Výlev z môjho života
Ahojte. V prvom rade Vám chcem napísať, že toto bude taký výlev z môjho života,pretože aktuálne netuším ako sa zariadiť. Bude to dlhé čítanie, nie som žiadny troll, ani to nie je vymyslené, ak sa Vám to nebude chcieť čítať do konca nečítajte, ale potom sa prosím ani nevyjadrujte k téme. Hneď v úvode píšem, že ak budete mať potrebu si do mňa rýpnuť, radšej zatvorte túto tému a choďte rýpať inde. Mne to naozaj nijako nepomôže.
Ďakujem.
Mám troch súrodencov (mama pôvodne porodila 5 detí +jedno dieťa potratila v niektorom mesiaci tehotenstva.Najmladšie dieťa zomrelo pár dní po pôrode, teda sme ostali štyria.Boli sme kompletná rodina.
Kým som bola dieťa, asi do mojich 8-9 rokov sme boli naozaj pekná rodina. Otec pracoval, mama po pôrode najmladšej dcéry bola žena v domácnosti, starala sa najlepšie ako vedela. Nič podozrivé som si nevšimla, ale neskôr sa všetko začalo akosi kaziť.. Až neskôr som si začala všímať, že sa rodičia stále viac hádajú. Dôvodom hádok pre otca bolo to, že mama brala viac liekov než bolo rozumné,(myslím tým voľnopredajné lieky na bolesť) vždy keď ju niečo zabolelo dala si tabletku. Dôvodom hádok pre mamu bolo to, že otec začal čoraz viac piť. Pamätám si, že počas jednej z hádok si vykričali, že otec prestane piť keď mama prestane jesť lieky. Mama "naoko" lieky prestala brať (ukryla ich do toho priestoru pod rúrou na pečenie aby otec nevedel a potajomky ich užívala ďalej), ale otec začal navštevovať krčmy a to denne. Jedného dňa však k nám prišla záchranka a zobrali mamu preč. Z jej neskoršieho rozprávania viem to, že vraj ju "natrela" suseda a zavolala psychiatra (netuším ako to bolo, my sme boli v škole a keď sme prišli domov, mama doma už nebola). Otec sa zrútil, pretože sa zrazu sám musel starať o štyri malé deti (najstaršie dieťa vtedy mohlo mať 11 rokov, najmladšie 4 roky). Mamu zobrali na psychiatriu a z jej rozprávania viem, že si prešla mnohým. Od prvotného umiestnenia do klietky po obviňovanie spolupacientov, že im ocikala posteľ... Neviem ako dlho tam bola, ale keď sa vrátila začalo najmä pre mňa peklo na zemi.
Najstaršiu sestru mala mama najradšej, tá mohla urobiť čokoľvek, dostala maximálne vynadané. Mladší brat sa jej vedel vzoprieť, prípadne odišiel von, keď sa u nás doma niečo riešilo a najmladšia sestra a ja sme boli na tom najhoršie. Mne stále vyčítala, že keby vedela aký sk***ený život bude mať, nechá si len najstaršiu sestru a viac detí by nemala. Že sa podobám na otca, preto ma nenávidí, že za všetko môžem ja.. Mladšiu sestru aspoň občas mama pustila na dvor sa hrať, ale ja som nesmela ísť von vôbec. Ak som išla vyniesť smeti a zdržala som sa chvíľku, keď som sa rozprávala so susedmi bola bitka keď som prišla dovnútra. Otec sa prestal o nás zaujímať, odišiel pracovať na druhý koniec Slovenska, tam si našiel partnerku a nám posielal 1000sk (na päť ľudí, cca 27rokov dozadu) Mama nepracovala a keďže nemala peniaze, posielala ma po "žobraní". Niekoľko krát do mesiaca mi napísala lístoček, kde známych prosí o peniaze, a že koncom mesiaca vráti. Spočiatku jej ľudia požičali. No potom, keď videli, že sa vrátenia peňazí nedočkajú, tak prestali a vždy, keď som prišla domov s prázdnymi rukami zbila ma, lebo si myslela, že som sa túlala a nechodila do tých ľudí žobrať. Bila ma aj kvôli neumytej lyžičke, kvôli tomu, že som sestre nechcela poradiť na písomkách v škole.. (staršia sestra je mentálne zaostalá a tak jej mama dala rok odklad, aby išla do triedy so mnou a ja som ju ťahala.) Vždy si našla zámienku prečo musím dostať.. Každý deň som sedela pri nej (samozrejme do školy som chodila, po škole som musela ísť domov, nikam inam) a počúvala historky zo psychiatrie. Už som ich vedela od slova do slova.. Roky sme žili bez elektriny a bez vody. Varili sme na plyne, prali a kúpali sa v dažďovej vode, alebo v roztopenom snehu. Spolužiaci v škole sa to dozvedeli a tak nás začali ešte aj šikanovať.... Bolo toho viac, ale je to naozaj na dlho.. Keď mala sestra 19 rokov, ja 18,prišli panie zo sociálky a chceli nás zobrať do detského domova. Mňa a sestru to obišlo, brata si zobal potom otec a najmladšia sestra skončila v decáku. Mama si začala búchať hlavu o skriňu, chcela som ujsť cez okno,lebo som sa nemohla na to pozerať, ale chytila ma a dostala som bitku. Po tomto som ušla z domu. Chytila som sa prvého chlapa a som s ním už takmer 20 rokov. Bohužiaľ môj život s ním sa veľmi nezlepšil, ale to je iná kapitola. Máme však spolu štyri deti, ktoré veľmi ľúbim a snažím sa im byť omnoho lepšou matkou než bola tá moja mne.
Minulý rok v októbri mama takmer zomrela. Nestarala sa o svoje zdravie a keď som jej zavolala sanitku, po všetkých vyšetreniach mi povedali, že som tú sanitku zavolala v hodine dvanástej. Mala veľmi vysoký cukor, kopec pridružených chorôb, rozvrat vnútorného prostredia v dôsledku toho sepsu. V nemocnici bola mesiac, rozhodovali sa či jej zoberú obličku (má na nej abscesy a nedá sa zachrániť - ale napokon jej zaviedli stent a teraz je doma. Okrem toho má opotrebovanie bedrového kĺbu IV. kategórie. S otcom sa pred desiatimi rokmi rozviedla, pred šiestimi rokmi otec zomrel. Tlačila na nás, aby sme sa dedičstva po otcovi vzdali v jej a sestrin prospech, pretože vraj otec do domu nedal ani euro,tak nemáme nárok na nič, lebo len jej rodičia im dali peniaze na stavbu domu. Mali asi 11 exekútorov. Všetci sme sa pod nátlakom dedičstva vzdali. Mama dom neskôr predala, vyplatili sa dlhy a ostalo jej cca 40.000 eur z ktorých mne a bratovi dala po 1000 eur. Zvyšok už viacmenej minuli (dom sa predal 2 roky dozadu). Aby som nezabudla, pretože to je dôležité, požičala mi 5500 eur na to aby som si urobila vodičák a kúpila auto.
V živote mi veľmi ublížila (až tak, že roky chodím ku klinickej psychologičke, bohužiaľ zlepšenie nevidím žiadne,no na druhej strane mi veľmi pomáha, keď sa aspoň s ňou porozprávam o všetkom), ale prvé tri dni, keď bola mama v nemocnici som prerevala, pretože som sa o ňu bála (áno, priznávam, že to nebol len strach o ňu, ale aj strach o seba, ako to, že ak nedajbože zomrie zvládnem, ako sa postarám o najstaršiu sestru, ktorá s mamou býva a trpí paranoidnou schizofréniou, ako a z čoho zaplatím pohreb..) bola som jediná kto za ňou chodil síce každý druhý deň, ale chodil do nemocnice (2x bola so mnou aj najstaršia sestra). V novembri minulého roka som si na ňu vybavila opatrovateľský po jej naliehaní, že nepôjde do domova pre seniorov, že nechce aby sa o ňu staral cudzí človek atď. (dovtedy som 5 rokov podnikala v oblasti handmade, živnosť som musela kvôli starostlivosti o mamu pozastaviť). Po peripetiách mi opatrovateľský príspevok priznali, mama býva s mojou najstaršou sestrou. Prejde aspoň na wc,takže nie je úplne imobilná.
Ale ja už nevládzem. Niekoľko krát do týždňa počúvam, aké sme svine deti, ktoré sa o ňu nestarajú, stále sa len sťažuje na všetko, zo všetkého zlého, čo sa jej v živote stalo viní len nášho otca a mňa. Problém je v tom, že ja sa nestarám len o mamu, ale aj o sestru. Sestra má 38 rokov, paranoidnú schizofréniu a asi 130 kíl. Celý jej deň je: ležať/sedieť v posteli, najesť sa, utrieť riad a spať. Takmer všetko už robím ja, pretože ako predali dom sestra tak zlenivela, že na 100m, ktoré má prejsť do obchodu si brávala taxi! Teraz ako sa o mamu starám ja, tak aj nákupy robím ja, všade okrem sestriných lekárov chodím ja. A to mi bolo povedané, že by bola najradšej, keby som ešte aj tam za ňu chodila ja. Naozaj ako je mesiac dlhý, sestra nikam nejde.. Včera som sa s mamou dohádala ale že dosť, lebo mi už jej lamentovanie, príkazy, zákazy, išli na nervy a okrem toho, že sa predomnou vyfackala mi povedala, že bude robiť všetko preto, aby skapala čo najskôr, pretože som jej veľmi ublížila. Povedala som jej, že do konca mesiaca sa o ňu postarám a potom jej vybavím opatrovateľku z mesta. Ja to už psychicky nezvládam.
Lenže mám dilemu, pretože viem, že ma bude zase citovo vydierať a bojím sa aj tlaku okolia. Mama je "kresťanka" , jej birmovná i moja krstná sú silne veriace a tvrdia, že napriek všetkému by som sa mala o mamu postarať. Mama ma zase vydiera tým, že mi požičala peniaze, že mi pomáhala, že jej mám byť vďačná za všetko čo pre mňa urobila.. No ako píšem.. Netuším čo mám robiť.
Prosím poraďte čo ďalej, lebo už mám pocit, že naozaj ona je neviniatko a ja som najhoršia na svete.
Ďakujem.
Nemáš to jednoduché, máš to vlastne ťažké a nechcela by som byť na tvojom mieste. Brat by mohol tiež byť zodpovednejší a chodiť pomáhať častejšie. Čo by pomohlo Tebe? Nájdi si niečo - knihu, rady, ako sa brániť proti manipulácii a využívaniu. Keby nebolo Teba, len brata, ony by sa museli o seba postarať. Našli by spôsob.
Matka Ti zničila život, tak není jediný důvod, proč by ses o ni teď měla starat. Měj nějakou hrdost.
A co Tvoje rodina?? Máš čtyři děti a jsi u své matky, která Ti zku.vila život, každý den osm hodin?? To je naprosto otřesný. Nechápu. Mě by tam už nikdo neviděl.
tymto co robis nicis zivot svoje rodine svojim detom najma a muzovi odstrihni sa razne a jednoznacne daj si datum spis vsetky kroky ukonci poberanie opatrovatelskeho a bodka
najdi si inu pracu žen cislo mobilu atd
Moja rada je....chráň seba...toľko utrpenia si nezaslúži nikto. Su to toxické osoby ktoré ti v živote šíria iba to zle ....nech to je aj mama....je to proste tak. Ubližili ti dosť. Svoj vlastný život máš tiež náročny. Nikdy si nemala ustlané na ružiach a musela si sa cely život obracať . Povedz si STAČILO. A že mama musí súhlasiť s tym aby bola ina opatrovateľka? Keď začneš pracovať,samy ti zrušia opatrovateľský. Tie peniaze nestoja za to ponožovanie a nepokoj ktorý ti širia v duši. Nedaj si otráviť dušu .
Strašné čítanie. Je mi z toho veľmi smutno. Toto nie je matka. Ktorákoľvek cudzia žena by sa k tebe správala lepšie. Tiež Radim odstrihnúť sa a úplne. Ved si absolútne znicis zdravie. Skúste nejako s bratom um nájsť niekoho na opatrovanie. Teba potrebujú hlavne tvoje deti. A nevšímaj si okolie. Komu sa nepáči- prosím môže si to vyskúšať.
To, že sa o ňu bude starať niekto iný 4 hod je ôk. A ty potom Nemusíš. Nemusíš. To nie je povinnosť, keď sa rodičia o deti nestarali dobre.
Moja mama pochádza z podobných pomerov, jej mama bola alkoholička, otec ťahal celé dni v práci aby nemusel byť doma a moja mama prakticky bývala u susedov nakoľko ju opitá mama vždy vymkla. To však nie je podstatné, moja mama keď prišlo k najhoršiemu a bolo sa treba starať sa úplne dištancovala. Jej mama skončila v domove dôchodcov kde sa o ňu starali. Viac krát u nás boli ženy, ktoré tam pracovali prosiť mamu aby ju doopatrovala, že je to jej želanie ale moja mama sa nedala zlomiť. My sme boli vtedy malé deti (ja som mala asi cca 9 rokov). Babka už zomrela ale aj keď som sa bavila s mamou na túto tému povedala, že v deň keď sa vydala a porodila svoje deti začala žiť druhý život. Sama sebe dala šancu prežiť aspoň polovicu života v šťastí a nechcela si to všetko pripomínať. Tebe odporúčam to isté. Mysli na seba, na svoju rodinku a buď šťastná. A každého, čo ti povie niečo iné v živote nepotrebuješ. Už bolo dosť smútku, je čas začať sa usmievať.
Ja som necitala celu diskusiu, mozno to tu uz bolo spomenute, ale mne to tam akosi nesedi. To sa stalo za sociku, ze mamu zbasli na psychiatriu na zaklade udania od susedy pre uzivanie volnpredajnych liekov? Tam bol podla mna uplne iny vaznejsi pruser a mama ti prerozpravala svoju verziu.
Uz len ta extremna zmena v spravani, najprv idilicka rodina, potom peklo. Bud mama ficala na niecom vaznom, alebo vyrobila nejaky pruser.
Ale tak to je mimo temy tvojho hlavneho problemu. Mozno ani nemoze za to, aka teraz je, cim ju neospravedlnujem a rozhodne si ani tak netreba nechat nicit zivot.
@eva8 schopná je samozrejme.. Lenže zrejme vplyvom liekov má sestra všetko na háku..
@ahhola suseda asi 3 roky dozadu zomrela, takže nemám sa ako dopátrať relevantnejším informáciam. Čo sa brata týka, tam boli vzťahy tiež medzi nami naštrbené, ozval sa len keď niečo potreboval.. Vyzerá, že sa zmenil, snáď sa aspoň v tom nemýlim. Bola by som veľmi rada, keby aspoň uja mali takého, s ktorým budú mať super vzťahy ❤️
@loliki bratovi sa vyskytla chvalabohu veľmi dobre platená práca, ale kvôli nej musí cestovať po celom svete. A samozrejme, že ja by som si vybrala tú prácu a plat, ktorý má on ako tých 525 eur za opatrovanie. Tiež to v živote nemal ľahké, preto som veľmi rada, že sa konečne pozviechal aspoň on. Knihy veľmi rada čítam, ale skôr doma, keď si nájdem chvíľu, pretože u mamy ide nonstop televízia.. Ja som veľmi tvorivá duša, premýšľala som, že by som si tam priniesla stroj a pošila im návliečky a čo by bolo treba a doma mám kopu látok, tak najmladšiej som občas nejakú mikinku či šaty ušila, bohužiaľ tam sa nedá, pretože mama vraj potrebuje svoj pokoj a rušilo ju aj to, keď si malá kreslila 🤦🏻♀️
@katkajaromer ďakujem za tvoj komentár, ale ja nemám žiadnu hrdosť. Pochovala ju, keď mi ako 10-11 ročnému dieťaťu nadávala do **... Nemám ani štipku sebavedomia, som nikto.. S tým som vyrastala, to sa nedá teraz len tak niekde nájsť.. A nemá mi ani kto pomôcť nájsť aspoň to zdravé sebavedomie. Bohužiaľ.
@lilitela stalo sa to približne v roku 95. Naozaj si nepamätám presný rok. A ako to celé bolo vie zrejme len mama, a možno to vedel aj nebohý otec a suseda. Ja naozaj netuším čo a ako sa stalo, ale pamätám si, že naposledy mi mama na mojom prvom svätom prijímaní povedala, že som jej usilovná včelička. No a potom keď prišla, potom to už bolo ako zlý sen.. Chcela by som skúsiť regresnú terapiu, ale momentálne nemám ani financie, ani odvahu dať sa na to..
Da sa to najst musis hladat v sebe. Mne otec vykrikal ze som nula celu strednu. Ty si Musis uvedomit ze u teba nebola chyba ale v rodicoch ze si nemala take detstvo ako si kazdy clovek zasluzi. Ze ti zivot nadelil kopec smoli ked si bola dieta . Ale ze uz si velka a tej smoly sa vies zbavit . Musis na sebe pracovat mat sa rada vidiet svoju hodnotu. Snad nemas 4 deti s blbcom Niekto ta mà rad. Minimalne tie 4 deti v tebe maju cely svet. Si pre nich neskutocne dolezita nenahraditelna. Zacni si viac verit a chod si za svojinn. Ked sa len budes lutovat a povies si ze si nic a nic nebude ., tak nic nebude. Zivot je boj kazdy musi bojovat o to co chce po com tuzi. Musis sa nakopnut. Ty si sama sebe nepriatel ked si nevies dopriat viac. Nevyhovaraj sa na mamu a nikoho ineho co ti ublizili. Zivot mas davno vo svojich rukach. A mas ho len jeden. Tak sa snaz Aby bol taky aky ho chces mat . Aby si bola spokojna a stastna Lebo si to zasluzis. Odkazala si vela- 4 deti vychovat! Mozes byt na seba hrda! Si uzasna taka aka si.
normalne mi je luto, ked si predstavim, ze si toto musela zazivat. Vies, ja ti napisem toto, ale ty to aj tak neurobis. Uplne odstrihni mamu aj sestru zo zivota. To je jedine, co ti mozno ciastocne umozni zit lepsie a vycitkami sa netrap. Tvoja matka (toto oslovenie si ani nezasluzi) si za to, co ti robila, nezasluzi ani jeden tvoj telefonat.
@ahhola uz nezije. Prechadzal sa opity po dialnici. Jemu sa s alkoholom pridruzili aj psychicke problemy. Mal paranoju, ze ho sleduju. Podal zalobu na 3 staty ze mu vraj zabili otca a vyzadoval kompenzaciu v milionoch. Pisal udania na hocikoho aj predavacku ze nanho skaredo pozrela. Proste uplne blazon. Ale dlho sa mu darilo o blbnut susedov. Otvoril dvere do chodby krical “ milujem ta dcera moja !” Zabuchol dvere a hnet “ ty chudera ty 💩 drze ..” a to bol super otec ked som bola mala. Uplne iny clovek . To dobre zmizlo a to zle zmutovalo do obrovskeho rozmeru. Vdaka alkoholu ..
@ahhola a to som bola jeho “ oblubene” dieta. Brat bol prenho vzdy vzduch Ja som bola princess do 10r . Potom bol na mna hnusny lebo som branila mamu. Brat tam akosi nikdy Nebol ked sa diali najhorsie veci. Obaja sa snazili vyhnut konfrontacii medzi sebou. Ale Ja som sa nemohla prizerat ked utocil na mamu. Deptal ju vytacal zhadzoval.
Tak otazka je, ci jej na tej psychiatri tak pokaslali osobnost a zdravie a mama za to nemoze ze je taka, alebo len citi krivdu za svoje zabasnutie, ze jej nikto nepomohol, bohvie, aj jej, co jej narozpravali, a teraz si tu frustraciu proste vybija. Tu by bola sanca, ze by sa MOZNO mohla zmenit, ale musela by chciet.
Len v skratke mi napis, moc sa mi nechce citat spätne, ty si to s nou niekedy komunikovala, ako sa skaredo k tebe sprava a ze preco? Co si jej urobila? Ze si sa vzdy snazila byt dobrou dcerou? Ci ta za nieco vini?
@miadi rozumiem, bohužiaľ neviem kde to mám hľadať. Ty si zjavne silnejšia než ja.. Úprimne ti gratulujem, že si sa všetkému čo sa ti stalo dokázala postaviť celom. ❤️
O mojom vzťahu s manželom sa nechcem baviť, nie je to ľahké.. A deti? Prvé posledné by som kvôli nim urobila, dve z nich sú už takmer na prahu dospelosti, jedno sa chystá na SŠ a najmladšie je prváčkou na ZŠ. So všetkými mám dá sa povedať dobré vzťahy, naozaj sa snažím, ale mám pocit, že aj ako matka zlyhávam,pretože som nemala žiadny vzor.
@asocial včera som bola rozhodnutá, ale viem, že pokiaľ budeme bývať v jednom meste nevyhnem sa jej.. Sme malé mesto, tu sa mnoho ľudí navzájom pozná, bojím sa, že do toho zase spadnem. Ja by som najradšej nemala s nikým žiadny konflikt,ale toto bude taký tlak. Veď aj na mestskom úrade mi povedali, že sa musím o ňu postarať..
@lilitela pravdupovediac ja prognózu k jej lepšiemu ja nevidím...
Ona je proste svojská osoba. Áno zaujímalo ma, prečo sa tak správala, čo sa stalo, ale ona si nie je vedomá toho, že mi ublížila. Keď som sa jej opýtala, prečo ma posielala žobrať, tak sa ma opýtala či mi mala kameň strčiť do huby.. Ona mi vyčíta to, že som sa narodila. Chcela mať len sestru.. Ja sa podobám na otca a mnoho krát mi vyčítala, že ma neznáša lebo sa na neho podobám. Že nie som dobrá dcéra, lebo dobrá dcéra sa o matku stará, zaujíma, splní jej všetko čo chce. Áno, priznávam, že keď som mala 16 rokov, vymyslela som si, že ideme so školou preč len preto, lebo som chcela ísť ku kamarátke a ona ma nikdy nepustila, tak som ju oklamala, to mi tiež doteraz vykrikuje, že čo som to za jeb*uté decko, keď som si tak vymýšľala. Ale naozaj ja si nemyslím, že by som bola nejaká problémová..
S bratom sa skús dohodnúť, aby Ti pomáhal aspoň finančne. Aj on je povinný starať sa o svoju mamu, nie len Ty. Máš môj obdiv. Tvoja sila je v Tvojej dobrote. ❤
▪️Veď aj na mestskom úrade mi povedali, že sa musím o ňu postarať..▪️
Nemusis
Nemusis
Nemusis
Nesmies🌑
Si na seba velmi tvrda. Zda sa ze s muzom to tiez nemas ruzove. Aj ked to nechces tu riesit. Pozeram sa na tvoj zivot Akoby z hora cely Nie len kusok 🧩 co je tvoja mama a co si snou zazila. Ale ak si nevies vazit samu seba ako to ma vediet druhy? Ty si ta co nastavuje druhym hranice. Nehladaj podnet z vonku od druhych. Hladaj v sebe. Urcite màs stovky kvalit schopnosti na ktore by si mala byt hrda. Ak ti handmade robi radost vrat sa k tomu. A Musis to len tlacit a zviditelnit. Deti su uz vacsie tak sa mozes viac zamerat na seba. Nieco Musis zmenit doma ako zijes. Tak aby veci lepsie fungovali pre teba. A Mozno aj ten vztah s muzom bude lepsi - ked budes mat krajsi vztah k sebe. Ak ti druhi nedopraju dopraj si malickosti ktore ta robia stastnou. Vymaz zo svojho zivota ludi co ta podcenuju tlacia k zemi. Hladaj novych ludi co ta ocenia. Ale Hlavne sa Musis naucit važit si samu seba. Ja sa riadim heslom “!co ta nezabije to ta posilni. “ a ze zivot sa nezije v minulosti ale v pritomnosti. To co sa ti stalo neovolyvnis ale nemozes tomu dovolit aby ta to poznacilo a definovalo. Zazila som znasilnenie ale najtazsi bol porod v 18tt. Ale zle veci sa deju aj dobrym ludom. To je zivot. No vzdy je novy den a snim vela krasneho. Hladaj svoje stastie nech je kdekokvek nech je to cokolvek. Je to len pocit. Tak isto ako smutok. Ucime deti nech neplacu ze je to ok.. a sami zabudame ze ako sa citime vieme ovplyvnit a vybrat si. Odpusti rodicom ze neboli dobri a ulavy sa ti., a odpusti sana sebe ak ti kontak s matkou nerobi dobre ak ju odstrihnes mas na to plne pravo. Ak si myslis ze stretavat sa snou je pre teba menej bolestiva moznost tak sa snou stretavaj . Ale jej reci ber jednym uchom dnu druhym von. Ved ona ani nevie o com hovori. Su to len jej predstavy o tebe o realite. Skreslene jej intelektom a jej chorobou. Ona ani nemoze za svoje zlo co ti robi. Tak ako mucha nemoze za to ze bzuci. Ine nevie.
Nemáš pocit, že by Ti pomohlo porozprávať sa so psychológom/kou? Veď toto sú veľmi ťažké situácie, čo Ty tu opisuješ. A asi si nenapísala všetko. Knižnice sú plné motivačnej literatúry, nájdeš v nich odborné rady od psychológov. Tvoja dcérka bude prváčka, s ňou sa musíš učiť, pomáhať jej. Ja si neviem predstaviť, že 8 hodín sa budeš denne deptať pri svojej mame a sestre. Tie staršie deti Ťa tiež potrebujú na vážne dôverné rozhovory. Tvoja rodina Ťa tiež potrebuje. Daj si poradiť od psychológa ako uchrániť svoju rodinu, aby toxické vzťahy s matkou neovplyvnili aj vzťahy v Tvojej rodine. Vyciciava z Teba energiu, ktorú máš dávať svojim deťom a manželovi. Čo Ti dáva vôbec silu? Z čoho čerpáš?
@loliki myslím, že brat nemá žiadnu povinnosť prispievať mi finančne. Áno zarobí desaťnásobne viac, než dostávam ja, ale to nič nemení na tom, že tú povinnosť nemá. A ja ti poviem prečo. Jeho mali zobrať do decáku, vzal si ho otec, ktorý žil na opačnom konci Slovenska a správal sa k nemu horšie ako k cudziemu, nie k vlastnému synovi.. Nepýtala som sa brata čo sa stalo, lebo si myslím, že to nie sú šťastné spomienky a nechcem rozpitvávať jeho rany, ale viem, že lepšie sa o neho starali cudzí ľudia než vlastný otec a aj napriek všetkému otcovi pomáhal keď mohol. Otec mal rakovinu, ako som už písala odsťahoval sa niekoľko sto kilometrov ďaleko, takže som ho chodievala pozerať tak raz za rok /dva, nebolo to vtedy pre mňa finančne jednoduché a aj tak mu bol prednejší alkohol než dcéra s vnúčatami.
@ahhola vidíš, tá pani, ktorá mi to povedala vie, že nás brali do decáku, aké boli rodinné pomery u nás doma a aj tak mi to povedala..
@miadi o žiadnych kvalitách neviem, nemám ani len všeobecný rozhľad, ľudia sa na mňa pozerajú cez prsty..
Handmade mi robilo radosť, pretože som bola jediná na Slovensku kto vytváral to, čo som vytvárala (keby som napísala, čo som vytvárala, mnoho ľudí by ma spoznalo, pretože mám niekoľko tisícovú fanúšikovskú stránku na Facebooku a menšiu fanúšikovskú základňu aj tu na mk) a vedela som veľa emócií pretaviť do tej práce. Keď sa k ľuďom dostali moje výrobky, písali mi, že nedokážu uveriť aké silné emócie z tých výrobkov idú a mnohokrát boli z toho dojatí. Bohužiaľ ako prišla korona - najmä druhý rok to bolo veľmi ťažké, až tak ťažké, že som rozmýšľala, že s tým skončím, pretože som nezarobila ani na odvody.. Okrem toho je to náročná práca, pretože je to personalizovaná tvorba a od komunikácie so zákazníkom o jeho predstave, po vytvorenie zákazky ubehne aj 6-7 hodín (samotné vytvorenie danej bižutérie trvá cca 4 hodiny) a dá sa povedať, že aj nezaplatená práca, pretože za tých 6-7 hodín (od komunikácie po výrobu) mám cca 20 eur v hrubom..
Ak by som mala zo svojho života vymazať ľudí, ktorí ma tlačia dolu, bol by tam aj muž, takže nie je to ľahké..
Tiež som zažila, nie znásilnenie, ale pokus o znásilnenie, teda viem aké je to bolestivé, lenže ja to mám v hlave nastavené, že zlí ľudia priťahujú zlé veci. Ja som si vedomá toho, že musím začať od seba, ale naozaj netuším ako. Preto aby som to dokázala som vyhľadala aj odbornú pomoc, najlepšiu klinickú psychologičku, ale vidíš kam som sa posunula. Nikam..
@loliki psychologičku navštevujem roky, bohužiaľ zlepšenie nevidím.. Všetko som nenapísala, je toho veľmi veľa, čo ma ťaží. Psychologička sa vyjadrila, že by som mala napísať knihu a stal by sa bestsellerom, pretože to, čo som ja zažila je tak neuveriteľné.. Čo mi robí radosť? Nejako som sa nad tým nezamýšľala.. Len viem, že musím každé ráno vstať a žiť. Aspoň pre moje najmladšie, ktoré ma ešte potrebujú ❤️
Brat nie je povinný pomáhať Tebe, ale matke. A keďže matke veľmi nemá dôvod za také detstvo, či by aspoň Tebe nepomohol? Daj si aspoň čokoládu. 🙂 Zaslúžiš si. A napíš tú knihu.
Preboha.... Toľko si si prežila. 😔 Je mi to veľmi ľúto. 😔♥️
Mame by som povedala že od konca mesiaca končím a že im pomôžem vybaviť opatrovateľku (ak by povedala že nechce, tak by som jej povedala nech to teda rieši po svojej osi). Štyri hodiny je dosť aby im pomohla zo všetkým čo treba, ostatok si môžu spraviť samé (aspoň sa sestra znova trocha vráti do života). Ok, veľký nákup, veľké upratovanie pomohla by som ale to by bolo maximum čo odomňa môžu čakať.
Vôbec sa nemusíš cítiť zle ani si nič vyčítať, naozaj si pre nich spravila maximum.