, ako som vyššie v niektorom príspevku písala, prerušila som s ňou kontakty.
Mama so sestrou bývajú v sociálnom mestskom byte, na jeho prerábku vlastne dali dosť peňazí..Pokúsim sa informovať o opatrovateľke, ktoré poskytuje mesto, možno sa nájde niekto kto s nimi vydrží,lebo mama sa vie dobre pretvarovať.
Všetkým ďakujem za reakcie, cítim, že naozaj mám podporu,už len sa rozhodnúť a urobiť to.
@miadi To si už podľa mňa ukoriguje sama autorka, návšteva môže byť aj nie práve príjemná, napriek tomu splní účel, možno je to práve to, čo bude potrebovať, aby mala kľudné svedomie, že vie ako sa majú, že je s nimi v kontakte, napriek tomu všetkému. Aj tlak okolia pominie. Ak príde na to, že potrebuje návštevy trikrát či raz do roka, tak si to tak zariadi, to už je na nej. Ale starať sa denno denne o dve osoby + vlastná domácnosť, deti, práca.... je jednosmerný lístok do pekla.
@rawmamka aby som to uviedla na pravú mieru, tak do práce nechodím. Poberám opatrovateľský príspevok. Som u mamy denne 7 dní v týždni minimálne 8 hodín denne. Príspevok je 525 eur a ako mi bolo povedané, za tie peniaze si mám od nej nechať aj nas*ať na hlavu. Vraj mi ani to nie je dobré..
Tak to je super ze nebyvaju u vas. Proste sa vzdas toho opatrovania . Vratis sa k hand made Alebo si najdes iny job. Mame vybavit opatrovatelku cudziu osobu k nej sa bude chovat inak. Lepsie.
@rawmamka Ved to je samozrejme na nej ako sa rozhodne. Ja jej zivot neorganizujem. Len davam svoj nazor na vec. Ja by som taku matku odstrihla davno ani by nevedela kde zijem ake mam cislo atd. A nez mi zacnes pisat ze Neviem ake to je tazke.. tak viem odstrihla som tak otca co mi ubližil, a nikdy som to neolutovala. Niekedy sa inak neda.
Umiestni ich do nejakeho zariadenia. Pokazila Ti zivot, sice Ti ho dala. Urcite aj Tvojmu muzovi tie 2 lezu na nervi, a este mas 4 deti. Sustred sa na svoju rodinu. Viem, mama je mama, ale ta tvoja sa asi nezmeni.
Buď dobrá aj sama k sebe. 🙂 Kto je to "okolie", ktorého sa bojíš? Kto ti ešte chce v tejto situácii rozkazovať? Jej birmovná a tvoja krstná ti aj nejako pomáhajú - okrem týchto rečí? Pomohli ti voľakedy? Netušíš, koľko rokov bude treba sa starať o mamu a sestru. Keby si dostávala aspoň vďaku, ale takéto správanie ťa musí ubíjať a neviem si predstaviť v akom stave- v akej nálade sa vraciaš od nich domov k rodine. Teba potrebujú aj doma muž aj deti.
@evka258 lezú.. Kým nemali byt, a bývali v dome bez vody a elektriny chodili k nám takmer každý deň. Sestra bola u mňa denne od 9.00-19.00 a nikdy nič nerobila len sedela a sledovala kto, čo kde a prečo robí. Mama sa tu zdržiavala kratšie, tak 4 hodiny možno. Sestra istý čas u mňa aj bývala, ale keď ma začala obviňovať, že som ju dala sledovať (vtedy som ešte nevedela, že je schizofrenička), zaprisahávala sa, že vie čítať myšlienky, s prepáčením posr*la sa mi do postele a ešte aj menštruovala, tak som ju donútila ísť k psychiatričke a tam ju hneď po vyšetrení hospitalizovali.. Myslím, že keď mamu nezmenilo ani to, že jej život visel na vlásku, už ju nezmení nič..
@loliki možno aj brat, ktorý nás spočiatku obviňoval z toho, že sme mohli mame tú sanitku zavolať skôr. Možno lekári, ktorým sa mama sťažovala na jej život, ale samozrejme nepovedala všetko a tak sú v ich očiach zlé deti, ktoré sa o ňu nechcú starať.. Mala som aj potýčku s jednou sanitárkou, kde keď som prišla pozrieť mamu do nemocnice na mňa vyskočila, že čo som to za dcéra, že si neviem prísť ani matku okúpať a ona sa dokázala postarať o štyri deti 🤦🏻♀️ proste mama zariadila aby sa na mňa ľudia pozerali cez prsty a už nechcem byť ďalej obviňovaná,pretože sa cítim ukrivdená a neviem proste tú traumu spracovať, ale už s tým chcem konečne niečo urobiť a neutápať sa neustále v myšlienkach minulosti a sebaľútosti..
To by ma slak trafil, keby su u mna cele dni. Tvoja mama nema stipku sebareflexie. Hanbila by som sa ako pes pred Tebou a suchala nohami pod stolom byt nou. Sustred sa na svoju rodinu, aby Ti ju to vsetko neznicilo.
Prosim,prosiiiiim,nech ta netrapi okolie! Ber nohy na plecia a utekaj od nich….
@evka258 keď odišli, cítila som sa ako vyžmýkaný citrón.. Keď nechodila k nám, tak si proste našla vždy niekoho u koho sedela hodiny, ale mnohým z nich išla na nervy, tak "kamarátstvo" s ňou ukončili a samozrejme každého obviňovala z toho, že sa jej otočil chrbtom, keď to najviac potrebovala..
Bola som sa ráno opýtať na opatrovateľku, ktorú môže poskytnúť mesto. Bohužiaľ, nie je to také ružové ako som si myslela..
Bolo mi povedané, vraj aj keď bude mať opatrovateľku, je možné, že len na štyri hodiny, tak sa budem musieť o ňu starať ja, keď opatrovateľka odíde. A aj tak musí mama podpísať súhlas s tým, že ju bude opatrovať iná osoba..
Nie, nemusíš tam chodiť, . 4 hodiny stačia, mama sa bude musieť prispôsobiť, zvyknú si aj so sestrou, budu prinútené sa aspoň sčasti o seba postarat.
Opatrovateľky pravdepodobne cez víkend nechodia, to bude problém. Taktiež sa budeš musieť vzdať opatrovateľskej prispevku - nebudú ti tie peniaze chýbať?
Nemaj výčitky (je to ťažké), že mamu navštívis len cez víkend, robíš čo môžeš. Okolie nech ťa netrápi, venuj sa svojej rodine, svojim detom
@eva8 ja som sa chcela úplne odstrihnúť, naozaj mi to, čo ona robí nestojí za tých 525 eur. A viem, že by som o ten príspevok prišla, veď je to samozrejmosť, tak pôjdem do práce, alebo sa vrátim k handmade,to je jedno.. Lenže ak to bude tak, že napríklad opatrovateľky cez víkend nechodia, tak to bude asi zbytočné rušiť... Sestra keby chcela, tak sa postará, ale vravím ako predali dom tak strašne spohodlneli.. Našli si tu z bytovky chlapca, ktorému dávali 1-2 eura za to, že im bol nakúpiť, keď ja som nemohla prísť hneď ako si oni pískli(ja mám 3 km odo mňa k mame, oni majú 100 metrov obchod a namiesto toho, aby sa sestra zobrala a išla, tak mne denno denne písali aby som im robila nákupy. Vtedy som sa o mamu ešte nestarala), lenže aj s nimi sa mama dohádala..
Ak je schopná sestra sa postarať, keby chcela, tak je problém vyriešený aj na víkend. Proste, bude musieť. A zvyknú si. Hrozí, že sa poskriepi matka so sestrou. A keď sa tam objavia na návšteve, znova budeš najhoršia len ty. Odosobni sa, ber ich ako pacientov, chorých ľudí, ktorí za svoje správanie nemôžu, bude ti ľahšie. Veeeelmi držím palce, nech sa stane zázrak a situácia sa vyrieši po nájdení opatrovateľky ho či len cez týždeň. Žiadne výčitky mať nemusíš ❤️🍀
Moja zlatučka, hoci to vyzerá ako literárny pokus o horor, Ja ti to verím.
Tvoja mamka urobila chybu, ked sa rozrodila na 6 deti,
ked mentálnu a finančnú, intelektovu kapacitu mala na jedno-dve.
Ale zasa by si tu nebola a ani tvoje milé deti.
Mater ta gniavila od roka do 20tich. Z dedičstva sa ti ušla pekná 😅tisícka. A potom už len bilag socky, strelenej rodiny, ktorú si nikto neváži, iba exekútori. Žije ešte suseda-udavacka? Chod za nou, v dobrom, nech t i povie o co išlo. Vyčistí to vzduch a západné kameň do mozaiky udalosti. Potom povedz materi, ako ti život dala a zničila zároveň.
Daj do laty mater, ty máš nadávať jej, nie ona tebe. A vies co??? Nič jej nedlhujes, za nič nevdacis. Vysser sa na ne kompletne... Ty máš svoje deti, svoju starosť. Neukrajuj svoj čas pre tie dve stodoly. Na opatrovak sa niekto ulakomi, posun ho ďalej. Skus zlepšiť vzťah k mužovi, tam to bude asi horor č. 2.,ale možno nieje neskoro. 🍀🍀🍀
Aký máš ešte dlh u "matky" ?
Už jej nič nevracaj, ona by tebe mala platiť odškodné!!!
Brat sa ti podaril💕💕💕
Brat si žije svoj život na druhom konci Slovenska, roky sa o mamu nezaujímal, začal sa až minulý rok, keď bolo s mamou zle, prišiel na dva týždne medzi vianocami a minulý týždeň tu bol tiež na týždeň, ale keď sme si predvčerom volali, tak z neho vyšlo, že tu chodí kvôli mojim deťom (tak sa vyjadril, pretože on rodinu ani priateľku nemá) nie kvôli mame a sestre.
Ale nepotrebujes jej suhlas aby si sa opatrovania vzdala ty. Povedala by som jej , ze za to ako sa k tebe chova a chovala to robit uz nebudes, nech si niekoho najde.
Ja na tvojom mieste by som s ňou už pred rokmi zrušila kontakt. Žila by som svoj život, tvoj ti dos.ala v detstve dosť. Nie si jej nič dlžná