Výlev z môjho života
Ahojte. V prvom rade Vám chcem napísať, že toto bude taký výlev z môjho života,pretože aktuálne netuším ako sa zariadiť. Bude to dlhé čítanie, nie som žiadny troll, ani to nie je vymyslené, ak sa Vám to nebude chcieť čítať do konca nečítajte, ale potom sa prosím ani nevyjadrujte k téme. Hneď v úvode píšem, že ak budete mať potrebu si do mňa rýpnuť, radšej zatvorte túto tému a choďte rýpať inde. Mne to naozaj nijako nepomôže.
Ďakujem.
Mám troch súrodencov (mama pôvodne porodila 5 detí +jedno dieťa potratila v niektorom mesiaci tehotenstva.Najmladšie dieťa zomrelo pár dní po pôrode, teda sme ostali štyria.Boli sme kompletná rodina.
Kým som bola dieťa, asi do mojich 8-9 rokov sme boli naozaj pekná rodina. Otec pracoval, mama po pôrode najmladšej dcéry bola žena v domácnosti, starala sa najlepšie ako vedela. Nič podozrivé som si nevšimla, ale neskôr sa všetko začalo akosi kaziť.. Až neskôr som si začala všímať, že sa rodičia stále viac hádajú. Dôvodom hádok pre otca bolo to, že mama brala viac liekov než bolo rozumné,(myslím tým voľnopredajné lieky na bolesť) vždy keď ju niečo zabolelo dala si tabletku. Dôvodom hádok pre mamu bolo to, že otec začal čoraz viac piť. Pamätám si, že počas jednej z hádok si vykričali, že otec prestane piť keď mama prestane jesť lieky. Mama "naoko" lieky prestala brať (ukryla ich do toho priestoru pod rúrou na pečenie aby otec nevedel a potajomky ich užívala ďalej), ale otec začal navštevovať krčmy a to denne. Jedného dňa však k nám prišla záchranka a zobrali mamu preč. Z jej neskoršieho rozprávania viem to, že vraj ju "natrela" suseda a zavolala psychiatra (netuším ako to bolo, my sme boli v škole a keď sme prišli domov, mama doma už nebola). Otec sa zrútil, pretože sa zrazu sám musel starať o štyri malé deti (najstaršie dieťa vtedy mohlo mať 11 rokov, najmladšie 4 roky). Mamu zobrali na psychiatriu a z jej rozprávania viem, že si prešla mnohým. Od prvotného umiestnenia do klietky po obviňovanie spolupacientov, že im ocikala posteľ... Neviem ako dlho tam bola, ale keď sa vrátila začalo najmä pre mňa peklo na zemi.
Najstaršiu sestru mala mama najradšej, tá mohla urobiť čokoľvek, dostala maximálne vynadané. Mladší brat sa jej vedel vzoprieť, prípadne odišiel von, keď sa u nás doma niečo riešilo a najmladšia sestra a ja sme boli na tom najhoršie. Mne stále vyčítala, že keby vedela aký sk***ený život bude mať, nechá si len najstaršiu sestru a viac detí by nemala. Že sa podobám na otca, preto ma nenávidí, že za všetko môžem ja.. Mladšiu sestru aspoň občas mama pustila na dvor sa hrať, ale ja som nesmela ísť von vôbec. Ak som išla vyniesť smeti a zdržala som sa chvíľku, keď som sa rozprávala so susedmi bola bitka keď som prišla dovnútra. Otec sa prestal o nás zaujímať, odišiel pracovať na druhý koniec Slovenska, tam si našiel partnerku a nám posielal 1000sk (na päť ľudí, cca 27rokov dozadu) Mama nepracovala a keďže nemala peniaze, posielala ma po "žobraní". Niekoľko krát do mesiaca mi napísala lístoček, kde známych prosí o peniaze, a že koncom mesiaca vráti. Spočiatku jej ľudia požičali. No potom, keď videli, že sa vrátenia peňazí nedočkajú, tak prestali a vždy, keď som prišla domov s prázdnymi rukami zbila ma, lebo si myslela, že som sa túlala a nechodila do tých ľudí žobrať. Bila ma aj kvôli neumytej lyžičke, kvôli tomu, že som sestre nechcela poradiť na písomkách v škole.. (staršia sestra je mentálne zaostalá a tak jej mama dala rok odklad, aby išla do triedy so mnou a ja som ju ťahala.) Vždy si našla zámienku prečo musím dostať.. Každý deň som sedela pri nej (samozrejme do školy som chodila, po škole som musela ísť domov, nikam inam) a počúvala historky zo psychiatrie. Už som ich vedela od slova do slova.. Roky sme žili bez elektriny a bez vody. Varili sme na plyne, prali a kúpali sa v dažďovej vode, alebo v roztopenom snehu. Spolužiaci v škole sa to dozvedeli a tak nás začali ešte aj šikanovať.... Bolo toho viac, ale je to naozaj na dlho.. Keď mala sestra 19 rokov, ja 18,prišli panie zo sociálky a chceli nás zobrať do detského domova. Mňa a sestru to obišlo, brata si zobal potom otec a najmladšia sestra skončila v decáku. Mama si začala búchať hlavu o skriňu, chcela som ujsť cez okno,lebo som sa nemohla na to pozerať, ale chytila ma a dostala som bitku. Po tomto som ušla z domu. Chytila som sa prvého chlapa a som s ním už takmer 20 rokov. Bohužiaľ môj život s ním sa veľmi nezlepšil, ale to je iná kapitola. Máme však spolu štyri deti, ktoré veľmi ľúbim a snažím sa im byť omnoho lepšou matkou než bola tá moja mne.
Minulý rok v októbri mama takmer zomrela. Nestarala sa o svoje zdravie a keď som jej zavolala sanitku, po všetkých vyšetreniach mi povedali, že som tú sanitku zavolala v hodine dvanástej. Mala veľmi vysoký cukor, kopec pridružených chorôb, rozvrat vnútorného prostredia v dôsledku toho sepsu. V nemocnici bola mesiac, rozhodovali sa či jej zoberú obličku (má na nej abscesy a nedá sa zachrániť - ale napokon jej zaviedli stent a teraz je doma. Okrem toho má opotrebovanie bedrového kĺbu IV. kategórie. S otcom sa pred desiatimi rokmi rozviedla, pred šiestimi rokmi otec zomrel. Tlačila na nás, aby sme sa dedičstva po otcovi vzdali v jej a sestrin prospech, pretože vraj otec do domu nedal ani euro,tak nemáme nárok na nič, lebo len jej rodičia im dali peniaze na stavbu domu. Mali asi 11 exekútorov. Všetci sme sa pod nátlakom dedičstva vzdali. Mama dom neskôr predala, vyplatili sa dlhy a ostalo jej cca 40.000 eur z ktorých mne a bratovi dala po 1000 eur. Zvyšok už viacmenej minuli (dom sa predal 2 roky dozadu). Aby som nezabudla, pretože to je dôležité, požičala mi 5500 eur na to aby som si urobila vodičák a kúpila auto.
V živote mi veľmi ublížila (až tak, že roky chodím ku klinickej psychologičke, bohužiaľ zlepšenie nevidím žiadne,no na druhej strane mi veľmi pomáha, keď sa aspoň s ňou porozprávam o všetkom), ale prvé tri dni, keď bola mama v nemocnici som prerevala, pretože som sa o ňu bála (áno, priznávam, že to nebol len strach o ňu, ale aj strach o seba, ako to, že ak nedajbože zomrie zvládnem, ako sa postarám o najstaršiu sestru, ktorá s mamou býva a trpí paranoidnou schizofréniou, ako a z čoho zaplatím pohreb..) bola som jediná kto za ňou chodil síce každý druhý deň, ale chodil do nemocnice (2x bola so mnou aj najstaršia sestra). V novembri minulého roka som si na ňu vybavila opatrovateľský po jej naliehaní, že nepôjde do domova pre seniorov, že nechce aby sa o ňu staral cudzí človek atď. (dovtedy som 5 rokov podnikala v oblasti handmade, živnosť som musela kvôli starostlivosti o mamu pozastaviť). Po peripetiách mi opatrovateľský príspevok priznali, mama býva s mojou najstaršou sestrou. Prejde aspoň na wc,takže nie je úplne imobilná.
Ale ja už nevládzem. Niekoľko krát do týždňa počúvam, aké sme svine deti, ktoré sa o ňu nestarajú, stále sa len sťažuje na všetko, zo všetkého zlého, čo sa jej v živote stalo viní len nášho otca a mňa. Problém je v tom, že ja sa nestarám len o mamu, ale aj o sestru. Sestra má 38 rokov, paranoidnú schizofréniu a asi 130 kíl. Celý jej deň je: ležať/sedieť v posteli, najesť sa, utrieť riad a spať. Takmer všetko už robím ja, pretože ako predali dom sestra tak zlenivela, že na 100m, ktoré má prejsť do obchodu si brávala taxi! Teraz ako sa o mamu starám ja, tak aj nákupy robím ja, všade okrem sestriných lekárov chodím ja. A to mi bolo povedané, že by bola najradšej, keby som ešte aj tam za ňu chodila ja. Naozaj ako je mesiac dlhý, sestra nikam nejde.. Včera som sa s mamou dohádala ale že dosť, lebo mi už jej lamentovanie, príkazy, zákazy, išli na nervy a okrem toho, že sa predomnou vyfackala mi povedala, že bude robiť všetko preto, aby skapala čo najskôr, pretože som jej veľmi ublížila. Povedala som jej, že do konca mesiaca sa o ňu postarám a potom jej vybavím opatrovateľku z mesta. Ja to už psychicky nezvládam.
Lenže mám dilemu, pretože viem, že ma bude zase citovo vydierať a bojím sa aj tlaku okolia. Mama je "kresťanka" , jej birmovná i moja krstná sú silne veriace a tvrdia, že napriek všetkému by som sa mala o mamu postarať. Mama ma zase vydiera tým, že mi požičala peniaze, že mi pomáhala, že jej mám byť vďačná za všetko čo pre mňa urobila.. No ako píšem.. Netuším čo mám robiť.
Prosím poraďte čo ďalej, lebo už mám pocit, že naozaj ona je neviniatko a ja som najhoršia na svete.
Ďakujem.
Ahoj, je mi velmi luto, ze si si niecim takym presla (a stale prechadzas) aj ked sa citis slaba, ja z toho citim velku silu. Dostala si sa az sem, vyrastala si v neuveritelne toxickom prostredi a teraz drzis svoj zivot v rukach. Uz sa len musis rozhodnut- budes aj nadalej plytvat svoju existenciu pre zenu, co ta porodila (a tym to hasne, pretoze v tomto pripade , krv nie je voda, krv je jed), ALEBO vymeties vsetok bordel a vsetku svoju zivotnu energiu vlozis do seba a svojich deti.
Hod si mincou, este predtym ako dopadne, budes vediet spravnu odpoved.
@loliki nemyslím, že mame niečo dlží.. Vidíš, keď píšem o ňom, plne si uvedomujem, že on jej nie je nič dlžný, ale u seba to tak neberiem..čokolády by som veru zjedla aspoň pásik, ale mám len o pár kíl menej ako sestra (snažím sa schudnúť, ale ani do toho sa neviem dokopať 😔 za rok som dala dolu slabých 15 kíl.. ) takže čokoláda nehrozí. A knihu by som možno aj napísala, ale nie je čas.. Ráno vyprevadím a zoberiem deti do školy, potom si odkrútim 8 hodín u mamy a prídem okolo 16 hod. do kolotoča ďalšieho varenia, upratovania, učenia sa s najmladšiou a keďže chcem aby sa staršia dcéra mala lepšie ako ja, tak sa učím na prijímacie skúšky aj s ňou a potom padám na hubu... Absolútne nechápem ako to môžu iné ženy zvládať.. Ďakujem ti za všetky komentáre, ktoré si napísala. Budem si ich (a nielen tvoje) čítať, keď bude moje rozhodovanie nerobiť mame so sestrou slúžku pokrivkávať..
@loliki ďakujem, skúsim ju vyhľadať u nás v knižnici.
@fcuk ďakujem za povzbudivé slová, všetkého, čo mi tu píšeš ty aj iné užívateľky som si vedomá, lenže ak by som mala chytiť svoj život do vlastných rúk, musela by som odtiaľto odísť a nadobro sa odstrihnúť od všetkého okrem mojich detí a to bude ťažké.. Neviem si predstaviť žiť inde ako tu, mám problém nájsť si prácu, v minulosti som bola na niekoľkých pohovoroch a neuspela som,aj teraz som si dala inzerát ale ozývajú sa mi len firmy s mlm a o ten nemám záujem... So svojimi vedomosťami by som zrejme viac než minimálku nezarobila a len prenájom dvojizbového bytu ide v okolí za také peniaze, že z toho čo by mi ostalo nedám dieťaťu ani na týždenný lístok na autobus, nieto na stravu.. Manžel je ID, takže ani výživné na deti by nebolo vysoké a keďže sme sa zobrali len nedávno hoci žijeme spolu už takmer 20 rokov, tak ani na polovicu majetku nemám nárok, pretože všetko nadobudol pred manželstvom..
Presne mam z teba pocit ze ti matka vtlkla do hlavy ze si nezasluzis nic dobre nic pekne. A tento pocit co v sebe nosis ti zhorsuje zivot, Nepoznam ta no uz len z tvojho prejavu tu je Jasne ze si uzasna osoba! Len to nevies nevidis. Ludi Mozno odraza ta negativita ktoru v sebe voci sebe mas. Ak muza nemozes vymazat koli existencii Lebo snim zijes. Mamu vymazat mozes . Mozno by si tie hand made mala predavat na Etsy . Ja som kupila odtial hand made babiku od pani z ciech a strikovany sveter pre Blythe doll od pani z talianska. ( stal viac ako znackovy sveter pre mna) Neviem co vyrabas ale ceny by si mohla mat vyzsie ked by bol predaj do celeho sveta . Aj za objednavku je extra +$ ked Niekto chce nieco na zakazku. Mohla by si to robit cez vikendy a cez tyzden mat job . Casom by si mala na svoje byvanie alebo aspon nieco pre seba. Mam pocit ze si uzasna osoba len si ubita životom. Lebo ta matka naucila nechat do seba kopat a ze si handra pre druhych . No nie si ! Moc ti Drzim palce aby si zacala v seba verit a dokazala zmenit svoj zivot k lepsiemu. Zasluzis si vsetko stastie sveta!
Vies preco potrebujes schudnut? Lebo v jedle clovek nachadza rychlu chvilkovu utechu. Vola sa to stress eating . Ty jes Mozno viac ako by si mala koli tomu prijemnemu pocitu. Mas v duši obrovsku dieru a snazis sa ju zaplnit jedlom. + ked sa nemas dost rada hovoris si ze to je vlastne jedno ako vyzeras. Aj ked ti to samozrejme nie je jedno. Ale ospravedlnis si to ze na tebe aj tak nezalezi. Tento postoj Musis zmenit. Bud pre seba dolezitejsia. Bud konecne aj trochu egoista Aj ked je to proti tvojmu presvedceniu.
Brat akože nedlží, len je tiež zo zákona povinný starať sa o matku, tak ako aj Ty. Mohol by Ti poradiť @draik , za opýtanie nič nedáš. Mimochodom, akú veľkosť oblečenia nosí Tvoja dcéra? Keby si chcela, a nevadilo by nosené po jednej dcére, vlastne by si mi pomohla, lebo potrebujem vyprázdniť skriňu. 🙂 Napíš do IP.
A tie tvoje hand made vytvory - to je kusok teba tvoja dusa tvoje emocie tvoja krasa! Tisicom ludi sa paci co tvoris co v sebe mas! Bud na seba konecne hrda! Opakuj si dookola o sebe pozitivne veci az tomu uveris. Tak ako si uverila to zle co o tebe hovorila mama - co ale nie je pravda! Toto je pravda. Si uzasna a zasluzis si vsetko stastie sveta! Kludne mi napis sukromnu spravu a budem ti to aj rok pisat kazdy den ak by si chcela. Mozno raz uveris. ❤️
ty si obet, ale tak sa aj spravas, zvykla si si na take vystupovanie, zvykla si si prijat to co ti zivot prinasa bez reptania. zvykla si si na kritiku a zhadzovanie. a snazis sa vyjst mame v ustrety, lebo si tak vytrenovana. Ale uz nemusis. Prvy krok je skoncit to s mamou, povedz jej, ze ma pravdu, ze ozaj nie si pre nu dost dobra, a preto bude najlepsie, ked si najde niekoho ineho. Kludne jej este na rozlucku povedz, ze mozno od seba odohnala posledneho cloveka, ktoremu na nej zalezi, ale ze by musela vela o tom premyslat a skoncit s tou nenavistou, a krivdou, co sa jej stala pred xx rokmi.
zmen to, co mozes. ostatne pride postupne, ako bude rast najmensie dieta. namiesto opatrovatelskeho sa zamestnaj bars aj v obchodnom retazci, ak nemas vyssie vzdelanie, zmena ti padne dobre.
A mozno sa mylim, ale o rodica mas povinnost sa starat iba financne, aj to iba ak nevychadza s peniazmi a aj iba po sudnom rozhodnuti. pochybujem, ze moze sud nariadit starostlivost. to by potom neboli deti v detskych domovoch. Takze mama nech ide pripadne do nejakeho prislusneho ustavu.
Ver tomu, ze kebyze mama ma ineho opatrovatela a takto by s nim zaobchadzala, odisiel by od nej tiez.
Ty sa podceňuješ, ale chápem, že ti to vtĺkali dlhé roky do hlavy. Máš pocit, že si niečo menej. Prepáč, poviem to takto - máš dobrú štylistiku, pravopis taký, že schováš polku koníka do vačku, vieš sa vyjadrovať. Naozaj sa nepodceňuj. A si aj manuálne zručná. Pozri, ja neviem ozaj nič, nie som ani manuálne zručná, spievam ako medveď, som absolútne drevo na šport, nemám prsia, iba brucho, otrasné vlasy... A žijem. Tým ti chcem povedať, že jediné, čo môže za tvoje sebavedomie je prostredie, v ktorom si žila a žiješ. Skús to ozaj preťať, presťahovať sa na iný koniec SLovenska, minimálne za pokladňou začať...Viem, že máš 4 deti, to je ozaj ťažké nájsť aj nájom... Ale na začiatok aspoň niečo skromné. Môžeš žiť ešte aj 40 -50 rokov, nenechaj sa takto zdeptať. Skús si povedať, že druhú polku života prežiješ podľa seba. Tvoja "matka" ani sestra si naozaj nezaslúžia, aby si sa o nich starala.
@miadi máš veľmi dobrý pocit. Vieš, ja mám pred očami momenty, kedy buď bila mňa, alebo sebe trieskala hlavu o stenu a zaprisahávala sa, že som niktoš ničotný, že si v živote zaslúžim chlapa čo ma bude mlátiť, lebo ona to robila málo.. Keď som bola najlepšou cukrárkou v triede, získala som čestné uznanie, moje meno bolo vyryté do putovného pohára na desaťročia, keď som vyhrávala súťaže len aby som jej dokázala, že nie som taký outsider za akého ma pokladá, ale napriek všetkému dupala po mne ako mohla.
Nosím v sebe negativitu, to si tiež trafila správne, no nemám nijakej radosti zo života.. Ako som písala mám deti, ktoré nadovšetko ľúbim, a mám s nimi, aspoň teda s tromi super vzťah, ale prostredný syn mi/nám robí starosti.. Už som tu kedysi o ňom písala a dostala som vynadané, preto som aj tento príspevok písala s malou dušou, pretože som si myslela, že sa nájdu ľudia, ktorí sa budú do mňa navážať.. Takže zbytočne mi bude niekto tvrdiť, že som super, proste zlyhávam na celej čiare..
O Etsy som uvažovala, ale nemám hlavu na jazyky a hoci viem, že existujú prekladače, moja práca je tak špecifická, že neviem ako by som to pomocou prekladača všetko zvládla k spokojnosti mojej i zákazníkovej..
S tým jedlom.. Nemyslím si, že by som ho brala ako útechu, ani nemám potešenie z jedla, skôr mám zlú životosprávu.. Hanbím sa za seba a aj preto si neviem užívať život (napríklad ma chceli kamarátky vytiahnuť do wellnessu, ale preto, že sa hanbím za seba, nechcem aby sa aj ony hanbili za mňa, neznesiem divné pohľady iných ľudí, proste nikam nejdem a pritom viem, že by mi to dobre padlo), ale tu viem, že tu s tým jednoducho musím urobiť niečo sama a začať čo najskôr.
Ďakujem ti za tvoje kóme, možno naberiem odvahu a napíšem ti všetko, čo ma ťaží a možno aj ty zistíš, že až tak úžasná nie som..
@loliki ďakujem krásne, skúsim si pozrieť niečo o tom staraní sa o rodičov, nenapadlo ma pozrieť si zákony. A tiež ďakujem za ponuku oblečenia pre dcéru. Má ho chvalabohu dosť a tým, že rada nosí oversize veci, tak si požičiava aj to moje 🙂
@lilitela som si svojho správania vedomá, ale ako som už spomínala, sama ho neukočírujem. Nechcem byť negatívna, nechcem sa ľutovať, chcem s tým skončiť a pozerať sa na svet farebnými sklíčkami,ale nevieš čo všetko ma/nás v živote stretlo a koľko vecí treba vyriešiť, aby sme sa aspoň z miesta pohli... Naozaj už nevidím východisko z našej situácie. Tým samozrejme nechcem povedať, že nemáš pravdu, máš ju ty aj kopec iných komentujúcich. Skúsim vyhľadať iného psychológa, lebo sama to nezvládnem. Keď mama predala dom, tak sa zrazu objavila stará kamarátka, ktorá sa jej prišla vyplakať a požičala si od mamy takmer 2000 eur, ktoré mama požičala na dobré slovo. Tá kamarátka sa stará do vecí, do ktorej jej nič a búri vody našich vzťahov. Sľúbila mame splácať dlh už pred rokom, stále jej nevrátila ani cent, no tým, že sa teraz "zaujíma" o mamu, tá na ňu nedá dopustiť, takže presne viem, čo mi mama odpovie. Že sú aj iní ľudia ktorým na nej záleží.. To, že im viac záleží na jej peniazoch nevidí. Ale komu niet rady, tomu niet pomoci. Skúšam sa informovať ohľadom opatrovateliek, zatiaľ to vyzerá kadejako, no ona je veľmi dobrá herečka. Len som zvedavá, či jej aj iná opatrovateľka bude skákať okolo zadku tak ako ja a lietať kvôli jej manierom po celom meste,aby jej ulahodila.
@asocial ďakujem. Naozaj úprimne ďakujem, pretože zo ZŠ som vyšla s biednou trojkou zo slovenčiny, proste tým, že nás šikanovali som mala učenie na háku a gramatiku som sa učila sama až dávno v dospelosti, keď prišli sociálne siete a výsmech za nesprávnu gramatiku. Ďakujem za tvoj komentár, naozaj si budem túto vašu podporu čítať, keď ma bude mama zase citovo vydierať.
Ked tak strasne lutuje ze ta mala a si pre nu svina, do konca mesiaca by som sa este o nich postarala a oznamila ze s nimi koncís. Mas male deti ktore ta potrebuju, ty potrebujes konecne normalny zivot, bez vycitiek! Nie si zodpovedna za ich zivot, za ich osud, tahat ich zo s*aciek a seba do nich potápat. Tych par tisic darovanych eur na auto a vodicak si za tie roky niekolkonasobne splatila starostlivostou. Teraz sa staraj uz len o seba a svoju rodinu. Vela stastia.
Ty si velmi udupana . Do toho wellness chod ! Chodia tam vsetky velkosti vselijake tela! Nikto na teba nebude čumiet . Konecne nieco pozitivne 1 mas kamosky ! A oni by sa urcite nehanbili za teba prosim ta to uz premietas svoje emocie na druhych. Ved by ta tam neviolali Keby boli take povrchne. Si uzasna! Kazdy mà svoje muchy. Kym si netyrala svoje deti ako tvoja mater Tak si dokonala! Len si na seba velmi prisna pozeras na seba jej ocami. Ale ona je blazon s miernou retardaciou. Tvoj zivot by bol uplne iny Keby si mala normalnu dobru mamu. Nedovol jeh nicit ti zivot. To Etsy nemusis robit na zakazku. Urobis co len chces das tam fotky cenu a len posles na ich adresu.. konunikovat by si mohla uplne minimalne. Tie druhe zeny co tam predavaju tiez nevedia moc AJ . Ani Ja som nic extra nepisala Mne staci fotky a recenzie.. urcite chod do toho wellness. Aj zena s nasvahou moze byt pekna ked sa upravy a citi sa pekna. Krasa ide z nutra. A ty mas vela krasy ked sa staras o monstrum! Len to pre teba nie je dobre .
to ze vidis vsetko negativne je dosledok toho, ze si zazila vela skaredeho. ak to budes zazivat aj nadalej, vzdy budes negativna. A budes sa stale dokola vrtat v minulosti, kto koho, kolko kedy. Ano, spomienky sa vymazavaju tazko, ale co sa da, uz prestan riesit. Aj tu maminu akoze kamaratku, tak ked vies, ze by ti mama povedala, ze predsa len su ini ludia, ktorym na nej zalezi, tak jej radsej nehovor nic, proste iba povedz, ze uz viac neprides, lebo nemozes. viem ze ta to boli, ale ine to nebude. ver, ze ked sa odtrhnes od mamy, mozno este chvilu bude zle, ale potom to zacne byt postupne lepsie. uz budes iba obcas spominat na to zle a mozno obcas zapochybujes, ci to bolo spravne, ci by sa to nevyriesilo casom. Nie, nevyriesilo a to si hovor stale dokola.
A nie, ty nehladaj ziadnu opatrovatelku, chod na urad, alebo ako sa to robi a vypis tlacivo, ze sa vzdavas opatrovania a aj opatrovatelskeho. A ked sa opytaju, ze kto to bude robit po tebe, proste povedz ze nevies a hotovo.
Vies co by ti pomohlo, ze to tak hlupo napisem? Mesiac v nemocnici, alebo obe nohy zlomene. Aby si pochopila, ze teraz sa ozaj nemozes starat o druhych a pochopila, ze veci sa zazracne vyriesia "same" a budu fungovat aj bez teba. Tym nechcem povedat, ze si zbytocna, si velmi dolezita pre svoje deti.
toto sice nie je uplne ako tvoj pripad, ale pre priklad https://ficek.sk/ako-poziadat-o-odvolanie-z-fun...
mne z tvojich riadkov ide, ze sa bojis nieco zmenit. ale to je pre obet dost typicke. prestan nad vsetkym premyslat, co bude ako, zajtra namiesto konika sadni za pocitac a zacni hladat pracu, brigadu, cokolvek a nepremyslaj nad tym, ber do uvahy iba to, aby ti to ladilo s harmonogramom tvojich deti, pripadne vzdialenost od bydliska a taketo prakticke veci, ostatne neries. Niekedy ma clovek stale na podvedeomi tendenciu riesit, a co ked tam bude pracovat niekto znami a co ked hento a tamto, uplne zbytocne veci. a ked budes ma ttermin nastupu, zrazu zistis, ze ako rychlo podas ziadost o odovzdanie opatrovatelstva, a je to aj dobry dovod, proste povedz, ze musis ist do prace. chod k psychiatricke, povedz jej o svojej situacii, nech ti da papier, ze si dalej nesposobila vykonavat opatrovanie vlastnej matky a predloz na urade ak sa potrebujes o nieco "opriet"
a ten negativizmus prenasas na deti, tiez budu vidiet svet negativne, mysli na to. ovplyvni to cely ich zivot.
Jediny kto ta moze oslobodit si ty. Ja viem ze je to tazke. No Musis sa snazit zmenit. Najprv zmen seba a potom sa zmeni aj tvoj zivot. K lepsiemu. Co citis to pritahujes co chces mozes mat len treba za tym ist. Vo vela veciach sme sami sebe prekazkou brzdou. Chod do toho wellness s kamoskami Aj ked sa toho bojis. Musi vystupit zo svojej komfortnej zony a urobit nieco nove co ti nemusi byt najprv prijemne. No ked tam budes zistis ze to vobec nie je zle. A tam sa zamyslaj nad sebou zivotom ako mozes zmenit vela veci k lepsiemu. Zacni zit aj pre seba svoje sny a plany. Pozeraj sa na seba cez ruzove okuliare Aj ked tomu neveris nieco ti to da. Pozeras na seba cez cierny filter a dava ti to temnotu. Kasli na mamu jej klietku vycitky hlavu o stenu buchnutu. To je minulost. Existuje aj vacsia temnota unosy pedofillia vrazdy deti hladomor vojna. Ty mas uz len border v hlave smeti tvojej matky ktore Musis upratat a zit stastne Kym sa da kym si tu. Mas Len jeden zivot .
Pamätáš sa na starých rodičov? Aký vzťah mala Tvoja mama k svojim rodičom?
@jaond19 to mám v pláne, ale už ma začína vydierať. Na jednej strane ju viním z toho ako mi dobabrala život, na strane druhej mi jej je ľúto. Bije sa to vo mne a ja neviem ako sa rozhodnúť.. O mamu sa starám len od novembra, plnohodnotne od januára. Dovtedy som sa veľmi nestarala, pretože mama bývala v dome ktorý nechala schátrať, žila medzi myšami a odpadkami, pretože bola lenivá pozbierať po sebe smeti a ešte aj za to, že urobila z domu kontajner vinila mňa. Neskôr žili aj so sestrou v nocľahárni a až jej brat jej vybavil sociálny byt. Chcela som jej aj ja pomôcť, ale nechcela.
@miadi mám tri kamarátky,mala som štyri, no jedna sa na mňa díva už len zhora ❤️🙏🏼
Dve z mojich najkrajších čias - zo strednej školy, a jednu som získala, keď sa môj syn začal kamarátiť s jej synom. Všetky tri sú skvelé a som za ne nesmierne vďačná, ale nechcem ich ubíjať svojimi starosťami..
@lilitela ja to všetko viem. Keď sa na to pozriem takto, je to jednoduché, ale v skutočnosti to pre mňa vôbec jednoduché nie je. No uvedomujem si, že v tomto výleve je xy komentárov a všetky sú vlastne naklonené mne. Čaká ma veľmi ťažké rozhodnutie, verím však, že sa rozhodnem správne. Máš pravdu, bojím sa zmeniť svoj život, pretože všetko čoho sa chytím pokašlem. Žijem v komfortnej zóne a bojím sa z nej vystúpiť. Bojím sa čeliť životu, lebo neviem čo všetko ma ešte čaká a tak radšej stagnujem. Ale hoci v tom, čo urobím nemám jasno, uvedomila som si, vďaka vám všetkým ktorí ste tu svojím komentárom prispeli, že moje deti sú to, prečo musím a chcem žiť. Chcem byť dobrou mamou a skvelou babkou budúcim vnúčatám a to nepôjde keď sa budem ubíjať ľútosťou. Prácu si už hľadám, zatiaľ bezvýsledne, ale verím, že sa nebo spojí a naskytne sa mi príležitosť pri ktorej si poviem, že tak to má byť a dám zbohom starému životu. A dobre viem, že keď preto nezačnem nič robiť, nič sa neudeje.
@miadi vieš mi prosím napísať, poradiť, ako si svoj život zmenila ty? Niekoľkokrát si sa zmenila, že tvoj život nebol ľahký, no všímam si, že si sa s ním popasovala a si ochotná dávať nádej aj takým ako som ja. Úprimne ma to udivuje, že máš chuť stále ma podporovať, ale aj vďaka tvojim komentárom som veľmi nalomená urobiť to, čo by som mala.
@loliki nepamätám si ich. Zomreli, keď som mala asi štyri roky, ale mama sa o nich nikdy nevyjadrovala zle. Rada som počúvala keď mi mama hovorila, že babka ma mala veľmi rada, že sme spolu pleli v záhradke zeleninu a už v troch rokoch som vedela rozoznať mrkvu od petržlenu, že som si ako päťročná v kumbále naskladala vraj desaťkilové vrecia cukru na seba a preskakovala cez ne. Vraj nikto nechcel veriť, že som to urobila ja. Bolo pekné to počúvať. Teraz počúvam, že by sa babka v hrobe obracala, keby vedela, čo zo mňa vyrástlo. Viem to, že babka mamu vybuchnátovala, keď jej mama chcela pomôcť a kým bola babka v kostole chcela urobiť knedle, ale babka urobila dve cesta a mama zobrala na tie knedle to nesprávne. Viem aj to, že naši dom postavili len z peňazí, ktoré dali mame jej rodičia, proste vždy sa o starkých vyjadrovala pekne. Preto absolútne nechápem prečo ona bola taká aká bola.. No myslím, že mnoho úloh zohrala jej choroba.
Či nezačala brať lieky po smrti rodičov? Možno to psychicky nezvládala + manžel v krčme. Doma 4 deti. Rozprávajte sa. Možno na niečo prídeš, prečo to u vás bolo také, aké bolo. Zranený človek zraňuje, alebo sa stáva viac empatickým. Aj keď Tvoja mama už tu nebude, v Tebe bude veľa nevyriešených otázok, veľa spomienok, zranení. Dr. Tomáš Bezdek napísal knihu o psychosomatike, o tom, ako naše emócie-pocity vplývajú na vznik chorôb. Čím pozitívnejšie sa vysporiadaš s minulosťou, tým lepšie pre Teba. Nedá sa len tak odstrihnúť od matky, od rodičov. Ak sa aj odstrihneš a už sa o ňu nebudeš starať, v Tebe tie emócie ostávajú. Aby si to neprenášala do svojej rodiny. ...Liečba rodokmeňa.
Tie kamaratky nebudes obtazovat. Chod snimi do toho wellness sa zabavit zrelaxovat. Az vecer v posteli si zhodnot svoj zivot. Ze sa chces citit stastna zmierena s minulostou. Podla mna naj ked mamu odstrihnes zo zivota. Pre mna otec umrel 2x . Raz ked som sa rozhodla a druhy x naozaj ked..,trochu mà to zobralo 2m som nad nim dumala vselijake pekne spomienky ked som bola mala. Ale mala som Hlavne zle smutne. Najviac mi ublizil ked mi pred ocami prizabil mamu. Škrtil ju. A ja som nedokazala nic len strasne kricat aby ju nechal. Vtedy u mna skoncil. Mala som 16r a rok potom som sa bala ist von po skole s kamoskamy aby jej nieco neurobil. Bala som sa ist von flakat sa po meste. Ale potom som uz nevedela dlhsie tak zit. Isla som potom von stym ze budem naj neskor o 6pm doma.. uvedomila som si ze uz mi nikto tak neublizi ako on. Jeho som ako dieta milovala najviac . Zlomil mi srdce. Ale ked mas zlomene srdce aspon vies ze mas ❤️ V skole mà sikanovali od 2triedy ze mam okuliare slepuch okuliarnik indicky.., ze mam zuby ako žralok ze som skrata.. Ja som vedela ze to nie je pravda ze deti su len zle. A nevedia ze ublizuju. Ja som optimista. Verila som ze ked som skarede kacatko tak raz budem labut: clovek v zivote dostane sto komplimentov a jeden zly koment si za pamata viac . A to je chyba . Treba si pamatat to pekne . Hlavne je pacit sa sama sebe. Vzdy sa najde Niekto kto ta bude podcenovat. Len to nesmies byt ty! Ked nieco velmi chces Musis za tym ist a cestu najdes . Odisla som z Svk s malo $ a bola som odkazana len sama na seba . A boli ludia ktori hovorili ze na to nemam ze neprezijem. Ze nie som dost taka a taka. Ale nazor druhych clovek musi vediet vyselektovat. Ked ide o tvoj zivot jediny nazor ktory mà cenu je ten tvoj , raz v mexiku som sla na veceru s ex priatelom a na prechode chlapik fesak v cervenom Ferrari ze sa ospravedlnuje mojmu frajerovi ale musi mu povedat ze ma nadhernu ženu. Raz mi jeden poslal 130 ruzi k narodkam. Su ludia co ta chcu zranit a povedia ze si skrata a ludia co si myslia opak . Podstatne je len to ako sa vidis citis ty. Su ludia co povedia ze si hluoa a nemaju ani polku iq ako ty. Podstatne je ze ty si spokojna a vystacis si so svojim rozumom. Ludia zvyknu kazdeho podcenit. Coho si naozaj schopna vies len ty. Len sa nesmies podcenovat. A Musis skusat znovu a znovu . Ak si na dne.. nemas uz kam klesnut mozes ist len hore! Len nesmies stagnovat. A ty si velmi mudra vies presne kde je tvoj problem vies ze stagnujes . Lebo sa bojis zmeny. Drzis sa toho co poznas. Musis sa postavit svojmu strachu realita nie je taka strasna ako ten strach.
@loliki netuším.. Ja neviem ani v ktorom roku starí rodičia zomreli (hanbím sa, pretože niekoľko krát do roka im idem na hrob, ale toto som si nevšimla).. Ak ti mám pravdu povedať, nechcem sa s ňou rozorávať, lebo viem, že zase bude za všetko viniť otca. Mnohokrát spomenie, že nemali stavať, že kým bývali u rodičov, tak mali s otcom dobrý vzťah, no ako sa presťahovali, začal viac piť. A okrem toho vždy, keď som sa snažila o akúkoľvek komunikáciu dopadlo to : nestaraj sa.
Tak som sa do jej záležitosti nestarala.
@miadi neviem, ale myslím si, že už im niekedy kvalitne idem na nervy. Nie tým, že by som sa sťažovala, ale tým, že mnoho vecí vidím len čiernych.
Do toho wellnessu by som možno aj išla, ale to by chcelo ísť len s babami a ja mám žiarlivého manžela, takže nehrozí.
Nás v škole šikanovali od piateho ročníka. Spolužiaci počúvali čo sa u nás deje (otec keď sa vrátil večer, alebo v noci z krčmy, tak kričal na celú radovku, že nás pobije ako klince do dosky) a nebolo im viac treba. Potom zistili, že nás odpojili od elektriny a vody, tak začali šikanovať viac a horšie. Ja som sa cítila najlepšie na strednej. Hoci doma bolo peklo, v škole som triumfovala. Sú to moje najkrajšie spomienky. Áno bojím sa zmeny, každej. Tak ako som sa bála založiť si živnosť, tak ako som sa bála urobiť si vodičák..
@loliki myslím, že keby mala mama zle detstvo, určite by sa mi o tom zmiernila. Lenže ona mi vravela, že ju ako jediné dievča mali rodičia najradšej, že jej kupovali, všetko čo jej na očiach videli. To by si mama nenechala príležitosť vykričať mi, že tiež mala zlých rodičov a je tu. Dokonca pri poslednej hádke mi povedala, že ona mala pekné detstvo, len mala nejakého suseda, ktorý jej občas robil zle. Mala troch bratov, ona bola najmladšia. Jeden brat zomrel. Jeden žije v pár km vzdialenej dedine a druhý v ich rodičovskom dome. Ten jej pomohol vybaviť ten sociálny byt. Ale spomínala mi, že on ju nepokladá za dobru matku či ženu už si presne nepamätám. Kvôli tomu sa ona na neho hnevá, lebo chce v každého očiach vyzerať najlepšie.
Dnes som bola u nich znova, ale len na cca 2 hodiny, poslali ma domov, lebo nič nebolo treba robiť a dokonca mi mama povedala, že nemusím chodiť ani poobede merať jej cukor. Ale prišla som od nich ako zbitý pes. Akoby so mňa vycucali všetku energiu. Nevládala som ani chodiť. Cítila som sa dnes naozaj na nič... Netuším prečo. Dávno sa mi nič také nestalo.
Este aj ziarliveho muza? Majetnickeho. Tak duplom by si mala ist Ved nie si pes na retazi, ty vobec zijes podla seba pre seba ?? Ci Len robis veci co od teba chcu druhi Tebe priliz zalezi na spokojnosti druhych. Aby bola mama spokojna muz nejake krstne co povedia. Snazis sa byt “ dobra “ ulahodit .. a co mas z toho ? Nic len pocit ze nie si dost dobra .. Lebo nie su nikdy spokojni . Prestan sa snazit zapacit druhym snaz sa zapacit sebe ! Rob veci pre seba a podla seba.
No vidis, vies si vlastne aj sama identifikovat svoje problemy.
Co to znamena pracu si hladam bezvysledne? Ved v jednom kuse hladaju ludi do kauflandu, lidlu, billy a pod. Ak mas obavu, urob to inak - najdi si u vas v okoli agenturu, ktora sprostredkuva jenorazove brigady a chod parkrat takto, chytis odvahu.
Dal ti niekedy niekto vonkajsi nazor alebo vstup do celej vasej rodinnej situacie? Co napriklad ta udajna suseda, ktora bonzovala, s tou si sa niekedy rozpravala? Co tety, sesternice, babky? Nikto sa nikdy nevyjadril?
@miadi áno. Ja som však tiež žiarlivá, no manžel si aj napriek tomu viacmenej robí čo chce, ja sa neodvážim pre "dobro" v rodine..
Nežijem podľa seba, kedysi dávno som aspoň s kamarátkami 2x do mesiaca vyšla na kávu, ale povedal mi, že čo som to za matka, keď sa túlam a nestarám o deti. Takže aby bolo o ne postarané, bola som s nimi 24 hodín vkuse 7 dní v týždni.. Ja neviem, čo je to ísť ku kaderníčke, kozmetičke, na nechty,či na kávu. Ale na druhej strane mi to ani nejako nechýba...
@lilitela ale áno, viem. Len niekedy mám po, že robím z komára somára a vlastne nemám jasno v tom, čo chcem. Tým, že som bola celý život nikto, alebo niekto, kto nikdy nič nevedel urobiť chcem byť dobrá ku každému, no na druhej strane viem, že nikdy nikomu stopercentne v ničom nevyhoviem a tak mám znova pocit ničoty..
Pozerám si profesiu, aj maily som písala, no u nás v Lidli napríklad momentálne vraj ďalšiu pracovnú silu nepotrebujú, Kaufland, ani tesco tu v blízkom okolí nie je. Bola som sa dnes, keď som išla od mamy aj v Pepcu pýtať, tiež nikoho nepotrebujú. Ja viem, že si momentálne nemôžem vyberať, ale aspoň tú prácu by som chcela kreatívnu, v kvetinárstve, alebo pracovať s hlinou.. Budem striehnuť každý deň na ponuky, uvidím kam sa posuniem.
Vonkajší názor? Nemám žiadne vzťahy napríklad s bratrancami, sesternicami. Pozdravíme sa a tam to hasne. Suseda už nežije, a zvyšok rodiny sa k nám ani nepriznáva. Ako píšem, mama so svojimi bratmi má veľmi vlažné vzťahy a s otcovými sestrami je pohádaná, s tými sa ani nebavia. Ale keď tak premýšľam, mám bratranca, ktorý po otcovej smrti so mnou dosť komunikoval, on je v pohode, ale roky sme neboli potom v kontakte.
Odstrihnúť sa. Všetko má svoje hranice, aj keď ide o rodinu.
Teraz čítam knihu: Ako prekonávať konflikty (Anselm Grün). Mohla by Ti pomôcť aj tematika o vyjadrovaní pocitov, o komunikácii... ako viesť rozhovory s mamou aj s manželom, aby si nebola stále obeťou, ... aby si ju vedela aj pochopiť, aj liečiť vaše vzťahy, len k tomu potrebuješ mať odstup, nadhľad, alebo akúsi mediátorku, ktorá by rozhovory správne usmerňovala.