Výlev z môjho života
Ahojte. V prvom rade Vám chcem napísať, že toto bude taký výlev z môjho života,pretože aktuálne netuším ako sa zariadiť. Bude to dlhé čítanie, nie som žiadny troll, ani to nie je vymyslené, ak sa Vám to nebude chcieť čítať do konca nečítajte, ale potom sa prosím ani nevyjadrujte k téme. Hneď v úvode píšem, že ak budete mať potrebu si do mňa rýpnuť, radšej zatvorte túto tému a choďte rýpať inde. Mne to naozaj nijako nepomôže.
Ďakujem.
Mám troch súrodencov (mama pôvodne porodila 5 detí +jedno dieťa potratila v niektorom mesiaci tehotenstva.Najmladšie dieťa zomrelo pár dní po pôrode, teda sme ostali štyria.Boli sme kompletná rodina.
Kým som bola dieťa, asi do mojich 8-9 rokov sme boli naozaj pekná rodina. Otec pracoval, mama po pôrode najmladšej dcéry bola žena v domácnosti, starala sa najlepšie ako vedela. Nič podozrivé som si nevšimla, ale neskôr sa všetko začalo akosi kaziť.. Až neskôr som si začala všímať, že sa rodičia stále viac hádajú. Dôvodom hádok pre otca bolo to, že mama brala viac liekov než bolo rozumné,(myslím tým voľnopredajné lieky na bolesť) vždy keď ju niečo zabolelo dala si tabletku. Dôvodom hádok pre mamu bolo to, že otec začal čoraz viac piť. Pamätám si, že počas jednej z hádok si vykričali, že otec prestane piť keď mama prestane jesť lieky. Mama "naoko" lieky prestala brať (ukryla ich do toho priestoru pod rúrou na pečenie aby otec nevedel a potajomky ich užívala ďalej), ale otec začal navštevovať krčmy a to denne. Jedného dňa však k nám prišla záchranka a zobrali mamu preč. Z jej neskoršieho rozprávania viem to, že vraj ju "natrela" suseda a zavolala psychiatra (netuším ako to bolo, my sme boli v škole a keď sme prišli domov, mama doma už nebola). Otec sa zrútil, pretože sa zrazu sám musel starať o štyri malé deti (najstaršie dieťa vtedy mohlo mať 11 rokov, najmladšie 4 roky). Mamu zobrali na psychiatriu a z jej rozprávania viem, že si prešla mnohým. Od prvotného umiestnenia do klietky po obviňovanie spolupacientov, že im ocikala posteľ... Neviem ako dlho tam bola, ale keď sa vrátila začalo najmä pre mňa peklo na zemi.
Najstaršiu sestru mala mama najradšej, tá mohla urobiť čokoľvek, dostala maximálne vynadané. Mladší brat sa jej vedel vzoprieť, prípadne odišiel von, keď sa u nás doma niečo riešilo a najmladšia sestra a ja sme boli na tom najhoršie. Mne stále vyčítala, že keby vedela aký sk***ený život bude mať, nechá si len najstaršiu sestru a viac detí by nemala. Že sa podobám na otca, preto ma nenávidí, že za všetko môžem ja.. Mladšiu sestru aspoň občas mama pustila na dvor sa hrať, ale ja som nesmela ísť von vôbec. Ak som išla vyniesť smeti a zdržala som sa chvíľku, keď som sa rozprávala so susedmi bola bitka keď som prišla dovnútra. Otec sa prestal o nás zaujímať, odišiel pracovať na druhý koniec Slovenska, tam si našiel partnerku a nám posielal 1000sk (na päť ľudí, cca 27rokov dozadu) Mama nepracovala a keďže nemala peniaze, posielala ma po "žobraní". Niekoľko krát do mesiaca mi napísala lístoček, kde známych prosí o peniaze, a že koncom mesiaca vráti. Spočiatku jej ľudia požičali. No potom, keď videli, že sa vrátenia peňazí nedočkajú, tak prestali a vždy, keď som prišla domov s prázdnymi rukami zbila ma, lebo si myslela, že som sa túlala a nechodila do tých ľudí žobrať. Bila ma aj kvôli neumytej lyžičke, kvôli tomu, že som sestre nechcela poradiť na písomkách v škole.. (staršia sestra je mentálne zaostalá a tak jej mama dala rok odklad, aby išla do triedy so mnou a ja som ju ťahala.) Vždy si našla zámienku prečo musím dostať.. Každý deň som sedela pri nej (samozrejme do školy som chodila, po škole som musela ísť domov, nikam inam) a počúvala historky zo psychiatrie. Už som ich vedela od slova do slova.. Roky sme žili bez elektriny a bez vody. Varili sme na plyne, prali a kúpali sa v dažďovej vode, alebo v roztopenom snehu. Spolužiaci v škole sa to dozvedeli a tak nás začali ešte aj šikanovať.... Bolo toho viac, ale je to naozaj na dlho.. Keď mala sestra 19 rokov, ja 18,prišli panie zo sociálky a chceli nás zobrať do detského domova. Mňa a sestru to obišlo, brata si zobal potom otec a najmladšia sestra skončila v decáku. Mama si začala búchať hlavu o skriňu, chcela som ujsť cez okno,lebo som sa nemohla na to pozerať, ale chytila ma a dostala som bitku. Po tomto som ušla z domu. Chytila som sa prvého chlapa a som s ním už takmer 20 rokov. Bohužiaľ môj život s ním sa veľmi nezlepšil, ale to je iná kapitola. Máme však spolu štyri deti, ktoré veľmi ľúbim a snažím sa im byť omnoho lepšou matkou než bola tá moja mne.
Minulý rok v októbri mama takmer zomrela. Nestarala sa o svoje zdravie a keď som jej zavolala sanitku, po všetkých vyšetreniach mi povedali, že som tú sanitku zavolala v hodine dvanástej. Mala veľmi vysoký cukor, kopec pridružených chorôb, rozvrat vnútorného prostredia v dôsledku toho sepsu. V nemocnici bola mesiac, rozhodovali sa či jej zoberú obličku (má na nej abscesy a nedá sa zachrániť - ale napokon jej zaviedli stent a teraz je doma. Okrem toho má opotrebovanie bedrového kĺbu IV. kategórie. S otcom sa pred desiatimi rokmi rozviedla, pred šiestimi rokmi otec zomrel. Tlačila na nás, aby sme sa dedičstva po otcovi vzdali v jej a sestrin prospech, pretože vraj otec do domu nedal ani euro,tak nemáme nárok na nič, lebo len jej rodičia im dali peniaze na stavbu domu. Mali asi 11 exekútorov. Všetci sme sa pod nátlakom dedičstva vzdali. Mama dom neskôr predala, vyplatili sa dlhy a ostalo jej cca 40.000 eur z ktorých mne a bratovi dala po 1000 eur. Zvyšok už viacmenej minuli (dom sa predal 2 roky dozadu). Aby som nezabudla, pretože to je dôležité, požičala mi 5500 eur na to aby som si urobila vodičák a kúpila auto.
V živote mi veľmi ublížila (až tak, že roky chodím ku klinickej psychologičke, bohužiaľ zlepšenie nevidím žiadne,no na druhej strane mi veľmi pomáha, keď sa aspoň s ňou porozprávam o všetkom), ale prvé tri dni, keď bola mama v nemocnici som prerevala, pretože som sa o ňu bála (áno, priznávam, že to nebol len strach o ňu, ale aj strach o seba, ako to, že ak nedajbože zomrie zvládnem, ako sa postarám o najstaršiu sestru, ktorá s mamou býva a trpí paranoidnou schizofréniou, ako a z čoho zaplatím pohreb..) bola som jediná kto za ňou chodil síce každý druhý deň, ale chodil do nemocnice (2x bola so mnou aj najstaršia sestra). V novembri minulého roka som si na ňu vybavila opatrovateľský po jej naliehaní, že nepôjde do domova pre seniorov, že nechce aby sa o ňu staral cudzí človek atď. (dovtedy som 5 rokov podnikala v oblasti handmade, živnosť som musela kvôli starostlivosti o mamu pozastaviť). Po peripetiách mi opatrovateľský príspevok priznali, mama býva s mojou najstaršou sestrou. Prejde aspoň na wc,takže nie je úplne imobilná.
Ale ja už nevládzem. Niekoľko krát do týždňa počúvam, aké sme svine deti, ktoré sa o ňu nestarajú, stále sa len sťažuje na všetko, zo všetkého zlého, čo sa jej v živote stalo viní len nášho otca a mňa. Problém je v tom, že ja sa nestarám len o mamu, ale aj o sestru. Sestra má 38 rokov, paranoidnú schizofréniu a asi 130 kíl. Celý jej deň je: ležať/sedieť v posteli, najesť sa, utrieť riad a spať. Takmer všetko už robím ja, pretože ako predali dom sestra tak zlenivela, že na 100m, ktoré má prejsť do obchodu si brávala taxi! Teraz ako sa o mamu starám ja, tak aj nákupy robím ja, všade okrem sestriných lekárov chodím ja. A to mi bolo povedané, že by bola najradšej, keby som ešte aj tam za ňu chodila ja. Naozaj ako je mesiac dlhý, sestra nikam nejde.. Včera som sa s mamou dohádala ale že dosť, lebo mi už jej lamentovanie, príkazy, zákazy, išli na nervy a okrem toho, že sa predomnou vyfackala mi povedala, že bude robiť všetko preto, aby skapala čo najskôr, pretože som jej veľmi ublížila. Povedala som jej, že do konca mesiaca sa o ňu postarám a potom jej vybavím opatrovateľku z mesta. Ja to už psychicky nezvládam.
Lenže mám dilemu, pretože viem, že ma bude zase citovo vydierať a bojím sa aj tlaku okolia. Mama je "kresťanka" , jej birmovná i moja krstná sú silne veriace a tvrdia, že napriek všetkému by som sa mala o mamu postarať. Mama ma zase vydiera tým, že mi požičala peniaze, že mi pomáhala, že jej mám byť vďačná za všetko čo pre mňa urobila.. No ako píšem.. Netuším čo mám robiť.
Prosím poraďte čo ďalej, lebo už mám pocit, že naozaj ona je neviniatko a ja som najhoršia na svete.
Ďakujem.
cele zle. .na všetko vyhovorky, prečo sa to alebo ono neda ..obklopena zlymi ludmi, alestale maš na 1.mieste ich nazor- čo si o tebe pomyslia - mama +manžel..spytaj sa deciek, čo si o tebe myslia..Možbo budu uprimne, ale aspon hovorit s laskou...Dokial sa z toho obzoru - čo všetko ako a prečo sa neda, nepohneš sa ďalej..potom sa len krutiš v kruhu dokola, ako liška, ktora si hryzie svoj chvost. Teraz vyrabaju take motivačne diare s myšlienkami a kolonkami - čo chxem dosiahnuť. napiš si 10 bodov a chod krôčik po krôčiku za nimi a dosahuj najprv kratkodobe a potom dlhodobe ciele
@scorpionflower1 opravujem sa *schizofréniu
ano, hladaj dalej, brigada v pekarni, mliekarni, druzstve, nejaky miestny zavod, tovaren, vyrobna. predavacka v malej predajni, upratovat k niekomu do domu, opatera cudzich deti, domelia sk, opytaj sa na obecnom urade, niekedy potrebuju ludi na roznos novin, tlaciv, alebo ine obecne akcie , brigada sk, do stanku na trhy, festivaly, hody, kucharky do jedalne...
@scorpionflower1 už som sa niekoľko krát vyjadrila, že mám najlepšiu psychologičku a myslím, že je aj jediná v okolí a nikam, respektíve mám pocit, že som sa nikam neposunula.
Keď som hľadala v maminej karte kedy bola naposledy na jednom vyšetrení tak som našla, že má depresiu a paranoju. Od psychiatra berie lieky, ale iba na spanie.
Wellness nie na problémy, ktoré mám. Na odreagovanie sa, upustenie od tých myšlienok ktoré mám rozptýlenie, nie ako liečbu.. A prácu si potrebujem nájsť kvôli tomu aby som dokázala od nich odísť. Nechcem sedieť doma na zadku.
@karolinakr nuž.. Výhovorky, ale môže byť, že máš pravdu. Nevieš celé pozadie môjho života, ale ak si teda trúfaš, tak mi prosím poraď ako ďalej.
Wellness si myslia ze ti nepomoze 😃ale neubliži. Ja nechodim ku kadernicke nechty masaz nic .. ale ked mam s kym a kam raz za cas ked je muz doma tak deti postrazi. Ty si ako pes na retazi ale sama si sa na nu dala.
Okej, no musis s tym sama nieco robit, tvoja matka by mala chodit k psychiatrovi pravidelne, neviem, ci tak robi. Ale ked ma paranoju, tak to je asi nejaky sklon k paranoidnej schizofrenii a to teda nie je sranda. Ale tak ty si rozumies, rob ako myslis.
Ešte ma napadlo, že si v takom bludnom kruhu. Možno je to v génoch, alebo napodobňovanie správania. Matka sa sťažuje na muža, aj na Teba, obviňuje iných za svoju situáciu. Ty sa sťažuješ na matku za to, čo si prežila a za terajšiu situáciu. Starostlivosť o matku porieš aj s bratom podľa zákona, zisti a dohodnite sa, čo viete zmeniť k lepšiemu. Nájdi si prácu a venuj sa svojej rodine -sebe, manželovi a deťom. Ak potrebuješ pre dcéru, ponuka oblečenia platí stále. Prajem všetkým veľa zdravia, pevné nervy, dobré vzťahy a všetko dobré. 🙂
Nebud ako 90% zien co sa sem pridu len postazovat aby sa im ulavilo.. a nic nezmenia. Ty sa tak branis zmene hoci vies ze ju potrebujes. Ak mas trochu € tak nejake lacne wellness zo zlavy dna.. ti nevyriesi problemy ale posunie ta . Minimalne sa vyvencis vyvetras hlavu. Zijes v takom negativnom kruhu nevladzes sa tesit zo zivota. Zasivas sa doma a u mami ako taka popluska. Nechces aby ta ludia videli hanbis sa za seba. Nechces si dat plavky a ist do jacuzzi.. Neveris ze by ti mohlo byt fajn Lebo ty si nedovolis aby ti bolo fajn . Ako bolo spomenute Daj si ciele. Jest zdravsie.. hladat job .. vzdat sa opatrovania matky.. sto malych krokov k zlepseniu tvojho zivota. Dopriat si pekne veci mat sa rada. Musis sa nejak nakopnut. Mas len jeden zivot. Neznic si ho.!
@scorpionflower1 nie nechodí k psychiatrovi, pretože podľa jej slov : nie je je***tá a okrem toho, zvládne prejsť tak 10 krokov, viac nie..
@loliki samozrejme, že za svoj život viním matku. Ja sa snažím svoje deti vychovávať tak, aby nemuseli odo mňa utekať. Nikdy nepočuli, že sú zlé, že sú niktoši, že ich nechcem či nemám rada. Aj 17 ročnému synovi poviem, že ho ľúbim a že vždy, keď bude potrebovať budem tu pre neho.
Na druhej strane viem ako to myslíš. Že hoci mi matka dobabrala život, mám ho vo svojich rukách a je už len na mne čo s ním urobím. Lenže, keď naozaj nepoznáte všetko, čo ma ťaží nemôžete mi tvrdiť, že je to ľahké, pretože nie je.
Na základe komentárov, ktoré sú v tejto diskusii som rozhodnutá ukončiť opatrovanie matky, hoci presne viem s akými citovými výlevmi a nadávkami na mňa pôjde..
Nie, nejdem už zo seba robiť obeť, musím zmeniť psychologičku, skúsim sa porozprávať s manželom a kamarátkami, uvidím ako to pôjde s prácou a pevne verím, že o pár mesiacov, možno rokov budem na všetko pozerať s veľkým nadhľadom.
Ďakujem všetkým zapojeným ešte raz a prajem každému, kto si tieto riadky prečíta, aby sa nemusel v živote stále prispôsobovať druhým a išiel za vlastným šťastím. Všetko dobré prajem ❤️
Nie je to ľahké a ani nikde som netvrdila opak. Tvoja sestra, ktorá s matkou býva je v akom stave? Vie sa ona o matku starať? Ak ste 3 súrodenci, môžete sa striedať, pozri si zákony. Lebo povinnosť je daná pre každé dieťa. Ktovie, či brat súhlasil s rodičovským dôchodkom, z jeho výplaty dostane matka nejaké percento. Ale to nenahrádza starostlivosť.
@nufafa ďakujem za tip na filmy, určite si oba pozriem.
No.. Sestra je samostatná kapitola. Ona celý deň buď spí, leží, alebo sedí na posteli. Bývajú na štvrtom poschodí bez výťahu a ako som už spomínala, neďaleko nich je obchod, naozaj sto metrov a ona tak spohodlnela, že si na tých sto metrov brávala taxi. Fakt to myslím vážne. Ona už ani chodiť nevie, nieto dokladať tovar..
Bolo by to samozrejme lepšie, preto som písala, že som rozhodnutá odísť od nich a presne tie požičané peniaze chcem v prípade potreby použiť ako výhovorku...
Keď si reálne rozoberiem, čoho je v mojom vzťahu s matkou viac, tak samozrejme, že tých horších vecí a práve toto je fakt, pre ktorý chcem od nich odísť. S tou psychologičku som si to uvedomila práve vďaka tejto diskusii. Ona ma pozná vlastne od dieťaťa keď sa to tak vezme, možno preto má ku mne zrejme iný prístup, než k iným klientom.
Čo sa mojej handmade práce týka, naozaj bola moja špecializácia výnimočná, takže keby som prezradila, čo som vytvárala vedeli by ste ma nájsť a to nechcem, inak by som tento príspevok nepísala anonymne.
@loliki sestra, ktorá s matkou býva je v stave ležať, spať, sedieť.. Nie preto, že by jej zdravotný stav bol taký vážny, ale preto, že zlenivela a ako matka tvrdí má strašne veľa chorôb (nemá, len sa napríklad rýchlo zadýcha, keď ide z kuchyne do obývačky, ale pripisujem to skôr tomu, že nič nerobí, tak telo samozrejme odpočíva a pri vyššej záťaži než tej na ktorú je zvyknutá sa jednoducho búri, alebo ako by som to povedala. A to, že nemá iné choroby ako schizofréniu viem od jej obvodného lekára, pretože je to aj mamin lekár). Myslím, že keby chcela, tak by sa o ňu vedela postarať, samozrejme nemám na mysli chodenie s ňou po vyšetreniach, ale nakupovanie, pranie, varenie, upratovanie by v pohode zvládla.
Ešte ti skúsim dať jeden argument k odchodu. Myslím, že ty nie si pre mamu a sestru dobrá opatrovateľka. Ľahko ťa manipulujú, dostanú ťa tam, kam chcú. Potom nijako nenapredujú, len lenivejú. Cudzí človek, možno zariadenie by im určil mantinely a motivoval by ich viac, či menej dobrovoľne pohnúť sa z miesta.
Jednoducho, urobiť všetko nie je vždy tá najsprávnejšia cesta.
Ahoj, dočítala som najnovšie príspevky a napadlo mi bláznivé možné riesenie... Vy ste sa s bratom nejak našli po čase 💕a píšeš, ze robí rôzne po svete, neviem aká je povaha jeho práce, ale nemohol by ta ťahať zo sebou?
Bud by si mu posluhovala za nejakú gážu, možno by ti mohol dávať aj to 5kilo,ktore más ako opatrovak teraz pri tých dvoch telesach, alebo všade kam ide, by ti našiel krátku brigádu.
A čo deti?
Odrastene, vypelhane o najmladšiu sa postarajú ľavou zadnou, chlap na ID, nemá inej práce, nech sa stará. Dokonca myslím, ze deti to pochopia a budú ti fandiť. Ty ich neposielas po žobraní, ako mater teba.
Keď ta bude starý ohovárať po okolí, kľudne rozhlás, ze si chceš zarobiť na garsónku, keďže si s ním 20 rokov a všetko je jeho a ty na pisme nemáš nič.
Zena zlata, ty tak potrebuješ reset a pokoj od všetkých... Od tých, co ta udeptali k smrti aj od tých, ktorí ťa milujú a ti ta budu milovať, aj keď sa vrátiš po rokoch opálená s magnetkami😅. Ved si môžte whatsapovat denne dnes je sveta žiť v tomto. Už len bracho keby niečo vymyslel.
Summa summarum, 4 dni na MK viac pomohlo, viac Ťa posunulo ako roky u psychologičky. Od prváčky by som neodchádzala.
@zuzliq ja tomu rozumiem, no oni nerozumejú, že keď sa zabednia pri telke, ich zdravie začne upadať. Mamu neriešim, tá má na to "nárok" kvôli svojim diagnózam, ale aby mladá 38 ročná žena celé dni len spala a ležala, tak to mi veru hlava neberie.. Môžem jej ja, brat, mamine kamarátky či krstné hovoriť čo len chcú, nič nezaberie. Mikne plecami a vyriešené. Ony si myslia, že opatrovateľka je na to, aby ich obskakovala.
@ahhola nuž.. Nechcem bratovi krivdiť, ale myslím, že sa nezmenil. A myslím si to kvôli tomu, že keď odchádzal povedal mi, že veď budeme v kontakte. Vravím mu, že jasné, len keby sa neozýval len keď niečo potrebuje. Odpovedal mi na to, že keď sa neozýva je to preto, lebo je v práci, prečíta si to a potom po práci zabudne odpísať . No teraz viem, že v práci nie je, pretože momentálne pre nich prácu nemajú a nedokáže odpísať na správy ktoré som mu poslala, hoci si ich prečítal, pritom s mojou staršou dcérou si takmer každý druhý deň napíše, že ako sa majú atď. Neviem, naozaj by som mu nechcela krivdiť, uvidíme, možno sa mýlim. On sa do tej práce dostal dá sa povedať po známosti, proste jeden chlap videl, že je šikovný, pretože naozaj šikovný je, tak mu ponúkol job. Odišiel v septembri, vrátil sa v decembri a odvtedy je doma. Nevie reč, nemá prax v tom čo momentálne robí (nie je to oblasť jeho zamerania) takže sa musí najskôr uchytiť on. S touto možnosťou teda ani nepočítam.
Deti som si s mužom urobila ja, nevidím dôvod nechať ich - hlavne najmladšiu so staršími súrodencami, veď nie sú jej rodičia oni, to by nebolo voči nim fér. A ona je také moje mojkadlo a vymodlené dieťa (v tripple testoch mi vyšlo, že bude mať rázštep chrbtice 1:7,chválabohu je zdravá, veľmi živá a veľmi šikovná, ale tiež tým, že to bolo štvrté dieťa, po troch predošlých sekciách jazvy mi držali doslova na vlásku, primár sa vyjadril, že takto to prežije buď jedna, alebo ani jedna - preto je to vymodlené dieťa, a pre tých, ktorí by chceli mudrovať, že na čo štvrté dieťa, keď boli tri sekcie, tak zlyhalo vnútromaternicové teliesko a ostala som tehotná). Manžel je síce momentálne bez práce, ale má ponuku ísť pracovať do sveta..
@nufafa súhlasím s tebou, bohužiaľ im nevysvetlíš.. Kvôli čomu pre ne všetko robím? Bude to znieť bláznivo, ale je to moja mama, je mi ich ľúto, možno tlak okolia? Neviem, vo vnútri cítim nejakú morálnu povinnosť a ľútosť.. Ale aj zlosť.
Napredujem, či ani nie? Oznámila som im, po hádke, že končím. Odvtedy sme sa o tom nebavili, ale bola som už na úrade po žiadosť o opatrovateľku z mesta, tam mi ako som písala povedali, že sa musím o mamu postarať, ale tiež to, že sa mám opýtať do zariadenia pre seniorov, či vôbec nejakú voľnú opatrovateľku majú. Keďže som dnes mala behačky okolo lekárov, kvôli tomu, že v stredu idem s mamou na nejaké vyšetrenia, nestihla som len ísť sa opýtať do Pepca či nepotrebujú pracovnú silu. Nepotrebujú, ale zajtra sa pôjdem opýtať inam..
@loliki ale áno, pomohlo. Najmä to, že svojimi komentármi prispelo viac užívateliek a nebude to len jednostranný pohľad.. No, čo som si všimla, tak keď sa zdôverím niekomu z okolia (dnes napríklad mamin obvodný) tak mi povedia, že je to ťažké, ale musím to vydržať. Potom si prídem ako človek z inej planéty, ktorý sa sťažuje na nejaké banality a chcem cúvnuť..
Tak nič, to mi len tak napadlo, raz písala v Slovenke v dobe predinternetovej 50.tnicka s dospelákmi a vyhasnutym manželstvom, kuchárka v školskej jedalni ako ju jedného dňa nasrdil systém, plat a veduca🤣pobalila cakypaky a išla do Nemecka variť do rodiny... Jazyk na úrovni 1.lekcie... Došla žena bohatsia a znovuzrodena🌺ešte ju nemcuri zobrali na dovolenku kdesi do tramtarie na opačný konec zemegule.
To zlyhanie antiky neber ako nešťastie, nakoniec z toho vzišlo šťastné dietko. Známa mala 4 Mireny po sebe a chodí na ožiare s CA ovarii,.... to je smola.
Joj, že mikne plecami 🤦🏻♀️ mykne tam malo byť..
@ahhola rozumiem ti. Tiež sa snažím hľadať riešenia, hoci nie až tak radikálne 🙂 Zlyhanie telieska neberiem tragicky. Vytrpela som si čosi, ale asi to tak malo byť. Na to aké prognózy sme mali, sme 2v1 vydržali takmer do 37tt a to mi už v 28 tt pichali injekcie na vývin pľúcok malej. Ja som šťastná, že ju mám, je to moje zlato ❤️
Nemusis to vydrzat. To ti povie clovek ktoreho tvoje trapenie nezaujima ani nechce pocut. Nemusis nic len umriet raz ako kazdy. Vsetko ostatne by mala byt tvoja volba.
Tvoja sestra nie je leniva. Nema zmysel zivota. Mà depresiu. Nema ziadny zivot . Preto Len spi ,
zeny ti pisu odtrhnut sa ale ako tak citam mas problem sama so sebou co sa tyka zivota, kedze si si pozicala a splacas len po stovke.Dat ju do starobinca alebo platit jej opatrovatelku pre teba bude zrejma narocnejsie....
A tie co ti pisu tuna by sa urcite na svoju mamu vykaslat su qlen silne internetove reci. Tiez raz budu v podobnej situacii a sklapne im hrebienok.
Rob tak ako to citis a vramci moznosti si najdi pomoc opatrovatelku, bude pindat ale nepomoze si🙂
@galioska vykaslala som sa na otca tyrana a nesklapol my hrebienok. To nie su silne internetove reci . S mamou nebudem mat taku situaciu ako autorka Lebo mamu Mam dobru a nemam dovod na nu kaslat. Autorka nerobi ako to citi Preto trpi. Zije Podla svojej predstavy co si druhi myslia ze by mala robit . Prave toto ju nici najviac ! Ze nevie zit podla seba . Trosku si to nepochopila ale nevadi. Nemusis vsetko chapat . . Hlavne ked to pochopi autorka . A zacne zit konecne Podla svojej vole.
❤️
Ahojte. Prešiel rok aj pár týždňov a ja mám novinku.
Nechala som so sebou zametať, áno, stále som tu u mamy a sestry.. Dokonca to zašlo tak ďaleko, že som bola v takej depresii, že som uvažovala vziať si život..
Našťastie mi niekto pomohol.
V piatok som bola na pohovore do mojej vysnívanej práce a zobrali ma! 🙏🏼❤️🙏🏼 Takže k poslednému aprílu končím s opatrovaním, respektíve s robením slúžky(pretože tak sa fakt cítim) a v máji nastupujem na novú pracovnú pozíciu. Síce len ako predavačka do drogérie, ale teším sa neskutočne, no mám aj obavy ako to všetko zvládnem 🙏🏼
Ty sa staráš o svoje štyri deti, muža máš nepodareného, matka ťa týrala celý život a psychicky to robí ešte aj teraz a nič iné nerobíš len lietaš okolo nich? Tebe treba psychoterapeuta, keby si vypočuješ profesionála - nezainteresovanú tretiu stranu, tak by si precitla, lebo to, čo robíš nie je zdravé. Ak si myslíš, že ti niekto bude niekedy vďačný alebo ťa bude mať rád, lebo mu robíš slúžku a fackovacieho panáka, tak si na veľkom omyle. Tvoja matka ťa bude zneužívať až kým nebudeš na totálnom dne, ona evidentne nie je tiež psychicky v poriadku. Akú má diagnózu, keď bola hospitalizovaná na psychiatrii? Berie nejaké lieky od psychiatra?
Keď má tvoja sestra schyzofréniu, tie duševné ochorenia máte pravdepodobne v rodine a starať sa o dve duševne choré rodinné príslušníčky je nad sily každého človeka. Na toto ti rozhodne nepomôže nejaký wellness alebo nájsť si prácu, s týmto ti pomôže jedine profesionál. Určite choď minimálne k psychológovi alebo psychiatrovi a veľmi tuho rozmýšľaj, či naozaj nepôjde matka do nejakej inštitucionálnej starostlivosti (nemusíš sa na ňu vykašľať, môžeš za ňou chodiť). Toto, čo vidím, že tu píšeš nie je ok, evidentne nemáš stanovené hranice, kam môžu druhí ľudia u teba zájsť a keď si ich rýchlo neurobíš, tak to nedopadne dobre.