Vzťah bez lásky verzus láska bez vzťahu
Ahojte. Chcem sa s Vami podeliť o to, čo som zažila a momentálne zažívam a počuť Vás názor na moju situáciu a aj na mňa samú.
Som študentka umeleckej vysokej školy v bakalárskom ročníku. Pred dlhou dobou, už to bude 3 a pol roka, sa mi skončil pre mňa zatiaľ najhodnotnejší, i keď nie najdlhší vzťah. Prvý krát som vtedy zistila, aké to je, niekoho milovať. Predchádzajúce vzťahy boli nič, bola som ešte dieťa, stále som. Ale ten jeden vzťah zanechal vo mne takú dlhú stopu, že sa doteraz neviem zbaviť myšlienok naňho. Bol to on, kto to celé ukončil. Chodila som na strednú školu do iného mesta, bývala na internáte, vídali sme sa málo, iba keď som prišla cez víkendy. Čas s ním bol pre mňa všetkým a tešila som sa naň celých 5 dní. Pre mňa bolo všetko ideálne, až jedného dňa prišla rana, rozchod z ničoho nič. Neľúbil ma a ani by to nedokázal. Sme málo spolu. Nie som dosť dobrá, čakal, že niečo viac pocíti aj on, ale nestalo sa. Doteraz mi to chodí po rozume, čím som tak sklamala. Veľmi často sa mi o ňom sníva, aj dnes, čo ma vlastne dohnalo k napísaniu tohto príspevku. V tých snoch sme takí šťastní a takmer každý sa skončí happyendom. Z mojej strany ani nepochybujem, že by to bolo inak, keby som mohla, bola by som s ním doteraz a mám pocit, že ho stále, aj po tých rokoch ešte milujem. A práve tu je problém. Momentálne mám už viac ako 1,5 roka pomerne dobrý vzťah s iným. Každý študujeme VŠ v inom meste, obaja umelecké zameranie. Veľmi ma posúva vpred, študijne a aj záujmovo, že naše a koníčky sú také spoločné. Často chodím k priateľovi do ateliéru, pracujem tam na vlastných projektoch, využívam priestory a dielne pre študijné aj vlastné potreby. Učíme sa spolu, pracujeme na spoločných výtvarných projektoch. Je to skvelé a život s ním je naplnený umením presne tak, ako som si to želala. Lenže, kde je láska? On by mi síce zniesol aj modré z neba, ale ja sa na to všetko dokážem iba pousmiať a nič nepovedať. Ľúbim ho vôbec? Často je pre mňa ako najlepší priateľ, hoci náš vzťah má všetko, čo ku vzťahu patrí (okrem tej naplnenej citovej stránky). Chcela som takýto život. S mojim bývalým by to bolo celkom iné, študuje IT (v rovnakom meste ako ja, niekedy ho vídam) a nezaujíma sa o umenie natoľko. Ale, dokázala by som ho veľmi milovať. (Momentálne má priateľku, sú spolu šťastní a mňa to teší, ale zároveň mrzí, že som ho takým šťastným nedokázala spraviť ja.) Čo by bolo lepšie? Byť s mužom s inými životnými cieľmi, ale mať lásku, alebo byť s maliarom, ktorého nemilujem ale život s ním ma napĺňa? Nechcem mu ublížiť a určite by som sa s ním nerozišla iba preto, že ho teraz neľúbim. Tak isto by som nijako nezasahovala ani do života bývalého, veď je predsa zadaný. Iba čisto hypoteticky. Je lepšie byť karieristka a žiť s mužom život o akom som snívala, ale bez lásky? mám čakať? príde tá láska postupne po rokoch a zistím, že tým pravým je terajší? alebo mám snívať o tom, že raz, možno po VŠ, mi osud dopraje opäť bývalého, na ktorého neviem zabudnúť?..........možno som len prieberčivá a mala by som brať to, čo mi život dáva k dispozícii.
V každom prípade, za prečítanie máte bobríka trpezlivosti ;) Čo si o tom myslíte, príde láska rokmi? Dá sa žiť v spokojnom vzťahu aj bez nej?
Ahoj, poviem ti takyto priklad..ked som mala 14 rokov, spoznala som jedneho chalana, ktory sa mi strasne pacil. Po nejakom case sme sa skamosili, videla som, ze sa mu pacim, ale mal frajerku, tak sme nic neriesili, proste taka platonicka laska. Potom som zacala mat aj ja nejakych tych frajerov a henten bol len taky moj vysneny princ. Ako roky sli, tak som mala nejakych tych frajerov , aj som si prezila niekolkorocny vztah, uz aj nad svadbou som premyslala, ale vzdy som zvykla povedat tak s polousmevom, ze keby prisiel za mnou ten moj vysneny princ, tak by som s nim hned sla. A casto sa mi o nom snivalo, brala som to ako znamenie, ze predsa len, nieco muselo byt vo vesmire medzi nami, ked sa mi o nom len tak bezdovodne sniva,proste urcite je to ten pravy, len to osud zariadil inak a nebolo nam sudene byt spolu. Az raz, po desiatich rokoch, sme na seba narazili..v tej dobe sme boli akurat obaja slobodni, on sa rozisiel s frajerkou po 9 rokoch, ja som tiez bola po rozchode po 3-rocnom vztahu a co sa stalo. Samozrejme, dali sme sa dokopy. Moj dlhorocny sen, to, po com som tuzila roky rokuce sa splnilo!! ake bolo moje vytriezvenie, ked som zistila, ze ten moj vysneny princ az takym princom nebude 😀DD po dvoch mesiacoch som to nezvladla a rozisla som sa ja s nim. Co je pointou tohto pribehu? Ze to neznamena, ze ked si niekoho vysnivas, tak aj taky v skutocnosti je. Ze ked sa ti o niekom roky sniva a casto na neho myslis, ze je to ten pravy pre teba. A mozno je, to nevylucujem, ale to vies zistit az po dlhsom case. Ak ste sa rozisli, lebo on ta nelubi, tak je podla mna uplne stratou casu nad nim vobec rozmyslat. Ja len viem, ze laska , akakolvek laska, sa zvycajne ( ak je skutocna) zmeni na silne puto, kedy ti je partner najlepsim priatelom v prvom rade, ktoremu mozes povedat vsetko, co chces, ktory ta respektuje taku, aka si, ktory ta ma rad aj napriek chybam, ktory pri tebe stoji, ked to potrebujes..Nehovorim, ze mas byt s niekym, koho nemilujes, len by si si mala ujasnit, co chces. Pretoze, ak vies, ze toho tvojho terajsieho nemilujes, tak potom nema vyznam byt s nim, ale ak vies, ze je to niekto, komu plne doverujes, na koho sa mozes kedykolvek obratit, kto ta utesi, ked potrebujes, kto pri tebe stoji, tak potom je blbost takeho cloveka pustat od seba, len kvoli tomu, ze mas predstavu idealneho chlapa u niekoho,kto ta poslal k vode, lebo ta nelubil.
@falbala132 čo som milovala na bývalom? Asi v podstate všetko :D ale nikdy som nezažila motýlikovanie v bruchu a tak. Len viem, že keď som ho prvý krát spoznala, povedala som si, že na toto fakt nemám :D Ten chalan je veľmi múdry a darí sa mu hádam vo všetkom, čoho sa chytí. Paradoxne sa záujem onedlho otočil a on chcel byť so mnou. Bol to skvelý vzťah, takmer rok. Naučil ma aj vážne veci. Športovali sme, zabávali sa, bol milý, vtipný, džentlmen, ešte aj pekný, skrátka, taký ideálny, akého sa dá chcieť. Obaja sme mali 18 a boli sme ešte veľmi mladí. No a potom zrazu puk, praskol moju bublinku šťastia. (Niečo na tom bude, že tam je asi cítiť idealizovanie, ale odvtedy už som nestretla niekoho jemu podobného)
@linka_ Pozri, moj prvy vztah bol 4-rocny a az posledny rok som si zacala fakt uvedomovat, ze teda nie je to celkom v poriadku. Ale aj tak som odmietala si to pripustit, pre mna to bol ideal, dokonaly jediny pravy vztah a hotovo. Za rok pri obcasnom stretavani ti samozrejme musel pripadat dokonaly. Ked porovnam s priebehom druheho vztahu, tak sa to pocitovo neda ani porovnat. Ak teda berieme do uvahy take tie fakt prijemne pocity, ten pocit osudovosti a podobne. Prvy vztah bol prvy, ja 16 rocna plna fantazie a romantiky a tak som to aj prezivala. Ked som potom stretla manzela, dokonca mi bol nesympaticky. Ale sa to casom vyvinulo, spoznala som ho a zistila som, ze je skvely. Ak by som to ale chcela riesit cez pocity, ktore som mala v 16 rokoch pri byvalom a chcela by som hladat nieco rovnake, tak doteraz nemam nikoho. Ako 20 rocna som uz uvazovala realnejsie a aj vztah som brala viac s rezervou, nebola som taka zasnivana. Az pri muzovi som zistila, co je to ta skutocna hlboka laska, co sa neprejavuje sice tymi skvelymi romantickymi prijemnymi pocitmi, ale je to ta naozajstna laska. Ale dnes chcu vacsinou ludia viac, chcu prave tu romantiku, zazitky, dokonalost a tu skutocnu lasku ignoruju, lebo im nie je dost dobra, neprinasa im take skvele pocity a skvely zazitok. Ten prvy vztah, to bola taka divoka jazda na vlne mojej romantickej zafantazirovanej dievcenskej dusicke. Druhy vztah bol skutocny. Ty si musis sama uvedomit, co je pricinou toho, ze pochybujes. Predosly vztah zavri do minulosti, nevracaj sa k nemu. Aj mne sa obcas sniva o byvalom, obcas sa mi sniva aj s ludmi, ktorych ledva poznam a nema ziadnu logiku preco sa mi o nich sniva, ale nebudem predsa teraz volat spoluziacke, co som s nou raz kecala, ze pocuj, snivalo sa mi s tebou po tak dlhom case, to je asi osudove, musime sa stretnut. Minulost patri minulosti, nam patri pritomnost a buducnost. Ak je tento tvoj vztah bez citov, tak asi to nebude nic moc. Ale ak budes cakat opat taky zazitok ako pri prvom vztahu, tak sa asi nacakas.
@jana_eyre to, že môj bývalý ma nemiloval, ani neľúbil, som sa dozvedela v deň, kedy sa so mnou rozišiel. Ten vzťah bol super, nepovedal mi síce ani raz "ľúbim ťa", alebo "milujem ťa", ale presne si pamätám vetu, ktorú mi často opakoval: "Mám ťa tak strašne rád, ty si moje dievča snov". To, ako sa počas vzťahu správal, nenasvedčovalo tomu, že by niečo nebolo v poriadku. Preto bol pre mňa ten rozchod tak trochu šok, a doteraz celkom nerozumiem, čo sa vlastne stalo.
Tvoj vztah s byvalym si premietas v hlave ako nedokonceny film ( nedokonceny len pre teba ) kde sa druhy akter z filmu uz davno vyparil a nataca na inom placi a ty si zostala sama so svojim scenarom o velkej osudovej laske. Na otazku PRECO ta on nemilovat rovnako ako ty jeho, nedostanes odpoved. Musi ti stacit holy fakt LEBO a ist dalej.
@linka_ no, predpokladam, ze aj tvojho sucasneho priatela mas strasne rada a defacto je to idealny partner podla tvojho opisu /ak to mam povedat romanticky - rozumom ti vyhovuje, ale srdcom nie/.. ale tiez nevie, ze ho nemilujes - tak ako si sa citila po tomto zisteni ty, tak by sa citil aj on.. je to vlastne ta ista situacia, ktoru si zazivala pri ex, ale teraz si na druhej strane..
preto som sa v mojom prvom prispevku pytala ci ti to vyhovovalo.. AK by si vedela, ze ta priatel nemiluje, ale ma iba rad, chcela by si s nim pokracovat? bolo by to fer? lebo ako mi raz povedal jeden moj byvaly priatel - "rad mam aj cokoladu"..
ty jedina musis vediet, aky vztah chces, co od neho ocakavas a co chces od svojho zivota..
ALE treba mysliet aj na druhu stranu - co je spravne pre neho? je spravne, ze miluje zenu, ktora jeho nie a mysli pritom na druheho?
@linka_ napísala si "ako by som mohla mať srdce a poslať ho preč?"... z toho mi vychádza len jedno, že si s ním z ľútosti, len aby si mu neublížila slovkom "nie"...ale predsa potom by si týmto spôsobom bola s kýmkoľvek iným ktorý by ťa chcel, hoci ty jeho nie, len aby si mu neublížila...žiaľ musíme robiť aj takéto rozhodnutia...aby sme my boli spokojné a šťastné.... aby sme milovali a boli milované.... aby bol vzťah vyvážený..... pekne sa s ním rozlúč a otvor srdce pre niekoho iného..pre takého koho budeš ľúbiť aj ty...
@linka_ drzim ti palce kazdopadne nesuhlasim s negativnymi reakciami na teba ako vztah s vyhodami a ze terajsieho zranujes a pod. Za jeho city nie si zodpovedna a nic zle nerobis. Urcite mu neklames. Verim ze sa skoro zorientujes a cas ukaze. Mozno sa to vyriesi samo😉a pravda je ze ja v 22 rokoch som tiez este nevedela co je prava laska
@maminuska ano, v 22 rokoch sa necitim ani trochu dospelo. síce brigadujem a snazim sa zarabat si na seba a skolu sama ale byvam stale na intraku, koncim Bc., okolo mna je kopu mladych bezstarostnych ludi, nikto z nich nemysli na zakladanie rodiny a o vlastnom byvani za peniaze z brigady a bez akehokolvek uveru nemoze byt ani reč. Vsetci sme v tomto veku este deti, ja sa stale citim a aj vyzeram ako stredoskolacka. Takze urcite minimálne do 30ky sa nebudem citit dospelo, sme tak stari, na kolko sa citime (:
@linka_ Ja ani nevidím dôvod sa cítiť dospelo. Ja mám o 10 viac ako ty a necítim sa tak a to mám dieťa, som vydatá, som zodpovedná, o rodinu sa starám, neflákam sa, neflámujem, väčšinu času trávim s malou, mužom, psami, chodíme do prírody a pod. Čo som si chcela užiť som si užila, založila som si rodinu, keď som sa na to cítila a podľa mňa je to tak správne. Veľakrát som počúvala ako by som už mala mať deti, ako by som už to a ono, no nie, nemala. Kým to ja tak necítim, tak čo koho do toho. Príde mi smiešne, že niekto ide riešiť, že 22 ročná baba sa necíti dospelo. Ale hej, niektorí chcú od 2, 3 ročných detí, aby boli samostatné, tak potom je jasné, že také 22 už je úplne iný level. 😀 Kašli na to, ži. Keď budeš mať rodinu už sa budeš venovať jej.
@linka_ podla mna si v tom druhom pripade zamienas lasku a vztah za priatelstvo a poviem to tak, ze spolupatricnost..ked si popisovala vas vztah, redukovala si to cisto na vztah k umeniu, ale len to nestaci...mne to trosku pripada, ze ho podvedome vyuzivas, jeho priestory, potencial, umelecky nahlad...je ti to blizke, tak sa spolu veziete....nikde vsak nie je napisane, ze ak si dvaja rozumeju musia spolu aj chodit...ja by som na tvojom mieste partnera opustila..mas sancu sa posunut inam aj on...ako som povedala, to ze mate iste veci spolocne zastiera skutocne funkcie vztahu..mne to pripada akoby dvaja poviem napr. uctovnictvi mali byt spolu lebo ich spajaju cisla...
@linka_ no ved práve, potom to aj tak vyzerá .. dnes sa mladí cítia bezstarostní asi to 40 tky, v 22 rokoch nie si žiadne dieťa si dospelý človek , dospelý človek ktorý sa LEN necíti zakladať rodinu . Predpokladám že okolie v ktorom sa pohybuješ je nabité umelcami , tak to je kapitola sama o sebe.. mnohí z nich sú nevyzretí asi pol života.
@linka_ možno je načase nechať starú lásku ísť. Zrejme si myslíš, že si to urobila- možno áno na úrovni svojho vedomia- ale stalo sa to aj na úrovni duše? Podľa toho, čo píšeš určite nie. Niekde v hĺbke srdca si ešte stále pripútaná k bývalej láske. Spýtaj sa sama seba prečo? Váš vzťah skončil už dávno, prečo sa nevieš odstrihnúť, prečo ten oheň v sebe stále živíš, prečo nedovolíš novej láske vstúpiť do svojho srdca?
Ako nájdeš tú pravú lásku ak sa "neodstrihneš " od tej starej, ktorá ťa zväzuje?
Možno potrebuješ vnútorne odpustiť- jednak bývalému partnerovi , za to obrovské klamanie a bolesť ktoré ti spôsobil keď sa s tebou nečakane rozišiel ,ale myslím si, že potrebuješ odpustiť predovšetkým sebe- svoje sny o dokonalej láske, svoje očakávania ktoré sa nenaplnili a to ťa veľmi zranilo a myslím si, že to ťa nechce "pustiť", tento pocit ( strach , že čo ak aj ten ďalší vzťah dopadne rovnako). Strach zo sklamania a z bolesti ktorú ti sklamanie môže priniesť , je to čo ti nedovolí otvoriť sa naplno a milovať . Nikde nie je napísané, že tvoj terajší priateľ je ten naozaj pravý ( na to musíš prísť sama) , ale ver mi, že tvoj bývalý určite tým pravým nie je . Prestaň sa trápiť , že svojho terajšieho priateľa nemiluješ tak ako by si chcela milovať, nechaj to tak, pusti tie vnútorné výčitky, už to nerieš. Osloboď sa od pút, ktorými ťa zviazala stará láska ( prestaň analyzovať čo si urobila zle, čo si mala urobiť aby s tebou zostal a aby s tebou bol šťastný - to nikam nevedie, nemá to zmysel, len sa tým užieraš a úplne zbytočne) . Nechaj to plynúť a uvidíš ako sa to všetko vyvinie. Niekedy keď prestaneme veci riešiť, keď prestaneme pátrať po odpovediach , keď prestaneme očakávať ; keď to jednoducho "pustíme"
a necháme tomu voľný priebeh stanú sa veci, ktoré sme nečakali ( láska si nájde miesto v tvojom srdci ...)
Moc ti držím palce aby si našla všetko po čom túžiš. 🙂
ako ste dopadli?
@sardinka335 to som nepocula hadam 20r 🤣🤣🤣 ze natenko
Bez lasky sa zit neda 😊...verim, ze zijes s laskou.
@linka_ co si vlastne milovala na tom byvalom? nebolo to to vzrusenie z toho, ze on teba nie? mozno preto nevies zabudnut, lebo ta nechal....
inak na ex zabudni a k terajsiemu bud uprimna, a tretí tvoju dilemu vyriesi 🙂