Vzťah bez lásky verzus láska bez vzťahu
Ahojte. Chcem sa s Vami podeliť o to, čo som zažila a momentálne zažívam a počuť Vás názor na moju situáciu a aj na mňa samú.
Som študentka umeleckej vysokej školy v bakalárskom ročníku. Pred dlhou dobou, už to bude 3 a pol roka, sa mi skončil pre mňa zatiaľ najhodnotnejší, i keď nie najdlhší vzťah. Prvý krát som vtedy zistila, aké to je, niekoho milovať. Predchádzajúce vzťahy boli nič, bola som ešte dieťa, stále som. Ale ten jeden vzťah zanechal vo mne takú dlhú stopu, že sa doteraz neviem zbaviť myšlienok naňho. Bol to on, kto to celé ukončil. Chodila som na strednú školu do iného mesta, bývala na internáte, vídali sme sa málo, iba keď som prišla cez víkendy. Čas s ním bol pre mňa všetkým a tešila som sa naň celých 5 dní. Pre mňa bolo všetko ideálne, až jedného dňa prišla rana, rozchod z ničoho nič. Neľúbil ma a ani by to nedokázal. Sme málo spolu. Nie som dosť dobrá, čakal, že niečo viac pocíti aj on, ale nestalo sa. Doteraz mi to chodí po rozume, čím som tak sklamala. Veľmi často sa mi o ňom sníva, aj dnes, čo ma vlastne dohnalo k napísaniu tohto príspevku. V tých snoch sme takí šťastní a takmer každý sa skončí happyendom. Z mojej strany ani nepochybujem, že by to bolo inak, keby som mohla, bola by som s ním doteraz a mám pocit, že ho stále, aj po tých rokoch ešte milujem. A práve tu je problém. Momentálne mám už viac ako 1,5 roka pomerne dobrý vzťah s iným. Každý študujeme VŠ v inom meste, obaja umelecké zameranie. Veľmi ma posúva vpred, študijne a aj záujmovo, že naše a koníčky sú také spoločné. Často chodím k priateľovi do ateliéru, pracujem tam na vlastných projektoch, využívam priestory a dielne pre študijné aj vlastné potreby. Učíme sa spolu, pracujeme na spoločných výtvarných projektoch. Je to skvelé a život s ním je naplnený umením presne tak, ako som si to želala. Lenže, kde je láska? On by mi síce zniesol aj modré z neba, ale ja sa na to všetko dokážem iba pousmiať a nič nepovedať. Ľúbim ho vôbec? Často je pre mňa ako najlepší priateľ, hoci náš vzťah má všetko, čo ku vzťahu patrí (okrem tej naplnenej citovej stránky). Chcela som takýto život. S mojim bývalým by to bolo celkom iné, študuje IT (v rovnakom meste ako ja, niekedy ho vídam) a nezaujíma sa o umenie natoľko. Ale, dokázala by som ho veľmi milovať. (Momentálne má priateľku, sú spolu šťastní a mňa to teší, ale zároveň mrzí, že som ho takým šťastným nedokázala spraviť ja.) Čo by bolo lepšie? Byť s mužom s inými životnými cieľmi, ale mať lásku, alebo byť s maliarom, ktorého nemilujem ale život s ním ma napĺňa? Nechcem mu ublížiť a určite by som sa s ním nerozišla iba preto, že ho teraz neľúbim. Tak isto by som nijako nezasahovala ani do života bývalého, veď je predsa zadaný. Iba čisto hypoteticky. Je lepšie byť karieristka a žiť s mužom život o akom som snívala, ale bez lásky? mám čakať? príde tá láska postupne po rokoch a zistím, že tým pravým je terajší? alebo mám snívať o tom, že raz, možno po VŠ, mi osud dopraje opäť bývalého, na ktorého neviem zabudnúť?..........možno som len prieberčivá a mala by som brať to, čo mi život dáva k dispozícii.
V každom prípade, za prečítanie máte bobríka trpezlivosti ;) Čo si o tom myslíte, príde láska rokmi? Dá sa žiť v spokojnom vzťahu aj bez nej?
možno terajšieho ľúbiš, len to nie je taká zaľúbenosť, ako to bolo k bývalému, skôr sa mi to zdá ako by to bola vtedy len pubertiacka poblúznenosť, ale keby si k tomu terajšiemu nič necítila, tak s ním nie si....bola som v takej situácii, že ma opustil priateľ a našla som si druhého, ale ten mi mohol ponúknuť hocičo, nebolo mi s ním vôbec dobre, skôr som sa mu vyhýbala, keď som ho nechala, tak som bola veľmi šťastná, že od neho mám pokoj
@linka_ a co je teda dovod, ze toho sucasneho nelubis? ak je to nahodou to, ze tam neni chemia, tak to sa nespravi ani casom - dovody poznas sama
Ja som mala take cosi, ale vycuvala som z toho, nemala som zo seba dobry pocit a ani som nebola stastna. Ten clovek to zacal brat velmi vazne, dokonca po kratkom case chcel riesit spolocne byvanie atd....
Bol inteligentny, uspesny, vtipny, urobil by pre mna vsetko. zial ma nepritahoval a to bolo zasadne
reagujem len na tvoj prvy prispevok.
prveho praitela nechaj tak, nema to vyznam, on ta nelubi, aky to ma cely zmysel... uzavri tuto kapitolu raz a navzdy.
druhy chlapec - no tym ze si s nim a nelubis ho, to ho prave najviac zrani, mozno uz teraz zranuje... Nestaci iba super priatelstvo a vela spolocnych zaujmov...musi tam byt aj ta "chemia"... musis v nom vidiet "muza" 😉
este chcem dodat, ze nikde nie je napisane, ze musis mat z rovnakeho fachu frajera, ci neskor manzela... je x parov, kde jeden je tazky umelec a druhy mat-fyzák 😉 Dolezite je, aby ste si rozumeli, vedeli pokecat a pravdaze aj nieco mali spolocne..napr. bajkovanie a podobne... ale urcita rozdielnost je OK, dokonca je super, lebo vzajomne sa obohacujete.
Urcite nebud vo vztah bez lasky, si este slobodna, mas pravo odist z niecoho, co ta nenaplna.....
@dominika6 nie nie nie, počkaj, stále sa akosi nerozumieme :D Byť zodpovedný, samostatný, priebojný, pracovitý...nikdy by som sa nespoľahla na iných ľudí, že mi zaručia úspech a skvelú kariéru. To predsa tak nefunguje, čo si nezariadiš sám, nemáš. To, že priateľ ma posúva dopredu, je spôsobené hlavne tým, že jeho škola je na tom finančne lepšie ako moja, má lepšie priestory a ja môžem robiť kvalitnejšie práce ako na mojej škole. Náš veľký grafický lis je permanentne pokazený, ich je perfektný. V ateliéri je môj hlavný profesor dosť demotivujúci, ich je milý a ústretový starší pán. Priateľ mi pomohol spoznať kunsthistoričku, jeho bývalú profesorku dejín umenia, vďaka ktorej som získala kopu nových poznatkov a literatúry. On za mňa nerobí žiadne práce, nesedím si s preloženými nohami. Spomínanými vecami ma posúva dopredu.
@simonezet máš pravdu, nie som vo vzťahu nešťastná, trápi ma jedine to, že necítim k terajšiemu to, čo som cítila k bývalému počas vzťahu s ním a doteraz. Možno je to naozaj iný druh lásky, založený skôr na porozumení. Len všade chŕlia, že ak je to ten pravý, spoznáš to. Ja to akosi furt neviem, ani po pomaly 2 rokoch. Možno to chce iba viac času.
takže si s ním len preto, že máš kde tvoriť? chudák chlapec, on si robí nádeje a ty zatiaľ snívaš o bývalom a súčasného máš rada ako kamaráta s výhodami (lepší ateliér) 😒
@linka_
prečo mám pocit,že chodíš na nesprávnu školu? 😀 😀
ok,zober to z iného uhla..
zajtra ostaneš sama,bez priateľa..
riešiš sama školu,štúdium,práce,výstavy,možnosti pomáhať si ako vieš,bývaš sama,žiješ len sama pre seba..
aký by to bol pocit?
priateľ by ti chýbal len ako kamarát v núdzi...
nemôžeš sa spoliehať na to,že ráno vstaneš a zahrnieš ho nekonečnou láskou ...tak to nefunguje...
pomohlo by ti iba jedno...
priznať si pravdu,dať mu voľnosť a ak si časom uvedomíš,v dobrom aj v zlom,že on je ten pravý,ok budte spolu...ale mať ho ako prestupnú stanicu vo svojich citoch že nefer...
@alex49 nie nie, kamarátstvo s výhodami je založené na sexe predsa. Náš vzťah je založený na všeličom ostatnom, sex určite nepatrí medzi priority. Máme spoločné koníčky, záujmy, pomáhame si pri tvorbe a som v jeho ateliéri preto, že tam môžem robiť veci, ktoré sú v mojom možné iba s problémami. Nie je to jednostranný využívačný vzťah, sme normálny pár, uňho tvorím, je to veselšie, pomáha mi, ak mi niečo nejde, alebo s fyzicky náročnými vecami (by si neverila, aké je ťažké vlastnoručne napnúť plátno na drevený rám ;), a ja mu často pomáham písať a opravujem jeho seminárky, lebo z gramatiky je fakt negňav. Sme pár, máme vzťah, nie kamarátstvo s výhodami. On mi povie "ľúbim ťa" a ja mu viem len "aj ja ťa mám rada". Necítim takú lásku ako k bývalému. Cítim niečo, čo určite je viac ako priateľstvo. Len aký to je druh lásky, a či to je láska, neviem teraz povedať.
@linka_ musis si v prvom rade uvedomit vo svojej hlave co vlastne chces
@salamistka môže na tom niečo byť, mala som vtedy iba 18 rokov. I keď asi to nebude až tak celkom puberťácke, lebo tí myslia každý týždeň na niekoho iného, a mne ten jeden ostal v hlave doteraz. V mojom terajšom vzťahu chémia je, síce nie taká, ako v tom predošlom, ale neni sme si určite odporní, páčime sa :D Skôr je to tými citmi, že ja nedokážem ten vzťah precítiť hlbšie.
@linka_ Položila by som si otázku, čo je pre teba láska?
Nikdy neopúšťaj nikoho, koho miluješ, pre niekoho kto sa ti páči....Lebo ten čo sa Ti páči, ťa opustí pre niekoho koho miluje.....
to co teraz mas je tzv. "prestupny vztah" to je taky vztah medzi skutocne skoncenym vaznym vztahom a tym dalsim vaznym vztahom pravdepodobne tym pravym. Niekto to vola take laskovanie, niekto cisto chodenie alebo travenie casu miesto toho aby myslel na bolest ci smutok alebo prazdno a niekto kamarati s vyhodami. Ja som takychto pseudovztahov a randeni zazila asi 5 a mozno viac uz to skutocne neviem ci mozem povazovat za chodenie ci nie a ked som si raz povedala kaslem na to vsetko a budem sama a hotovo zbytocne zabijat cas s niekym co je podla mna kamarat alebo ja som jeho kamaratka a kazdy z nas caka na to prave od ineho tak vtedy prave som sa skamaratila s mojim manzelom. Najlepsia rada na vsetko je sa doslova vykaslat a neriesit, zbytocne riesit veci co clovek neovplyvni a robi si zdravotne problemy. Ak stretnes muza z ktoreho padnes doslova na zadok ze toto je ten a zamilujes sa tak vtedy to ries inak na to kasli
tiez som toho nazoru ze ak este stále k nemu nic necitis /pod slovom nic myslim tento tvoj aktualny stav k nemu/, lepsie to nebude, iba horsie....ak ti na nom zalezi, tak mu nebran v ceste za svojou novou laskou, ktora si ho zasluzi viac....
@linka_ vzťahové dilemy má veľa ľudí, nie len výtvarníci 😎 V prvom rade: Nemôžeš posudzovať intenzitu každého nasledujúceho vzťahu podľa prvej veľkej lásky. Tá býva najintenzívnješia, práve preto, že je prvá. Inak prežívaš veci ako - nástka a inak ako 20 plus. Nikto ti tu nepovie, ako to je, alebo môže byť. Ak si vo vzťahu, ktorý, ako píšeš, ťa napĺňa, rozumiete si, je tam chémia, páčite sa jeden druhému, tak je to, malo by byť, ok. A bývalý je jednoducho len rozmar hýčkaného dievčatka, ktoré chcelo svojho princa a ten ju poslal niekam 😉 A tak si splietaš v hlave scénare, v ktorých sa v budúcnosti všetko otočí a on pochopí, aká si úžasná. Alebo bo, ten cit skutočný, ale neopätovaný...tak čo z toho, že áno. A možno tento súčasný naozaj nie je pre teba ten pravý...Len ako to má kto vedieť, ak to nevieš ty? Nerozmýšľaj, neanalyzuj, neporovnávaj. Sadni si sama, v kľude a pozri sa do seba, čo tam je, čo naozaj cítiš, daj na bok urazené ego, praktické výhody alebo pubertálne predstavy a uvidíš, ako je to naozaj.
Mimochodom, nie je nič zlé na tom, že ťa partner posúva, ja si nemyslím, že ho využívaš, ako tu padlo na tvoju adresu. Všetci sa jeden od druhého učíme, niekedy aj nedobrovoľne 😉
autorka je teraz vo vzťahu, kde jeden miluje viac ako druhý...podľa mňa prevažná väčšina vzťahov je na tom takto, okrem toho, láska sa nedá merať, buď ľúbime alebo neľúbime...takže v mojom ponímaní je milovať, ľúbiť a mať rád to isté a opakom je nemilovať, neľúbiť a nemať rád...láska môže mať rôzne podoby, niekedy majú vzťahy založené na menšej chémii väčší úspech ako tie plné ohňostrojov
@alaguema takto nejako si to myslím aj ja, plne súhlasím...a určite všetci už počuli o tom, keď si niekto tak idealizuje niekoho, ktorý ho opustil, že si nevšimne toho pravého vedľa seba, ktorý naozaj za niečo stojí
napríklad v maďarčine na to majú len jedno slovo, takže to majú jednoduchšie 🙂
@anetkaadamko horšie, keď ten, koho ty miluješ, opustí teba pre niekoho, kto sa mu páči a nakoniec je aj tak ešte s inou. Keby sme radšej všetci sami boli :D
@linka_ mozno som vedla jak ta jedla, ale mne to pride, ze do "ex" si bola tak "osudovo" zamilovana len preto, ze ste sa vidali len cez vikendy, nepoznala si ho, zidealizovala si si ho...a teraz ked mas normalneho chlapa, ktory pri tebe stoji, s ktorym si rozumiete, mas pochybnosti, lebo ho porovnavas s akymsi idealom, ktory je len v tvojej hlave...dlhodoby vztah nie je o nekonecnej zamilovanosti a vasni, to casom zovsednie, dlhodoby vztah je o vzajomnej podpore, blizkosti, zdielani zivota, o tom stat jeden pri druhom v dobrom aj v zlom...
Dnes je zvlastna doba - ludia si zamienaju lasku so zamilovanostou, cakaju ze vo vztahu budu non stop stastni - ale treba vediet, ze clovek ak nie je stastny sam so sebou, nikto iny ho stastnym nespravi, ze vo vztahu pridu vsedne dni a tak to ma byt...clovek casto dovtedy hlada "stastie", ak pokym si neuvedomi, ze ho cely cas mal pod nosom, ale bol zaslepeny hladanim niecoho este lepsieho, co pravdepodobne ani neexistuje...
@cammille padlo tu už veľa rád že mám súčasný vzťah radšej nechať a neubližovať priateľovi, ak neľúbim tak to nie je ono a on má právo nájsť svoju pravú. Lenže, pre neho som vraj tou pravou ja, stále mi to hovorí a ja sa len vykrúcam s odpoveďou. Možno nepríde časom už veľká láska, ak neprišla doteraz, ale nie je teda škoda zahodiť taký fungujúci vzťah a hlavne to porozumenie medzi nami?
@linka_ absolutne suhlasim s @cammille..... dnes sa hladaju skor tie booom city, pri ktorych busi srdce, lietaju motyle, odpadava sa, a co ja viem co vsetko.... presne tak, ako je to vo filmoch...presne tak, ako to preziva mlady zalubeny clovek...presne tak ako to dnesna spolocnost vyzaduje (?)..... no realny, zdravy a hlavne pevny vztah vyzera skoro rutinne. a ja osobne som hlboko presvedcena o tom, ze laska je z casti aj hlboke rozhodnutie, ze toho druheho budem milovat, aj ked sa mi to prave tak nezda, aj ked sa mi prave nechce, aj ked prave nemam naladu, aj ked prave..... Preto som dnes stastne vydata.
Ano, na prvu lasku sa nezabuda (ako sa vravi) Ale nikdy by som nedovolila, aby mi minulost (snivanie) a daydreaming a neustale premyslanie..co keby?? zobrali a hlavne UKRADLI vztah s muzom, ktory je so mnou v - realnom zivote - v realnych problemoch- realnom svete- realne ma pozna- realne sa o mna zaujima- realne ma chce- prave tu a teraz. Toto si asi nezasluzi. 😕
To su typický ,,umelci,, vo všetkom sa vrtaju, analyzuju, obracaju z kazdej strany, podliehaju prilišnej introspekcii...
@linka_ načo chytať holuba za chvost ked maš vrabca v hrsti...rozumiete si, doplnate sa,načo to rozpitvávať? zi s tým kto ťa miluje a neziv v sebe chymery z minulosti. Neporovnávaj čo bolo s jedným a čo je s druhým - tí dvaja su zaiste dva uplne odlišné ,,kusy,,. A pri treťom vztahu (keby si nahodou nejaky mala) tak je mozne ze nebudeš citiť ani to čo si citila k prvemu a ani to čo si citila k druhemu....a potom čo? nechávaš sa unášať emociami a ,,bez rozumu,,. zi pritomnostou ....lebo sa ti kludne moze stať ze budeš tolko špekulovať az sa ,,prešpekuluješ,, a ostanu ti len oči pre plač.
@linka_ presne to som sa snazila povedat vo svojom prispevku - mas chlapa s ktorym si rozumies, ktory ta miluje, ale kvoli idealu z mladosti nevidis realitu...ako pise
@veverickav laska je vec vole, nie vecnej zamilovanosti az po usi...
@linka_ aj ja som bola tou pravou pre dvoch ex frajerov a oni evidentne neboli praví pre mňa. Ty musíš byť v prvom rade úprimná sama k sebe a nepozerať na to, že "on hovorí, že..." Čo ak tiež tajne myslí na nejakú inú ženu a ty o tom ani len netušíš? Alebo aj nie a naozaj ťa vníma ako svoju osudovú ženu. Teraz. Po rokoch môže spoznať inú osudovú ženu a teba opustí. To nikdy nevieš. Všetky vzťahy, ktoré sú nejakým spôsobom dôležité, sú osudové, všetky majú svoj zmysel a v tej danej fáze života sú tie pravé.
@mandala77 vieš, v 22 rokoch toho ešte toľko v tých vzťahoch nenaskúšaš, moje rovesníčky a spolužiačky sú bláznivé študentky, ktoré majú najčastejšie nikoho, alebo niekoré aj troch, alebo stály vzťah od 15 rokov..akosi sa neviem zaradiť ani k jednej skupine, tak sa pýtam tuto vás, čo viete, o čom je reč ;)
@zuzana76 haha, to naozaj? :D To ma teraz pobavilo, v dobrom ;) Nuž, možno to vyzerá ako fikcia, ale naozaj je to (možno bohužiaľ) pravda. Možno to vyzerá, že výtvarníkom ku šťastiu stačia iba farby, plátna, alkohol, alternatívna hudba a sú v raji. Ale aj v našich bláznivých hlavách sa vedia vyskytnúť takéto vzťahové dilemy.